Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200458
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6017200458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina IČO:
36 442 151 proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-03-14-2.2/P-J1-2017/982 z 23. mája
2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 24S/98/2017-75 z 12. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/98/2017-75 z 12. januára 2018 podľa § 190
Správneho súdneho poriadku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
protokolu žalovaného č. IBB-03-14-2.2/P-J1-2017/982 z 23. mája 2017 v znení dodatku z 29. mája 2017.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Protokol č. IBB-03-14-2.2/P-J1-2017/982 z 23. mája 2017 žalovaný vypracoval v zmysle § 13 ods.

2 a § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) na základe vyšetrenia príčin závažného
pracovného úrazu s následkom smrti postihnutého zamestnanca žalobcu, ku ktorému došlo 23. februára
2017. Žalovaný v súvislosti s vyšetrovaným pracovným úrazom zistil nasledujúce nedostatky zo strany
zamestnávateľa (žalobcu), ktoré identifikoval v časti G písm. b) protokolu:
1. Zamestnávateľ neurčil zamestnancom bezpečný spôsob práce v elektrických staniciach VN/NN, ktoré

sú stavebne a konštrukčne riešené ako spoločné priestory elektrického zariadenia NN so zariadením VN
a poveril pracovnú skupinu s postihnutým zamestnancom B. N. pracovať na zariadení NN v spoločných
priestoroch so zariadením VN a to bez vydania „B-príkazu“ a bez vykonania potrebných súvisiacich
bezpečnostných opatrení pre takéto práce, čo je porušením § 6 ods. 1, písm. a) a i) zákona č. 124/2006
Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z.z.“) v nadväznosti na čl. 5.3.1.1. písm. ba) STN
34 3100.

2. Stanovište VN/NN transformátora vo VN/NN transformačnej stanici č. 312 na sídlisku Rúbanisko
v Lučenci nie je vybavené predpísanou prekážkou s príslušnou výstrahou, ktorá slúži ako prekážka
prístupu k nekrytým živým častiam VN po otvorení dverí stanovišťa transformátora pre vstupujúceho v
čase, keď je zariadenie VN/NN transformátora pod napätím, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) a § 13ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na čl. 4 a čl. 3 prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006
Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, čl. NB.2.3. písm. b)
prílohy B-STN 33/2000-4-41 a pôvodne čl. 2.4.2. ČSN 33 3240:1981.

3. VN/NN transformačná stanica TS č. 312 na sídlisku Rúbanisko v Lučenci má nainštalované
osvetľovacie teleso na stanovišti VN/NN transformátora aj pri VN/NN transformátora na strane VN časti
a v blízkosti prívodných VN častí transformátora tak, že nie je možné jeho svetelný zdroj vymieňať
bez prerušenia prevádzky transformátora, čo je porušením § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. v
nadväznosti na čl. 4 a čl. 3 prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných

a zdravotných požiadavkách na pracovisko, čl. 2.1.7. STN 333240 a čl. 7.8. STN 333220.
4. Obslužná komunikácia okolo VN/NN transformátora má na jeho stanovišti VN/NN transformačnej
stanice TS č. 312 na sídlisku Rúbanisko v Lučenci v dôsledku nezakrytých otvorov okolo káblov
vystupujúcichzpodlahyavdôsledkupodstatnevyčnievajúcejkovovejuzemňovacejpásovinynerovnosti
na podlahe, ktoré môžu spôsobiť zakopnutie a následný pád zamestnanca pri pohybe alebo výkone
práce v danom priestore, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) a § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006

Z.z. v nadväznosti na § 4 a čl. 9.1. prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z.z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

3. Žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a uložil mu povinnosť prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť o splnení opatrení informáciu

žalovanému.

4. V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal na to, že protokol má s výnimkou
uložených opatrení predbežnú povahu, a teda je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu
len v tom rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv účastníka konania.

5. Poukázal na to, že žalobca sa cítil dotknutý na svojich právach tým, že podľa neho žalovaný v
protokole konštatoval deliktuálnu zodpovednosť žalobcu. Takéto konštatovanie ale nie je zásahom do
subjektívnych práv žalobcu, pokiaľ z toho nie je vyvodená sankcia, pričom takýto obsah protokol v
zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. ani nemá. Protokol je o výsledku vyšetrovania príčin vzniku úrazu, a o

dodržiavaní predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Právne významné sú len tie
skutočnosti obsiahnuté v protokole, ktoré zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu protokolu. Sú to
zistené porušenia právnych predpisov, teda konanie alebo opomenutie, ktoré je takýmto porušením, a
v nadväznosti na to potom opatrenia uložené na odstránenie zistených nedostatkov.

6. K námietkam o nesprávnom hodnotení dôkazov a nevykonaní dôkazov krajský súd uviedol, že nie
je povinnosťou správneho orgánu v protokole uvádzať, z akých dôkazov ktoré skutočnosti zistil a akou
úvahou dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Preto súd nemôže vykonať prieskum
zákonnosti v zmysle toho, či došlo k správne zistenému skutkovému stavu z dôvodu správneho
hodnotenia dôkazov, alebo nie, nakoľko nepozná úvahu správneho orgánu, ktorými boli dôkazy

hodnotené. V prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že došlo k spáchaniu správneho deliktu
a že sú splnené podmienky na uloženie pokuty, začne správne konanie, v ktorom má účastník právo
predkladať dôkazy, pričom rozhodnutie vydané v tomto konaní musí správny orgán náležite odôvodniť
a uviesť aj úvahy, ktorými hodnotil dôkazy.

7. Protokol nie je rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu, teda nie je ani rozhodnutím, ktorým
sa určuje deliktuálna zodpovednosť, ale je záznamom o zistených porušeniach právnych predpisov a
zároveň obsahuje opatrenia uložené kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení. Aj
protokol o výsledku vyšetrovania príčin závažného pracovného úrazu pozostáva zo zistení priebehu
úrazového deja, resp. zo zistení, či v skúmanom rámci priebehu úrazového deja boli porušené právne

predpisy a to najmä predpisy na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Otázka priamej príčinnej
súvislosti medzi v protokole zaznamenanými zistenými porušeniami právnych predpisov a vznikom
závažného pracovného úrazu je otázkou skutkovou, ktorú správny orgán vyhodnocuje v správnom
konaní o správnom delikte. Protokol je jedným z podkladov rozhodnutia správneho orgánu, pričom
predmetom konania o správnom delikte je spoľahlivé zistenie toho, či bola naplnená skutková podstata

správneho deliktu vymedzená v zákone. V správnom konaní musí správny orgán vyhodnotiť protokol,
prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vykonať aj ďalšie účastníkom navrhnuté dôkazy, resp.
ich nevykonanie náležite zdôvodniť, dôkazy vyhodnotiť a z vykonaného dokazovania vyvodiť, ktoréskutočnosti sú zistené a ktoré skutkové závery z nich vyplývajú a tieto právne posúdiť. Správny súd
nemôže túto činnosť správneho orgánu nahradiť a to ani v konaní o preskúmaní zákonnosti protokolu.

8. Námietky nezrozumiteľnosti uloženého opatrenia v bode G písm. b) bod 1 protokolu krajský súd
nepovažoval za dôvodné, pretože nekorešpondujú s obsahom protokolu. Poukázal na to, že žalobca
sám v žalobe vyhodnotil, že žalovaný založil zistenia na nedostatočne zistenom skutkovom stave, najmä
keď pracovná skupina nemala vykonávať žiadne práce v časti VN trafostanice a záver žalovaného,
že mala opraviť nefunkčné osvetlenie, je záver založený na domnienke. Z uvedeného je zrejmé, že

žalobca porozumel, v čom spočíva vytýkané porušenie právneho predpisu. Protokol v časti E a v
časti „Stanovisko inšpektora“ v Dodatku k protokolu popisuje dôvody, pre ktoré bolo podľa žalovaného
poverenie vykonať práce v predmetnej trafostanici bez B-príkazu porušením právnych predpisov.
Žalovaný v Protokole dostatočne zrozumiteľne uviedol, že v predmetnej trafostanici, kde sú zariadenia
NN v spoločných priestoroch so zariadením VN, bolo chybne nainštalované osvetlenie na stanovišti
VN/NN transformátora v rozpore s normami a zamestnanci nemali potrebnú informáciu o nemožnosti

výmeny svetelného zdroja za prevádzky trafostanice, pretože tento nebezpečný stav nebol známy ani
samotnému zamestnávateľovi, preto nebol ani správne riešený bezpečný postup práce pre činnosti,
ktoré majú byť v trafostanici vykonané s tým, že žalovaný z výpovede vedúceho prác zistil, že pracovníci
mali vykonať aj opravu svetelnej inštalácie a sfunkčnenie osvetlenia trafostanice. Takéto práce si
vyžadovali B-príkaz. Krajský súd uzavrel, že opatrenie nemôže byť nezrozumiteľné z dôvodu, že žalobca

nesúhlasí so skutočnosťami, na základe ktorých bolo uložené.

9. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a
žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší protokol žalovaného
a vec mu vráti na ďalšie konanie. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods.

1 písm. g) Správneho súdneho poriadku).

10. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne ustálil, že uložené opatrenie v bode G písm. b)
bod 1 protokolu nie je nezrozumiteľné a zmätočné, pričom ale takýto stav nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.

11. Mal za to, že nedostatok vymedzený v bode G písm. b) bod 1 protokolu je absolútne zmätočný,
nezrozumiteľný a nie je možné ho vykonať, nakoľko nie je možné zistiť, ako a čo má sťažovateľ ako
zamestnávateľ na odstránenie nedostatkov vo vzťahu k určovaniu bezpečného spôsobu práce urobiť,
aké má prijať opatrenia, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Určené opatrenie nespĺňa požiadavku

materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia, keďže predmet konania sťažovateľa,
ktorý má byť podľa uložených opatrení odstránený, nie je v bode G písm. b) protokolu dostatočne, určito
a konkrétne vymedzený, aby z neho bolo možné zistiť, akým konkrétnym konaním (opisom skutku) a či
došlo k porušeniu zákona č. 124/2006 Z.z., a teda opatrenia na odstránenie akého konkrétneho konania
má sťažovateľ prijať.

12. Sťažovateľ má dostatočne vypracované bezpečné pracovné postupy, interné smernice, ktoré
poskytujú technicko-organizačné pokyny pri výkone prác na trafostaniciach VN/NN a transformátorov,
a všetci zamestnanci vykonávajúci takýto druh práce sú s týmito bezpečnými pracovnými postupmi
pravidelne oboznámení.

13.Žalovanývovyjadreníkukasačnejsťažnostiuviedol,žesavcelomrozsahustotožňujesnapadnutým
rozsudkom a najvyššiemu súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že sťažovateľ, v
zastúpení vedúcim pracovnej skupiny, v daný deň neurčil zamestnancom bezpečný spôsob práce v
predmetnejelektrickejstanici,keďžepoverilpracovnúskupinuspostihnutýmzamestnancompokračovať

v prácach na elektrickom zariadení NN v spoločných priestoroch so zariadením VN a to bez vydania
B-príkazu a bez vykonania potrebných súvisiacich bezpečnostných opatrení pre takéto práce, ktorými
by vylúčil možnosť úrazu od elektrického zariadenia VN, ku ktorému nakoniec v skutočnosti aj došlo.
Preto aj opatrenie žalovaného, ktorým sa nariaďuje odstrániť nedostatok č. 1, má za cieľ dosiahnuť, aby
sťažovateľ pre vykonávanie aj takých činností, ktoré mali zamestnanci pod vedením vedúceho pracovnej

skupiny v úmysle vykonať, vykonávali zásadne až po vydaní B-príkazu a po vykonaní potrebných
súvisiacich bezpečnostných opatrení pre takéto práce a vylúčili tak možnosť vzniku podobnej udalosti.
Správnosť tohto opatrenia potvrdzuje aj skutočnosť, že zamestnávateľ vo svojej vlastnej správe o
smrteľnom pracovnom úraze považuje za správny postup vykonávanie skúšky a prípadnej opravyvnútornej inštalácie trafostanice s nutnosťou mať zariadenie v prevádzke (teda v stave pod napätím),
čo vzhľadom na vyhotovenie predmetnej trafostanice je v danom prípade neprípustné a zamestnávateľ
si túto skutočnosť neuvedomoval.

14. Podľa žalovaného nedostatok uvedený v bode 1 protokolu s nariadením opatrenia ho odstrániť
je dostatočne zrozumiteľný a zabezpečí to, aby zamestnávateľ (sťažovateľ) poveroval svojich
zamestnancov v elektrických staniciach VN/NN prácou na zariadení NN v spoločných priestoroch
so zariadením VN len po predchádzajúcom vydaní B-príkazu a po vykonaní potrebných súvisiacich

bezpečnostných opatrení v zmysle § 6 ods. 1 písm. a ) a i) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na
čl. 5.3.1.1. písm. ba) STN 34 3100.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.
Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).

16. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je protokol žalovaného o vyšetrení príčin závažného

pracovného úrazu s následkom smrti, ku ktorému došlo v organizácii sťažovateľa dňa 23. februára
2017, pričom týmto smrteľným úrazom bol postihnutý zamestnanec sťažovateľa. Protokol obsahuje
popis skutkového deja v podstate od nástupu celej pracovnej skupiny, ktorej bol postihnutý zamestnanec
členom, do práce v inkriminovaný deň až po vykonávanie údržbárskych a opravárenských prác na
odstraňovaní závad a nedostatkov transformačnej stanice TS č. 312 na sídlisku Rúbanisko v Lučenci,

kde došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom smrti.

17. Žalovaný v časti G písm. b) protokolu v súvislosti s vyšetrovaným pracovným úrazom uviedol, že na
strane zamestnávateľa (sťažovateľa) zistil nasledujúce nedostatky:
1. Zamestnávateľ neurčil zamestnancom bezpečný spôsob práce v elektrických staniciach VN/NN, ktoré

sú stavebne a konštrukčne riešené ako spoločné priestory elektrického zariadenia NN so zariadením VN
a poveril pracovnú skupinu s postihnutým zamestnancom B. N. pracovať na zariadení NN v spoločných
priestoroch so zariadením VN a to bez vydania B-príkazu a bez vykonania potrebných súvisiacich
bezpečnostných opatrení pre takéto práce, čo je porušením § 6 ods. 1, písm. a) a i) zákona č. 124/2006
Z.z. v nadväznosti na čl. 5.3.1.1. písm. ba) STN 34 3100.

2. Stanovište VN/NN transformátora vo VN/NN transformačnej stanici č. 312 na sídlisku Rúbanisko
v Lučenci nie je vybavené predpísanou prekážkou s príslušnou výstrahou, ktorá slúži ako prekážka
prístupu k nekrytým živým častiam VN po otvorení dverí stanovišťa transformátora pre vstupujúceho v
čase, keď je zariadenie VN/NN transformátora pod napätím, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) a § 13
ods. 6 zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na čl. 4 a čl. 3 prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006

Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, čl. NB.2.3. písm. b)
prílohy B-STN 33/2000-4-41 a pôvodne čl. 2.4.2. ČSN 33 3240:1981.
3. VN/NN transformačná stanica TS č. 312 na sídlisku Rúbanisko v Lučenci má nainštalované
osvetľovacie teleso na stanovišti VN/NN transformátora aj pri VN/NN transformátora na strane VN časti
a v blízkosti prívodných VN častí transformátora tak, že nie je možné jeho svetelný zdroj vymieňať

bez prerušenia prevádzky transformátora, čo je porušením § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. v
nadväznosti na čl. 4 a čl. 3 prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách na pracovisko, čl. 2.1.7. STN 333240 a čl. 7.8. STN 333220.
4. Obslužná komunikácia okolo VN/NN transformátora má na jeho stanovišti VN/NN transformačnej
stanice TS č. 312 na sídlisku Rúbanisko v Lučenci v dôsledku nezakrytých otvorov okolo káblov

vystupujúcichzpodlahyavdôsledkupodstatnevyčnievajúcejkovovejuzemňovacejpásovinynerovnosti
na podlahe, ktoré môžu spôsobiť zakopnutie a následný pád zamestnanca pri pohybe alebo výkone
práce v danom priestore, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) a § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006
Z.z. v nadväznosti na § 4 a čl. 9.1. prílohy č. 1 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z.z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

18. Žalovaný nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a uložil mu povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému informáciu o splnení
opatrení.19. Ako vyplýva z podanej kasačnej sťažnosti, sťažovateľ namietal, že uložené opatrenie na odstránenie
nedostatku uvedeného v bode G písm. b) bod 1 protokolu je nezrozumiteľné a zmätočné a nie je

možné ho vykonať. Podľa jeho názoru nie je možné zistiť, akým konkrétnym konaním došlo k porušeniu
zákona č. 124/2006 Z.z., a teda nie je zrejmé, aké konkrétne opatrenia je potrebné prijať vo vzťahu k
bezpečnému spôsobu práce, aby nedochádzalo k nebezpečným situáciám.

20. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku

pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej
priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a
ohrozeniachorobouzpovolania,vedieichevidenciuapodľapotrebyvyšetrujepríčinyvznikuajostatných
pracovných úrazov.

21. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a

podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

22. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

23. Podľa § 14 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie
príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce,
označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce,

zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie
zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie
je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a
k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol

obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b).

24. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému

zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

25. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia

podľa tohto zákona.

26. Protokol o výsledku kontroly predstavuje podklad pre možné následné rozhodnutie orgánu
verejnej správy s konštitutívnymi účinkami, ktorými sa autoritatívne zasahuje do právnej sféry adresáta
individuálneho správneho aktu. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje

autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré predstavujú rámec
súdneho prieskumu. Správny súd na základe námietok účastníka konania skúma zákonnosť uloženia
povinností, ktoré predstavujú zásah do jeho právneho postavenia.27. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade
za potrebné uviesť, že z citovanej právnej úpravy nepochybne vyplýva, že na nariadenie odstránenia
zistených nedostatkov (§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z.), na vypracovanie a náležitosti

protokolu z inšpekcie práce (§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z.), ako aj na uloženie opatrení a
povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení (§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006
Z.z.) sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Preto je zrejmé, že na obsah protokolu a
jeho náležitosti nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej
správy, v ktorom sa správny orgán musí detailne vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí

ozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval (§ 47 Správneho poriadku).

28. Náležitosti protokolu sú upravené v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom vo
vzťahu ku kasačným námietkam najvyšší súd uvádza, že v preskúmavanom protokole sú v súlade
s citovaným ustanovením presne pomenované zistené porušenia predpisov vo vzťahu k predmetu

inšpekcie. Konkrétny spôsob, akým sťažovateľ vykoná nápravu, je v podstate ponechaný na ňom.
Podstatné je, aby prijaté opatrenia sledovali účel a cieľ definovaný v predmetnom protokole, a teda, aby
bolo do budúcna zabránené nesprávnym pracovným postupom (ako sú žalovaným opísané v protokole),
a tým vylúčený vznik situácie v rozpore s pravidlami bezpečnosti práce.

29. Sťažovateľ síce v kasačnej sťažnosti uvádza, že má dostatočne vypracované bezpečné pracovné
postupy a interné smernice, avšak tieto nijako nekonkretizoval a nepreukázal, že má prijaté také interné
opatrenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, ktorých porušenie bolo zistené, a ktoré vylučujú
nesprávny a nebezpečný pracovný postup, ako ho pomenoval žalovaný v protokole.

30. Na okraj najvyšší súd poznamenáva, že v prípade určitých pochybností či nejasností zo strany
sťažovateľa, mu nič nebráni obrátiť sa na žalovaného a pri odstraňovaní nedostatkov postupovať v
súčinnosti s ním.

31. Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný v protokole

dostatočne určito a zrozumiteľne pomenoval zistené nedostatky (v časti G písm. b) bode 1. až 4.
protokolu), a to popisom skutkového stavu a následným uvedením konkrétnych ustanovení právnych
noriem, ktoré boli porušené, pričom zákonnosť uložených opatrení, ktorých cieľom má byť odstránenie
zistených nedostatkov, sťažovateľ v kasačnej sťažnosti žiadnymi argumentmi relevantne nevyvrátil ani
nespochybnil.

32. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v
zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd
postupovalvsúladesozákonom,keďžalobuzamietol.Kasačnú sťažnosťakonedôvodnúpretokasačný
súd podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.

33. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1
a § 168 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania
z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona
nevyplýva.

34. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.