Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619203140
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619203140.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu: Ľ.O. J., L.. X.X.XXXX, P. J. T. , právne zastúpenom Mgr.
Marcelom Kandríkom, advokátom so sídlom Grešova 7, Prešov proti žalovanej: W. J., L.. XX.X.XXXX,
J. E.É. XXX/XX, D. E., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie a zriaďuje záložné právo na stavbu, rodinný dom súpisné
číslo XXX postavený na pozemku parcela CKN č. XXX v katastrálnom území T., obec T., okres Spišská

Nová Ves a zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., v prospech žalobcu na
zabezpečenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 22 543,23 Eur a zabezpečenie jeho práva na
vydanie hnuteľných vecí v hodnote 1 861,73 Eur.

II. Ukladá žalobcovi povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať voči žalovanej žalobu
o zaplatenie sumy 22 543,23 Eur a žalobu o vydanie hnuteľných vecí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.5.2019 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo
stranyžalobcuprotižalovanému,ktorýmsažalobcadomáhazriadeniazáložnéhoprávananehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie T.. V návrh žalobca uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/3/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2010
bolo jeho manželstvo so žalovanou rozvedené. Po rozvode manželstva žalovaná nadobudla do svojho

výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na uvedenom liste vlastníctva. Napriek rozvodu so
žalovanou udržiaval blízke vzťahy a po kúpe domu sa k nej nasťahoval do spoločnej domácnosti. V
období od 1.9.2014 do 1.9.2015 poukazoval žalovanej zo zahraničia peňažné prostriedky v celkovej
sume 12 700,- Eur za účelom rekonštrukcie jej domu v T.. Tento dom takmer celý zrekonštruoval na
svoje náklady, nakupoval stavebný materiál, vykonával práce a to v celkovej hodnote 20 584,50 Eur.
Zakúpil veci potrebné na stavebnú rekonštrukciu v sume 1 958,73 Eur a do domácnosti ďalšie hnuteľné

veci a to, kozubovú vložku 800,- Eur, televízor 315,83 Eur, podskrinkový digestor 56,90 Eur, chladnička s
mrazničkou 289,- Eur a sedacia súprava 400,- Eur. Žalovaná mu odmieta uvedené hnuteľné veci vrátiť. V
čase kúpy stavebného materiálu a rekonštrukcie nehnuteľnosti so žalovanou žili v spoločnej domácnosti.
Dňa 2.11.2018 žalovaná zrušila jeho trvalý pobyt a vyhodila ho z nehnuteľnosti, osobné veci od nej
dostal až po privolaní príslušníkov polície. Nemá vedomosť o príjmoch žalovanej, ktorá mu opakovane
vykrikovala, že mu nič nezaplatí a dom predá. Na jeho výzvy na úhradu nákladov rekonštrukcie žalovaná

nereaguje, Okrem rodinného domu nedisponuje žalovaná žiadnym majetkov väčšej hodnoty. V priebehu
roka 2019 sa žalovaná pokúšala dom predať za sumu 60 000,- Eur, aktuálne je dom ponúkaný za
cenu 44 900,-Eur. Za tohto stavu je ohrozená prípadná exekúcia na jeho nie malú a opodstatnenú
pohľadávku. Navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanej,
ako aj ochranu pre zhoršením jeho pozície ako veriteľa.

2. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj s listinnými
dôkazmi predloženými spolu s návrhom.3. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie T. bolo zistené, že výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele CKN č. XXX je žalovaná

na základe titulu nadobudnutia - kúpnej zmluvy E. XXXX/XXXX zo dňa 5.9.2013 - 24/2013. Žalobca
predložil aj ponuku inzerátu č. XXXXXXX zverejnenú na internete, podľa ktorej je ponúknutý na predaj
rodinný dom v T. po kompletnej rekonštrukcii za sumu 60 000,- Eur. Následne bola zverejnená ponuka
predaja toho istého rodinného domu za zníženú cenu 44 900,- Eur.

4. Žalobca predložil aj ním podpísané čestné prehlásenie zo dňa 5.11.2018, podľa ktorého mu
žalovaná po rekonštrukcii domu v jej vlastníctve nič nezaplatila a uviedla, že dom predá. Podľa čestného
prehlásenia žalobcu zo dňa 8.11.2018, v čase od 1.9.2014 do 1.9.2015 zaslal za účelom rekonštrukcie
domu v T. č. XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná, sumu 12 700,- Eur. Rekonštruoval aj dom
matky žalovanej v D. E.. Za vykonané práce žiada sumu 25 000,-Eur. V oboch čestných prehláseniach
žalobca uviedol mená svedkov, ktorí môžu ním uvádzané skutočnosti potvrdiť.

5. Žalobcaďalejpredložilzoznamprácvykonanýchvrámcirekonštrukcievrátaneuvedeniaichhodnoty
v celkovej sume 8 734,- Eur a prác vykonaných v okolí domu - na dvore v celkovej hodnote 11 850,- Eur.
Predložil tiež pokladničné doklady týkajúce sa kúpy stavebného materiálu a tiež pokladničný doklad o
kúpe chladničky s mazničkou BEKO v cene 289,-Eur, podskrinkového digerstora MORA v cene 56,90

Eur, , faktúru č. XXXXXXX, na ktorej je uvedený ako odberateľ a ktorá sa týka kúpy televízora Samsung
v cene 315,83 Eur a tiež faktúry o zakúpený stavebného materiálu.

6. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 336 ods. 1 až 4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej

zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

11. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zmyslom tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku
veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie

opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku
voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto zriadeného záložného práva.

12. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu
nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež, aby bola osvedčená alebo

preukázaná dôvodná obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca musí teda už v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku
voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom
nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.13. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. Nejedná sa o meritórne rozhodnutie, preto súd pri rozhodovaní

o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na
preukázaniesvojichtvrdení,ktoréaspoňosvedčujúnimiuvádzanéskutočnosti.Súdmázato,žežalobca
predložením listinných dôkazov osvedčil, že má voči žalovanej pohľadávku vyplývajúcu z investovania
jeho finančných prostriedkov a vykonania prác do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej a
to vo vysokej čiastke a taktiež osvedčil nárok na vydanie hnuteľných vecí, ktoré zakúpil a ktoré sa

nachádzajú u žalovanej. Je teda možné konštatovať osvedčenie jeho nároku voči žalovanej, pričom pre
riadne preukázanie nároku a výšky pohľadávky je potrebné vykonať ešte dokazovanie, ktoré môže byť
vykonané v konaní o žalobe podanej žalobcom proti žalovanej.

14. Pokiaľ sa týka osvedčenia ohrozenia budúcej možnej exekúcie medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú,
že by bola exekúcia ohrozená, patrí predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je

znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca osvedčil, že sa žalovaná
plánuje zbaviť sa svojho majetku jeho predajom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a to predložením inzerátu na ponuku predaja nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Zo
strany žalobcu tak bola osvedčená aj ďalšia podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a

to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Podľa názoru súdu konanie žalovanej
totiž vykazuje snahu o znižovanie rozsahu jej exekvovateľného majetku.

15. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí súd zvážiť primeranosť ujmy, ktorá
by nariadením zabezpečovacieho opatrenia vznikla žalovanej strane, nakoľko táto ujma nesmie byť

neprimeraná oproti výhode, ktorú nariadením zabezpečovacieho opatrenia získa žalobca. Pokiaľ ide
o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu
primeranostizásahovdomajetkovýchpomerovdlžníka,atoajvovzťahukpohľadávke,nazabezpečenie
ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný
nepomer. Uvedené je vždy závislé od okolností každého jednotlivého prípadu. Vychádzajúc z tvrdení

žalobcu, žalobca sa vo veci samej proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 22 543,23 Eur a vydania
hnuteľných vecí v hodnote 1 861,73 Eur. Vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej,
za ktorú je ponúkaná na predaj, nemožno konštatovať zjavný nepomer medzi majetkom žalovanej,
na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie a výškou pohľadávky žalobcu. Okrem toho
zabezpečovacie opatrenie je opatrením, ktoré zasahuje do vlastníckych práv dlžníka v menšom rozsahu

tým, že mu nezabraňuje v uplatňovaní jeho vlastníckych práv napr. formou uloženia zákazu nakladať
s dotknutými hnuteľnými či nehnuteľnými vecami, ale zabezpečuje budúci možný výkon rozhodnutia
miernejšou formou zásahu vo forme zriadenia záložného práva.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel

a zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej.

17. O náhrade trov súd nerozhodoval z dôvodu, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.