Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917211833
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917211833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, R., o zaplatenie 1.260,73 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.01.2018, č.k.
12Csp/225/2017-44

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku trovách
konania.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom z
12.01.2018, č.k. 12Csp/225/2017-44 žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 757,86 EUR
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 757,86 EUR od 30.10.2014 až do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol,
že strany nemajú právo na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 27.08.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku 1.500,- EUR, ktorú sa žalovaný
zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 46,78 EUR. Celková suma pôžičky
predstavovala 2.806,80 EUR. Z dôvodu riadneho nesplácania pôžičky prikročil veriteľ k predčasnej
splatnosti, a to ku dňu 29.10.2014. Zmluvou zo dňa 20.11.2017 postúpil pôvodný veriteľ nesplatenú
pohľadávku žalobcovi. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predložených žalobcom súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný uhradil sumu 742,14 EUR a žalobca evidoval ako nesplatenú časť k 20.11.2017 sumu

1.260,73 EUR.

3. Právne vec súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 53 ods. 1, 5, 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, 2 OZ, § 39 OZ a § 4 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd prvej inštancie dospel

k záveru, že v prípade úverovej zmluvy zo strany žalobcu išlo o predloženie formulárovej zmluvy,
v ktorej v časti výška odplaty za poskytnutie úveru 1.306,80 EUR za poskytnutie sumy 1.500,- EUR,
je neprijateľná zmluvná podmienka, spočívajúca vo výraznej nerovnosti zmluvných strán. Zo zmluvy
vyplývala pre dlžníka povinnosť splatiť celkom pre žalobcu 2.806,80 EUR. Z uvedenéhodôvodu, súd takto dohodnutú odplatu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluva je
v časti o zaplatenie odplaty pre veriteľa, t.j. sumy nad 1.500,- EUR a v časti povinnosti platiť úroky
z úveru po jeho spoplatnení, neplatná. Odplata pre veriteľa podľa úverovej zmluvy mala tvoriť 87 %

výšky čerpaného úveru. Z vyššie uvedených dôvodov, súd prvej inštancie uložil žalovanému uhradiť pre
žalobcu iba sumu 757,86 EUR, ako rozdiel medzi sumou 1.500,- EUR tvoriacou výšku čerpania pôžičky
a sumou 742,14 EUR tvoriacou výšku uhradenej časti pôžičky, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Aj keď v zmluve dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov a ročná úroková miera bola v

súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy, tak na druhej strane bolo dohodnuté také
neprimerane dlhé obdobie splácania pôžičky, ktoré prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové
zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom spočíva
vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom záväzkovom
vzťahu. Ak dlžník nie je spôsobilý splatiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa dosiahnutie
primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia, prinášajúcej neprimeranú

výšku odplaty, sa veriteľ vystavuje u takéhoto úverového obdobia riziku neprijateľnej podmienky.

6. Ohľadom nepriznanej výšky odplaty poukázal súd na právoplatný rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 25.08.2016 sp. zn. 9Co/175/2015-51 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.
12C/117/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.02.2017 sp. zn. 13Co/540/2016

vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C/17/2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
09.02.2017 sp. zn. 2Co/84/2016 vo veci Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 18C/157/2014,
rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 29.09.2016 sp. zn. 7Co/53/2016 vo veci Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/27/2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.01.2017,
sp. zn. 23Co/166/2016 vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/476/2014. Vo všetkých

spomínaných rozhodnutiach bolo konštatované, že pôžičky a úvery poskytované spotrebiteľom nemôžu
byť poskytované za zjavne neprimeranú odplatu. Odplata, ktorá predstavuje výšku 87 % z poskytnutej
pôžičky 1.500,- EUR, je zjavne neprimeraná.

7. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu nasledujúci deň po splatnosti, t.j. od

20.04.2014, preto súd uložil žalovanému zaplatiť prisúdenú sumu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády. č. 87/1995 Z. z..

8. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 2 CSP dôvodiac, že každá zo strán
mala v tomto konaní úspech iba čiastočný.

9. Proti výroku II. rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a výroku
III. o trovách konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 502,87 EUR s
úrokom z omeškania 5,05 % zo sumy 502,87 EUR od 30.10.2014 do zaplatenia a priznať

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

10.Uviedol,žesúdprvejinštancienesprávneposúdilvec,žedojednanáodplata zaposkytnutie
spotrebiteľského úveru je neprimeraná. Konštatoval, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške

1.500,- EUR, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 46,78 EUR. Navýšenie
úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške 32 % ročnej úrokovej sadzby. Celková čiastka,
ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal, predstavuje 2.806,80 EUR a celkové náklady spotrebiteľa
s úverom predstavujú 1.306,80 EUR. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje
vyjadrenie v RPMN vo výške 32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou

odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške
do 1.500,- EUR vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej
zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za II. štvrťrok 2013 so stavom ku 30.06.2013,
predstavovala46,06%.Nievýškaúrokovejsadzby,alecelkovávýškaodplatyvyjadrenáprostredníctvom

RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
úverom. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 %
neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretiazmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného a účinného
od 01.09.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo

v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, odvolateľ zastával názor, že pokiaľ sám zákonodarca
považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov do výšky dvojnásobku priemernej RPMN za
akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve,
nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná
odplata v úverovej zmluve vo výške 32 % nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných

hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov, zverejneného MF SR v Súhrnných informáciách
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za II. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu
30.06.2013 vo výške 18,63 % a zároveň nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN, zverejnenej
Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za II. štvrťrok 2013 so stavom k 30.06.2013 vo výške 46,06 % pre
obdobné úvery. Dojednaná odplata podľa odvolateľa je primeraná a v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6

OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá (II. výrok) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) je vecne správny,
a preto ho odvolací súd v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.04.2019 o 9:30
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.04.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený.

19. Rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 757,86 EUR s
5,05%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy757,86EUR od30.10.2014dozaplatenia,tovšetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním žalobcu napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a
preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu (§ 367 ods. 2, 3 CSP).

20. Súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé zmluvné podmienky uvedené v zmluve, ohľadne ktorých
si žalobca uplatnil nárok a dospel k záveru, že dohodnutá odmena bola v neprospech spotrebiteľa. Ajpodľa názoru odvolacieho súdu ide o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v časti odmeny za úver a za
takejto situácie má žalobca nárok iba na vrátenie poskytnutého plnenia bez odmeny.

21. Odvolací súd konštatuje, že dojednaná odmena, ktorá je reprezentovaná 87 % z
poskytnutej pôžičky, je v rozpore s dobrými mravmi a ide o právny úkon neplatný podľa § 39 OZ.

22. K odvolacím námietkam žalobcu v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

23. Zo zmluvy o pôžičke č. 1081944 je zrejmé, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných
splátkach po 46,78 EUR, pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, RPMN 32 % a priemernej hodnote RPMN
46,06 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli stanovené sumou 1.306,80 EUR, a celková suma úveru bola
vyčíslená sumou 2.806,80 EUR.

24. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- EUR s
ročnou úrokovou sadzbou 32 %, ktorá bola stanovená v rozpore s dobrými mravmi, lebo podľa
uverejnených priemerných úrokových sadzieb poskytovaných pre spotrebiteľské úvery v rozhodnom
období, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, 27.08.2013 (kedy bola úverová zmluva uzavretá) v kategórii nové
úvery pre domácnosť pri spotrebiteľských úveroch splatných od 1 do 5 rokov

predstavovala ročná úroková sadzba 11,55 % ročne (viď https://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/
URSADZ/PUM/0710-01-2013.XLS). Dohodnuté zmluvné úroky v predmetnej zmluve dosahujú takmer
3 násobok tejto priemernej výšky úrokov za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy, t.j.
k 27.08.2013, čo nepochybne predstavuje dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatné
podľa § 39 OZ.

25. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd dopĺňa, že takéto dojednanie je priamo v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ v znení
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

26. Keďže v prejednávanej veci odplata za úver pozostávala výlučne zo zmluvných úrokov, súd správne

posudzoval, či dojednané zmluvné úroky (odplata) zodpovedali obvyklej výške úrokov pri obdobných
úveroch, a nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej výšku dojednaných úrokov
mal súd posudzovať v závislosti od výšky priemernej RPMN.

27. Nenáležitá je aj argumentácia žalobcu, že dojednaná odplata 32 % nepresahuje maximálnu výšku

odplaty pri poskytovaní prostriedkov spotrebiteľovi v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.09.2014, teda dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov, ktorý v prejednávanom spore predstavuje 92,12 % (2 x 46,06 % ako priemerná RPMN),
pretoževčaseuzavretiaúverovejzmluvydňa27.08.2013bolavýškaodplatyregulovanávýlučne §
53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tak, ako bol vyššie uvedený, teda odplata nesmela

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch a ustanovenia § 1a o maximálnej výške požadovanej odplaty v nadväznosti na
ust. § 53 ods. 6 OZ bolo do nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zavedené s účinnosťou až od 01.09.2014.

28. Vyššie citované nariadenie pritom určuje maximálnu výšku odplaty za poskytnutie úveru, ktorá v

zmysle § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 01.06.2014, predstavuje úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy,
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, a preto túto maximálnu výšku odplaty nemožno vzťahovať iba na niektorú z
možných vyššie uvedených zložiek odplaty, ak tieto iba samostatne predstavujú odplatu.

29. Aj v prípade použitia ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako výkladového pravidla (aj)
na zmluvy uzavreté pred 01.09.2014 (čo však v súdnej praxi nebolo zaužívané), nie je možné stotožniťsa so záverom, že by zmluvné úroky mohli byť dojednané až do výšky dvojnásobku priemernej RPMN
iba z toho dôvodu, že sú jedinou odplatou za poskytnutý úver.

30. Súdna prax je ustálená v tom, že každú zložku odplaty posudzuje z hľadiska súladu so
zákonom a s dobrými mravmi, teda osobitne je posudzované vždy dojednanie o zmluvných
úrokoch z hľadiska jeho súladu so zákonom a dobrými mravmi a osobitne je posudzovaná
RPMN, vyjadrujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru a RPMN predstavujú aj osobitné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré nie je možné navzájom
stotožňovať ani zamieňať.

32. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie,
preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania

v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny, potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému

preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd stranám sporu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).