Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Halušková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/261/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917211514
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917211514.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej T. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým bytom XXX XX K. č. XXX, o zaplatenie 3.989,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Csp/246/2017-172 zo
dňa 15.05.2018 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) p
o t v r d z u j e.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 3.989,88 Eur, vyčíslený úrok 151,42 Eur, vyčíslený úrok z omeškania 1,39 Eur spolu s 5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.990,34 Eur od 19.09.2017 do 21.09.2017, zo sumy 3.989,88
Eur od 22.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 151,42 Eur od 19.09.2017 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a v e c
mu v tomto rozsahu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
15.05.2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.989,88 Eur, vyčíslený úrok 151,42 Eur,
vyčíslený úrok z omeškania 1,39 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.990,34 Eur od
19.09.2017 do 21.09.2017, zo sumy 3.989,88 Eur od 22.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 151,42 Eur
od 19.09.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (II. výrok). Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
84,36 % (III. výrok).
1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny 3.989,88 Eur,
vyčísleného zmluvného úroku 151,42 Eur, vyčísleného úroku z omeškania 1,39 Eur spolu s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 3.990,34 Eur od 19.09.2017 do 21.09.2017, zo sumy 3.989,88 Eur od
22.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 151,42 Eur od 19.09.2017 do zaplatenia aj zaplatenie zmluvného
úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 3.990,34 Eur od 19.09.2017 do 21.09.2017 a zo sumy 3.989,88
Eur od 22.09.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná
porušila svoj záväzok z úverovej zmluvy č. 0000000000262514 zo dňa 16.11.2015, na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver vo výške 4.400,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať pravidelnými mesačnými anuitnými
splátkami do 15.11.2024. Žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 18.09.2017, po zaslaní
opakovaného upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru zo dňa 17.07.2017 (okresný
súd poznamenal, že do spisu bolo založené opakované upozornenie zo dňa 17.07.2017, týkajúce saúverovej zmluvy zo dňa 10.10.2016). Pohľadávka ku dňu zosplatnenia zo dňa 18.09.2017 predstavovala
istinu 3.990,34 Eur, zmluvné úroky 151,42 Eur, úroky z omeškania 1,39 Eur, poplatky 60,- Eur (ktoré
nie sú predmetom súdneho konania) a poplatky za poistenie 3,54 Eur. Po zosplatnení úveru žalovaná
uhradila na istinu dlhu 0,46 Eur.
1.2. Okresný súd vydal dňa 07.12.2017 platobný rozkaz č.k. 13Csp/246/2017-63, proti ktorému
podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 01.02.2018 č.k.
13Csp/246/2017-73 bol platobný rozkaz postupom podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej len C.s.p.) zrušený. Žalovaná odpor odôvodnila tým, že zmluva o úvere neobsahuje rozlíšenie
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z.; nepostačuje,
ak je v zmluve uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ani
v obchodných podmienkach nie je uvedené, aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny, aká na
úrok či poplatky. Z dôvodu absencie rozpisu splátok je úver potrebné považovať v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Namietla, že nedošlo
k zosplatneniu úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal, že
výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 18.09.2017 bola v súlade s čl. 9 bodom 19.8 VOP žalobcu
doručená žalovanej. Žalobca mal podľa žalovanej uhrádzané splátky v omeškaní v zmysle § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka započítať najprv na istinu a potom na úroky, pričom podľa prehľadu splácania
do predčasného zosplatnenia predloženého súdu sú splátky v omeškaní prednostne započítavané na
úrok. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 132,- Eur označila za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nie je v záujme spotrebiteľa, nemá rozumný ekonomický základ a nie je známe aké plnenie
odráža. Za neprípustnú označila kumuláciu úrokov z úveru a úrokov z omeškania, lebo ide o neúmernú
a neprijateľnú záťaž pre dlžníka - spotrebiteľa. Platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti
úveru. Za čas po splatnosti úveru má veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne
záväzným právnym predpisom.
1.3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje
členenie mesačnej splátky na jednotlivé zložky osobitne s prislúchajúci dátumami splatnosti, čo nie
je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Neuvedenie špecifikácie, aká časť splátky bude použitá
na zaplatenie istiny, úroku a na ďalšie poplatky, pokiaľ je možné z celého obsahu zmluvy posúdiť
skutočný obsah záväzku spotrebiteľa, nebude postačovať na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Tvrdenie žalovanej, že po zosplatnení úveru už veriteľovi neprislúcha nárok na odplatu za
poskytnutépeňažnéprostriedkynemáoporuvprávnychpredpisoch.Priomeškanísvrátenímpeňažných
prostriedkov má veriteľ nárok na úrok z úveru aj na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania aj
úroku z úveru je podporná, preto je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Poukázal na rozhodnutie napr.
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/193/2017 alebo NS ČR sp.zn. 33Cdo 212/2014. Uviedol, že použitie
časti poskytnutej sumy na úhradu poplatku dohodnutého priamo v zmluve o úvere nespochybňuje výšku
poskytnutého úveru ani neznižuje istinu dlhu. Ide o zjednodušenie postupu dlžníka, ktorý by musel
poplatok uhradiť príkazom na úhradu. Úverová zmluva v bode 2.5 upravuje podmienky, za ktorých bude
poplatok klientovi vrátený v celom rozsahu (riadne a včasné splácanie úveru).
1.4. K vyjadreniu žalobcu žalovaná v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 06.04.2018
namietla nesprávnosť výpočtu RPMN, pretože poistenie schopnosti splácať úver nebolo zahrnuté v
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Nemala možnosť poistenie
odmietnuť, keď úver chcela získať. Ide o dôvod, pre ktorý je potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
1.5. Vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 30.04.2018 žalobca na výzvu súdu uviedol, že v
súlade s bodom 2.5.1 OP musí klient splatiť banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v
súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o úvere. Istina úveru sa spláca anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity) čo znamená, že úver je splácaný pravidelnými mesačnými splátkami. Výška
každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky
istiny úveru (amortizácia úveru) a z časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky
istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok
úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Na preukázanie doručenia výzvy na predčasné splatenie úveru zo
dňa 18.09.2017 predložil doručenku podpísanú žalovanou dňa 22.09.2017. Žalovaná na pojednávaní
uviedla, že čerpala poskytnutý úver a spláca ho, avšak v nižších sumách ako požaduje žalobca.1.6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca so žalovanou dňa 16.11.2015 uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 0000000000262514. Na jej základe bola žalovanej poskytnutá suma 4.400,-
Eur, ktorú sa zaviazala splatiť v 108 mesačných splátkach po 72,12 Eur, so splatnosťou prvej splátky
dňa 15.12.2015 a dátumom konečnej splatnosti dňa 15.11.2024, pri fixnej úrokovej sadzbe 13,90 %,
RPMN 16,03 %, priemernej RPMN 15,55 %, poplatku za poskytnutie úveru 132,- Eur, celkovej čiastke,
ktorú mala zaplatiť 7.920,96 Eur, poplatku za poistenie 1,77 Eur mesačne. Žalovaná neplatila splátky
riadne a včas, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a výzvou zo dňa 18.09.2017 ju vyzval
na zaplatenie celej dlžnej sumy 4.206,69 Eur do 28.09.2018; výzva na predčasné splatenie úveru jej
boladoručená22.09.2017.Dovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru dňa18.09.2017bolanezaplatená
istina3.990,34Eur,nezaplatenéúroky151,42Eur,úrokzomeškania1,39Eur. Dňa21.09.2017žalovaná
zaplatila na istinu sumu 0,46 Eur, zostatok nezaplatenej istiny je potom 3.989,88 Eur. Žalobca preukázal,
že žalovaná po poskytnutí úveru vo výške 4.400,- eur a odrátaní dohodnutého poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 132,- Eur úver v dohodnutých splátkach vo výške 72,12 Eur mesačne nesplácala.
1.7. Po citácii § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ZoSÚ“) okresný súd konštatoval, že úverová zmluva obsahuje všetky
podstatné zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
zosplatnenú a neuhradenú časť istiny 3.989,88 Eur, zosplatnené a neuhradené zmluvné úroky 151,42
Eur, kapitalizované úroky z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru 1,39 Eur. V zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení priznal
žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny a zmluvných úrokov aj dojednaný úrok z omeškania, ktorý je v
medziachzákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5%ročne,atoododňanasledujúcehopozosplatnení
úveru t.j. od 19.09.2017 do zaplatenia, pri dlžnej istine do 21.09.2017 (dátum úhrady sumy 0,46 Eur
žalovanou) a od 22.09.2017 do zaplatenia.
1.8. K obrane žalovanej, že zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
l) zákona č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie postupom podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. vyšiel z právneho
názoru prezentovaného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 22.02.2018 sp.zn. 3 Cdo 146/2017,
v zmysle ktorého je v sporoch medzi jednotlivcami priamy účinok Smernice č. 2008/48/ES v zásade
vylúčený, preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú
určitým zákonom vykladať eurokonformne. Nepriamy účinok Smernice nie je absolútny. Eurokonformný
výklad zákona nemôže nahradiť jej výslovné znenie, v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
ÚmyslomzákonodarcuvyplývajúcimzdôvodovejsprávykZoSÚbolotransponovaťSmernicuč.2008/48/
ES v celom rozsahu. Súd prvej inštancie poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho
súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej, ktorý konštatoval, že
čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Tieto ustanovenia v spojení s
čl. 22 ods. 1 Smernice bránia, aby členský štát takúto povinnosť stanovil vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Zo zmluvy o úvere a jej súčasti - obchodných podmienok vyplýva, že anuitná splátka úveru
zahŕňa splácanie príslušnej časti istiny a úroku mesačne, vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve.
Zo zmluvy vyplýva výška aj dátum splatnosti každej jednej mesačnej splátky úveru, dátum splatnosti
prvej mesačnej splátky aj konečnej splatnosti úveru, čiže žalovaná bola ako spotrebiteľka zrozumiteľne
informovaná v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinná plniť si svoje povinnosti.
1.9. K obrane žalovanej, že v dôsledku nedoručenia výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa
18.09.2017 v súlade s čl. 19 bodom 19.8 VOP nenastali účinky predčasnej splatnosti úveru okresný súd
konštatoval, že doručenie uvedenej výzvy preukazuje doručenka podpísaná žalovanou dňa 22.09.2017,
preto nastali účinky predčasného zosplatnenia úveru ku dňu 18.09.2017. K tvrdenému nesprávnemu
spôsobu započítavania uhrádzaných splátok okresný súd uviedol, že z čl. 2 bodu 2.5.3 OP vyplýva
splácanieanuitnýmspôsobomvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Výškakaždejsplátkyúveru(anuita)
je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti istiny úveru (amortizácia úveru) a časti
úrokov z úveru. Pomer istiny a úrokov z úveru sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou
úverusasplatízostatokúveruajsozvyšnýmpríslušenstvom.Anuitnousplátkou satedarozumiesplátka,
ktorá má rovnakú (nemennú) výšku počas celej doby platnosti úveru, v závislosti od splácania (priebehu
amortizácie) úveru sa však mení jej vnútorná skladba (klesá podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny).Okresný súd mal za to, že spôsob započítavania uhrádzaných splátok úveru bol v súlade s čl. 2.5.5 VOP,
z ktorého vyplýva uspokojovanie pohľadávky v poradí dlžná a splatná istina, dlžné a splatné úroky, dlžné
asplatnéúrokyzomeškaniaazmluvnépokuty,dlžnéasplatnéodmeny,poplatkyavýdavkyainénáklady
banky. K námietke žalovanej, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľná zmluvná podmienka,
pretože nie je známe aké plnenie poplatok odráža a nie je v záujme spotrebiteľa okresný súd poukázal
na to, že poplatok za poskytnutie úveru bol jasne a určito dohodnutý v zmluve o úvere, v jej základných
podmienkach a predstavuje odplatu za to, že úver bol žalovanej vôbec poskytnutý. Žalovaná bola s týmto
poplatkom oboznámená pri uzatváraní zmluvy o úvere. Jeho výška je 3 % z poskytnutej sumy úveru, čo
je podľa súdu prvej inštancie výška primeraná výške poskytnutej sumy úveru. Použitie časti poskytnutej
sumy úveru na úhradu poplatku za poskytnutie úveru nespochybňuje výšku poskytnutého úveru a nie
je v rozpore so zákonom. Navyše v zmysle zmluvného dojednania čl. 2.5 zmluvy o úvere bude tento
poplatok klientovi vrátený za splnenia jedinej podmienky, ktorou je riadne a včasné splácanie úveru.
Vychádzajúc z uvedeného potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto dohodnutý poplatok za
poskytnutie úveru nie je neprijateľnou podmienkou a nespôsobuje nerovnováhu v zmluvnom vzťahu
medzi stranami sporu. K tvrdeniu žalovanej, že v zmluve o úvere bola nesprávne vypočítaná RPMN v
neprospech spotrebiteľa, pretože do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nebol
zahrnutý poplatok za poistenie a úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov okresný
súd s odkazom na § 2 písm. g) ZoSÚ uviedol, že zo zmluvy o úvere a z ostatných predložených
dôkazov, ako je prehľad splácania do predčasného zosplatnenia vyplýva, že poplatok za poistenie
schopnosti splácať úver je zahrnutý do mesačnej splátky úveru v sume 1,77 Eur, lebo vynásobením
mesačnej splátky úveru 72,12 Eur počtom dohodnutých mesačných splátok 108 dostaneme sumu
7.788,96 Eur. Po pripočítaní dohodnutého poplatku za poskytnutie úveru vo výške 132,- Eur, patriaceho
do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, je celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť, vyplývajúca aj zo zmluvy o úvere, 7.920,96 Eur (súčet výšky úveru a celkových nákladov
klienta spojených s úverom). Aj z čl. 2.8 zmluvy o úvere vyplýva, že klient sám pri procese uzatvárania
zmluvy o úvere vyhlásil, že spĺňa podmienky poistenia schopnosti splácať úver a pristupuje k poistnej
zmluve. Keďže dohodnutý poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol zahrnutý do mesačnej
splátky úveru a v zmluve o úvere je správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
potom je správne vypočítaná aj RPMN. Správnosť výpočtu RPMN okresný súd overil aj zadaním
údajov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere do vzorca na výpočet RPMN uverejneného na stránke https://
ekonomika.sme.sk/kalkulačky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php a dospel k RPMN vo výške 16,02 %,
čo v porovnaní s RPMN uvedenou v zmluve o úvere vo výške 16,03 % predstavuje rozdiel vo výške
0,01 %, ktorý nemožno považovať za uvedenie RPMN v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa
majúce za následok záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
1.10. V časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 3.990,34 Eur od 19.09.2017
do 21.09.2017 a zo sumy 3.989,88 Eur od 22.09.2017 do zaplatenia súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Uviedol, že žalobcovi by patrili zmluvné úroky za stavu, ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu
úveru. V zmluve o úvere bol stranami sporu dohodnutý fixný zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne
do splatnosti. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru zmluvný úrok odo
dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinkov zosplatnenia úveru, t.j. od 19.09.2017 žalobcovi nepatrí.
Súd prvej inštancie vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa
18.09.2012, v ktorom ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského
súdu, podľa ktorého veriteľovi patria zmluvné úroky len do zosplatnenia dlhu, následne sa dlžník dostáva
do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má teda
právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, následne mu nevzniká
právo na dohodnutý úrok, iba právo na úrok z omeškania. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení
úveru vzniká totiž veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny a úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a užívať ich, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
1.11. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.2 C.s.p. a žalobcovi v
konaní v prevažnej miere úspešnému priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanej podľa pomeruúspechu a neúspechu (92,18 % - 7,82 %) v rozsahu 84,36 %. Vychádzal z nároku žalobcu (istiny aj
príslušenstva), ktorý bolo možné vyčísliť ku dňu vydania rozhodnutia (15.05.2018), konkrétne z istiny
3.989,88 Eur, úroku 151,42 Eur, úroku z omeškania 1,39 Eur, úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy
3.990,34 Eur od 19.09.2017 do 21.09.2017 vyčísleného sumou 4,55 Eur, úroku vo výške 13,90 % ročne
zo sumy 3.989,88 Eur od 22.09.2017 do 15.05.2018 (dátum vydania rozhodnutia), ktorý predstavuje
358,58 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.990,34 Eur od 19.09.2017 do 21.09.2017,
ktorý predstavuje 1,63 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.989,88 Eur od 22.09.2017 do
15.05.2018 v sume 129,53 Eur a z úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 151,42 Eur od
19.09.2017 do 15.05.2018 v sume 4,95 Eur. Ustálil, že žalobou uplatnený nárok celkovo predstavuje
sumu 4.641,93 Eur, z ktorej žalobcovi priznal 4.278,80 Eur (3.989,88 Eur + 151,42 Eur + 1,39 Eur +
1,63 Eur + 129,53 Eur + 4,95 Eur).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaná.
2.1. Žalobca v odvolaní podanom proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II. výrok) a proti
výroku o trovách konania (III. výrok) navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť úrok 13,9 % z nezaplatenej istiny 3.990,34 Eur od 19.09.2017 do
21.09.2017, úrok 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny 3.989,88 Eur od 22.09.2017 do zaplatenia a priznal
mu náhradu trov konania. Žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) tvrdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
2.1.1. Odvolateľ v odvolaní nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že veriteľ má nárok na
zmluvný úrok iba do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Uviedol, že nárok na zaplatenie úroku
trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.
Argumentoval ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka o príslušenstve pohľadávky a
ustanovením § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s jeho § 503 ods. 3. Poukázal na
bližšie neoznačený komentár neuvedeného zákona označený ako IURA edition. Zdôraznil, že obsahom
záväzku dlžníka z úverového vzťahu nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky,
ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím
skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj § 16 ods. 1 ZoSÚ. Úrok z
úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, zakladajúce vznik nových sankčných
záväzkov. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 11Co/12/2017-90, podľa ktorého platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, keďže zmluva
neobsahuje dohodu o úrokoch odlišnú od zákona. Citoval z rozsudkov Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92 z 29.11.2017 a 43Co/28/2017-94 z 27.02.2018 aj z rozsudku Krajského
súdu v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 07.12.2017, ktoré priznali úrok aj po vyhlásení splatnosti
úveru obdobne ako Krajský súd v Košiciach v rozhodnutiach sp.zn. 5Co/297/2017 z 13.02.2018,
5Co/311/2017 z 15.02.2018, 5Co/250/2017 z 13.02.2018. Odvolateľ má za to, že rozhodnutie NS SR
sp.zn. 4Obo/143/1998, na ktoré poukazoval okresný súd, sa netýka uplatňovania nároku na dohodnutý
úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. Ústavný súd SR sa v konaní sp.zn.
IV. ÚS 476/2012 nevyjadril k meritu odvolania t.j. úrokom po zosplatnení.
2.1.2. Žalobca namietol aj spôsob výpočtu náhrady trov konania súdom prvej inštancie, ktorý mal pri
určení hodnoty sporu prihliadnuť iba na žalovanú istinu, ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 10CoPr/2/2016 z 27.07.2016 alebo z uznesenia NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008.
Úspech žalobcu v spore by bol potom 100 %.
2.2. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
2.3. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie proti I. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku.
2.3.1. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Vytkla okresnému súdu, že
sa nezaoberal tým, že Európsky súdny dvor vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať
tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktorésa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch nad rámec Smernice
zakotvuje prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere.
Pri takomto rozpore sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica pred vnútroštátnym
právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. účinok nepriamy.
Judikatúra vyšších súdov sa v otázke aplikácie rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15
HomeCreditSlovakiaprotiC.K.odlišuje.Spoukazomnarozhodnutiesp.zn.4Obdo/45/2012jepotrebné
pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa uprednostniť
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Poukázala na množstvo rozhodnutí okresných aj krajských
súdov.
2.3.2. Za nesprávne zistený skutkový stav žalovaná (ďalej tiež „odvolateľka“) označila záver okresného
súdu, že poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,77 Eur je zahrnutý do mesačnej splátky
úveru 72,12 Eur, takže pri 108 mesačných splátkach dostaneme sumu 7.788,96 Eur a po pripočítaní
dohodnutého poplatku za poskytnutie úveru 132,- Eur celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť
7.920,96 Eur. Podľa žalovanej je výška mesačnej splátky úveru 73,89 Eur a skladá sa z mesačnej
splátky poistného 1,77 Eur a mesačnej splátky úveru 72,12 Eur, pri povinnosti zaplatiť 108 splátok ide
o sumu 7.980,12 Eur a s poplatkom za poskytnutie úveru 132,- Eur sú celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom 8.112,12 Eur.
2.3.3. Nakoľko ide o spor zo spotrebiteľskej štandardnej formulárovej zmluvy a žalovaná (ďalej aj
„odvolateľka“) nemala žiadnu možnosť vyjednávania, je slabšou stranou zmluvného vzťahu. Žalobca
nereagoval na jej vyjadrenie z 28.03.2018, v ktorom uviedla, že dojednané ustanovenia zmluvy o úvere
považuje za neprijateľné zmluvné podmienky.
2.3.4. Nestotožnila sa s vyčíslením dlhu, pretože od 18.10.2017 do vynesenia rozsudku 15.05.2018
uhradila v splátkach sumu 114,10 Eur. Navrhla zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej odkázal na uznesenie NS SR z 22.02.2018 sp.zn.
3Cdo/146/2017, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie konkrétnej vnútornej skladby tej-ktorej anuitnej splátky. Poukázal aj na uznesenie NS SR č.k.
4Cdo/211/2017-201 z 23.04.2018. Celkové náklady spotrebiteľa zodpovedajú násobku 108 splátok s
ich výškou 72,12 Eur a súčtu poplatkov za poskytnutie úveru 132,- Eur, teda 7.290,96 Eur. Uvedené je
v súlade s § 2 písm. g) ZoSÚ, podľa ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak
spotrebiteľ musel poistnú zmluvu uzavrieť. Na preukázanie tvrdenia, že žalobca poskytuje úvery aj bez
poistenia doručil zmluvu iného klienta z daného obdobia, v ktorej poistenie nie je dohodnuté. Nakoľko
v čase od 21.12.2017 do 19.06.2018 žalovaná uhradila 97,80 Eur, zobral v tejto časti žalobu späť
navrhnúc zastavenie konania s tým, že sa domáha nezaplatenej istiny 3.892,08 Eur, úroku 151,42 Eur,
úrokov z omeškania 1,39 Eur, úroku 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny 3.990,34 Eur od 19.09.2017
do 21.09.2017, z nezaplatenej istiny 3.989,88 Eur od 22.09.2017 do 21.12.2017, z nezaplatenej istiny
3.973,58 Eur od 22.12.2017 do 18.01.2018, z nezaplatenej istiny 3.957,28 Eur od 19.01.2018 do
21.03.2018, z nezaplatenej istiny 3.940,98 Eur od 22.03.2018 do 18.04.2018, z nezaplatenej istiny
3.924,68 Eur od 19.04.2018 do 17.05.2018, z nezaplatenej istiny 3.908,38 Eur od 18.05.2018 do
19.06.2018, z nezaplatenej istiny 3.892,08 Eur od 20.06.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5
% ročne z istiny 3.990,34 Eur od 19.09.2017 do 21.09.2017 a z istiny 3.989,88 Eur od 22.09.2017
do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 151,42 Eur od 19.09.2017 do
zaplatenia a nezaplatených poplatkov za poistenie 3,54 Eur a trov konania.
4.Žalovanávovyjadreníkvyjadreniužalobcukjejodvolaniuuviedla,žehopožiadalaoposkytnutieúveru
16.11.2015 žiadosťou, ktorú vypísal zamestnanec žalobcu strojovo, takže nemala možnosť ovplyvniť
údaje, ktoré do nej vypísal. Žalobca jej neponúkol inú možnosť, ako získať úver len s poistením.
Neponúkol jej možnosť získať úver za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Tvrdila, že ona žiadnym
spôsobom neprejavila súhlas s poistením úveru, ktorý jej bol poskytnutý hneď po spísaní žiadosti. Ak
by mala možnosť výberu, je málo pravdepodobné, že by zmluvu o úvere s vyššou splátkou uzavrela
bezprostredne po spísaní žiadosti o úver bez akéhokoľvek času na rozmyslenie. V jej postavení a v
nepriaznivej finančnej situácii by bolo nelogické platiť vyššiu splátku, pokiaľ by mala možnosť vybrať
si ponuku s vyššou splátkou. Poistenie dojednané so žalobcom nemala záujem uzatvoriť, avšak iná
možnosť jej ponúknutá nebola. Pri uzatváraní zmluvy nemala žiadnu možnosť vyjednávania, buď jejpodmienky prijala tak ako ich žalobca naformuloval, alebo by zmluvný vzťah nevznikol. Nemala možnosť
odmietnuť poistenie, ktoré jej žalobca pri podpise zmluvy o úvere vnútil. Pokiaľ úver chcela získať,
poistenie malo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa a RPMN v zmluve o úvere je uvedená
v nesprávnej výške. Úver preto mal byť považovaný za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov.
5. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že úvery bez poistenia poskytuje za rovnakých podmienok
ako s poistením, preto poistné nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa. Žalobca je
sprostredkovateľom poistenia, žalovaná si vybrala v zmluve o úvere v bode 1.2 súbor poistenia, pričom
informáciu o výške poistného obsahuje Sadzobník poplatkov a poistné podmienky obsahujú Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver - PBS. Žalovanej bolo poskytnuté poistenie
na základe jej žiadosti.
6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolaní žalobcu a žalovanej (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom v § 379 C.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) nie je dôvodné,
preto jeho rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) stotožniac sa zo
závermi okresného súdu, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie sporu
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.. Rozsudok súdu prvej inštancie na základe
odvolania žalovanej vo výroku, ktorým jej uložil tam uvedenú povinnosť plniť (I. výrok) aj vo výroku o
trovách konania (III. výrok) zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Dokazovanie, ktoré je potrebné vykonať, presahuje rámec odvolacieho
konania.
7. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) uplatneného
nároku na zaplatenie úroku z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti.
7.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Odvolací v odvolacom prieskume nezistil nesprávnosť právneho posúdenia nároku na úrok z
omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru okresným súdom. K argumentácii odvolateľa
ustanoveniami § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že tvrdenie
o povinnosti dlžníka zaplatiť s vrátením poskytnutého úveru dojednané úroky, a to do dňa úplného
vrátenia poskytnutých prostriedkov vychádzajúce z druhej vety § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka
je potrebné posudzovať v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje
oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu §
503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku
1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2
Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného zákonníka). Tieto ustanovenia právnej
normy (spolu s § 497 Obchodného zákonníka) teda explicitne upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť
úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru patrí len za požičanie
peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa
zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr
zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú viaceré rozhodnutia odvolacích súdov,
napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012 z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016
zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015,
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn. 25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015, alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR
publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do dňa predčasnej splatnosti úveru.9. Súd prvej inštancie pri súdnej kontrole zmluvy o spotrebiteľskom úvere konštatoval, že poplatok
za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,77 Eur je zahrnutý do mesačnej splátky úveru 72,12
Eur, lebo súčin tejto čiastky s počtom dohodnutých mesačných splátok 108 je 7.788,96 Eur a s
dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 132,- Eur je celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť, vyplývajúca aj zo zmluvy o úvere, 7.920,96 Eur. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu
zistil nesprávnosť tohto skutkového zistenia súdu prvej inštancie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
0000000000262514 uzavretá stranami sporu dňa 16.11.2015 obsahuje osobitné dojednanie o výške
splátky úveru 72,12 Eur a osobitné dojednanie o výške poplatku za poistenie schopnosti splácať úver
1,77 Eur. Okresný súd správne v odôvodnení rozsudku konštatoval anuitný spôsob splácania úveru, v
zmysle ktorého sa každá splátka úveru skladá z časti istiny úveru a časti úrokov z úveru. Záver súdu
prvej inštancie, že poplatok za poistenie je zahrnutý do anuitných splátok úveru ale správny nie je.
Tomu nasvedčuje aj žalobcom predložený prehľad splácania úveru do jeho predčasného zosplatnenia,
v ktorom je uvedená výška 73,89 Eur zodpovedajúca súčtu dohodnutej splátky úveru 72,12 Eur a
poplatku za poistenie 1,77 Eur. Samotný žalobca vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní pritom
nevyvracia tvrdenie žalovanej, že mesačná platba poplatku za poistenie schopnosti splácať úver 1,77
Eur v mesačných splátkach úveru 72,12 Eur zahrnutá nie je.
10. Pre správne zistenie skutkového stavu (vrátane preskúmania správnosti RPMN uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere) je relevantné, či poplatok za poistenie schopnosti splácať úver má, alebo
nemá byť zahrnutý do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm.
g) ZoSÚ. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie
dokazovanie umožňujúce zodpovedanie tejto otázky nevykonal. Jeho úlohou preto bude podrobným
výsluchom žalovanej zistiť okolnosti uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000262514
zo dňa 16.11.2015 - kde, kedy, ktorá zmluvná strana navrhla uzatvorenie zmluvy, či má žalovaná so
žalobcom uzatvorených viac úverových zmlúv a ak áno, kedy uzatvorila prvú z nich, či uzavretie tejto
zmluvy ponúkol žalobca žalovanej, alebo žalovaná požiadala o úver žalobcu, ktorá osoba za žalobcu
so žalovanou rokovala, či si žalovaná vopred prečítala jednotlivé zmluvné ustanovenia a ak nie, prečo
tak neurobila, či zmluvným dojednaniam rozumela a ak nie, či požiadala žalobcu o ich vysvetlenie,
či požiadala žalobcu o zmenu (opravu, úpravu) niektorého zmluvného dojednania, s ktorým prípadne
nesúhlasila a ak nie, prečo tak neurobila, ak áno, ako reagoval žalobca. Ďalej nech žalovaná objasní
svoje tvrdenie, že neprejavila súhlas s poistením úveru a nech uvedie, či a ako prejavila s jeho poistením
nesúhlas, akým spôsobom žalobca na jej nesúhlas reagoval. Nech tiež bližšie vysvetlí svoje tvrdenie,
že nemala akýkoľvek čas na rozmyslenie - či žalobcu o poskytnutie tohto času požiadala, aká bola
jeho reakcia a ak ho nepožiadala, prečo tak neurobila. Ak žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu
k jej odvolaniu tvrdí, že iná možnosť ako uzatvoriť poistenie jej ponúknutá nebola a nemala možnosť
poistenie odmietnuť, nech uvedie, či sa ona sama domáhala uzatvorenia úverovej zmluvy bez poistenia,
kedy, akým spôsobom. Napokon nech vysvetlí svoje tvrdenie, že pri uzatváraní zmluvy nemala možnosť
vyjednávať.Poposkytnutítýchtoskutkovýchtvrdenísúdprvejinštanciezvážiichpravdivostnúhodnotuaj
vykonanie prípadného ďalšieho dokazovania, zodpovie otázku, či spotrebiteľka musela navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby (poistnú zmluvu), aby získala spotrebiteľský úver alebo aby ho
získala za ponúkaných podmienok, a či teda poistné patrí alebo nepatrí do celkových nákladov ako
náklad na doplnkovú službu súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ.
11. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny je podľa odvolacieho súdu správny z dôvodov uvedených v
rozsudkuokresnéhosúdu,sktorýmisaodvolacívcelomrozsahustotožňujeapoukazujenane.Zmluvao
spotrebiteľskomúvereč.0000000000262514zodňa16.11.2015potomobsahujenáležitosťvyžadovanú
§ 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ.
12. Žalobca v odvolaní proti III. výroku rozsudku okresného súdu nesúhlasil so spôsobom výpočtu
pomeru úspechu strán v spore, pretože okresný súd mal podľa odvolateľa prihliadnuť iba na žalovanú
istinu. Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ustaľovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v spore
okrem istiny vyčíslil aj príslušenstvo pohľadávky a zo súčtu týchto súm určil pomer úspechu a neúspechu
strán konania. Tento postup ale okresný súd nezdôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok zrušil s
poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.13. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 C.s.p..
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.