Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202034
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216202034.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

žalobkyne: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, právne
zastúpený:Mgr.MiroslaVilím,advokát,Michalská9,81101Bratislava,protižalovanej:CETPLUSs.r.o.,
IČO: 34 105 204, so sídlom Bratislavská cesta 1863/8, 929 01 Dunajská Streda, právne zastúpená: Mgr.
Peter Voloch, advokátska kancelária so sídlom Hollého 745/34, 905 01 Senica o zaplatenie 4.969,66
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 16.02.2016 sa domáhal na tunajšom súde od žalovanej zaplatenia
4.969,66 € s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo žalovanej istiny od
01.06.2016 do zaplatenia s poukazom na § 415 OZ a § 420 ods. 1 OZ. V žalobe poukázala na to, že
dňa 21.02.2013 uzatvorila s p. U. C. M.. XX.XX.XXXX bytom P. E. X, R. P. poistnú zmluvu č. XXX/

XXXXXX-Xopoistenínehnuteľnosti,domácnostiazodpovednostizaškodu.Predmetompoistnejzmluvy
bolo komplexné poistenie rodinného domu na pozemku č. 37/157 v kat.území Malé Blahovo. Podľa
oznámenia z poistnej udalosti spôsobenej „živelnou udalosťou“ došlo dňa 06.04.2014 k úniku teplej
vody z potrubí umiestnených v podlahe poistenej nehnuteľnosti. Následkom tejto skutočnosti došlo
k poškodeniu dverí a zárubní, podláh a stien rodinného domu. Pri ohliadke vykonanej spoločnosťou
TECHCAR4 Slovakia, s.r.o. dňa 07.04.2014 bolo zistené, že boli poškodené steny vo viacerých
miestnostiach domu, zárubne, dlažby a príčinou škody bolo poškodené potrubie umiestnené v podlahe

rodinného domu. Škoda bola vyčíslená na sumu 5.002,66 e a ponížená o spoluúčasť vo výške 33,-€.
Poistné plnenie vo výške 4.969,66 € bolo uhradené poistenému na jeho bankový účet dňa 14.04.2014.
Keďže žalobkyňa vyplatila poistnému poistné plnenie, prešlo na žalobkyňu právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou a tým je daná aktívna legitimácia žalobcu ( § 813 ods. 1 OZ ). Žalobkyňa
poukázala na princíp generálnej prevencie upravený v § 415 a nasl. OZ ktorý ukladá povinnosť
každému správať sa tak, aby nedošlo ku škode na majetku, zdraví, prírode a životnom prostredí. Ide
nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou ale aj o povinnosť konať

tak, aby nedochádzalo ku škodám a teda predchádzať ich vzniku. Ak si niekto nepočína v súlade
s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, správa sa protiprávne. Keďže žalovaná ktorá
vykonávalainštalačnéprácevpoistenejnehnuteľnostineurobiladostatočnéopatreniazabraňujúceresp.
znižujúce nebezpečenstvo možného vzniku škody, hoci vyššie uvedeného prevenčného princípu takmohla urobiť, je zodpovedná za škodu vzniknutú opomenutím tejto skutočnosti. Žalovaná existenciu
svojej zodpovednosti za predmetnú škodu potvrdila v oznámení o poistnej udalosti spôsobenej živelnou
udalosťou. Tým je daná pasívna legitimácia žalovanej. Ako prostriedky procesného útoku žalovaná

označila zápis o poškodení zo dňa 22.02.2013, likvidačnú správu k poistnej udalosti, doklady o vyplatení
poistného, poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X , oznámenie o poistnej udalosti spôsobenej živelnou
udalosťou, doručené žalobkyni dňa 23.12.2014.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz 6C/35/2016-22 zo dňa 11.04.2016 proti ktorému v zákonnej lehote
žalovaná podala odpor. Žalovaná v odpore poukazuje na to, že neuznáva regresný nárok žalobkyne

a dokladá na svoju obranu listinné dôkazy - neznanie regresného nároku adresované žalobkyni dňa
09.11.2015 v ktorom poukazuje na to, že vodoinštalačné práce na predmetnom rodinnom dome ukončila
v mesiaci september roku 2012 a po vykonaní tlakových skúšok odovzdala staviteľovi. Po odovzdaní sa
v podlahových súčastiach domu vykonávali izolačné a betonárske práce. K úniku vody v podlahových
priestoroch došlo 06.04.2014 , teda po 18. mesiacoch po odovzdaní diela. Nie je možné tvrdiť, že k
škode by došlo dodaním poškodeného materiálu - potrubia, na čo sa pôvodne žalobkyňa pri uplatnení

regresu zameriavala. Poukázal na vykonanie zápisu o poškodení technikom I.. B. z ktorého vyplýva, že
nezistil žiadne prasknutie potrubia ale ako príčinu uvádza netesné zalisovanie vodovodného potrubia.
Toto tvrdenie potvrdil aj Ing. Kovács keď v zápise o poškodení uvádza „Bolo zistené, že teplá voda unikla
do potrubia z poškodeného lisovania rozvodu v kotolni. Pri ohliadke už bola urobená oprava z lisovanej
vodovodnej trubice rozmeru 16“. Žalovaná tvrdila, že uvedené vodovodné potrubie je umiestnené v

podlahovom priestore. Lisovaný spoj sa mohol poškodiť aj tým, že pri pokladaní izolačného materiálu
alebo pri betonáži bol ohnutý , následkom čoho v potrubí mohlo vzniknúť pnutie z ktorého dôvodu
došlo k poškodeniu lisovaného spoja a vytekaniu vody resp. sa mohlo poškodiť aj z dôvodu pretlaku vo
vodovodných zariadeniach, čo nikto neskúmal.
3. Čo sa týka samotného oznámenia o poistnej udalosti spôsobenej živelnou udalosťou poukazuje

žalovaná na to, že v časti „nasledujúce údaje vyplní ten, kto spôsobil poistnú udalosť alebo za ňu
zodpovedá: „vyplnil sám poškodený alebo ním poverená osoba a nie on“, jemu to predložili dňa
23.12.2014 s poznámkou, že je to len formálna záležitosť a bez jeho podpisu nevyplatí poisťovňa škodu
a žiadne následky pre neho z tohto nevzniknú, tak toto tlačivo v dobrej viere podpísal ale svoje zavinenie
v predmetnej veci neuznáva a žalobu žiada zamietnuť.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi doloženými k
žalobe ktoré sú vyššie uvedené ako aj listinnými dôkazmi ktoré predložila žalovaná, najmä jej vyjadrenie
k uplatnenému regresnému nároku, podacími listami ako aj dokladmi o vykonaní tlakovej skúšky po
montáži potrubia, vyslúchol v konaní ako svedka technika spoločnosti TECH CAR Slovakia I.. S. B. a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Tak, ako je vyššie uvedené, je nepochybné, že dňa 21.02.2013 žalobkyňa uzatvorila s p. U. C. bytom
P. E. X, R. P. poistnú zmluvu XXX/XXXXXX-X o poistení nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za
škodu a predmetom poistnej zmluvy bolo komplexné poistenie rodinného domu na pozemku č. XX/XXX
v kat.území Malé Blahovo. Ďalej je nepochybné, že žalobkyňa obdržala oznámenie o poistnej udalosti
spôsobenej „živelnou udalosťou“ ku ktorej došlo dňa 06.04.2014 na poistenom rodinnom dome a došlo k

úniku teplej vody z potrubí umiestnených v podlahe poistenej nehnuteľnosti. Následkom tejto skutočnosti
došlo k poškodeniu dverí a zárubní , podláh a stien rodinného domu. Škoda bola vyčíslená na sumu
5.002,66 €, ponížená o spoluúčasť vo výške 33,-€ a poistné plnenie vo výške 4.969,66 € bolo uhradené
poistenému U. C. na jeho bankový účet dňa 14.04.2014. Z ohliadky vykonanej spoločnosťou TECH CAR
Slovakia zo zápisu o poškodení ako aj z výsluchu samotného technika I.. S. B.csa je nepochybné, že

príčinou vzniku škody bol poškodený spoj „T“ v podlahe, kde bol rozvod teplej vody. Voda striekala z
„T“- čka . Jednalo sa o lisovaný spoj na potrubí. Inú závadu nekonštatoval. Lisovanie spoja vykonáva
firma ktorá robí inštaláciu vodovodného potrubia. Svedok potvrdil, že z tlakovej skúšky ktorá sa vykoná
na potrubí musí mať firma ktorá robí inštaláciu vodovodného potrubia revíznu správu. Svedok zároveň
potvrdil, že sa zvykne niekedy opätovne predtým, ako sa robí podlaha urobiť ešte raz tlaková skúška.

Zároveň uviedol, že by to podľa jeho názoru malo byť vecou firmy, ktorá túto montáž robila.
6. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že žalovaná predmetnú závadu bez nárokovania akéhokoľvek
plnenia odstránila, čím de fakto potvrdila svoju zodpovednosť za škodu. Svoju zodpovednosť za škodu
potvrdila žalovaná aj v oznámení o poistnej udalosti zo dňa 23.12.2014. Ak by škodu spôsobil niekto
iný, žalovaná by za neho nevykonala bezplatne opravu. V prípade, ak žalovaná tvrdí, že poškodeniu

potrubia došlo inak ( napr. pri betonáži, pri pokladaní izolačného materiálu a pod. ) , žalobkyňa má za
to, že žalovaná je povinná toto svoje tvrdenie preukázať, čo sa však nestalo.
7. Žalovaná zároveň cestou svojho právneho zástupcu uviedla, že tým, že žalobkyňa si uplatňuje
svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej práve z právneho titulu údajného porušenia všeobecnej( generálnej ) prevenčnej činnosti podľa § 415 OZ, vlastne priznáva, že žalovaná neporušila žiadnu inú
zákonnú povinnosť vzťahujúcu sa na jeho konanie v dôsledku porušenia, ktorej by mohla vzniknúť jej
zodpovednosť za škodu ( odkazuje na záver z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. 25Cdo 1427/2001

zo dňa 16.05.2002 „aplikácia ust. § 415 OZ prichádza do úvahy , ak neexistuje konkrétna právna
úprava vzťahujúca sa na konanie ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Konanie v rozpore s týmto
ustanovením je tiež porušením právnej povinnosti v zmysle § 420 ods. OZ „ ). Žalovaná pritom na
predmetnej novostavbe rodinného domu vykonávala vodoinštalačné práce - montáž rozvodu teple
vody pozostávajúca z položenia a pripojenia potrubia na rozvod teplej vody v rodinnom dome ktoré

boli ukončené vykonaním tlakovej skúšky dňa 27.09.2012. Výsledok tlakovej skúšky pritom v plnom
rozsahu vyhovel technickej norme. Podľa zápisnice o prevedení tlakovej skúšky na rozvod vody zo dňa
27.09.2012 bola inštalácia rozvodu teplej vody vystavená tlaku 0,1 Mpa na 240 min. ( t.j. 4 hodiny ),
pričom strata tlaku v potrubí bola len 0,003 Mpa, pričom podľa čl. 23 - 26 Slovenskej technickej
normy 73661 je dovolená strata tlaku 0,005 Mpa, limit stanovený touto štátnou technickou normou
bol dodržaný. Po vykonaní tlakových skúšok žalovaná dielo odovzdala staviteľovi. V čase vykonania

tlakových skúšok a odovzdania diela staviteľovi tak potrubie na rozvod teplej vody nebolo poškodené,
pretože jeho prípadné poškodenie by bolo pri tlakovej skúške odhalené. Žalovaná tak odovzdala
staviteľovi dielo - potrubie na rozvod teplej vody bez akýchkoľvek vád a poškodení. Pritom následne
až potom, ako žalovaná odovzdala potrubie do užívania staviteľovi, boli v rodinnom dome vykonávané
ďalšie stavebné práce - robili sa omietky, tepelná izolácia proti vlhkosti ktorá sa prevádza plynovým

horákom a aj poter. Počas vykonávania týchto ďalších stavebných prác bolo predmetné potrubie
odokryté, to znamená, že ktokoľvek mohol stúpiť na toto potrubie, niečo na potrubie mohlo spadnúť, pri
vykonaní tepelnej izolácie proti vlhkosti plynovým horákom mohli byť časti potrubia vystavené zvýšenej
teplote, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k jeho poškodeniu. Predmetná škoda pritom vznikla jednoznačne
poškodením spoja v tvare „T“ v kotolni rodinného domu ( teda nie poškodením samotného potrubia ) ,

pričom na opravu tohto poškodeného spoja stačilo vymeniť a znova zalisovať tesniace gumičky, nebolo
potrebné meniť žiadnu trubku potrubia. V podstate mohlo k poškodeniu spoju potrubia pri jeho odovzdaní
staviteľovi dôjsť akýmkoľvek spôsobom nezávislým na vôli alebo zavinení žalovanej. Zároveň poukázala
žalovaná poukázala na to, že predmetná stavba rodinného domu bola po dokončení odovzdaná do
užívania vlastníkom , manželom C. až 11.11.2013, teda 13 a1/2 mesiaca po vykonaní tlakovej skúšky a

27.09.2012. Žalovaná vykonala tlakovú skúšku v súlade s príslušnou technickou normou čím žalovaná
v plnom rozsahu naplnila svoju generálnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ.
8. Čo sa týka neskorších tvrdení žalobkyne, že žalovaná mala vykonať kontrolnú tlakovú skúšku pred
ukončením prác udáva, že od žalovanej takéto opatrenia nie je možné vzhľadom na konkrétnu časovú
a miestnu situáciu rozumne požadovať . Z opatrnosti mal o takúto kontrolnú skúšku požiadať staviteľ a

v tomto smere sa obrátiť na žalovanú a keďže tak neurobil, práve on porušil všeobecnú ( generálnu )
prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 OZ a za uvedenú škodu nemôže zodpovedať žalovaná.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:

9. Podľa § 420 OZ ods. 1 ( každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti )
ods. 2 ( škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými ktorých na túto činnosť použila. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá ) ods.
3 (zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti
za škodu:

a) porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu )
b) vznik škody ako majetkovej ujmy

c)existenciapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonomžalobcuavzniknutouškodou(tzv.kauzálny
nexus )
d) zavinenie toho, kto svojim právnym úkonom škodu spôsobil

10. Súd je toho názoru, že dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu v predmetnej veci

spočíva na žalobkyni, pretože protiprávnosť zákon nepredpokladá. Rovnako musí byť zo strany
žalobkyne preukázané protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti ako príčinou škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.11. Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žalobkyňa v tomto konkrétnom
prípade preukázala iba to , že dňa 06.04.2014 došlo k úniku teplej vody z potrubí umiestnených v
podlahe poistenej nehnuteľnosti a následkom tohto vzniku škody, pričom montáž samotného potrubia

tedainštalačnéprácevpoistenejnehnuteľnostivykonalažalovaná. Žalobkyňavšakvôbecnepreukázala
naplnenie vyššie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu a neuniesol tak v tomto ohľade
svoje dôkazné bremeno a vôbec nie je zrejmé , v čom malo spočívať porušenie právnej povinnosti zo
strany žalovanej. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že sa jednalo o nekvalitný materiál, následne nekvalitne
vykonané vodoinštalačné práce a po výsluchu svedka Ing. Zoltána Kovácsa opäť tvrdila, že bolo

povinnosťou žalovanej vykonať kontrolnú tlakovú skúšku pred dokončením tejto nehnuteľnosti, s čím
súd sa nestotožňuje, pretože úlohou žalovanej v tomto konkrétnom prípade na základe dohody s
poisteným U. C. bolo vykonanie inštalačných prác v poistenej nehnuteľnosti ktoré inštalačné práce
nepochybne žalovaná aj vykonala, ukončila montáž rozvodu teplej vody a to vykonaním tlakovej skúšky
dňa 27.09.2012 s tým, že výsledok tlakovej skúšky v plnom rozsahu vyhovel technickej norme. Bolo
vecou poisteného v prípade , ak o to mal záujem pred ukončením stavebných prác sa opätovne obrátiť

na žalovanú so žiadosťou o vykonanie opätovnej tlakovej skúšky , čo v tomto konkrétnom prípade
sa nestalo. Je nepochybné, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala , že
škodu resp. poškodenie vodovodného potrubia spôsobila žalovaná, teda súd je toho názoru, že dôkazné
bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočívalo na žalobkyni a žalobkyňa toto dôkazné bremeno
neuniesla a tým pádom neexistuje a nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním žalovanej , vznikom škody ani zavinenie žalovanej. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané , odôvodnené a účelne vynaložené výdavky

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
V predmetnom prípade žaloba bola zamietnutá, preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 355 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach konania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody ) , čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak:

a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr
v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.