Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/109/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208210958
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2208210958.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.ErikouLengyelovouvprávnejvecižalobcu:

T. G., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. P. XXX/XX, XXX XX J. U., právne zastúpený: JUDr.. Juraj Gajdošík,
advokát, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: O. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XXX/
XX, XXX XX Z. M., právne zastúpený advokátom: JUDr. Ivan Hubka, Gaštanová ul. 7, 010 07 Žilina o
zaplatenie 113.523,20 € takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 113.523,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 9,5% ročne zo sumy 9.958,18 € od 01.01.2007 do 24.08.2009

- 9,5% ročne zo sumy 3.319,39 € od 25.08.2009 do zaplatenia
- 8,5% ročne zo sumy 3.983,27 € od 16.08.2008 do zaplatenia
- 8,5% ročne zo sumy 39.832,70 € od 16.08.2008 do zaplatenia
- 8,5% ročne zo sumy 66.387,84 € od 16.08.2008 do zaplatenia

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 22.08.2008 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia
3.620.000,-Sk spolu s úrokom z omeškania . Poukázal na to, že so žalovaným uzavrel niekoľko zmlúv
o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. OZ na základe ktorých požičal žalovanému finančné prostriedky v
rôznych sumách ktoré špecifikoval v žalobe. Finančné prostriedky odovzdal žalovanému vkladom na

jeho osobný účet o čom, k žalobe doložil doklad. Žalovaný ku dňu podania žaloby požičané finančné
prostriedky nevrátil.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz 12Ro 142/2008 proti ktorému bol podaný odpor. Žalovaný v odpore
poukázal na to, že so žalobcom uzavrel iba jedinú zmluvu o pôžičke a to na sumu 300.000,-Sk z
ktorých sumu 100.00,-Sk už vrátil, teda k úhrade zostáva suma 200.000,-Sk. Ostatné tvrdenia žalobcu
sa nezakladajú na pravde.
3. V priebehu konania žalobca upresnil žalobu, čiastočne zobral späť žalobu v časti o zaplatenie istiny

300.000,-Sk a trval len na úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od 01.01.2009 do
24.08.2009 a úrokoch z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.319,39 € od 25.08.2008 až do
zaplatenia.4. Uznesením súdu na pojednávaní dňa 29.09.2009 na ktorom boli prítomné strany sporu ako aj ich
právni zástupcovia, súd pripustil zmenu petitu písomnej žaloby tak, že predmetom konania zostala istina
113.523,20 € spolu s príslušenstvom.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
najmä zmluvou o pôžičke zo dňa 06.09.2005, príkazmi na úhradu a výpisom z účtu žalobcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX, vypočul vo veci svedkov, M. Z., bývalú pracovníčku VÚB Veľký Meder, T.. Z. V. -
riaditeľku pobočky VÚB Veľký Meder, pričom ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne:
Žalobca dňa 06.09.2005 na základe zmluvy o pôžičke požičal žalovanému istinu 300.000,-Sk ktorý sa

zaviazal túto istinu vrátiť do 31.01.2006 s tým, že peňažné prostriedky boli žalovanému odovzdané pri
podpise zmluvy.
6. Dňa 11.05.20007 z účtu žalobcu bola prevedená istina 120.000,-Sk na účet žalovaného, zároveň
dňa 21.05.2007 z účtu žalobcu na účet žalovaného bola prevedená istina 1.200.000,- Sk. Opätovne
dňa 19.06.2007 istina 2 mil. Sk bola prevedená z účtu žalobcu na účet žalovaného. Žalobca uviedol,
že písomná zmluva o pôžičke bola vyhotovená iba v jednom prípade a to na základe zmluvy o pôžičke

zo dňa 06.09.2005. V ostatných prípadoch bola zmluva o pôžičke uzavretá ústne. Pokiaľ by súd
nekvalifikoval právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah zo zmluvy o pôžičke, domáha sa nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia ale v skutku sa jednalo o pôžičku na základe zmluvy ktorá bola
uzavretá ústne. Žalobca uviedol, že žalovaný v čase , kedy mu poskytol vyššie uvedené finančné
hotovosti, pracoval ako vedúci pobočky VÚB vo Veľkom Mederi a mal vedomosť o stave jeho účtov.

Nakontaktoval sa na neho v čase keď bol ako klient v tejto o pobočke a požiadal ho o pôžičku. Na
základe jeho žiadosti mu požičal finančné prostriedky tak, ako sú hore špecifikované o čom doložil
doklady o prevode na ním označený účet, teda z VÚB Veľký Meder priamo do VÚB Veľký Meder. Presný
termín vrátenia dohodnutý nebol , pri finančných hotovostiach ktoré prevádzal z účtu na účet. Žalovaný
mu uviedol, že tieto peniaze potrebuje asi na dobu 2 mesiacov. Na jeho žiadosť vrátenie peňazí však

neustále odkladal, preto žalobca bol nútený podať žalobu na súd.
7. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že so žalobcom uzatvoril iba jednu
písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 06.09.2005 a celú túto istinu vrátil. Dokladovaná bola však iba
úhrada 200.000,-Sk. Na pojednávaní dňa 29.09.2009 žalovaný predložil výdavkový pokladničný doklad
vystavený na sumu 100.000,-Sk. Čo sa týka ďalších pôžičiek, žalovaný tvrdil, že takéto obnosy od

žalobcu si nikdy nepožičal. Žalobca sa na neho obrátil aby mu pomohol s tým, že istý obnos peňazí
prevedie zo svojho osobného účtu na jeho účet s tým, že on následne peniaze vyberie a peniaze mu vráti
do rúk. Žiadal ho, aby mu „helfol“. Týmto spôsobom došlo k prevodu uvádzaných istín na jeho účet . On
obyčajne tieto obnosy v ten istý deň ako boli pripísané vybral a vrátil s výnimkou jedného prípadu, keď
uvedeného dňa bol na porade a nezrealizovala sa to uvedeného dňa. Vrátenie peňazí sa zrealizovalo

vždy pri pokladni v banke a bola prítomná pokladníčka ktorá uvedeného dňa vybavovala pokladú. O
tomto nebol spísaný žiadny doklad.
8. Súd po takto vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 24.02.2011 a žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 113.523,20 € spolu s úrokom
z omeškania, pričom súd výsledkami vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že

vyššie uvedené finančné hotovosti prešli z účtu žalobcu na účet žalovaného. Na tvrdenia žalovaného o
tom, že tieto peniaze uvedeného dňa vždy pri pokladni vybral a vrátil v banke osobne do rúk žalobcu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov.
9. Súd vypočul ako svedkyňu M. Z., bývalú pracovníčku VÚB Veľký Meder ktorá v uvedenom období
pracovala ako poradca klienta . Uviedla, že žalobcu pozná z banky ako klienta, ako pracovníčka banky

vie o tom, že strany sporu mali medzi sebou nejaké „transakcie“. Čo sa týka jej osobnej prítomnosti
pri tomto, nikdy nebola osobne prítomná a nikdy nevidela, že strany si medzi sebou preberali peniaze.
Ich transakcie len vždy overovala, teda overovala to, čo kolegyňa zadala do počítača. Má iba z počutia
vedomosťotom,žemedzistranamisporujeproblém,,ktorýsúvisíspôžičkoupeňazí.Svedkyňasanevie
vyjadriť k tomu, či peniaze boli vrátené. Určite si nepamätá na prípad, že by niekedy žalovaný vybral zo

svojho účtu istinu 1.200.000,-Sk alebo 2 mil Sk v hotovosti a pred ňou ich odovzdával žalobcovi. Obe
svedkyne potvrdili, že v minulosti bolo možné bez nahlásenia vybrať na pobočke istinu 100 tis. Sk, inak
pokiaľ na pobočke boli peniaze, tak vyššiu sumu bolo možné vybrať so súhlasom riaditeľa pobočky.
10. Svedkyni T.. Z. V. boli dané k nahliadnutiu originály z prevodu z účtu žalobcu z ktorých finančné
hotovosti sú predmetom tohto sporu. Svedkyňa sa vyjadrila, že podľa príslušného kódu tieto operácie

vykonala ona. Potvrdila, že číslo účtu prevodu je číslo účtu žalobcu a peniaze smerovali na osobný účet
bývalého nadriadeného - žalovaného. Svedkyňa potvrdila, že v minulosti nikdy neprevádzala opačné
finančné operácie, teda že by finančné prostriedky z účtu žalovaného prechádzali na účet žalobcu. Nikdynebola prítomná v úradných priestoroch či mimo úradných priestorov pri situácii pri ktorej by žalovaný
osobne odovzdával istú finančnú hotovosti žalobcovi.
11. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko tvrdenia žalovaného nepovažoval za viery hodné.

Žalovaný v odpore uviedol, že bola uzavretá len jedna zmluva a to na sumu 300.000,-Sk. Tvrdenia
žalovaného súd nepovažoval za viery hodné, pretože žalovaný nevedel vysvetliť a nevedel preukázať
vrátenie finančných prostriedkov žalobcovi.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný . Poukázal na
to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúci h skutočností a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Krajský súd v Trnave uznesením 23Co 155/2011 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil považujúc
tento rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť, akými
úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a to všetko v rámci zákonných predpokladov vzniku
tvrdeného zmluvného záväzkovo právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. Poukázal na to, že

pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť, pričom nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je určenie
doby vrátenia. Splatnosť pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec,
je dlžník povinný pôžičku vrátiť na požiadanie veriteľovi podľa § 563 OZ. Doba vrátenia môže byť
ponechaná na vôli dlžníka, dohodnutá v splátkach v prípade pod stratou lehôt. Zmluva o pôžičke má
reálnu nielen ( konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán ale aj skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovo, Ako pre každú zmluvu, je i pre zmluvu o pôžičke nevyhnutným
predpokladom zhodná vôľa oboch strán ( konsenzus ). Ako náhle je zmluva na základe ponuky a jej
prijatia uzatvorená , vzniká medzi stranami záväzkovo právny vzťah ktorého obsahom sú dohodnuté
práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi, v danom prípade peňazí, sa tento vzťah medzi
nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pôžička sa zaraďuje medzi tzv. reálny kontrakt, kedy okrem,

samotného uzatvorenia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Teda nielen samotným zmluvným dojednaním ale i odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi
záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať
vrátenie pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma. Pri peňažných pôžičkách z
pravidla vyžaduje veriteľ od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu. Dlžník je zásadne povinný vrátiť to

isté množstvo veci, teda ja množstvo peňazí , aké boli veriteľom prenechané. Krajský súd v Trnave
vytkol súdu prvej inštancie , že nevykonal výsluch svedka M. tak, ako o to žiadal žalovaný, teda súd sa
nezaoberal obranou žalovaného v tomto smere, pretože žalovaný tvrdil, že časť peňazí 230 tis. až 250
tis. Sk na pokyn žalobcu previedol svedkovi M..
XX. Po zrušení veci Krajským súdom v Trnave súd opätovne podrobne vypočul strany sporu. Žalobca

v celom rozsahu zotrval na doterajších tvrdeniach. Žalovaný však zmenil svoju obranu . Zotrval síce na
tom, že uvedené peniaze nikdy neboli pôžičkou, pretože si od žalobcu nič nepožičal ale trval na tom,
že o túto transakciu ho požiadal žalobca ktorý ho požiadal, aby mu „helfnul“. Tieto peniaze mu chcel
vrátiť na jeho účet s čím žalobca nesúhlasil, preto on tieto peniaze vybral z účtu a doložil na žalovanú
istinu pokladničné a výdavkové doklady a tvrdil, že na základe takýchto dokladov osobne uvedené

peniaze ktoré neboli pôžičkou, vrátil žalobcovi. Všetky uvedené pokladničné a výdavkové doklady boli
označené ako vrátenie pôžičky. Žalovaný doložil tri pokladničné výdavkové doklady . Jeden zo dňa
19.06.2007 ktorým mal žalobca potvrdiť, že mu bolo vrátených 2 mil. Sk, ďalší výdavkový pokladničný
dokladzodňa21.05.2007ovrátenísumy1.200.000,-Skakovráteniepôžičkyataktiežzodňa11.05.2007
o vrátení pôžičky na sumu 120.000,-Sk a ďalší výdavkový pokladničný doklad zo dňa 02.03.2006 na

sumu 100.000,-Sk. Žalobca namietol pravosť svojho podpisu na týchto výdavkových pokladničných
dokladoch, trval naďalej na tom, že finančné prostriedky zo strany žalovaného mu vrátené neboli.
14. Vzhľadom na to súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie , či podpis príjemcu na
vyššie uvedených pokladničných dokladoch zo dňa 19.06.2007, 21.05.2007, 11.05.2007 a 02.03.2006
je totožný s podpisom žalobcu. Za znalca súd do konania pribral znalkyňu Mgr. Evu Forgácsovú

z odboru písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo ( identifikácia pisateľa ). Znalkyňa podala vo veci
znalecký posudok 35/2015, pričom zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že ani jeden z týchto
podpisov nie je pravým podpisom žalobcu T. G.. Sporné podpisy na troch dokladoch označené ako
SM1, SM2, SM3 s veľkou pravdepodobnosťou vyhotovila totožná osoba. Vzhľadom na to, že sporný
podpis označený ako SM4 je diametrálne odlišný v porovnaní so spornými podpismi označenými ako

SM1, SM2, SM3 nie je možné zistiť, či pisateľom sporného podpisu SM4 je osoba, ktorá s veľkou
pravdepodobnosťou vyhotovila podpisy označené ako SM1, SM2, SM3. Porovnaním podpisov síce
zistila niektoré podobné znaky tvarovania, ktoré však nepostačujú na to, aby bolo možné žalobcupotvrdiť ako pisateľa sporných podpisov, pretože sporné podpisy označené ako SM1, SM2, SM3, SM4
a porovnávacie podpisy T. G. sú diametrálne odlišné.
15. Žalovaný namietol znalecký posudok. Žiadal, aby súd ustanovil kontrolného znalca resp. požiadal o

vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku ktorý by mali vypracovať traja nezávislí znalci v odbore
písmo znalectva v Žiline. Trvá naďalej na tvrdení, že všetky výdavkové doklady podpisoval žalobca.
Poukazuje na to, že žalobca je dobrým falšovateľom podpisov, pretože všetky skúšky písma ktoré sú
súčasťou znaleckého posudku, pri týchto žalobca nemá ani jeden stabilný podpis.
16. Vo veci sa vyjadrila písomne znalkyňa k daným námietkam. Poukázala nato, že pri analýze

vzájomných porovnávacích podpisov zistila, že na skúmanie boli predložené ukážky a skúšky podpisov
žalobcu. Ukážky boli vyhotovené v období „pred“ „v roku“ a „po“ vzniku sporných podpisov ( sporné
podpisy pochádzajú z rokov 2007,2006 ) a majú tvar skrátených nacvičených podpisov a nachádzajú
sa na písomnostiach oficiálneho charakteru. To znamená, že porovnávacie podpisy boli vyhotovené v
časovo porovnateľnom období so spornými podpismi. Čo sa týka ďalšej námietky zo strany žalovaného
upozornila, že žiadne dva podpisy totožného pisateľa nie sú a ani nemôžu byť absolútne zhodné

( absolútna zhodnosť podpisov by bola znakom technického resp. mechanického falšovania niektorého
z porovnávaných objektov ). Podpisy totožného pisateľa vykazujú pri vzájomnom porovnaní podobné,
zhodné , rozdielne znaky, pričom rozdielne znaky sú vysvetliteľné variabilitou podpisov totožného
pisateľa.Prianalýzevzájomnomporovnanéporovnávacíchpodpisovzistila,ženiektoréukážkypodpisov
sa zhodujú so skúškami podpisov T. G.. Výhodou skúšok podpisov ktoré boli vyhotovené na Okresnom

súde Dunajská Streda je overenie a potvrdenie identity osoby ktorá skúšky vykonala. Porovnaním
sporným podpisov SM1, SM2, SM3, SM4 a porovnávacích podpisov T. G. znalkyňa však udáva, že
zistila, že sporné podpisy a porovnávacie podpisy sú diametrálne odlišné . Na základe porovnania
charakteru sporných a porovnávacích podpisov v tomto konkrétnom prípade bolo možné stanoviť tne
záver ktorý uviedla v znaleckom posudku, že pisateľom podpisov na materiáloch označených ako SM1,

SM2, SM3, SM4 nie je žalobca.
17. Žalovanému bola poskytnutá súdom lehota ako aj súčinnosť pre vypracovanie súkromnoznaleckého
posudku,pretožeoznámilsúdu,žetakýtoposudoksiobjednal.Vkonečnomdôsledkusúkromnoznalecký
posudok nepredložil a tvrdil, že znalec nemal dostatok porovnávacieho materiálu. Súd na pojednávaní
dňa 08.02.2018 ešte vypočul vo veci znalkyňu. Znalkyňa vo svojej výpovedi opätovne potvrdila ,

že najdôležitejšie čo zistila porovnaním sporných a porovnávacích podpisov je to , že sporné a
porovnávacie podpisy sú diametrálne odlišné. Bolo možní ich porovnať iba preto, lebo sú druhovo
zhodné to znamená, že všetky podpisy aj sporné aj porovnávacie sú krátenými, nacvičenými podpismi
a ako celok sú nečitateľné. Preto charakter sporných porovnávacích podpisov mohla porovnať iba v
tej miere. Tak, ako uviedla v posudku, v tej zvláštnej rovine skúmania zistila niektoré podobné znaky ,

ale predovšetkým zistila rozdielne znaky ktoré hodnotila. V podstate podobným znakom je iba „jedna
slučka“ a „ jeden oblúk“ na konci tohto podpisu. Ale tieto podobné znaky nemajú identifikačnú hodnotu
vzhľadom na charakter rozdielnych znakov. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že si nevie predstaviť, že by
žalobca mohol byť pisateľom podpisov na spornom materiály. Znalkyňa opätovne zdôraznila, že mala
k dispozícii porovnávacie podpisy od roku 2004 do roku 2014, teda 10 rokov počtom prevyšujúcim ,

keďže na podanie znaleckého posudku stačí 10 až 20 podpisov, pričom v tomto konkrétnom prípade
sa jednalo o viac ako 90 podpisov žalobcu.
18. Súd výsluchom znalkyne ako aj jej písomným vyjadrením k posudku dospel k tomu záveru, že
znalkyňa znalecký posudok obhájila a vyvrátila námietky zo strany žalovaného. Žalovaný v ďalšom
opätovne žiadal vypočuť ako svedkyne M. Z. a T.. Z. V. ako aj svedka B. M. z Prešova tak, ako to nariadil

Krajský súd v Trnave. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch svedkýň ktoré už boli v konaní
vypočuté - zamestnankýň VÚB Veľký Meder a to síce z toho dôvodu, že svedkyne jednoznačne uviedli,
že neboli prítomné osobne a nikdy nevideli to, že by žalovaný vracal finančné prostriedky žalobcovi a
takýto výsluch oboch svedkýň by bol zbytočný.
19. Čo sa týka výsluchu svedka B. M. z Prešova ktorému údajne časť peňazí mala byť odovzdaná

žalovaným na pokyn žalobcu, súd sa pokúsil o výsluch svedka B. M. pred dožiadaným súdom. V
konečnom dôsledku Okresný súd Prešov vrátil vec bez vybavenia dožiadania vzhľadom na to, že sa
opakovane svedok B. M. na výsluch nedostavil a preto nebolo možné toto dožiadanie vykonať. V ďalšom
súd poukazuje na odpoveď žalovaného súdu dňa 23.05.2016, keď súd zisťoval jeho prípadné otázky na
svedka B. M.. V tomto vyjadrení uviedol nasledovné : „Pán B. M. ako svedok predpokladám, že nevie

o našich finančných záležitostiach nič. Viem o tom, že je nedôveryhodná osoba, má napožičaných od
desiatky ľudí veľké peniaze ktoré nevrátil. Bolo podané mnou a ďalšími poškodenými na menovaného
niekoľko trestných oznámení, jeho slová sú nula, sľuby nula, serióznosť nula. Podľa môjho názoru B.
M. je bezpredmetný, nedôveryhodný svedok“ ( čl. 315 spisu ). Práve z tohto dôvodu súd v ďalšom akoaj z dôvodu, že nebolo možné vybaviť dožiadanie , upustil od výsluchu svedka B.Á. M.. Výsluch svedka
v danom momente súd už nepovažuje za potrebný aj z toho dôvodu, že žalovaný zmenil po zrušení
veci Krajským súdom v Trnave svoju obranu , pretože už netvrdil, že časť peňazí bola na pokyn žalobcu

prevedená pánovi M. ale tvrdil predložením vyššie uvedených výdavkových pokladničných dokladov ,
že všetky peniaze bezo zvyšku žalobcovi vrátil, čo žalobca potvrdil svojim podpisom. Výsluch svedka
M. z tohto dôvodu je bezpredmetný. Pokiaľ právny zástupca žalovaného však opätovne začal tvrdiť, že
je dôležitý výsluch tohto svedka, bolo potrebné jednak uviesť súdu, na aké okolnosti svedok má byť
vypočutý a v konečnom dôsledku mal možnosť zabezpečiť jeho účasť na súde.

20. Podľa § 197 ods. 1 CSP ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní, o tejto skutočnosti vopred upovedomí a súd protistranu.
21. Podľa § 198 ods. 3 CSP ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka
zamietne.
22. V predmetnom prípade súdu sa nepodarilo výsluch svedka na dožiadanom súde zabezpečiť. Strana
nezabezpečila jeho prítomnosť na pojednávaní a súd výsluch svedka vzhľadom na samotné vyjadrenie

žalovaného ako aj zmenu jeho obrany nepovažoval za potrebný.
23. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Tak, ako aj Krajský súd v Trnave uviedol v uznesení 23Co 155/2011 pojmovým znakom pôžičky je
jej dočasnosť, pričom nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je určenie doby vrátenia. Splatnosť pôžičky

môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na požiadanie
veriteľovi podľa § 563 OZ. Doba vrátenia m že byť ponechaná na vôli dlžníka, dohodnutá v splátkach,
v prípade pod stratou lehôt. Zmluvy o pôžičke má reálnu ( nielen konsenzuálnu ) povahu . Vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičku dlžníkovi. Nielen
samotným zmluvným dojednaním ale i odovzdaním premetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť

veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Pre
zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma. Pri peňažných pôžičkách spravidla vyžaduje veriteľ
od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu. Dlžník je zásadne povinný vrátiť to isté množstvo vecí , teda aj
množstvo peňazí aké boli veriteľom prenechané.
25. Výsledkami vykonaného dokazovania opätovne súd dospel k tomu záveru, že v predmetnom

prípade medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna dohoda o pôžičke. Nepochybne bolo preukázané,
že finančné prostriedky boli z účtu žalobcu poukázané na účet žalovaného ako aj to, že žalovaný
finančné prostriedky doposiaľ nevrátil. Tvrdenia žalovaného súd považoval za nevieryhodné, pretože
tieto tvrdenia od samého počiatku menil. V odpore proti platobnému rozkazu namietal iba výšku
požičaných peňazí s tým, že tvrdil, že časť finančných prostriedkov vrátil. Následne už tvrdil, že časť z

finančnej istiny ktorá je žalovaná, na pokyn žalobcu previedol na účet B. M. z Prešova.
26. Dňa 29.09.2009 na pojednávaní žalovaný tvrdil : „Tieto obnosy som v uvedený deň vybral a vrátil
žalobcovi . O tomto nebol spísaný žiaden doklad. Týmto spôsobom na požiadanie som mal žalobcovi
„helfnúť“. Je nepochybné , že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce, pretože svoju obranu v priebehu
celého konania menil. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie Krajským súdom v Trnave predložil

pokladničné a výdavkové doklady a tvrdil, že žalovanú hotovosť žalobcovi vrátil, čo žalobca potvrdil
svojim podpisom.
27. Súd poukazuje na to, že tieto skutočnosti, že existoval pokladničný výdavkový doklad o vrátení
peňazí, ak taký v skutočnosti existoval, toto mal uviesť žalovaný ako obranu v odpore proti platobnému
rozkazu, kde vôbec neudáva, že na tieto finančné prostriedky bol spísaný doklad o vrátení , osobne

podpísaný žalobcom. I keď doklady nemal k dispozícii, mal uviesť, že takéto doklady boli , avšak
momentálne ich nevie predložiť, pretože ich nevie nájsť. Túto obranu zvolil žalovaný až v priebehu
konania po zrušení rozsudku prvej inštancie Krajským súdom v Trnave.
28. Tak, ako je vyššie uvedené, zo záverov znaleckého posudku je nepochybné, že uvedené doklady
nie sú podpísané žalobcom, teda je nepochybné, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz ktorým by

preukázal, že finančné prostriedky ktoré z účtu žalobcu prešli na jeho účet boli žalobcovi vrátené.
Žalovaný namieta, že sa jednalo o pôžičku , pretože mal údajne touto transakciou žalobcovi „helfnúť“.
Súd vzhľadom na nevieryhodné vyjadrenia žalovaného ustálil, že sa jedná o pôžičku . Žalobca totiž na
výpisoch z účtu vo VÚB označil titul prevodu finančných prostriedkov ako pôžičku, pričom v ďalšom ako
pôžičku označil finančné prostriedky aj žalovaný vo svojich doložených výdavkových a pokladničných

dokladoch, ktoré však nie sú overené podpisom žalobcu. Preto súd dospel k tomu záveru, že žaloba je
dôvodná a žalobe v celom rozsahu vyhovel.29. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V období, keď žalovaný sa dostal so svojim plnením do omeškania, zákonný úrok z omeškania bol o
8 %-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% nakoľko bol v konaní v celom rozsahu

úspešný.
31. V priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pre čiastočné úhrady, avšak aj v tejto
časti má žalobca nárok na náhradu trov konania , nakoľko úhrady boli realizované až po podaní žaloby,
teda žaloba bola podaná dôvodne v celom rozsahu.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti ktorému
rozhodnutiu smeruje ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.