Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014417
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119014417.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému H. H., nar. XX.XX.XXXX v L.,
trvale bytom Z. XXX, okres J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 01. augusta 2019 prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. júna 2019

pod sp. zn. 1Pp/109/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j e sa v napadnutom uznesení výrok
o určenej skúšobnej dobe odsúdenému.

Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona súd odsúdenému u r č u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri)
roky a nariaďuje u odsúdeného probačný dohľad nad jeho osobou na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písm. j) Tr. zákona súd odsúdenému u k l a d á povinnosť, spočívajúcu v príkaze
počas určenej skúšobnej doby zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený H. H., nar.XX.XX.XXXX vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov,
so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený

mu rozsudkom Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. 2T/77/2011 zo dňa 24.09.2012 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 3To/139/2012 zo dňa 28.03.2013, za spáchaný
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 2 písm. c) Tr.
zákona a iné. Odsúdený má ďalej vykonávať aj súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva)
mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.03.2014 pod sp. zn. 2T/176/2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.01.2015 pod sp. zn. 23To/146/2014, za spáchaný
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b) Tr. zákona a iné. Na výkon
týchto postupne uložených trestov odňatia slobody odsúdený nastúpil dňa 02.05.2013 a po započítaní
väzby ich má ukončiť dňa 02.06.2020. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený
mu plynie odo dňa 18.04.2019. Trest odňatia slobody vykonáva doposiaľ v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava.

Dňa 03.05.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného H. H. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody aj spolu s jeho hodnotením riaditeľom Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Ilava. Návrh odsúdeného písomne podporila i jeho priateľka H. B., ktorá
prejavila vážny záujem pomôcť odsúdenému po prepustení na slobodu a pozitívne na neho vplývať.
Je presvedčená, že počas siedmich rokov, ktoré strávil vo výkone trestu bolo pre neho dostatočným

ponaučením, keď i počas jej návštev odsúdený spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval. S
odsúdeným po prepustení na slobodu mieni žiť spoločne so svojou dvanásťročnou dcérou, ktorá sa nanávrat odsúdeného teší. Dodala, že ohľadom spolužitia s odsúdeným sú pozitívne reakcie aj zo strany jej
rodiny. Pozitívne ohľadom pomoci odsúdenému viesť riadny život prejavila písomne aj jeho rodina (otec).

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. júna 2019 v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody v Ilava, po výsluchu odsúdeného a vykonaní ďalších dôkazov rozhodol
uznesením toho istého dňa pod sp. zn. 1Pp/109/2019 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona
v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku odsúdeného H. H., nar. XX.XX.XXXX podmienečne prepustil z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu vyššie citovanými rozhodnutiami súdov a podľa § 68 odsek

1 Tr. zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Vyššie citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote, ihneď po jeho
vyhlásení,napadolsťažnosťouibaprítomnýprokurátornaverejnomzasadnutí.Vpísomnomodôvodnení
sťažnosti poukázal na to, že odsúdený bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom mu boli ukladané
tak podmienečné ako i nepodmienečné tresty odňatia slobody a odsúdený mal tak dostatok možností
preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, nakoľko predchádzajúce odsúdenia u neho

nesplnili zákonom predpokladaný účel, ktorý by svedčil o jeho snahe po náprave a polepšení sa. Ďalej
uviedol, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je namieste vtedy, keď vzhľadom
na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam je daný dôvodný predpoklad,
že odsúdený povedie na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš vysoké riziko jeho
recidívy. Je preto toho názoru, že vzhľadom na doterajší počet odsúdení H. H. nie je možné u neho

predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život a nie sú teda u neho splnené zákonné podmienky
pre jeho podmienečné prepustenie. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu
podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a aby uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.
K odôvodneniu písomnej sťažnosti prokurátora sa vyjadril aj odsúdený prostredníctvom obhajcu.

Uviedol, že s dôvodmi, na ktoré poukázal prokurátor v písomne
odôvodnenej sťažnosti sa nestotožňuje. Napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za vecne
správne a zákonné a v tomto smere poukázal na dôvody uvedené v písomnom vyhotovení napadnutého
uznesenia. Zdôraznil, že počas celého doterajšieho výkonu trestu je hodnotený ústavom na výkon trestu
iba kladne, bez negatívnych skutočností a sám ústav na výkon trestu odňatia slobody konštatoval nízke

riziko recidívy a odporučil jeho podmienečné prepustenie. Odsúdený tiež poukázal na 9 disciplinárnych
odmien ktoré mu boli udelené, z toho štyrikrát to bola najvyššia možná odmena vo forme mimoriadneho
voľnanaopustenieústavu,čovyužilnastretnutiesrodinou.Ďalejpoukázalinato,žestanovenýprogram
zaobchádzania plní v celkom rozsahu a spáchanie trestnej činnosti veľakrát už oľutoval s tým, že v
budúcnosti bude viesť už iba riadny život, chce žiť so svojou priateľkou a jej dcérou v harmonickom a

usporiadanom rodinnom vzťahu. Preto sa nemôže stotožniť s názorom prokurátora na to, že na slobode
bude opätovne páchať trestnú činnosť. Preto navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193
odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti prokurátora v neprospech odsúdeného preskúmal podľa §
192odsek1Tr.poriadkusprávnosťvýrokovnapadnutéhouzneseniaakonanie,ktorémupredchádzaloa

zistil,žeokresnýsúdpostupovalprocesnesprávne,vsúladesTrestnýmporiadkomaTrestnýmzákonom
s tým ale, že nebol dôsledný v tom, keď v rámci obligatórneho určenia skúšobnej doby odsúdenému určil
neprimerane miernu dĺžku skúšobnej doby pri dolnej hranici zákonného rozpätia (1 až 7 rokov), navyše
bez nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným s absenciou uloženia primeraných povinnosti a
obmedzení, na posilnenie účinkov rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného.

Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona podmieňuje podmienečné prepustenie kumulatívnym (súčasným)
splnením troch podmienok - vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním adekvátneho
polepšenia sa plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že
odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa § 66 odsek 2 Tr. zákona súd pri rozhodovaní
prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V prvom rade krajský súd uvádza, že procesné podmienky na rozhodovanie o návrhu odsúdeného
boli splnené dňom 18.04.2019, pričom príslušné časti oboch trestov, ktoré musel odsúdený vykonať,
aby splnil prvú formálnu zákonnú podmienku a mohol by eventuálne byť podmienečne prepustený, už
vykonal.

Pokiaľ ide o ďalšiu (druhú) zákonnú podmienku, týkajúcu sa polepšenia odsúdeného plnením svojich
povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj v tomto smere krajský súd tak, ako i okresný súd
dospel k zhodnému záveru, že odsúdený si plní svoje povinnosti vo výkone trestu dlhodobo a riadne, čovyplýva z hodnotenia ústavu, ktoré podrobne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.
Disciplinárne potrestaný odsúdený nikdy nebol a disciplinárna odmena mu bola udelená až deväťkrát,
z toho dokonca 4x vo forme opustenia ústavu. Aj po pracovnej stránke je odsúdený hodnotený iba

pozitívne. Program zaobchádzania odsúdený plní dlhodobo po každej stránke. Kontakt s vonkajším
prostredím udržiava s rodinou a priateľkou. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako
nízke. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako priaznivá. Záverom hodnotenia riaditeľ ústavu
konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a
podmienečné prepustenie odsúdeného odporúča.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobu odsúdeného a jeho chovanie
vo výkone trestu a stav prevýchovy zvažoval, či na základe jediného rizika u odsúdeného -
predchádzajúce jeho odsúdenia možno a priori odmietnuť predpoklad očakávania vedenia riadneho
života po podmienečnom prepustení. Riziko recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, je nevyhnutné však posúdiť
jeho mieru vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu. Je pravdou, že v posudzovanom prípade je odsúdený

H. H. vo výkone trestu opakovane, no rizikové faktory recidívy, na ktoré poukazuje prokurátor v
sťažnosti a sú spomínané aj v hodnotení ústavu na výkon trestu odňatia slobody (jeho predchádzajúce
odsúdenia), sú v značnej miere eliminované postojom samotného odsúdeného k doteraz spáchanej
trestnej činnosti, jeho výrazne dlhodobo pozitívnym chovaním vo výkone trestu, a to i jeho vyjadreniami
o snahe žiť v budúcnosti iba riadnym rodinným životom a tiež dostatočným sociálnym zázemím nielen

u svojej priateľky, ale i svojej rodiny, ako aj skutočnosťou, že prejavuje záujem pracovať a má i
prísľub zamestnania, ktoré skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania a čo v konečnom dôsledku
presvedčilo i krajský súd o tom, že odsúdený svoju ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou v minulosti
a snahu žiť už iba riadnym životom, myslí úprimne. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že u
odsúdeného sú kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť odsúdený

H. H. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu. Na druhej strane však
súd prvého stupňa nebol dôsledný, keď pri obligatórnom určení skúšobnej doby odsúdenému podľa §
68 odsek 1 Tr. zákona určil neprimerane krátku skúšobnú dobu, navyše s absenciou nevyhnutného
probačného dohľadu nad odsúdeným a uložením primeraných povinností a obmedzení odsúdenému,
so zreteľom na jeho doterajšie zaradenie vo výkone trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu, jeho

doterajšiu trestnú minulosť a to aj z hľadiska posilnenia účinkov pozitívneho pôsobenia na odsúdeného,
smerom účinne podporiť jeho vedenie riadneho života a eliminovať riziko jeho recidívy. Krajský súd
dospel k záveru, že takouto primeranou skúšobnou dobou u odsúdeného je doba 4 rokov, s nariadením
probačného dohľadu nad jeho osobou na 3 roky, za súčasného uloženia povinnosti počas určenej
skúšobnej doby sa zamestnať alebo aspoň preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd z podnetu sťažnosti prokurátora rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.