Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2006

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/211/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200235
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2006:5019200235.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Ružomberku samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľky:

M. L., rod. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. D. č. XXX, zastúpenej Mgr. R. K., advokátkou, R., M. XX,. proti
odporcovi: M. D., nar. X.X.XXXX,. bytom V. D. č. XXX,. zastúpenému Mgr. M. L., advokátom, R., N..
A. H. č. XX,. v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.10.2004 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi

povinnosť zdržať sa odvodňovania svojich pozemkov parc. č. KN 826 a č. 825 v k. ú. V. D. takým
spôsobom, že výver prameňa so spodnou vodou zachytený v jeho hospodárskej budove (humne)
postavenej na jeho pozemku parc. č. KN 826 v k. ú. V. D. zvedie potrubím cez jeho pozemok parc. č.
KN 825 v k. ú. V. D. na susediaci pozemok parc. č. KN 823 v k. ú. V. D., na ktorom má navrhovateľka
postavený svoj rodinný dom súp. č. XXX..

V odôvodnení svojho návrhu, ako aj na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že je spoluvlastníčkou

rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. KN 823 na LV č. 1633 k. ú. V. D. v
podiele 1/2. Odporca je výlučným vlastníkom susediacich nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. KN 825
zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, parc. č. KN 826 záhrady o výmere 87 m2 a rodinného
domu súp. č. XXX. postaveného na pozemku parc. č. KN 825 zapísaných na LV č. 676 pre k. ú.
V. D.. Na pozemku odporcu parc. č. KN 826 vyviera spod jeho hospodárskej budovy (humna), resp.
priamo v humne prameň so spodnou vodou, pričom odporca, resp. jeho právny predchodca, uskutočnil
odvodnenie svojich pozemkov takým spôsobom, že tento výver zachytil a zviedol ho potrubím cez jeho

pozemok parc. č. KN 825 na pozemok parc. č. KN 823, na ktorom má navrhovateľka postavený svoj
rodinný dom súp. č. XXX,. keď potom voda z prameňa voľne stiekla popri severnom múre jej rodinného
domu (v súčasnosti je na potrubie odporcu napojená rúra, ktorá siaha zhruba do polovice severnej
steny rodinného domu odporkyne, rúru osadila p. O. G., vlastníčka susediacich nehnuteľností na parc.
č. KN 824 bez súhlasu navrhovateľky), následkom čoho dochádza k poškodzovaniu nehnuteľnosti
navrhovateľky, podmokaniu jej rodinného domu, resp. k vlhnutiu jeho múrov zo severnej strany.
Odporca mal pritom možnosť odviesť vodu z prameňa vlastným dvorom cez miestnu komunikáciu do

miestneho potoka, kam už má odvedený odpad (splaškové vody), na ktorý sa mohol napojiť. Tento
protiprávny zásah odporcu trvá už dlhú dobu a je takej intenzity, že vážne ohrozuje výkon vlastníckeho
práva navrhovateľky k rodinnému domu, túto situáciu sa pokúšala navrhovateľka riešiť mimosúdnou
cestou, avšak bezvýsledne. Odporca týmto konkrétnym rušením zasiahol do výkonu vlastníckeho právanavrhovateľky k jej rodinnému domu. Je potrebné poukázať na zásadu úpravy tzv. susedských práv,
ktoré sa môžu účinne uplatňovať len na základe princípu vzájomnosti, to znamená ochrana poskytovaná
právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane, ktorá prislúcha právam

vlastníka druhej veci. V tomto prípade je odporca povinný zrealizovať také odvodnenie, aby neohrozoval
vážne vlastníkov susediacich nehnuteľností a nespôsoboval na nich škodu.

Ďalej navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že problém s vyvierajúcou spodnou
vodou je starý už viac ako 50 rokov s tým, že tento riešil i príslušný vodohospodársky orgán a

navrhol riešiť situáciu dvoma spôsobmi, odporca zvolil lacnejší spôsob odvedenia vody, avšak tento
spôsobuje vlhkosť a podmokanie rodinného domu navrhovateľky. Rodinný dom bol postavený v r. 1937,
v súčasnosti je severná strana rodinného domu úplne navlhnutá, zadná strana domu puká, vypadávajú
tu skaly, dom je prasknutý a je potrebné časť i zaizolovať. Samotná navrhovateľka nesúhlasila s tým,
aby poza jej dom dali rúru a odviedli podzemnú vodu takýmto spôsobom. V dome opadáva omietka,
sú mokré kúty, pivnice.

Odporcaprostredníctvomprávnehozástupcuvpísomnomvyjadrení,akoajnapojednávaní,žiadalnávrh
ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil, že na jeho pozemku parc. č. KN 826 v k. ú. V. D., vyviera podzemná
voda už takmer vyše 50 rokov. Problémy so spodnou vodou má takmer každý vlastník nehnuteľnosti v
obci. Ide však skôr len o akési mokvanie, ktorého intenzita závisí od ročných období, pričom v lete v čase

sucha a v zime tu nevyviera žiadna voda. Prameň je bohatý na vodu najmä v období výdatných zrážok,
kde sú však problémy aj s povrchovou vodou. Tento problém sa snažili obyvatelia obce už dlhodobo
riešiť, v tomto prípade právny predchodca odporcu - jeho otec E. D., uskutočnil odvodnenie pozemku tak,
že prameň napojil na ďalší prameň spodnej vody, ktorý pretekal a stále preteká cez pozemok odporcu a
ktorý je zachytený a odvodnený potrubím nadväzujúcim na potrubie zo susedného vyššie položeného

pozemku. Tento spor bol riešený v r. 1994, keď dňa 23.5.1994 po vykonanom miestnom zisťovaní
bol spísaný záznam, ktorý podpísala a odsúhlasila p. navrhovateľka. Podľa tohto záznamu sa zistilo
vyvieranie spodnej vody a zvedenie potrubím po pozemku odporcu a voľné vyvedenie medzi domom
navrhovateľky a jej susedy O. G.. Zástupca vodohospodárskeho orgánu odporučil riešiť tento problém
dvoma spôsobmi, a to výver spod humna zviesť potrubím cez pozemok a cez miestnu komunikáciu do

miestneho potoka, alebo výver zviesť potrubím medzi domom navrhovateľky a domom susedy G.. Prvý
navrhovaný spôsob riešenia je však veľmi nákladný, je potrebné prekopávať miestnu komunikáciu, z
toho dôvodu sa odporca rozhodol pre druhý spôsob riešenia tohto problému. Obec dokonca zaobstarala
aj rúry, ktoré mali byť položené medzi domom p. navrhovateľky a domom susedy G., avšak pri realizácii
navrhovateľka toto odmietla a preto sa to nezrealizovalo tak, ako by malo byť. Teraz je medzi domami

položená rúra iba z polovice, zbytok vody preteká jarkom obloženým z obidvoch strán eternitom.
Navrhovateľka však ničím nepreukázala, že vlhnutie jej domu spôsobuje práve voda pritekajúca z
pozemku odporcu. Odporca má za to, že existujúci spôsob odvedenia vody z jeho pozemku nie je v
rozpore so susedskými právami a princípom vzájomnosti a nezasahuje do výkonu vlastníckeho práva
navrhovateľky nad mieru primeranú pomerom. Samotná navrhovateľka ničím nepreukázala príčinnú

súvislosť medzi odvodnením pozemku a podmokaním jej pozemku, nepreukázala ani to, že v prípade
ňou navrhnutého spôsobu odvodnenia, by nedochádzalo k ďalšiemu vlhnutiu pozemku a stavby.

Svedkyňa O. G., suseda účastníkov konania uviedla, že v čase, keď búrala svoje humno, bola možnosť
potiahnuť dve rúry poza rodinný dom p. navrhovateľky s tým, že prvá rúra bola položená do medzery

medzi rodinným domom navrhovateľky a rodinným domom p. G., druhú rúru odmietla navrhovateľka
tam položiť. Navrhovateľke škodí vlastná strecha, v časti, kde je položená rúra, dom nepodmoká, až v
ďalšej časti je vlhko. Taktiež navrhovateľka mala možnosť zaizolovať si dom, čo však odmietla.

Svedok R. L., sused účastníkov konania uviedol, že mal taktiež problém so zamokaním pozemku,

prekopal si celý pozemok po dĺžke do hĺbky asi 2 m, kde položil rúry, ktoré zasypal, tieto sú vedené
krížom cez cestu do potoka, pozemok má však vlhký stále.

Svedok E. M., sused účastníkov konania uviedol, že aj on má problém so spodnou vodou, má spravené
odvodnenie pozemku pod domom trativodnými rúrkami, stále je tu však vlhko. Jeho sused p. L. spravil

odvodnenie pozemku tak, že si prekopal celý pozemok, avšak je tu stále vlhko.

Súd vykonal i ohliadku miesta samého vo V. D. dňa 5.11.2004 (čl. 18 a nasl. spisu), pričom bolo zistené,
ženapozemkuodporcuparc.č.KN825k.ú.V.D.aparc.č.KN826jehumno,ktoréjestaré,podmočené,presakuje tu voda a vyviera na pozemok. Tento výver je zvedený rúrou cez záhradu odporcu na pozemok
navrhovateľky, parc. č. 823, na ktorom stojí rodinný dom p. navrhovateľky, rúra ide uličkou medzi domom
p. navrhovateľky a rodinným domom p. O. G. a pokračuje ďalej. Táto rúra je tu od r. 1997-1998, ale

len z jednej polovice rodinného domu. Na rodinnom dome navrhovateľky nie sú zvody dažďovej vody,
omietka je poškodená, dom nie je zaizolovaný a od polovice rodinného domu preteká prameň vody
voľne, nie je v rúre.

Keďže na rozhodnutie vo veci sú potrebné odborné znalosti, tunajší súd uznesením č. k. 5C 211/2004-45

zo dňa 20.2.2006 ustanovil znalca Ing. V. V. z odboru stavebníctvo, odvetvie vodné stavby, oceňovanie
nehnuteľností, stavebných prác a stavebných materiálov, na podanie znaleckého posudku.

Podľa záverov Znaleckého posudku č. 21/2006 vypracovaného znalcom Ing. V. V., prítomnosť
podzemnej vody na pozemku odporcu je potvrdená funkčným výverom prameňa a táto podzemná
voda na pozemku navrhovateľky, ako aj odporcu má nepriaznivý vplyv na nehnuteľnosti navrhovateľky,

lebo zvyšuje vlhkosť v horninovom prostredí. Rodinný dom navrhovateľky je opatrený nedostatočnou
izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti a rovnako zlý je aj spôsob užívania rodinného domu, chýba
primerané vetranie a vykurovanie v pôvodnej časti rodinného domu. Odvodnenie podzemných vôd z
pozemku odporcu nie je vykonané v zmysle platných technických noriem, keď nie je dodržaná hĺbka
uloženia minimálne 1,2 m. Jediným primeraným riešením odvedenia vody z výveru je odviesť túto

vodu kanalizačnou prípojkou s potrubím z PVC priemeru 150 mm s uložením do nepremŕzavej hĺbky
minimálne 1,2 m a vybudovanej v zmysle platných STN s tým, že trasa bude vedená po pozemku
odporcu, s napojením do existujúcej kanalizácie odporcu, vyústenej do potoka. V prípade takéhoto
spôsobu odvodnenia pozemku bude vplyv horninového prostredia na neizolované stavby proti vode
a zemnej vlhkosti menší, avšak na vyjadrenie zníženia tohto vplyvu na rodinný dom navrhovateľky

neexistuje žiadne matematické vyjadrenie, ani úmera. Rodinný dom navrhovateľky má byť opatrený
dostatočne účinnou izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti. Doteraz vykonané úpravy v rodinnom dome
navrhovateľky znalec nepovažuje za dostatočné, boli uskutočnené len v prístavbe - kuchyni. Vynechaný
priestor izolácie je na stene zo strany odporcu, t. j. z predpokladaného prúdenia podzemnej vody zo
strany svahu. V starej časti rodinného domu treba predovšetkým primerane vetrať a vykurovať a v zime

minimálne temperovať. Na zachytenie a odvedenie dažďových vôd zo severnej časti strechy rodinného
domu navrhovateľky je potrebné vybudovať vodorovné a zvislé strešné zvody, zvoliť vhodný spôsob
vykurovania.

Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní ďalej na doplnenie uviedol, že i v prípade realizácie

navrhovaného spôsobu odvodnenia pozemku, bude vlhnutie rodinného domu navrhovateľky pokračovať
vzhľadom k tomu, že sú tu aj iné zdroje zamokrenia, napr. chýbajúce strešné zvody na nehnuteľnosti
navrhovateľky a hospodárskej budove, nehnuteľnosť navrhovateľky je zamokrená aj vlastnou vodou zo
strechy. Rovnako je tu chybný spôsob užívania rodinného domu, keď sa nevetrá, nekúri. Stará časť
rodinného domu nie je zaizolovaná vôbec, v prístavbe - kuchyni je spravená izolácia, avšak chýba

izolácia za sporákom.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. XXX.
postaveného na pozemku parc. č. KN 823, zapísanej na LV č. 1633 pre k. ú. V. D.. Odporca je výlučným
vlastníkom susediacich nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. 825, 826, ako aj rodinného domu súp.
č. XXX. postaveného na pozemku parc. č. 825 zapísaný na LV č. 676 pre k. ú. V. D.. Ďalej súd mal
preukázané, že na pozemku odporcu je výver podzemnej vody, ktorý odporca zachytil a zviedol potrubím

cez jeho pozemok na pozemok parc. č. KN 823, na ktorom má navrhovateľka postavený svoj rodinný
dom súp. č. XXX,. popri severnom múre jej rodinného domu. Problémy so zatekaním rodinného domu
p. navrhovateľky boli predmetom sťažnosti p. navrhovateľky na Obecnom úrade vo V. D. s tým, že podľa
záznamu zo dňa 23.5.1994 bolo zistené, že výver podzemnej vody spod humna p. odporcu je zvedený
potrubím po jeho pozemku a voľne vyvedený medzi dom p. L. a p. G., s čím nesúhlasí p. L.. Zástupca

vodohospodárskeho orgánu doporučil riešiť daný problém tak, že výver sa zvedie potrubím z pozemku
odporcu cez miestnu komunikáciu do miestneho potoka, alebo výver zviesť potrubím aj medzi domom
p. L. a p. G.. Podľa vyjadrenia Okresného úradu v R., odbor životného prostredia, oddelenie ochrany
prírody a zložiek životného prostredia zo dňa 10.3.1997 (čl. 4 spisu) vyplýva, že Obvodný úrad životnéhoprostredia sa pokúšal dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi konania, všetci účastníci konania súhlasili s
navrhnutým riešením, a to zviesť výver spod humna p. odporcu potrubím po jeho pozemku cez miestnu
komunikáciu do miestneho potoka, alebo zviesť výver potrubím aj medzi domom p. L. a p. G.. Ďalej súd

mal za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že rodinný dom p. navrhovateľky nie je opatrený
dostatočnou účinnou izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti, chýbajú vodorovné a zvislé strešné zvody
na zachytenie a odvedenie dažďových vôd zo severnej časti strechy rodinného domu p. navrhovateľky,
rodinný dom je potrebné primerane vetrať a vykurovať, v zime temperovať. Znalec podľa zistenej situácie
a technického stavu rodinného domu konštatoval, že žiadne ďalšie opatrenia na zamedzenie vlhkosti

rodinného domu p. navrhovateľky nebudú úplne účinné a dokonalé vzhľadom na chýbajúcu izoláciu,
nesprávny spôsob vykurovania. Ochrana rodinného domu navrhovateľky proti zemnej vlhkosti a proti
vode nebola urobená žiadna, v prípade pôvodného rodinného domu a v prípade prístavby, nie je úplná
(vynechaná časť izolácie v kuchyni pri sporáku).

Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom

obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

V súdenom prípade sa navrhovateľka domáha voči odporcovi, aby sa zdržal odvodňovania svojich
pozemkov existujúcim spôsobom, ktorý má vplyv na podmokanie rodinného domu navrhovateľky, resp.

vlhnutie jeho múrov zo severnej strany.

Úprava v oblasti susedských práv vychádza zo zásady, že tieto práva sa môžu účinne uplatňovať len
na základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku
spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci.

Sporný spôsob odvedenia podzemnej vody z pozemku odporcu bol predmetom riešenia i pred Obecným
úradom vo V. D. a bol jedným z dvoch alternatív, ktoré navrhol i Okresný úrad v R., odbor životného
prostredia, oddelenie ochrany prírody a zložiek životného prostredia. S uvedeným spôsobom odvedenia
podzemnej vody súhlasila i p. navrhovateľka (záznam zo dňa 23.5.1994). Bola preukázaná prítomnosť

podzemnej vody na pozemku odporcu s tým, že ako pôvod výveru označil znalec „cudzie vody“, ktoré na
pozemku odporcu vyvierajú. Prítomnosť podzemnej vody na pozemku navrhovateľky je taktiež zrejmá, a
to zo skutočnosti, že v minulosti bola pod dnešnou prístavbou rodinného domu vybudovaná studňa ako
zdrojvody.Podzemnávodanapozemkunavrhovateľkyaodporcumánepriaznivývplyvnanehnuteľnosti
navrhovateľky, lebo prispievajú k zvyšovaniu vlhkosti v horninovom prostredí. Čím je viac vlhkosti v

horninovom prostredí, tým je jeho vplyv nepriaznivejší na stavby s nedostatočnou izolačnou ochranou
proti vode. Súd je toho názoru a vyplýva táto skutočnosť i z vypracovaného znaleckého posudku, že
príčinou vlhnutia rodinného domu navrhovateľky, najmä zo severnej strany, je nedostatočná izolácia proti
vode a zemnej vlhkosti. Ak by aj bol súčasný spôsob odvodnenia pozemku odporcu odstránený, táto
skutočnosť bude mať minimálny vplyv na zamedzenie vlhnutia rodinného domu, vzhľadom k tomu, že

sú tu aj iné zdroje zamokrenia, napr. chýbajúce strešné zvody na nehnuteľnosti navrhovateľky, žiadne
ďalšie opatrenia na zamedzenie vlhkosti nebudú úplne účinné a dokonalé. Náklady na zrealizovanie
odvedenia vody z výveru spôsobom navrhovaným znalcom, by pre odporcu predstavovali 63.000,- Sk.
Toto opatrenie by však bolo účinné len za predpokladu, že i navrhovateľka by vykonala ďalšie úpravy
potrebné na zamedzenie vlhnutia rodinného domu, pričom jej náklady by predstavovali 67.000,- Sk.

Pokiaľ tieto opatrenia nebude navrhovateľka realizovať, je neefektívne vykonanie ďalších opatrení zo
strany odporcu, keď ani odstránenie tohto súčasného spôsobu odvedenia podzemnej vody z pozemku
odporcu nezníži vlhnutie rodinného domu navrhovateľky.

Z vyššie uvedených dôvodov súd potom návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 150 OSP tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v povahe
prejednávaného sporu, ako aj v osobných pomeroch navrhovateľky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline

písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.