Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13Csp/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917205818
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6917205818.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobkyne: B. B., Y..

XX.XX.XXXX, E. C. E. Č.. X, W. C., zast. Advokátska kancelária Koncová & Partners, s.r.o. so sídlom
Trenčín , Ul. Legionárska č. 7158/5, IČO 47 256 907 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o. so sídlom Bratislava, Ul. Kubániho č. 16, IČO 47 233 516 o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1 714,75 Eur a o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 800,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 369,28 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu ohľadne nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 800,- Eur z a m i e t a.

III. Konanie v časti o zaplatenie sumy 345,47 Eur z a s t a v u j e.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 10.04.2017 domáhala voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 1 714,75 Eur a zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške

800,- Eur ako aj náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 17.08.2012 ako dlžníčka uzavrela so žalovaným
ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len Zmluva o úvere, resp. Zmluva), na základe
ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1 230,- Eur so splatnosťou 42 mesiacov, s výškou mesačnej
splátky 65,90 Eur, s celkovou čiastkou na úhradu 2 767,80 Eur. Doposiaľ uhradila celú sumu úveru 2
767,80 Eur a tiež sumu 176,95 Eur titulom Dohody o poskytnutí služby. Má zato, že Zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou, pričom neobsahuje zákonné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/
Zák.č. 129/2010 Z.z., konkrétne termín konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splatnosti

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Ďalej poukázala na výšku dohodnutej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01 % ročne,
ktorú dohodu o výške úrokov považuje pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatný právny úkon.
Taktiež poukázala na to, že Dohoda o poskytnutí služby je nepochybne doplnkovou službou a odmena
za jej poskytnutie mala byť zahrnutá v celkových nákladoch spotrebiteľa, v dôsledku čoho je nesprávne
uvedená RPMN za úver. Na záver žiadala s poukazom na ust. § 3 Zák.č. 250/2007 Z.z. primerané
zadosťučinenie s ohľadom na výrazný zásah do jej práv, neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní

úveru a neustále výzvy zo strany žalovaného, čo značne nepriaznivo pôsobilo na jej zdravotný stav
aj psychický stav.
2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu. Uviedol, že
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženéhonávrhu na uzavretie zmluvy, ale je aj súčasťou zmluvy ako takej. Má za to, že termín konečnej splatnosti
úveru, dátumy splatnosti splátok istiny, úrokov a poplatkov Zmluva o úvere obsahuje v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi. Úroky z úveru považuje za dojednané v súlade so zákonom. K odplate za

uzavretie dohody o poskytnutí služby uviedol, že ju nemožno zahrnúť do celkových nákladov a teda
ani do výpočtu RPMN. K nároku na primerané zadosťučinenie uviedol, že žalobkyňa v tomto smere
neuniesla dôkazné bremeno na akom základe si tento nárok uplatňuje.
3.Podaním doručeným súdu dňa 26.09.2017 žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 345,47
Eur späť a žiadala konania v tejto časti zastaviť. Preto súd konanie postupom podľa ust. § 145 ods.

2 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 345,47 Eur zastavil. Naďalej predmetom sporu zostalo
zaplatenie sumy 1 369,28 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 800,- Eur z titulu primeraného
zadosťučinenia.
4.Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov, ktorí svoju neprítomnosť riadne
ospravedlnili, pričom nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu .
5.Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
zo dňa 17.08.2012, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 26.05.2017, vyjadrenie žalobkyne k
vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.09.2017, mailového podania žalobkyne doručeného súdu dňa
26.09.2017 a odpovede na žiadosť doručenej žalobkyni zo strany žalovaného datovanej zo dňa
05.04.2017 a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

6.Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou bola dňa 17.08.2012 uzavretá Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluva je formulárové tlačivo s predtlačeným označením
veriteľa - žalovaného, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala žalobkyňa podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo

výške 1 500,- Eur s tým, že úver bude splácať v mesačných splátkach splatných vždy k 24. dňu v mesiaci
vo výške 80,37 Eur mesačne. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť mala byť vo výške 3 375,54
Eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť
vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu
mala byť vo výške 790,84 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť mala byť vo výške

1 928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná
úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 76,21 %. Formulár žalobkyňa podpísala dňa 14.08.2012.
Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením
"nevypĺňať."Tentobodvypĺňaveriteľ.Obsahomtohtobodujeschválenávýškaúverovéholimituvovýške
1 230,- Eur s podmienkami splácania po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške 65,90 Eur mesačne,

splatných v 24. deň mesiaca s tým že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť mala byť 2 767,80
Eur, RPMN za úver bola určená vo výške 68,65 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške
70,01 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu bola
schválená vo výške 648,76 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavovala
sumu 1 581,60 Eur, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 63,29

%, ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 76,80 % a ročná úroková sadzba úrokov z
omeškania bola určená vo výške 8,75 %. Žalovaný formulár podpísal dňa 17.08.2012 a preukázateľne
do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa výšky úverového limitu, výšky
mesačných splátok úveru, výšky celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť, RPMN za úver, priemernej
RPMN za úver, poskytnutej čiastky revolvingu, celkovej čiastky pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť,

predpokladanej RPMN za úver po poskytnutí revolvingu, ročnej úrokovej sadzby revolvingu a to až po
podpísaní formulára žalobkyňou.
7.Predtým ako súd pristúpil k právnemu posúdeniu veci musel sa v prvom rade vysporiadať s námietkou
miestnej nepríslušnosti súdu, keď žalovaný tvrdí, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, preto miestne príslušným

je všeobecný súd žalovaného.
7.1Podľa ust.§ 41 Zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), súd skúma miestnu
príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu
patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
7.2 Podľa ust.§ 42 Cs.p., ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená

včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.7.3Podľaust.§19písm.d/C.s.p.,poprivšeobecnomsúdežalovanéhojenakonaniemiestnepríslušnýaj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

7.4 Podľa ust.§ 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7.5 Súd námietku nepríslušnosti, ktorá bola podaná žalovaným včas, teda pri prvom procesnom úkone
(podanie vyjadrenia k žalobe) nepovažuje za dôvodnú. V prvom rade sa nestotožňuje s názorom
žalovaného, že bezdôvodné obohatenie je osobitný vzťah a teda nemá priamy súvis so spotrebiteľskou

zmluvou. Žalobkyňa totiž žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia na základe spotrebiteľskej zmluvy,
vydania sa domáha z dôvodu, že tento úver preplatila a preto je tu jednoznačný súvis so spotrebiteľským
vzťahom medzi stranami sporu. Na začiatku sporu nie je možné jednoznačne konštatovať, či bola
zmluva uzavretá platne alebo nie, alebo či zmluva vznikla alebo nevznikla (to je práve predmetom
sporu) a preto žalobkyňa by bola poškodená, keby sa na ňu nehľadelo ako na spotrebiteľku. Vzhľadom
na ust. čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 C. s. p., preto súd dospel k záveru, že na žalobkyňu je potrebné hľadieť

ako na spotrebiteľku (princíp zvýšenej ochrany strany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu).
8. Súd vec na základe vykonaného dokazovania právne posúdil nasledovne:
8.1 Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za dôvodnú a vyhovel jej z týchto
dôvodov:
8.2 Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák., v znení účinnom k 17.08.2012 (dátum uzavretia Zmluvy),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.3 Podľa ust. § 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 17.08.2012 (ďalej len ZoSÚ),
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v ramci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8.4 Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
8.5 Podľa ust.§ 34 Obč.zák, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práva alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
8.6 Podľa ust. § 43a ods. 1 Obč. zák., prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej

alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
8.7 Podľa ust. § 43c ods. 2 veta prvá Obč. zák., včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
8.8 Podľa ust. § 44 ods. 2 Obč. zák., prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia

alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.
8.9 Podľa ust. § 46 ods. 2 Obč. zák., pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy

účastníkov na tej istej listine.
9. Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu
formu, preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súddospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva,
že žalovaný ako veriteľ mal poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky a táto sa mala zaviazať ich vrátiť
v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že

ide o vzťah veriteľa - dodávateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a občana -
spotrebiteľa, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľkej činnosti je potom
nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa Obč. zák., ale tiež
zákonnej úprave Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
nákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom.VdanomprípadejetoZmluvaorevolvingovom
úvere.
10. Z predloženej Zmluvy na základe vykonaného dokazovania možno bez pochýb ustáliť, že žalobkyňa
podľa bodu 5 Zmluvy požiadala o úver a žalovaný v bode 6 Zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu
5 Zmluvy a to ohľadne podstatných náležitostí Zmluvy ako je výška úverového limitu, výška mesačných

splátok, výška RPMN za úver, výška priemernej PRMN za úver a tiež výška revolvingu, výška RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu, výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu.
11. Je nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia Zmluvy sa jedná o zmenu
návrhu (§ 44 ods. 2 Obč. zák.), ktorý mala žalobkyňa následne prijať, teda žalobkyňa mala formulár
opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. V danom

prípade však tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný, Zmluva tak podľa názoru súdu
ani nevznikla, pretože pri jej uzavretí nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh Zmluvy -
akceptácianávrhuZmluvybezvýhrad,zmien,čidoplnkov).Keďženazákladetejtozmluvyboložalobkyni
poskytnuté plnenie, môže si žalobkyňa prípadný nárok voči žalovanému uplatňovať z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.

11.1 Keďže Zmluva o úvere medzi stranami sporu nevznikla z dôvodu nedodržania zákonom
stanovenéhopostupupriuzavieranípísomnejZmluvy,nemohlavzniknúťaniDohodaoposkytnutíslužby,
ktorá bola jej súčasťou, preto sa súd už nezaoberal argumentáciou, či táto Dohoda je v rozpore s dobrými
mravmi. Taktiež vzhľadom na tento záver sa súd už nezaoberal posudzovaním, či Zmluva o úvere
obsahuje zákonom stanovené náležitosti ako sú doba trvania Zmluvy - termín konečnej splatnosti úveru,

rozpisvýšky,počtuatermínovsplatnostisplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,resp.čivZmluveurčená
úroková sadzba úveru je v súlade so zákonom, absencia ktorých by mala za následok, že poskytnutý
úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, ktorá argumentácia je však vzhľadom na záver
o neexistencii Zmluvy, bezpredmetná.
11.2 Len pre úplnosť súd uvádza, že v prípade ak by súd neurobil záver o tom, že k vzniku Zmluvy medzi

stranami sporu nedošlo, k právnej argumentácii žalovaného, že spomenuté náležitosti Zmluvy vyplývajú
z listiny - Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorá je súčasťou Zmluvy, súd uvádza, že
s touto argumentáciou sa nestotožňuje, pretože súd by túto listinu nepovažoval za súčasť Zmluvy,
keďže listina Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je opatrená podpismi zmluvných strán,
pričom Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v

čase uzavretia Zmluvy musí mať obligatórne písomnú formu. Oznámenie má podľa názoru súdu len
charakter informácie veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi, nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie
návrhu zo strany dlžníka, teda nie je ani súčasťou Zmluvy samotnej. Aj pokiaľ by Zmluva o úvere nebola
vyhotovená len na jednej listine opatrenej podpismi zmluvných strán, ale náležitosti zmluvy by boli
uvedené aj na ďalších listinách, napr. v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, bolo by možné

tieto listiny považovať za súčasť Zmluvy len vtedy, ak by boli opatrené podpismi zmluvných strán.
Takýto záver nie je rozpore ani s výkladom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktorý uviedol, že čl. 10
ods. 1,2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 treba vykladať tak,
že zmluva nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v
čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, pričom

nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice. Súd by teda urobil právny záver
v súlade s výkladom Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 ako aj v súlade s vnútroštátnou právnou

úpravou uvedenou v Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a v Obč. zák.
12. Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zák, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.12.1 Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Na základe uvedeného má súd zato, že žalobca má voči žalovanému nárok na vrátenie žalovanej
sumy titulom bezdôvodného obohatenia. V tomto konkrétnom prípade predmetom bezdôvodného
obohatenia bol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide totiž o také plnenie, kde
od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť,
najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Strany sporu sa spočiatku domnievali, že uzavreli

zmluvu, hoci ju neuzavreli (nedošlo medzi nimi ku konsenzu o podstatných náležitostiach Zmluvy).
13.1 Súd sa stotožnil so spôsobom výpočtu bezdôvodného obohatenia, ako bol uvedený v podaní
žalobkyne doručenom súdu dňa 26.09.2017. Žalobkyňa zaplatila žalovanému titulom úveru sumu
vo výške 2 978,87 Eur (45. splátok vo výške 65,90 Eur + 46. splátka vo výške 13,37 Eur), ktorá
skutočnosťmimochodomnebolaanisporná,pretoževyplývazvyjadreniažalovanéhozodňa05.04.2017
doručeného žalobkyni. Žalovaný reálne poskytol žalobkyni zo schváleného úveru sumu vo výške 1

053,05 Eur (1 230,- Eur mínus poplatok z dohody o poskytovaní služieb vo výške 176,95 Eur) a dňa
25.02.2015 ešte titulom revolvingu sumu vo výške 556,54 eur, čiže celkom žalobkyni poskytol sumu
vo výške 1 609,59 Eur (1 053,05 Eur + 556,54 eur), čiže rozdiel medzi zaplatenou sumou a reálne
poskytnutou sumou predstavuje sumu 1 369,28 Eur. Žalovaný sa potom na úkor žalobkyne obohatil o
tento rozdiel, teda o sumu 1 369,28 Eur.

14.Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia z dôvodu na
výrazný zásah do jej práv, neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru a neustále výzvy zo
strany žalovaného, čo značne nepriaznivo pôsobilo na jej zdravotný stav aj psychický stav, súd žalobu
ohľadne tohto nároku posúdil ako nedôvodnú a zamietol ju z nasledovných dôvodov:
14.1 Podľa ust. § 3 ods.5 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne
neuplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, nemá
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Ak totiž bolo uvedené vyššie, že k vzniku zmluvného
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu nedošlo z dôvodu nedostatku zákonného postupu (návrhu
a bezvýhradného prijatia návrhu), ktorý potup má charakter všeobecný (nejde o ustanovenie prijaté na

ochranu spotrebiteľa), nemožno potom u žalobkyne - spotrebiteľky hovoriť o porušení spotrebiteľských
práv, ktorých následkom by bolo právo na primerané finančné zadosťučinenie. Navyše žalobkyňa svoje
tvrdenia ohľadne vzniku tohto nároku ani súdu nepreukázala.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojitosti s ust. § 255 ods. 2 C.s. p.
tak, že vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok voči druhej strane sporu na náhradu trov konania,

pretože obidve strany sporu mali v spore približne v rovnakej miere úspech ako aj neúspech. Žalobkyňa
mala v spore úspech vo výške 54,45 % a neúspech vo výške 45,55 % (v časti čiastočného zastavenia
konania ako aj v časti zamietnutia žaloby), čiže rozdiel medzi jej úspechom a neúspechom, ktorý by mal
predstavovaťrozsahnárokunaprípadnú náhradutrovjenižšíako10%,pretosúdžiadnejzostránnárok
na náhradu trov konania nepriznal. Pri výpočte úspechu a neúspechu súd vychádzal z celkom žalovanej

sumy 2 514,75 Eur (1 714,75 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a 800,- Eur z titulu primeraného
zadosťučinenia) a priznanej sumy 1 369,28 Eur.
16. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté postupom podľa ust. § 262
ods. 2 C.s.p., po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17.Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. je žalovaný povinný prisúdenú sumu zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobkyňa podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.