Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/195/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010659
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3815010659.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 02. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :Ing. E. H. , nar. XX.XX.XXXX
v T., trvale bytom Q. J. č. XXX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 03. augusta 2014 o 15.10 hodine na ceste I/50 pri Obci F. J., okres H., v kilometri 162,1, počas

vedenia osobného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN Polo evidenčné číslo Q.-XXX C., ktoré
viedol ako vodič smerom od Obce U. R. do Mesta F., z dôvodu nedodržania bezpečnostnej vzdialenosti
od pred ním idúcej cyklistky a nesprávnej reakcie na vybočenie cyklistky E. U., ktorá obchádzala ležiacu
mršinu psy a išla tým istým smerom, prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti bicykla, na základe
čoho cyklistka spadla na cestu, čím porušil ustanovenie § 3 ods.2 písm. a), § 17 ods.1 Zákona číslo
8/2009 Z.z. O cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho cyklistka E. U. utrpela
zranenia - zlomeninu chirurgického krčku pravej ramennej kosti, pomliaždenie a odreninu pravého

kolena a odreninu pravého predlaktia, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života 9 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo
1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods.1 Trestného zákona, § 56 ods.1,2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, §
36 písm. j) Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 1.200 eur (tisícdvesto) eur.
Podľa § 57 ods.3 Trestného zákona pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu stanovuje sa mu
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku sa poškodená strana J. H. so sídlom T., ulica XX. I. č. X
a XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. E. P.,
vypočul poškodených E. U., D. D., zástupkyňu poškodenej stany Mgr. E. T., svedka Ing. D. B., znalcov

MUDr. A. T., MUDr. E. H., Ing. P. G. CSc., Ing. E. H., znalca doc. Ing. H. P. PhD. z N. J. O. W. K. v W.,
oboznámil s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný tak, ako v rípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že po ceste, kde sa stala dopravná nehoda chodí
často, nachádza sa tam značka ohľadne cyklistov, na vozovke sa nachádza súvislá plná čiara, či sa

tam nachádza aj značka zákazu predchádzania, nevedel sa vyjadriť. Ďalej uviedol, že predmetného dňa
jazdil s motorovým vozidlom, išiel z Q. J. do T. T.. Uviedol, že keď sa nachádzal za Obcou F. J. a bol v
pravotočivej tiahlej zákrute s miernym klesaním, tak v jeho smere vo vzdialenosti cca 200 až 300 metrov
zbadal v jeho jazdnom pruhu cyklistu. Uviedol, že v tom čase išiel rýchlosťou 70 kilometrov za
hodinu. Z dôvodu, že cyklista išiel pomaly, pričom od krajnice išiel cyklista cca 30 centimetrov, tak ho

chcel obísť, preto sa pozrel do spätného zrkadla, pričom zistil, že za ním nejde žiadne motorové vozidlo,
zistil, že ani v protismere nejde žiadne motorové vozidlo. Následne na to vyhodil ukazovateľ
smeru vľavo a s vozidlom sa zaradil k deliacej čiare, pričom od cyklistu bol vzdialený 70 metrov. Cyklista
v tom čase išiel po pravej strane svojho jazdného pruhu. Keď bol od cyklistu vzdialený asi 40 - 50
metrov, tak tento náhle začal ísť k stredovej čiare bez toho, že by dal znamenie. Cyklista sa stále plynulo

približoval k stredovej čiare, nevidel, že by pred cyklistom bola nejaká prekážka, preto začal intenzívne
brzdiť tak, že brzdný pedál stlačil až na podlahu. Jeho auto sa aj tak rýchlo približovalo k cyklistovi.
Z dôvodu, že sa nechcel stretnúť s cyklistom tak, že ho zachytí pravou stranou vozidla, prudko strhol
volant doprava, dostal sa do šmyku, počul pískanie gúm a ľavou prednou časťou motorového vozidla
narazil do zadného kolesa

cyklistu, ktorý spadol na zem a zostal ležať pri stredovej čiare. Potom motorové vozidlo zastavil.
Následne toto motorové vozidlo odstavil na poľnú cestu z dôvodu, že po tejto ceste chodia kamióny, ako
ajkvôlitomu,žetamautáchodiaveľkourýchlosťou,očommalvedomosť.Následnepoodstavenívozidla
išiel za cyklistom, zistil, že sa jedná o staršiu pani, pýtal sa jej, či je v poriadku. Tu zistil, že na vozovke
sa nachádza aj mršina psa. Potom na miesto dopravnej nehody prišiel ďalší vodič s jeho priateľkou,

spoločne odniesli poškodenú mimo vozovku, odniesli preč aj bicykel, ktorý ležal za poškodenou. Potom
požiadal tohto ďalšieho šoféra, aby zavolal rýchlu pomoc, čo tento aj urobil. Potom na miesto prišla
sanitka, poškodenú odviezla do nemocnice a následne na miesto dopravnej nehody prišli policajti,
ktorí zadokumentovali dopravnú nehodu. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo po dopravnej nehode
nezakreslil, kde zostalo po dopravnej nehode stáť jeho vozidlo, kde sa nachádzal bicykel, kde sa

nachádzala cyklistka po dopravnej nehode.

Poškodený D. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k trestnej činnosti
obžalovanéhosanevievyjadriť,pretoženamiestedopravnejnehodynebol.Uviedol,žeobžalovanýriadil
jeho osobné motorové vozidlo s jeho súhlasom. Na záver svojej výpovede uviedol, že na motorovom

vozidle nevznikla žiadna škoda, preto si škodu neuplatnil.

Zástupkyňa poškodenej strany Mgr. E. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k
trestnej činnosti obžalovaného sa nevie vyjadriť. Uplatnila za poškodenú stranu voči obžalovanému
nárok na náhradu škody za náklady spojené s dopravnou nehodou poškodenej E. U. vo výške 1.685,72

eur.

Poškodená E. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že predmetného dňa išla na
bicykli do U. R. za svojou sestrou, pričom už v tom čase videla, že na predmetnej ceste sa nachádza
zrazený pes. Okolo 15.10 hodiny sa vracala od svojej sestry z U. R. a išla do Obce Z. F. F.. Keď bola pri

J. moste, tak cca 20 - 30 metrov bol pred ňou zrazený pes, t.j. v jej jazdnom pruhu cca 40 centimetrov
od krajnice, preto začala obchádzať tohto psa tak, že od krajnice išla k stredovej deliacej čiare postupne
- plynule. Uviedla, že je pravdou, že rukou neukázala, že ide túto prekážku obísť. Potom, keď psa
obišla a bola cca 30 centimetrov od stredovej čiary v jej jazdnom pruhu, pocítila náraz, spadla na zem
a zostala ležať za tým psom, pričom bicykel bol pri nej po pravej strane, auto zastalo, pričom ho potomvodič odstavil na poľnú cestu. Poškodená sa vyjadrila k tomu, čo sa dialo po dopravnej nehode, vyjadrila
sa k svojim zraneniam a k liečbe po dopravnej nehode.

Svedok Ing. D. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel so svojím motorovým
vozidlom z F. do Q. a keď bol v ľavotočivej zákrute, videl ako nejaká pani letí vzduchom z bicykla vo
výške 1,5 metra, toto videl cca 200 metrov, išiel rýchlosťou okolo 90 kilometrov za hodinu. Potom odstavil
vozidlo na krajnici, dal výstražný trojuholník na cestu a potom išiel so svojou priateľkou k poškodenej
spoločne s obžalovaným. Poškodená sa nachádzala na stredovej čiare, pýtali sa jej, čo jej je. Keď prišiel

k poškodenej, tak vozidlo obžalovaného sa nachádzalo pri pravej krajnici, bicykel sa nachádzal medzi
poškodenou a autom obžalovaného. Neskôr privolal sanitku a táto odviezla poškodenú do nemocnice.

Znalec Ing. P. G. CSc. - znalec z odboru cestnej dopravy vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na záveroch.
Uviedol, z čoho pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Znalec vo svojej výpovedi sa vyjadril k

rýchlosti vozidla, resp. cyklistky pred dopravnou nehodou. Znalec jednoznačne uviedol, že poškodená
nevytvorila obžalovanému náhlu prekážku. Znalec uviedol, že príčinou dopravnej nehody bol nesprávny
postup cyklistky pri obchádzaní prekážky, zo strany obžalovaného bolo príčinou to, že nesprávne
reagovalnasituáciuvcestnejpremávkeavprípade,žebyobžalovanýbrzdiltak,akouvádzal,tak ku
kontaktu medzi jeho vozidlom a cyklistkou by nedošlo. Znalec uviedol, že obžalovaný začal intenzívne

brzdiť vo vzdialenosti 1,8 metra od nárazu. Znalec uviedol, že po tomto intenzívnom brzdení fakticky
došlo len ku ťuknutiu vozidla s cyklistkou.

Znalec Ing. E. H. - znalec z odboru cestnej dopravy vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na záveroch. Uviedol,

že vychádzal z tých istých skutočností ako znalec Ing. P. G. CSc.. Podľa jeho názoru, obžalovaný
mohol, resp. nemohol nehode zabrániť na 50 %. Znalec uviedol, že poškodená vytvorila obžalovanému
technickú prekážku, pretože mohla prekážku obísť iným spôsobom. Znalec uviedol, že podľa jeho
názoru, brzdná stopa vznikla len z toho dôvodu, že obžalovaný strhol riadenie. Podľa jeho názoru,
obžalovaný mohol brzdiť už skôr, pretože jeho vozidlo má ABS a teda toto brzdenie nebolo možné

zachytiť na vozovke.

Znalec doc. Ing. H. P. PhD. - znalec z N. J. O.O. W. K. v W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva ústav na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na jeho
záveroch. Uviedol, z čoho ústav vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Znalec vo svojej

výpovedi sa vyjadril k spôsobu a technike jazdy, k rýchlosti jazdy jednak poškodenej - cyklistky, jednak
vodiča Ing. E. P., pričom znalec vo svojej výpovedi popísal, ako došlo k dopravnej nehode, uviedol,
v čom u poškodenej a obžalovaného zistil nesprávne prvky pri vzniku dopravnej nehode. Znalec vo
svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že obžalovaný pri včasnom reagovaní na dopravnú nehodu mohol
nehode zabrániť, ďalej uviedol, že poškodená nevytvorila obžalovanému náhlu prekážku. Znalec sa

vo svojej výpovedi vyjadril aj k znaleckým posudkom vypracovanými znalcami Ing. P. G.
CSc. a Ing. E. H., pričom znalec uviedol, že znalecký posudok Ing. E. H. nie je správny,
pretože nevychádzal zo všetkých údajov pre podanie znaleckého posudku, u znalca Ing. P. G.
CSc. konštatoval, že tento nesprávne vo svojom znaleckom posudku vyhodnotil to, že poškodená mala
vytvoriť obžalovanému náhlu prekážku. Znalec na záver uviedol, že obaja účastníci dopravnej nehody

majú podiel na dopravnej nehode.

Znalec MUDr. A. T. - znalec z odboru zdravotníctva vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom znaleckom
posudku. Znalec popísal zranenia, ktoré poškodená utrpela, vyjadril sa k spôsobu vzniku zranení,

vyjadril sa k dĺžke práceneschopnosti. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ
znalec MUDr. E. H. udáva dĺžku práceneschopnosti kratšiu, tak jeho záver nie je správny, pretože
tento nevyšetril poškodenú ako on, nemal k dispozícii röntgenové snímky. Ďalej uviedol, že pokiaľ tento
znalec vychádza z odbornej literatúry, ktorú prezentoval na hlavnom pojednávaní, tak na inej strane tejto
literatúry je uvedená iná dĺžka práceneschopnosti ohľadne zranení, ktoré poškodená utrpela.

Znalec MUDr. E. H. - znalec z odboru zdravotníctva vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku. Znalec popísal zranenia, ktoré
poškodená utrpela tak, ako znalec MUDr. A. T., avšak vyjadril sa k dĺžke práceneschopnosti poškodenejtak, že táto mala trvať kratšie. Znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal len zo
zdravotnej dokumentácie, poškodenú osobne nevyšetril, ani nemal k dispozícii röntgenové snímky.

V spise sa nachádzajú aj listinné dôkazy a to zápisnica o ohliadke miesta činu, plánz miesta dopravnej
nehody, náčrtok, fotodokumentácia z dopravnej nehody, zápisnica o rekonštrukcii, zápisnica o
dychovej skúške, lekársky posudok, výpis z karty vodiča, doklady o uplatnení škody.

Okresný súd v Prievidzi dňa 18. februára 2016 rozsudkom pod sp. zn. 1T

195/2015-429 uznal obžalovaného vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného
zákona, za čo mu súd uložil peňažný trest, pričom voči tomuto rozsudku podal prokurátor, aj obžalovaný
odvolanie, pričom Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením zo dňa 24. novembra 2016, sp. zn. 2To
49/2016 predmetný rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na nové prejednanie.

Súd po doplnení dokazovania v zmysle nariadenia Krajského súdu v Trenčíne, po opätovnom

zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel, že by sa dopustil nejakej
trestnej činnosti, t.j. že by zavinil dopravnú nehodu, podľa názoru súdu, z prevedeného dokazovania
a to samotných výpovedí obžalovaného, poškodenej, svedka Ing. D. B., vzhľadom na listinné dôkazy,
výpoveď znalca MUDr. A. T. a hlavne, vzhľadom na výpovede znalcov z odboru cestnej dopravy Ing. P.
G.Y. CSc. a Ing. E. H. a najmä znalca z N. J. O. W. K. v W. doc. Ing. H. P. PhD., mal súd jednoznačne

preukázané, že obžalovaný porušil ustanovenie § 3 ods.2 písm. a), § 17 ods.1 Zákona číslo
8/2009 Z.z. O cestnej premávke. Zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že obžalovaný chcel
urobiť úkon predchádzania cyklistu, pričom videl, že cyklista ide k stredovej čiare v ich jazdnom pruhu.
Podľa vyjadrenia obžalovaného, začal intenzívne brzdiť tak, že stlačil brzdný pedál na podlahu vozidla,
ale aj napriek tomu vozidlo neubrzdil a preto strhol volant a následne došlo k dopravnej

nehode. Z výpovedí oboch znalcov z odboru cestnej dopravy, ale najmä vzhľadom na výpoveď znalca
z N. J. O. W. K. v W. doc. Ing. H. P. PhD. vyplynulo, že technika jazdy cyklistky nebola správna,
avšak v prípade, že by obžalovaný na vzniknutú situáciu reagoval včas, mohol nehode zabrániť. Súd
v neposlednom rade poukazuje aj na tú skutočnosť, že znalec doc. Ing. H. P. PhD. vo svojej výpovedi
uviedol, že v prípade, že by obžalovaný začal brzdiť tak, ako uvádza vo svojej výpovedi, tak by ku

kontaktu vozidla obžalovaného s cyklistkou vôbec nedošlo, pričom tento znalec jednoznačne vyvrátil aj
obranu obhajoby ohľadne rýchlosti vozidla, z ktorej vychádzal, pretože, ak by obžalovaný s vozidlom išiel
väčšou rýchlosťou, musel by poškodenú registrovať skôr a teda aj skôr na ňu reagovať. Súd poukazuje
na tú skutočnosť, že cyklistka sa po vybočení v jazdnom pruhu k stredovej časti pohybovala po dlhú
dobu a teda obžalovaný mal možnosť na jej vybočenie reagovať a vozidlo spomaliť tak, aby ku kontaktu

vozidla s cyklistkou nedošlo. Prevedeným dokazovaním mal súd preukázané, že pri tejto dopravnej
nehode utrpela poškodená zranenia, ktoré vo svojich výpovediach popísali aj znalci MUDr. A. T. a MUDr.
E. H.. Pri určení dĺžky narušenia obvyklého spôsobu života u poškodenej súd vychádzal z výpovede
znalca MUDr. A. T., ktorý mal k dispozícii jednak celú zdravotnú dokumentáciu, jednak vyšetril
poškodenú, pri liečbe prihliadol aj na vek poškodenej, čo má podstatný dosah na hojenie zranení, pričom

znalec Ing. E. H. vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie, pričom nemal k dispozícii röntgenové
snímky, vychádzal len z teoretickej literatúry. Súd po zhodnotení všetkých dôkazov mal preukázané, že
obžalovaný vedel, že na predmetnom úseku je povolená rýchlosť 90 kilometrov za hodinu, že sa tam
nachádzaznačkaupozorňujúcanacyklistov,ževpredmetnomúsekujeplnáčiara,ajtúskutočnosť,ktorá
vyplynula zo samotnej výpovede, že tam jazdia kamióny, resp. vozidlá veľkou rýchlosťou, nedostatočne

sa venoval riadeniu motorového vozidla, pretože hoci po dlhšiu dobu videl nesprávnu techniku jazdy
cyklistu, ktorý neukazoval zmenu spôsobu jazdy, nesprávne vykonával obchádzanie prekážky na ceste,
na vzniknutú situáciu reagoval oneskorene a nesprávne. Súd preto konanie obžalovaného po
stránke subjektívnej kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z.. Súd musel jednoznačne konštatovať tak, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, že príčinu

na dopravnej nehode nesú jednak poškodená - cyklistka, ako aj obžalovaný ako vodič dopravného
prostriedku.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na tom, aby nedochádzalo k porušovaniu
pravidiel v cestnej premávke a následne k následkom vzniknutých pri dopravných nehodách. Súd u

obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny
život človeka, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Motívom konania obžalovaného bola nepozornosť
obžalovaného.K osobe obžalovaného súd zistil, že je zamestnaný. V mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú
známe. Nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu (podstatné zavinenie aj samotnej
poškodenej), uložil súd obžalovanému za použitia § 38 ods.3 Trestného zákona peňažný trest vo výške
1.200 eur, resp. pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu stanovil súd obžalovanému náhradný
trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Pokiaľ prokurátor navrhoval obžalovanému uložiť trest

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, súd obžalovanému trest zákazu činnosti neuložil
vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, ako aj zavinenie poškodenej.

Súd mal za to, že takto uložený peňažný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu
obžalovaného.

Poškodená strana si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, škoda bola dokladovaná, avšak
vzhľadom na zavinenie poškodenej pri tejto dopravnej nehode, súd poškodenú stranu v zmysle § 288
ods.1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.