Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210772
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210772.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti žalovanej S. P.,
K.. XX.X.XXXX, O. G. XXXX/X, XXX XX, Q., právne zastúpenej AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o.,
so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01, Martin, IČO: 50 157 892, v konaní o zaplatenie 1.316,31 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1.289,11 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od
26.6.2017 do zaplatenia, sa v celom rozsahu zamieta.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.8.2017 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 1.316,31 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 26.6.2017 do

zaplatenia.

2. Žalobca nárok uplatnil v zmysle ust. § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2014 Z.z. o zdravotnom
poistení, v zmysle ktorého ako zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu zdravotná starostlivosť poskytla
preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého

poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých
na základe rozhodnutia súdu. Žalobca uviedol, že žalovaná si dňa 10.1.2017 spôsobila zranenie v
dôsledku, užitia alkoholu, v dôsledku čoho jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú žalobca
uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. V súvislosti so zranením a liečením žalovanej ako
poistenkyne žalobcu v dôsledku užitia alkoholu žalobca vynaložil liečebné náklady za poskytnutú
zdravotnústarostlivosťvcelkovejvýške1.316,31€.Prišpecifikáciitýchtoliečebnýchnákladovvychádzal

z výkonov vykázaných jednotlivými poskytovateľmi v súvislosti s liečbou žalovanej.

3. Na dôkaz tejto skutočnosti žalobca predložil hlásenie úrazu, špecifikáciu a vyčíslenie vynaložených
liečebnýchnákladov,výzvunaúhradutýchtonákladovz24.5.2017.Konštatoval,žežalovanámunapriek
výzve liečebné náklady nepreplatila a preto bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

4. Súd rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu dňa 26.9.2017, proti ktorému žalovaná včas
podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odpor. Týmto odporom žalovaná dôvodnosť žalobynamietala. Žalovaná predovšetkým konštatovala, že si nespôsobila žiadne zranenie v dôsledku
užitia alkoholu a aj keď alkohol požila, nebol alkohol bezprostrednou príčinou poskytnutej zdravotnej
starostlivosti a následnej hospitalizácie žalovanej na Psychiatrickej klinike, Univerzitnej nemocnice

Martin. Poukázala na ust. § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2014 Z.z. o zdravotnom poistení a uviedla,
že toto ustanovenie má pôsobiť preventívne a porušeniu povinnosti poistenca korešponduje právo, nie
povinnosť poisťovne, vymáhať úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaná uviedla, že aj
keď alkohol požila, toto nebolo priamou a bezprostrednou príčinou poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Bezprostrednou príčinou poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktorá mala za následok aj následnú

hospitalizáciu žalovanej, bola depresívna porucha žalovanej, ktorá vyplýva aj z prepúšťacej správy zo
Psychiatrickej kliniky, Univerzitnej nemocnice Martin a táto diagnóza, na ktorú bola žalovaná ambulantne
liečená od roku 2015, bola bezprostrednou príčinou hospitalizácie žalovanej.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaná predložila prepúšťaciu správu z Psychiatrickej kliniky Univerzitnej
nemocnice Martin, vyjadrenie ošetrujúceho lekára k hospitalizácii, vyjadrenie k výzve na úhradu

vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 21.6.2017. Žalovaná
naviac uviedla, že bola hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike, Univerzitnej nemocnice Martin od
10.1.2017 do 2.2.2017, pričom na urgentný príjem ju zaslal ošetrujúci lekár psychiater a z prepúšťacej
správy vyplynulo, že ona ako pacientka prišla bez odporúčania v doprovode známeho a vyžaduje
neodkladnú zdravotnú starostlivosť a liečbu depresívnej poruchy. Uviedla, že pokiaľ poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti, Univerzitná nemocnica Martin Oddelenie urgentného príjmu, oznámil, že dňa
10.1.2017 bola žalovanej poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť z dôvodu užitia návykovej
látky, tak potom v predmetnom oznámení sa ale neuvádza, že hospitalizácia žalovanej v dňoch
10.1.2017 - 2.2.2017 bola z dôvodu užitia návykovej látky, pretože zo zdravotných záznamov žalovanej
vrátane prepúšťacej správy vyplýva, že hospitalizácia bola z dôvodu depresívnej poruchy a preto nie je

pravdou, že poskytnutá zdravotná starostlivosť v celom tomto období bola poskytnutá z dôvodu užitia
návykovejlátky.Naviacuviedla,ažvyčísleniezdravotnýchvýkonovanákladovzazdravotnústarostlivosť
považuje za neurčité a nezrozumiteľné a nie je z neho zrejmé, aké reálne náklady a akú poskytnutú
zdravotnú starostlivosť bolo potrebné zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vynaložiť. V tomto
vyúčtovaní chýba konkrétna špecifikácia liečebných nákladov a chýba z nej určenie, ktoré konkrétne

lekárske úkony boli žalovanej zo strany poskytovateľa poskytnuté. Preto žalovaná žiadala, aby bol
platobný rozkaz zrušený a vo veci nariadené pojednávanie.

6. K odporu žalovaná pripojila vyjadrenie ošetrujúceho lekára k hospitalizácii, prepúšťaciu správu z
Psychiatrickej kliniky, Univerzitnej nemocnice Martin a odpoveď jej právnej zástupkyne adresovanú

žalobcovi zo dňa 21.6.2017.

7. Žalobca reagoval replikou zo dňa 20.11.2017, kde uviedol, že pokiaľ žalovaná namieta, že si
nespôsobila žiadne zranenie v dôsledku užitia alkoholu, tak v platnej právnej úprave neexistuje ustálená
definícia pojmu „zranenie“, avšak vo všeobecnosti zaň považuje každé poškodenie, alebo zhoršenie

zdravotného stavu, pričom nie je podstatné, či k takémuto poškodeniu došlo vonkajšími vplyvmi, prípad
fyzickým, či mechanickým poškodením. Žalobca sa domnieva, že v tomto prípade nejde o také skutkové
tvrdenia žalujúcej strany, ktorého nepresnosť podľa tvrdenia žalovanej by mala mať vplyv na predmetné
konanie, alebo že by sa tým zmenili dôvody žaloby. Podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou je, že
žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku požitia alkoholu, alebo inej návykovej

látky a preto žalobca považuje argumentáciu žalovanej za irelevantnú. Žalobca s tvrdeniami žalovanej
nesúhlasí, pretože užitím alkoholu sa žalovaná priviedla do takého zdravotného stavu, že si tento stav
vyžiadal ošetrenie a následnú hospitalizáciu. Užitie alkoholu bolo príčinou hospitalizácie žalovanej,
pričom k hospitalizácii by nebolo došlo v prípade, že by žalovaná dodržiavala liečebný režim a neužila
alkohol.Užitiealkoholumalozanásledokústavnúliečbuapredchádzajúcuambulantnúliečbužalovanej.

V dôsledku tejto skutočnosti sú nároky žalobcu podľa jeho názoru oprávnené. Žalobca sa o tejto
skutočnosti dozvedel na základe oznámenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý si splnil svoju
povinnosť v zmysle ust. § 79a ods. 1 písm. d/ bod 1 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca na základe údajov z karty žalovanej zistil, že žalovanej

bola dňa 10.1.2017 poskytovaná zdravotná starostlivosť na liečbu diagnózy P..XXX - I. Ú. A. U. E..X
- V. V. U. W. G. K.Q. U., U. W., a boli žalovanej poskytované tomu prislúchajúce zdravotné výkony.
Poskytovaná liečba potom v období od 10.1.2017 do 3.2.2017 priamo súvisela s užitím alkoholu
poistenkyňou a táto skutočnosť bola bezprostrednou príčinou pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti.Počas hospitalizácie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykázal diagnózu depresie. Diagnosticky
bol stav žalovanej hodnotený ako Y., P., U. V. W. V. Ť. E. U. U. W. V. G. R. U.. Vo vyjadrení
ošetrujúceho lekára je zrejmé, že žalovaná sa dostavila na psychiatrickú kliniku v klinickom obraze s

Ť. P.B. W., W. Ú. U. W. Y. W. U. W. V. B. V. U.. Uvedený klinický obraz a celkový stav boli dôvodom
pre neodkladnú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike, prípadne aj bez podpisovania informovaného
súhlasu pacientkou. Po realizácii potrebných vyšetrení a úkonov na oddelení urgentného príjmu bola
pacientka podľa odporúčania odoslaná k príjmu na psychiatrickú kliniku a pre priaznivý priebeh a
liečbu depresívnej fázy bola nevyhnutná a neodkladná liečba U. W. W. P. J. na psychiatrickej klinike a

následná odporúčaná protialkoholická liečba. Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovanej potom predložil
aj podrobnú tabuľku poskytnutých lekárskych úkonov s uvedením diagnózy, obdobím poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, popisom úkonov zdravotnej starostlivosti, sumou a názvom poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, číslom faktúry uhradenej poskytovateľovi za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
a dátumom úhrady. Konštatoval, že považuje za preukázané, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu a preto je jej nárok dôvodný.

8. Žalovaná reagovala duplikou z 2.1.2018, kde v podstate zotrvala na svojich konštatovaniach.
Tvrdila, že nárok žalobcu podľa § 9 ods. 7 písm. b/ nie je aplikovateľný vzhľadom na nenaplnenie
podmienky preukázateľne poskytnutej zdravotnej starostlivosti v dôsledku užitia alkoholu, alebo inej
návykovej látky, požitie alkoholu žalovanou nebolo priamou a bezprostrednou príčinou poskytnutej

zdravotnejstarostlivostiatoubezprostrednou príčinu,ktorámalazanásledokjejnáslednúhospitalizáciu
a konštatovala aj rozpor oprávnenosti v nároku s postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Uviedla, že hoci Univerzitná nemocnica Martin, oddelenie urgentného príjmu 10.1.2017 oznámili, že
žalovanej bola poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť z dôvodu užitia návykovej látky, nekonala
tak a takéto oznámenie neposkytla Psychiatrická klinike Univerzitnej nemocnice Martin, kde bola

následne žalovaná hospitalizovaná vo období od 10.1.2017 do 2.2.2017. Ak by tvrdenie ambulancie
oddelenia urgentného príjmu bolo pravdivé, mala by tak reagovať a hospitalizáciu vynútenú požitím
alkoholu oznámiť aj Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice Martin, k čomu však nedošlo.

9. Na návrh žalujúcej strany súd okrem čítania listín pripojených stranami do súdneho spisu vypočul aj

žalovanú a ustanovil vo veci znalca MUDr. Stanislava Kollára, ktorý vo veci podal odborné vyjadrenie.

10. Procesné strany na svojich stanoviskách zotrvali.

11. Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že depresívne stravy sa u nej vyvíjali v dlhšom období a

to niekoľko rokov pred hospitalizáciou 10.1.2017 a potvrdila aj tú skutočnosť, že si sama vysadila
liečbu a bola si vedomá tej skutočnosti, že alkohol zhoršuje jej depresívne stavy, avšak fungoval pre
ňu ako psychický zlepšovák, až nakoniec nedokázala ovládnuť svoj konzum a prišla do nemocnice vo
chvíli, keď bola samozrejme pod vplyvom alkoholu. Mala ťažké depresívne stavy a rozvíjali sa u nej
samovražedné sklony. Uviedla, že nevie, prečo je jej účtovaná liečba počas celej hospitalizácie, pretože

prišla najskôr na psychiatrickú kliniku, keďže už vedela, že nedokáže svoj stav zvládnuť a uvedomovala
si, že má deti, rodinu a musí so sebou niečo robiť. Z psychiatrickej kliniky ju odoslali na oddelenie
urgentného príjmu, kde bolo potrebné riešiť jej stav a následne sa potom znova liečila na psychiatrickej
klinike. Bola v denno - dennom kontakte s ošetrujúcim lekárom a poprela, že by jej bola počas celej
hospitalizácieposkytnutálendetoxikačnáliečba.Tájejsíceposkytnutábola,alenetrvalatritýždne,koľko

trvala jej hospitalizácia. Antidepresívnej liečbe sa ochotne podriadila, pretože v nej videla východisko
z jej zdravotného stavu. Nechce zneužívať poskytovanie liečebnej starostlivosti a rada sa podrobila
aj hospitalizácii na psychiatrickej klinike počas potrebnej doby, pretože sa nechcela ocitnúť znova v
takom stave, v akom sa nachádzala, keď hospitalizovaná bola. Uviedla, že nakoniec sa podrobila aj
protialkoholickej trojmesačnej odvykacej liečbe a stále je v sledovaní psychiatrickej ambulancie.

12. Z ďalších listín, ktoré strany pripojili do súdneho spisu, súd zistil, že zdravotnícke zariadenie
Univerzitná nemocnica Martin - oddelenie urgentného príjmu oznámili žalobcovi, že dňa 10.1.2017 bola
žalovanej poskytnutá ambulantná zdravotná starostlivosť pre diagnózu P..XXX, ktorej dôvodom bolo
užitie návykovej látky, pričom žalovaná je v sledovaní psychiatrom. Šlo o oznámenie z 31.1.2017.

13. Z vyčíslenia vynaložených liečebných nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanej
súd zistil, že v období od 10.1.2017 do 3.2.2017 boli na liečbu žalovanej vynaložené liečebné
náklady v celkovej výške 1.316,31 € a tieto náklady potom vyplývajú aj z regresu, ktorý pripojil dospisu žalobca a v tomto prípade súd skutočne dáva za pravdu žalovanej, že pre preukázanie druhu
ošetrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a dôvodu poskytnutia liečebnej starostlivosti je táto
listina nezrozumiteľná pre laika bez zdravotníckeho vzdelania.

14. Súd z výzvy žalobcu zo dňa 24.5.2017 zistil, že žalovaná bola touto výzvou vyzvaná, aby v lehote
do 25.6.2017 sumu 1.316,31 €, ktorú voči nej žalobca požaduje titulom ustanovenia § 9 ods. 7 písm. b/
zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ... zaplatila.

15. Z ďalších listín pripojených žalovanou súd zistil, a to z prepúšťacej správy žalovanej, že žalovaná
bola hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin v období od 10.1.2017 do
2.2.2017, pričom žalovaná je psychiatricky ambulantne liečená od roku 2015 pre diagnózu „G.Š. P. Ú.
V.“.PacientkaprišlabezodporúčaniavdoprovodeznámehopointoxikáciialkoholomasH.U.W.V.G.R.
U., U. W. V. B. Ť. U. U. P. U. V., vysoko riziková pacientka z hľadiska možného rozvoja komplikácií a V. W.
Y. vyžaduje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, V. Ť. U. P. J., J. P. V., odoslaná na oddelenie urgentného

príjmu, kde parciálne P. U. W. B., následne prijatá na súrne pre riziko premeškania. Z prepúšťacej správy
vyplynulo, že žalovaná asi po roku ambulantnej liečby sa cítila v poriadku, prestala užívať lieky a chodí
na kontroly, ale po dvoch mesiacoch bez liečby opäť prišli stavy úzkosti, depresívne stavy a v snahe
nejako si uľaviť aj pitie alkoholu. U žalovanej sa to stupňovalo do tej miery, že za posledné mesiace už
pila toľko, že sa spoločensky znemožnila a posledné dni pije každý deň. Depresie sú u nej konštatované

od 18. roku. Z objektívneho nálezu prepúšťacej správy vyplynulo, že žalovaná je osobnosť závislá od
alkoholu, pričom ide o pitie W. W. U. W. Q. V. P. W. Ť. W.. Ďalej z epikrízy popísanej v prepúšťacej správe
vyplynulo, že šlo o pacientku s Y. P. U.B. V. U. W. U. U. W. Y. P. G., V. K. W., W. Y. P. U. V. V. B. U. J. U.
H. U. W. W. Y. Y. S. U. Ď. V. P. Ú. W.. Stav vyžadoval neodkladnú zdravotnú starostlivosť, V. Ť. U. P. J.,
nastavenie na antidepresívnu liečbu. V priebehu hospitalizácie bola realizovaná intenzívna detoxikačná

liečba s postupným zmiernením, až úplnou korekciou U. W. O. Y. S.. Po nasadení tam uvedených
liečiv došlo k zmierneniu depresívnej symptomatiky a anxiety. Pacientka bola priebežne zaraďovaná do
rehabilitačných aktivít a režimovej liečby s priaznivým efektom a stabilizáciou stavu, opakovane bola u
nej vykonávaná V. U. V. V. W. Q. S. R. J., s ktorou súhlasí. U pacientky bola stanovená diagnóza - Y.
P. U. V. - Ť. E. O. V. V. E..X U. H. U. W. V. G.B. R. U. E..X, E..X.

16. Z potvrdenia ošetrujúceho lekára MUDr. Tomáša Kulhana z Univerzitnej nemocnice Martin, ktoré
pripojila žalovaná, vyplynulo, že stav pacientky počas hospitalizácie 10.1.2017 - 2.2.2017 bol hodnotený
ako Y. P. U. V. W. V. Ť. E.G. U. U. W. V. G. R. U.. Významná skutočnosť a k závažnosti diagnózy
relevantný faktor, je charakter komorbidity uvedených diagnóz - ide o dve poruchy prítomné u pacientky

súčasne, pričom depresívna porucha je primárnou, ktorá vznikla a prejavila sa ešte pred konzumom
alkoholu a rozvinutím závislosti. Zároveň ošetrujúci lekár konštatoval, že pri závislosti od alkoholu ide o
chorobu,priktorejkonzumalkoholuvzávislostisabstinenčnýmsyndrómompacientnedokážeanemôže
kontrolovať, čo je zvlášť potencované počas prebiehajúcej depresívnej fázy.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že pre súd bolo sporné, či celá poskytnutá liečba súvisela len s
detoxikáciou žalobkyne, alebo aj s liečbou u nej konštatovanej psychickej poruchy a či v dôsledku práve
tejto psychickej poruchy diagnostikovanej v predchádzajúcom období žalovaná dokázala ovládnuť svoje
konanie, súd na návrh žalujúcej strany ustanovil vo veci znalca, ktorý vo veci podal odborné vyjadrenie.

18. Z odborného vyjadrenia č. 175/2018 podaného MUDr. Stanislavom Kollárom, znalcom z odvetvia
Psychiatria a odvetvia Sexuológia, Národná 5, 010 001, Žilina, vyplynuli tieto závery:

19. Na otázku, či zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovanej v dňoch 10.1.2017 - 3.2.2017, o ktorej
svedčí obsah spisového materiálu, bola vynútená v dôsledku požitia alkoholických nápojov žalovanou,

znalec odpovedal, že táto zdravotná starostlivosť nebola vynútená v dôsledku požitia alkoholických
nápojov žalovanou. Táto zdravotná starostlivosť bola primárne vynútená psychickým ochorením,
zisteným u žalovanej v minulosti (depresívnou poruchou).

20. Na otázku, či vzhľadom na prechádzajúcu liečbu žalovanej od roku 2015 bolo porušením liečebného

režimu svojvoľné vysadenie liekov žalovanou a konzum alkoholu, a ak áno, či je možné konštatovať,
že takéto správanie spôsobilo problémy, ktoré si vynútili poskytnutie zdravotnej starostlivosti vo vyššie
uvádzaných dňoch, znalec uviedol, že za predpokladu, že žalovaná svojvoľne bez odporúčania
ošetrujúcim psychiatrom vysadila lieky, tak toto svojvoľné vysadenie by bolo porušením liečebnéhorežimu. Sekundárny konzum alkoholu počas ťažkej depresívnej epizódy však nie je porušením
liečebného režimu. Jednoznačnejšia patofyziologická príčinná súvislosť medzi svojvoľným vysadením
liekov a problémami, ktoré si vynútili poskytnutie zdravotnej starostlivosti v dňoch 10.1.2017 do 3.2.2017,

nie je preukázateľná.

21. Ohľadne druhov výkonov, ktoré boli žalovanej poskytnuté v kritických dňoch, znalec uviedol, že
žalovaná bola primárne liečená pre vážnu duševnú poruchu - A. P. Ť. W. O. V. V. B. Y. Y. P. V., S. P. E..X,
P. J.Č. a liečba abstinenčného syndrómu žalovanej bola len liečbou sekundárnych príznakov, ktorých

primárnou príčinou bola vyššie uvedená vážna duševná porucha. Všetky výkony, ktoré sú označené
kódom diagnózy I..X U. E..X boli v úzkom slova zmysle detoxikačnou liečbou a liečbou abstinenčného
syndrómu okrem výkonov popísaných ako skupinová liečebná telesná výchova a skupinová cielená
ergoterapia. Tieto výkony boli liečbou depresie a boli administratívne nesprávne označené kódom E..X.
Z odborného medicínskeho hľadiska by mali byť správne označené kódom E..X.

22. Na otázku, či vzhľadom na primárne psychiatrické ochorenie žalovanej bola žalovaná schopná
ovládnuť svoje konanie a zdržať sa konzumu alkoholických nápojov, a ak nie, či je možné predpokladať,
že pri dodržiavaní predpísanej liečby, ktorú vysadila a v spolupráci s ošetrujúcim lekárom by bola
schopná zdržať sa konzumu alkoholických nápojov, znalec uviedol, že žalovaná vzhľadom na primárne
psychiatrické ochorenie nebola schopná ovládnuť svoje konanie a zdržať sa konzumu alkoholických

nápojov. Pri hypotetickom dodržiavaní predpísane liečby a hypotetickej spolupráci s ošetrujúcim lekárom
mohla, ale rovnako aj nemusela byť schopná zdržať sa konzumu alkoholických nápojov.

23. Žalovaná strana k tomuto odbornému vyjadreniu nemala námietky, strana žalujúca sa k nemu
vyjadrila podaním z 18.9.2018.

24. Žalobca uviedol, že zastáva názor, že je možné konštatovať, že zo strany žalovanej došlo k
porušeniu liečebného režimu, ktorý mal za následok požitie alkoholu a následné poskytnutie zdravotnej
starostlivosti. Podiel žalovanej na vzniknutej situácii je podľa názoru žalobcu zrejmý napriek zložitosti
preukázania tohto tvrdenia. Znalec jednoznačne preukázal, že niektoré výkony zdravotnej starostlivosti

boli vynakladané v súvislosti s liečbou abstinenčného syndrómu a detoxikačnou liečbou a znalec tiež
konštatoval, že žalovaná pri hypotetickom dodržaní liečby mohla byť schopná zdržať sa konzumu
alkoholických nápojov, z čoho vyplýva, že podiel žalovanej na tom, že jej bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť v dôsledku požitia alkoholu, je nepopierateľný, rovnako ako fakt, že došlo zo strany
žalovanej porušeniu liečebného režimu.

25. V súvislosti s niektorými nesprávne označenými výkonmi zdravotnej starostlivosti žalobca zobral
z časti žalobu späť a žiadal priznať náklady len za liečbu vynaloženú na diagnózy priamo súvisiace
s požitím alkoholu tak, že žiadal priznať sumu 1.289,11 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 26.6.2017 do zaplatenia. Výkony, za ktoré potom požadoval priznať náhradu poskytnutej zdravotnej

starostlivosti, vyčíslil v tabuľke, ktorú pripojil k tomuto vyjadreniu.

26. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba dôvodná nie je.

27. Žalobca opieral svoje nároky o ust. § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení

a o zmene zákona poisťovníctve ... Podľa tohto ustanovenia zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla
preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého
poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na
základe rozhodnutia súdu.

28. Aj keď by sa mohlo javiť, že zdravotnú starostlivosť žalovanej, ktorá jej bola poskytnutá v období
od 10.1.2017 do 3.2.2017, si primárne vynútilo požitie alkoholických nápojov, resp. že žalovaná nebola
schopná zdržať sa konzumu alkoholických nápojov v dôsledku svojvoľného vysadenia ordinovaných
liekov a vynechávania lekárskej starostlivosti, teda že poskytnutie hospitalizácie si vynútilo porušenie

liečebného režimu, čo by zakladalo nárok na náhradu nákladov liečebnej starostlivosti v zmysle ust. § 9
ods. 7 písm. a/ citovaného zákona o zdravotnom poistení, súd sa s takýmto záverom nestotožnil.29. Z vyjadrenia tak ošetrujúceho lekára žalovanej MUDr. Kulhana, ako aj z odborného vyjadrenia
znalca MUDr. Stanislava Kollára nepochybne vyplynulo, že žalovaná od roku 2015 je liečená pre
primárne psychické ochorenie a práve toto psychické ochorenie bolo primárnym dôvodom poskytnutia

zdravotnej starostlivosti žalovanej v kritických dňoch od 10.1.2017 do 3.2.2017. Týmto psychickým
ochorením žalovanej bolo ochorenie konštatované v jej prepúšťacej správe, čiže zmiešaná depresívne
úzkostná porucha, pričom z príloh znaleckého posudku vyplynulo, že u žalovanej psychické problémy
boli konštatované už od roku 2004. Aj keď znalec konštatoval, že svojvoľné vysadenie liekov a absencia
návštev lekára - psychiatra - žalovanou by mohli byť porušením liečebného režimu, jednoznačnejšia

patofyziologická príčinná súvislosť medzi takýmto konaním žalovanej a problémami, ktoré si vynútili
poskytnutie zdravotnej starostlivosti v kritickom období, nie je preukázateľná. Žalovaná totiž vzhľadom
na primárne psychiatrické ochorenie nebola schopná ovládnuť svoje konanie a zdržať sa konzumu
alkoholickýchnápojovaakabyajdodržiavalapredpísanúliečbuaspolupracovalasošetrujúcimlekárom,
mohla, ale súčasne by aj nemusela byť schopná zdržať sa konzumu alkoholických nápojov. Za takýchto
okolností nie je možné konštatovať, že zdravotná starostlivosť poskytovaná žalovanej od 10.1.2017 do

3.2.2017 bola jednoznačne vynútená požitím alkoholu žalovanou, resp. porušením liečebného režimu
žalovanou. Znalec konštatoval, že súvislosť medzi takýmto konaním žalovanej a poskytnutou liečbou nie
je preukázateľná. Nie je možné ani konštatovať, že žalovaná by vzhľadom na svoje primárne psychické
ochorenie, ktorým trpela, by bola aj pri dodržaní liečebného režimu schopná ovládať svoje konanie tak,
aby sa zdržala konzumu alkoholických nápojov.

30. Podľa presvedčenia súdu ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., ktoré pojednáva o
prípadoch, v ktorých zdravotná poisťovňa má právo uplatniť nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, alebo voči tretej osobe, má jednak charakter preventívny, ale aj
charakter reparačný a to v prípadoch, keď sa poistenec, prípadne tretia osoba, dopúšťajú konania, ktoré

jezpohľaduzákonač.580/2004Z.z.,aleprípadneajinýchzákonov,svojímspôsobomprotiprávne,alebo
spoločensky nežiaduce, alebo je v rozpore s potrebami spôsobu liečby poistenca (požitie alkoholických
nápojov, resp. inej návykovej látky, prípadne porušenie liečebného režimu, alebo zavinené protiprávne
konanie, resp. je porušenie niektorých povinností, ktoré poistenec v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z.
má). Súd je toho presvedčenia, že pri takomto konaní, kedy poisťovňa má právo na náhradu liečebných

nákladov vo vzťahu k svojmu poistencovi, je nutné postupovať obdobne, ako pri princípoch uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa občiansko - právnych predpisov a totiž, predovšetkým uplatnenia
princípu deliktuálnej spôsobilosti škodcu.

31. Deliktuálnu spôsobilosť má každá plnoletá osoba, ktorá nie je postihnutá duševnou poruchou, t.j.

je schopná rozumovo posúdiť a zhodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádza a rozhodnúť sa pre správanie,
ktoré je v súlade s právom. Deliktuálnu spôsobilosť nemajú maloleté osoby a osoby postihnuté duševnou
poruchou, aj keď za určitých okolností právo priznáva spôsobilosť na zavinenie i týmto osobám v zmysle
ust. § 422 Obč. zákonníka. V občianskom práve je kompletné duševné zdravie právne významnou
skutočnosťou a to jednak pri posudzovaní a spôsobilosti fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi

nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, resp. robiť platné právne úkony (§10 Obč. zákonníka, resp.
§ 38 ods. 2 Obč. zákonníka).

32. Všeobecne sa vychádza zo záverov, že deliktuálnu spôsobilosť môže mať len taká osoba, u ktorej
pre duševnú poruchu nie sú narušené, alebo celkom vymiznuté schopnosti ovládacie, teda schopnosť

ovládnuťsvojekonanieaschopnostirozpoznávacie,čižeschopnosťrozpoznaťnásledkysvojhokonania.
Vtomtoprípadebolonepochybneodbornýmvyjadrenímznalcapreukázané,žehospitalizáciužalobkyne
vyžadovalo primárne psychické ochorenie, ktoré sekundárne viedlo ku konzumu alkoholických nápojov,
pričom v dôsledku tohto psychického ochorenia žalovaná nebola schopná svoje konanie ovládnuť a
konzumu sa zdržať. Teda v dôsledku psychického ochorenia boli u žalovanej v tomto smere vymiznuté

schopnosti ovládacie.

33. Za takýchto skutočností potom súd dospel k presvedčeniu, že žalovaná nemôže byť právne
zodpovedná za užitie alkoholu a súčasne vzhľadom na vyjadrenie znalca zdravotná starostlivosť v
období od 10.1.2017 do 3.2.2017, keď bola žalovaná po primárnej návšteve psychiatrickej kliniky

odoslaná na ambulanciu na oddelenie urgentného príjmu a následne hospitalizovaná na psychiatrickej
klinike, nebola preukázateľne poskytnutá primárne v dôsledku užitia alkoholu.34. Preto podľa presvedčenia súdu neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 9 ods. 7 písm. b/
zákona č. 580/2004 Z.z..

35. Žalobca v závere konania argumentoval aj tou skutočnosťou, že žalovaná svojvoľným vysadením
liekov v období predchádzajúcom hospitalizácii v roku 2017 porušila liečebný režim. Z odborného
vyjadrenia znalca vyplynulo, že táto skutočnosť by mohla byť porušením liečebného režimu, avšak
jednoznačná patofyziologická príčina, súvislosť medzi týmto konaním žalovanej a problémami, ktoré si
vynútili poskytnutie zdravotnej starostlivosti v kritickom období, nie je preukázateľná. Teda nie je možné

konštatovať ani splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 9 ods. 7 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z.,
že zdravotná starostlivosť bola vo vzťahu k žalovanej preukázateľne poskytnutá v dôsledku porušenia
liečebného režimu. Keďže tieto podmienky jednoznačne preukázané neboli, súd žalobu proti žalovanej
ako nedôvodnú zamietol.

36. V tej časti, kde žalobca nárok v závere konania obmedzil, súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 C.s.p.

konanie zastavil.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej proti
neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.