Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1PP/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014417
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119014417.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci odsúdeného H. H., nar.
XX.XX.XXXX v L., bytom Z. XXX, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Ilava 05. júna 2019
rozhodujúc o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto

r o z h o d o l :

Podľa§415odsek1Tr.poriadku,§66odsek1,odsek2 Tr.zákonasaodsúdenýH.H.,nar.XX.XX.XXXX
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu

Partizánske zo dňa 24.09.2012, sp. zn. 2T 77/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 3To 139/2012 zo dňa 28.03.2013, rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.03.2014, sp.
zn. 2T 176/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.01.2015,
sp. zn. 23To 146/2014.

Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona odsúdenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 18

(osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.05..2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť odsúdeného H. H. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Z obsahu trestného spisu ako aj z oboznámených rozhodnutí súdov vyplýva, že odsúdený H. bol

rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/77/2011 zo dňa 24.09.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 3To/139/2012 zo dňa 28.03.2013 uznaný vinným zo spáchania zločinu
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona a iné, za čo mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu odňatia slobody
odsúdený nastúpil dňa 02.05.2013. Tento (po započítaní doby výkonu trestov odňatia slobody v iných

trestných veciach) vykonal dňa 02.07.2018. Dňa 02.07.2018 odsúdený nastúpil na výkon súhrnného
trestu odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp.zn. 2T/176/2013 zo dňa 31.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 23To/146/2014 zo dňa 08.01.2015, pre spáchanie pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212
odsek 1 Trestného zákona. Tento má (po započítaní doby strávenej vo väzbe) predpokladane vykonať
dňa 02.06.2020.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu
klienta od dňa 02.02.2017.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 24.04.2019
vyplýva, že odsúdený bol dodaný do výkonu väzby zo slobody predvedením dňa 06.08.2012 do Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava. Dňa 02.05.2013 odsúdený nastúpil
do výkonu trestu odňatia slobody. Po absolvovaní nástupného oddielu dňa 11.06.2013 bol umiestnenýdo oddielu s diferenciačnou skupinou B, kde sa nachádza dodnes. Z komplexného hľadiska možno
označiť odsúdeného prístup k riadnemu výkonu trestu odňatia slobody za bezproblémový a na veľmi
dobrej úrovni. Adaptácia na podmienky výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného prebehla bez

nedostatkov. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas obdobia výkonu väzby a výkonu trestu
odňatia slobody bolo vždy vhodné a v súlade s ústavným poriadkom. Počas celého obdobia neboli
zaznamenané negatíva. Jeho prístup k plneniu svojich povinností a zákazov je pozitívny, k svojmu
spáchanému trestnému činu dlhodobo vyjadruje kritický postoj s uvedomovaním si svojho zlyhania a
následkov. V styku s odsúdenými a s personálom je slušný. Časový rozvrh dňa dodržiava, poriadok,

hygiena a čistota je bez nedostatkov. Doposiaľ mu bolo udelených deväť disciplinárnych odmien,
z toho štyrikrát najvyššia možná odmena mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pričom vždy
bezproblémovo dodržal podmienky a povinnosti súvisiace s udelením odmeny. Disciplinárny trest mu
nikdy uložený nebol. Zároveň je nutné uviesť, že sa na základe povolenia riaditeľa ústavu zúčastnil
návštevy kultúrneho predstavenia v Dubnici nad Váhom. Voľný čas odsúdený využíva aktívne a
zmysluplne. Odsúdený sa výrazne aktívne zapája pri výkone prác pre ústav v rámci všeobecného

rozvoja osobnosti odsúdeného. Je aktívnym členom záhradkárskeho krúžku a stolnotenisového krúžku.
V predchádzajúcom období bol aktívnym členom počítačového a fitness krúžku. Ďalší voľný čas
trávi zodpovedným plnením povinností pri skrášľovaní priestorov zdravotníckeho zariadenia, preferuje
aj individuálne formy napr. hranie spoločenských hier. čítanie literatúry, dennej tlače, týždenníkov,
sledovanie televízie. Odsúdený bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách. Svojím pozitívnym,

snaživým, svedomitým a vzorným prístupom si vytvoril podmienky na dlhodobé pracovné zaradenie
- domáca réžia Zdravotnícke zariadenie. Odsúdený preukázal, že má dostatočne vytvorené pracovné
návyky, svoje pracovné povinnosti si plní vzorne a spoľahlivo, za čo bol opakovane disciplinárne
odmenený. Ďalej sa nad rámec svojho osobného voľna pravidelne zúčastňuje na prácach pre všeobecný
rozvoj osobnosti v rámci sektoru v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných

priestorov ústavu, výmene odevných zvrškov. V minulosti vykonával na chodbe sektoru službu z radov
odsúdených, úlohy plnil k spokojnosti personálu. Odsúdený je rozvedený, pri nástupe do výkonu trestu
nahlásil vyživovaciu povinnosť voči dcére Y. H.. Kontakt s vonkajším svetom je na veľmi dobrej úrovni.
Výrazné miesto v hodnotovom rebríčku odsúdeného má dcéra a rodina. Extramurálny kontakt sa
snaží udržiavať často a nadpriemerne. Opakovane využíva možnosť k prehlbovaniu kontaktu a vzťahu

s rodinou prostredníctvom aj stretnutí mimo ústav na základe udelených disciplinárnych odmien na
mimoriadne voľno na opustenie ústavu. Počas kontaktu dodržiava zásady slušnosti a korektnosti. Počas
výkonutrestuodňatiaslobodynajskôrspoločneukončilivzťahspartnerkouH.B.akontaktminimalizovali
nakorešpondenčnéprianiakusviatkomzdôvodudĺžkytrestu,avšakodjesene2017obajavzťahobnovili
a spoločne prehlbujú zdravý, pravidelný a častý kontakt. Odsúdený zároveň

pravidelne udržiava písomný a hlavne telefonický kontakt s blízkou rodinou, matka zabezpečuje
sprostredkovane kontakt s dcérou. S dcérou sa odsúdený osobne stretol počas mimoriadneho voľna na
opustenie ústavu, čo v ňom zanechalo výrazne silné a emotívne pocity, so zrelým úsudkom. Odsúdený
z hľadiska komplexnosti dlhodobo plní stanovený program zaobchádzania v plnom rozsahu. Ide o
odsúdeného s bezkonfliktným, vzorným správaním, kritickým postojom k spáchanej trestnej činnosti,

ako aj uvedomovaním si následkov svojho konania. Odsúdený dlhodobo vyjadruje svoj cieľ viesť
riadny život po prepustení, aktívne a osobne sa podieľať na upevňovaní rodinných vzťahov so svojou
dcérou, partnerkou, jej dcérou a priamymi rodinnými príslušníkmi. Odsúdený disponuje prehlásením o
zabezpečení pracovnej činnosti po prepustení. Resocializačná prognóza je hodnotená ako priaznivá
na základe nízkeho rizika sociálneho zlyhania. Záverom hodnotenia ústav konštatuje, že odsúdený

preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa podmienečné prepustenie.

Z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je priaznivá
na základe nízkeho rizika sociálneho zlyhania.

Z odpisu registra trestov ako aj zo skráteného výpisu odsúdeného vyplýva, že odsúdený bol v minulosti
8 krát trestne stíhaný, a to najmä pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pre trestný čin
lúpeže, trestný čin útoku na verejného činiteľa.

Odsúdený na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu uviedol, že môže len zopakovať, že ľutuje

svoj predchádzajúci spôsob života. Chce dokázať ľudom, na ktorých mu záleží, že ich vie aj nesklamať.
Ešte chce uviesť, že si bude riadne plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu je stanovená. Má zabezpečenú
prácu.Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že žiada vyhovieť žiadosti. Poukazuje na
hodnotenie ústavu. Odsúdený plní všetky programy. Myslí si, že sú ozaj splnené všetky podmienky na
prepustenie, a preto žiada, aby bolo vyhovené žiadosti.

Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym
zmenám s tým, že záver zostáva nezmenený.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje žiadosť odsúdeného

zamietnuť, a to s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, kde bol viackrát trestaný a nepoučil sa
z toho.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden

rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň
môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie

počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, s hodnotením Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a

ÚstavunavýkonväzbyIlava,spripojenýmhodnotenímrizikasociálnehozlyhania,soskrátenýmvýpisom
klienta a tiež s odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody)ataktiežboliuodsúdenéhosplnenépodmienkymateriálne.
Na tomto základe preto dospel súd k záveru, že návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody bol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdenývykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu
plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania
sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom
vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom
prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho
osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s

prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia
slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, tak tá bola v čase rozhodovania splnená,
pretože odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery postupne uložených a nariadených trestov odňatia
slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto podmienka tiež javí ako splnená, pričom súd vychádzal

najmä zo skutočností vyplývajúcich z hodnotenia ústavu. Súd sa podrobne oboznámil s obsahom
hodnotenia, pričom dospel k záveru, že odsúdený svojim správaním počas výkonu trestu odňatia
slobody, plnením si svojich pracovných i mimopracovných úloh, zaujatými postojmi a vystupovaním
preukázal schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody.

Splnenápodľanázorusúdubolaajtretiazcitovanýchpodmienok,ktoroujedôvodnéočakávanievedenia
riadneho života odsúdeného na slobode, pričom súd opätovne vychádzal zo skutočností a zistení
vyplývajúcich z hodnotenia ústavu a tiež zo záveru ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne
prepustiť.. Dôvodné očakávanie vedenia riadneho života je v danom prípade dané najmä správaním
a vystupovaním odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré je na požadovanej úrovni. Z

komplexného hľadiska ústav zhodnotil prístup odsúdeného k riadnemu výkonu trestu odňatia slobody
za bezproblémový a na veľmi dobrej úrovni. Prístup odsúdeného k plneniu svojich povinností a zákazov
je hodnotený pozitívne, k spáchanej trestnej činnosti vyjadruje dlhodobo kritický postoj s uvedomovaním
si svojho zlyhania a následkov. Bolo mu udelených deväť disciplinárnych odmien, z toho štyrikrát
najvyššia možná odmena mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pričom vždy bezproblémovo

dodržal podmienky a povinnosti súvisiace s udelením odmeny. Disciplinárny trest mu nikdy uložený
nebol. Odsúdený sa výrazne aktívne zapája pri výkone prác pre ústav v rámci všeobecného rozvoja
osobnosti odsúdeného. Je aktívnym členom záhradkárskeho krúžku a stolnotenisového krúžku. V
predchádzajúcom období bol aktívnym členom počítačového a fitness krúžku. Ďalší voľný čas trávi
zodpovedným plnením povinností pri skrášľovaní priestorov zdravotníckeho zariadenia, preferuje

aj individuálne formy napr. hranie spoločenských hier. čítanie literatúry, dennej tlače, týždenníkov,
sledovanie televízie. Odsúdený bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách. Svojím pozitívnym,
snaživým, svedomitým a vzorným prístupom si vytvoril podmienky na dlhodobé pracovné zaradenie
- domáca réžia Zdravotnícke zariadenie. Odsúdený preukázal, že má dostatočne vytvorené pracovné
návyky, svoje pracovné povinnosti si plní vzorne a spoľahlivo, za čo bol opakovane disciplinárne

odmenený. Ďalej sa nad rámec svojho osobného voľna pravidelne zúčastňuje na prácach pre všeobecný
rozvoj osobnosti v rámci sektoru v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných
priestorov ústavu, výmene odevných zvrškov. V minulosti vykonával na chodbe sektoru službu z radov
odsúdených, úlohy plnil k spokojnosti personálu. Uvedené skutočnosti týkajúce sa správania, postojov
a záujmov odsúdeného tak súd považuje za dôkaz toho, že ústav, resp. osoby podieľajúce sa na

prevýchove odsúdeného skutočne pozitívne vplývajú na odsúdeného a jeho riadnu resocializáciu.
Zároveň súd prihliadol na to, že odsúdený zastáva kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a tiež,
že podľa záveru ústavu odsúdený plní stanovený program zaobchádzania v plnom rozsahu. Zároveň
súd prihliadol aj na predložený písomný prísľub zamestnania. Podľa názoru súdu podpora odsúdeného
formou prísľubu zamestnania je dôležitá najmä z pohľadu jeho prvotného a riadneho začlenenia sa do

spoločnosti, najmä ak odsúdený strávil vo výkone trestu odňatia slobody dlhšiu dobu a po ktorej sa
odsúdený musí opäť začleniť do spoločnosti. Pri náležitej adaptácii do spoločnosti zohráva podstatnú
rolu aj rodinné a sociálne zázemie. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody udržiava častý a
pozitívny kontakt so svojou rodinou, najmä so svojou dcérou Y. H. (má výrazne miesto v hodnotovomrebríčku odsúdeného), s matkou a tiež s partnerkou, s ktorou chcú po výkone trestu odňatia slobody žiť
spolu a viesť usporiadaný život. Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak vo svojom súhrne odôvodňujú
záver súdu o tom, že v prípade odsúdeného možno dôvodne očakávať, že po výkone trestu odňatia

slobody bude viesť riadny život.

Súd tiež zohľadnil závažnosť spáchanej trestnej činnosti ako aj trestnú minulosť odsúdeného, pričom

má za to, že pokiaľ sa odsúdený zamestná (tak ako má prisľúbené a ako prezentuje), s pomocou rodiny
sa náležite adaptuje do spoločnosti a naďalej bude zastávať kritický postoj k páchanej trestnej činnosti
(a tento reálne premietne aj do svojho života), riziko páchania trestnej činnosti odsúdeným sa výrazne
eliminuje.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že v prípade odsúdeného H.

H. bola splnená aj tretia zákonná podmienka pre podmienečné prepustenia odsúdeného, nakoľko podľa
názoru súdu možno dôvodne očakávať, že odsúdený povedie na slobode riadny život a ďalšej trestnej
činnosti sa nedopustí.

Súd sa preto stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne

prepustiť. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie súd primárne
vychádza zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby
podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom
prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie
spochybňovali.

Súd konštatuje, že riziko recidívy nemožno u žiadneho odsúdeného, a teda ani v prípade H. H. úplne
vylúčiť, avšak vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, s prihliadnutím na to, v akom ústave
odsúdený trest vykonáva, dospel súd k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že
odsúdený bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatiaslobody,nakoľkopodôslednomzváženíspĺňaodsúdenýpodľanázorusúduzákonomstanovené
podmienky pre také rozhodnutie. V záujme eliminovať prípadné riziko ďalšej trestnej činnosti zo
strany odsúdeného, súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú vzhľadom na

zostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody a správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia
slobody, považuje súd za primeranú, vhodnú a dostatočnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.