Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010659
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010659.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Patrika Príbelského a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému O.. E. P., nar. XX.XX.XXXX v T.,
bytom Q. J. č. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zákona, prejednal odvolania
obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
sp. zn.: 1T/195/2015-429 z 18.02.2016 a na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. novembra 2016

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), písm. c) Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom sp. zn.: 1T/195/2015-429 zo dňa 18.02.2016 uznal obžalovaného

O.. E. P. za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že
dňa 03. augusta 2014 o 15.10 hodine na ceste I/50 pri Obci Nitrianske Sučany, okres Prievidza,
v kilometri 162,1, počas vedenia osobného motorového vozidla značky R. H. evidenčné číslo Q.,
ktoré viedol ako vodič smerom od Obce Horné Vestenice do Mesta Nováky, z dôvodu nedodržania
bezpečnostnej vzdialenosti od pred ním idúcej cyklistky a nesprávnej reakcie na vybočenie cyklistky

E. U., ktorá obchádzala ležiacu mršinu psy a išla tým istým smerom, prednou časťou vozidla narazil
do zadnej časti bicykla, na základe čoho cyklistka spadla na cestu, čím porušil ustanovenie § 3 ods.2
písm. a), § 17 ods.1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. O cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov, v
dôsledku čoho cyklistka E. U. utrpela zranenia - zlomeninu chirurgického krčku pravej ramennej kosti,
pomliaždenieaodreninupravéhokolenaaodreninupravéhopredlaktia,ktoréjuobmedzovalivobvyklom
spôsobe života 9 týždňov.

Za to mu bol podľa § 157 ods.1, § 56 ods.1,2, § 38 ods.3, § 36 písm. j) Tr. zákona uložený peňažný
trest vo výške 1200,- €.
Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu mu bol stanovený
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Zároveň podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku boli poškodená E. U. a Sociálna poisťovňa Bratislava odkázané
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení ho odvolaním napadol
prokurátor v neprospech obžalovaného vo výroku o treste a tiež obžalovaný vo všetkých výrokoch.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že ho napáda v neprospech obžalovaného vo
výrokuotresteakoivovýrokuotrestezákazučinnosti,ktorýneboluložený.Obžalovanýsakuspáchaniu
skutku nepriznal. Uviedol, že uvedený úsek cesty pozná dobre, často tadiaľ jazdí. Spáchanie trestnej

činnostiboloobžalovanémupreukázané.Znalecpotvrdil,žeakbyobžalovanýnapoškodenúreagovaluž
v čase, keď začala obchádzať prekážku, dopravnej nehode by dokázal zabrániť. Uložený trest je podľaprokurátora príliš mierny vzhľadom na závažnosť porušenia dopravných predpisov. Súd nezohľadnil
všetky skutočnosti súvisiace s dopravnou nehodou, jej priebehom, mierou zavinenia, následku a osobou
obžalovaného. Nemožno súhlasiť s neuložením trestu zákazu činnosti, pretože na jeho uloženie boli

splnené zákonné podmienky. Obžalovanému je potrebné uložiť primeraný podmienečný trest odňatia
slobody spolu s trestom zákazu činnosti.
Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste zrušil a sám uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v prvej polovici zákonného rozpätia a trest zákazu viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v prvej štvrtine trestnej sadzby.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že žiadal pribratie znaleckého ústavu z dôvodu
rozporov záverov znalcov Gondžára a Pribulu. Skutočnosť, že bicykel bol odnesený a auto posunuté,
nemohli byť rozhodujúce v odôvodnení nepribratia znaleckého ústavu do konania. Znalecký posudok by
vedel vypracovať i Ústav súdneho inžinierstva. Jedinou otázkou, ktorú obžalovaný žiadal zodpovedať
bolo, či poškodená vytvorila náhlu prekážku, alebo nie. Zodpovedanie tejto otázky je podstatné pre
uznanie viny. Nie je pravdou, ako to uviedol súd prvého stupňa, že obaja znalci uviedli že ak by

obžalovaný reagoval včas, mohol by nehode zabrániť. Práve naopak, znalec Pribula uvádzal pri
výpočtoch obe možnosti, pripustil teda že poškodená mohla vytvoriť náhlu prekážku. Znalec Gondžár na
pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich záveroch, ale pri kladení otázok pripustil že jeho záver nie
je správny a na otázky nevedel odpovedať jednoznačne. V rámci výsluchu dňa 22.09.2015 potvrdil, že
miesto zrážky sa nachádzalo vo vzdialenosti 25,7 m a nie 34,5 m od začiatku bodu merania. K priebehu

a otázke zákonnosti rekonštrukcie sa súd odmietol zaoberať a to i napriek snahe obhajcu. Znalec
Gondžár vyhotovoval dodatok k znaleckému posudku na podklade rekonštrukcie, kde evidentne použil
zlé vstupné údaje. Súd sa nevysporiadal s podstatným rozporom v odborných záveroch znaleckých
posudkov a následne prezentovaných na pojednávaní znalcom Pribulom o havarijnom brzdení pred
vznikom šmykovej stopy, kde stopa č. 3 vznikla pri prudkom zatočení doprava. Znalec Gondžár napokon

na výsluchu pripustil, že záver znalca Pribulu je správny a neuviedol jednoznačne, že poškodená
nevytvorila náhlu prekážku vozidlu vedenému obžalovaným. Znalec Gondžár sa vôbec nezaoberal tým,
že pri brzdení systémom ABS nemusí brzdná stopa vôbec vzniknúť. Znalci sa teda zhodli, že záver
znalca Pribulu bol správny a teda poškodená mohla vytvoriť náhlu prekážku. Tak ako obžalovanému
nemožno oneskorenú reakciu vylúčiť, nemožno mu ju ani bez pochybností prisúdiť. Znalec z odboru

zdravotníctvo a farmácia MUDr. Babiak, na rozdiel od znalca MUDr. Pamulu, stanovil dobu obmedzenia
obvyklého spôsobu života poškodenej na 9 týždňov. Na hlavné pojednávanie však prišiel nepripravený.
Obžalovaný s určenou ujmou na zdraví nesúhlasí. V rozsudku absentuje i podrobné odôvodnenie výšky
uloženého peňažného trestu.
Neskôr obžalovaný odôvodnenie odvolania doplnil v tom smere, že posudok znalca Ing. Karola

Gondžára, CSc. Je nezákonný a nepoužiteľný, pretože znalec bol do konania pribraný pred vznesením
obvinenia. Obžalovaný teda nemal možnosť voči znalcovi uplatniť prípadné námietky a výhrady. Tu
obžalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 2To/10/2015 a 1To/95/2012.
Jediným použiteľným dôkazom je preto znalecký posudok Ing. Pribulu.
Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.2 Tr. poriadku

zrušil a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b)
Tr. poriadku spod obžaloby oslobodí.

O podaných odvolaniach rozhodoval krajský súd s poukazom na ustanovenie § 326 ods.1 písm. b) Tr.
poriadku na neverejnom zasadnutí.

Na neverejnom zasadnutí konanom o odvolaniach sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového
materiálu súdu prvého stupňa a podanými odvolaniami.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 321 Tr. poriadku :
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od
ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 Tr. poriadku:
(1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie,
vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len

vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by
mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
(2) Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže
odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o
chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi
vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok

na náhradu škody.
(4) Odvolací súd nemôže sám
a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné, zistiac pritom naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v § 321 ods.1 písm.
b), c) Tr. poriadku, pretože napadnutý rozsudok bol vydaný predčasne z dôvodu neúplnosti skutkových
zistení a pochybností o skutkových zisteniach.
Vo vzťahu k napadnutému rozsudku preto krajský súd uvádza nasledovné:

Okresný súd rozhodnutie o vine oprel takmer výlučne len o závery znaleckého posudku vypracovaného
znalcom z odboru Cestná doprava Ing. Karola Gondžára, CSc., keď v napadnutom rozsudku uviedol,
že „z výpovedí oboch znalcov z odboru cestnej dopravy vyplynulo, že technika jazdy cyklistky nebola
správna,avšakvprípade,žebyobžalovanýnavzniknutúsituáciureagovalvčas,moholnehodezabrániť.
Súd v neposlednom rade poukazuje aj na tú skutočnosť, že znalec Ing. Karel Gondžár CSc. vo svojej

výpovedi uviedol, že v prípade, že by obžalovaný začal brzdiť tak, ako uvádza vo svojej výpovedi, tak
by ku kontaktu vozidla obžalovaného s cyklistkou vôbec nedošlo. Súd poukazuje na tú skutočnosť,
že cyklistka sa po vybočení v jazdnom pruhu k stredovej časti pohybovala po dlhú dobu a teda
obžalovaný mal možnosť na jej vybočenie reagovať a vozidlo spomaliť tak, aby ku kontaktu vozidla
s cyklistkou nedošlo..... Súd po zhodnotení všetkých dôkazov mal preukázané, že obžalovaný vedel,

že na predmetnom úseku je povolená rýchlosť 90 kilometrov za hodinu, že sa tam nachádza značka
upozorňujúca na cyklistov, že v predmetnom úseku je plná čiara, aj tú skutočnosť, ktorá vyplynula zo
samotnej výpovede, že tam jazdia kamióny, resp. vozidlá veľkou rýchlosťou, nedostatočne sa venoval
riadeniu motorového vozidla, pretože hoci po dlhšiu dobu videl nesprávnu techniku jazdy cyklistu,
ktorý neukazoval zmenu spôsobu jazdy, nesprávne vykonával obchádzanie prekážky na ceste, na

vzniknutú situáciu reagoval oneskorene a nesprávne. ...... Pokiaľ obhajca obžalovaného navrhoval
vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru cestnej dopravy, súd tento návrh zamietol
z dôvodu, že obaja znalci mohli, aj vychádzali už zo zadokumentovaných dôkazov, pričom vzhľadom na
to, že obžalovaný po dopravnej nehode vozidlo odstavil na poľnú cestu, odniesol aj bicykel mimo cestnú
komunikáciu, nemožno už vyvodiť iné závery, ako už povedali znalci z odboru cestnej dopravy, t.j. Ing.

Karel Gondžár CSc., že obžalovaný mohol nehode zabrániť, resp. vyjadrenie znalca Ing. Marka Pribulu
v tom, že obžalovaný mohol nehode zabrániť na 50 %, resp. na 50 % nemohol nehode zabrániť.“
Podľa názoru krajského súdu sa však súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, skutkové zistenia sú neúplné a preto vznikli pochybnosti osprávnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých bude treba dôkazy zopakovať, prípadne vykonať
nové dôkazy.
V prvom rade je potrebné uviesť, že i súdny znalec Ing. Gondžár vo svojom znaleckom posudku, i

výpovedi uviedol, že technika a spôsob jazdy poškodenej bola nesprávna, táto pri obchádzaní prekážky
technicky bezdôvodne a neadekvátne situácii vybočila ďaleko do pravého jazdného pruhu, pričom
postačovalo menšie vybočenie. Túto skutočnosť však súd prvého stupňa pri posudzovaní prípadného
(spolu)zavinenia vôbec nebral do úvahy.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný i poškodená sa po vozovke

pohybovali za dobrých poveternostných podmienok, viditeľnosť nebola objektívne sťažená. Poškodená
musela objektívne vidieť prekážku na ceste v smere svojej jazdy (zrazený pes) a mala dostatok času
premyslieť si vyhýbací manéver a uskutočniť ho tak, aby prípadne neohrozila iných účastníkov cestnej
premávky. Zo spisového materiálu je zrejmé, že poškodená mala vyhýbací manéver uskutočniť skutočne
veľmi „neštandardným“ spôsobom. Je veľmi otázne, či poškodená nevytvorila vozidlu vedeného
obžalovaným náhlu prekážku v jazde, na ktorú už nemohol adekvátne reagovať.

Ako uviedol v znaleckom posudku znalec z odboru cestná doprava Ing. Marko Pribula, obžalovanému
nemožno preukázať nesprávne prvky v riadení vozidla, pričom spôsob jazdy poškodenej hodnotí
ako nesprávny. Objektívne možno preukázať také technicky prijateľné priebehy nehodového deja, pri
ktorých obžalovaný žiadnym spôsobom nemohol zabrániť zrážke s cyklistkou. Obžalovanému je možné
preukázať oneskorenú reakciu na pohyb cyklistky prinajmenšom s takou pravdepodobnosťou, ako je

možno preukázať, že kolízii zabrániť nemohol. Existujú také varianty nehodového deja technicky úplne
akceptovateľné, pri ktorých nemožno obžalovanému preukázať oneskorenú alebo technicky nesprávnu
reakciu na vzniknutú situáciu.
Pravdou je i to, že znalec Ing. Gondžár pri výsluchu na hlavnom pojednávaní prinajmenej pripustil, že i
závery znaleckého posudku Ing. Pribulu môžu byť technicky prijateľné.

Za danej situácie bolo preto úlohou okresného súdu, aby predtým, ako sa priklonil k určitej variante
skutkového deja, skonfrontoval závery oboch znaleckých posudkov súdnych znalcov z odboru cestná
doprava, vyvodil z nich závery potrebné pre dokazovanie a svoj postup logicky zdôvodnil.
Okresný súd však za priorizoval závery jedného zo znaleckých posudkov, pričom v rozsudku absentuje
fundované zdôvodnenie prečo tak urobil a prečo záver o vine vybudoval na takomto postupe. Okresný

súd sa vôbec bližšie nezaoberal tým a ani nezdôvodnil, prečo závery druhého zo znaleckých posudkov
nepovažoval za relevantné.
Za daných okolností bolo potom povinnosťou súdu prvého stupňa podrobne sa zaoberať a vyrovnať
so závermi oboch znaleckých posudkov a so všetkými námietkami obžalovaného, prípadne akékoľvek
nejasnosti odstrániť postupom podľa § 147 ods.1 Tr. poriadku - totiž pribratím znaleckého ústavu, v

danom prípade Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej Univerzity v Žiline.
Rozhodne neobstojí tvrdenie prezentované súdom prvého stupňa, že na takýto postup nebol dôvod,
lebo bolo manipulované s polohou vozidla i bicykla. Je treba prisvedčiť námietke obžalovaného, že ak
za takéhoto stavu mohli vyhotoviť znalecké posudky súdni znalci z odboru cestná doprava, je možné
aby znalecký posudok vyhotovil prípadne i znalecký ústav.

Doplnené dokazovanie bude musieť zodpovedať otázky, či poškodená mohla vytvoriť pre vozidlo
obžalovaného náhlu prekážku, či a akým spôsobom mohol na takýto stav obžalovaný reagovať a čo
bolo teda primárnou technickou príčinou dopravnej nehody.
Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením obžalovaného, že vypracovaním znaleckého posudku pred
vznesením obvinenia boli porušené jeho práva. Obžalovaný totiž mohol kedykoľvek v priebehu ďalšieho

konania napadnúť závery znaleckého posudku a tiež mohol klásť znalcovi otázky. Ak obžalovaný
poukazuje na judikatúru iného krajského súdu tak je potrebné uviesť, že závery judikatúry všeobecných
súdov nedisponujú všeobecnou záväznosťou.
Vzhľadom na zrušenie rozsudku nepovažuje krajský súd za potrebné bližšie reagovať na úvahy
súdu prvého stupňa ohľadne dĺžky liečenia poškodenej. Túto otázku bude musieť nanovo opakovane

zodpovedať okresný súd a to prípadne i opakovaným výsluchom znalcov.
Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých
odvolaním obžalovaného napadnutých výrokoch, pretože zistil chyby a to najmä nejasnosť a neúplnosť
časti skutkových zistení a tiež preto, že sa súd prvého stupňa neevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Keďže vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých

výrokov, bude potrebné vykonať niektoré nové dôkazy, resp. niektoré dôkazy zopakovať. V dôsledku
uvedených pochybení boli napadnutými výrokmi rozsudku zároveň porušené viaceré ustanovenia
Trestného zákona.Keďže zároveň nemohol krajský súd rozhodnúť vo veci sám vzhľadom na potrebu doplnenia
dokazovania, vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Súd prvého stupňa bude pri doplnení dokazovania a novom rozhodovaní viazaný právnymi názormi

krajského súdu uvedených v tomto uznesení a bude povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie
krajský súd nariadil.
Zrušením rozsudku bolo zároveň konzumované i odvolanie prokurátora, ktorého dôvodmi nebolo
potrebné sa vzhľadom na zrušenie bližšie zaoberať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.