Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216217759
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216217759.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr.TáneVeščičikovejaJUDr.AndreyGaldunovejvsporežalobcu:Ľ.E.,nar.X.X.XXXX,bytomvR.,Y.
XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
29, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, o určenie

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II zo dňa 15.11.2017 č.k 12Csp 20/2016-134 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením konanie zastavil, žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní o veci samej domáhal voči žalovanému
určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 2.189.643 uzavretej medzi žalobcom a

pôvodným veriteľom je neplatná.

3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.10.2017 oznámil, že berie späť
svoju žalobu voči žalovanému v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť z dôvodu ukončenia výkonu
zrážokzomzdy.Uplatnilnároknanáhradutrovkonania.Žalovanýoznámilsúdu,žesospäťvzatímžaloby
súhlasí a uplatnil náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, nakoľko žalobca procesne zavinil

zastavenie konania. Žalobca na pojednávaní dňa 15.11.2017 uviedol, že po podaní žaloby žalovaný
zaslal list zamestnávateľovi žalobcu, z ktorého vyplynulo, že ďalší výkon zrážok zo mzdy nie je možný.
Ako žalobca o tejto skutočnosti nevedel a domnieval sa, že k výkonu zrážok zo mzdy bude naďalej
dochádzať, preto na podanej žalobe trval a žiadal, aby súd v konaní pokračoval. O tejto skutočnosti sa
dozvedel až po doručení vyjadrenia žalovaného v konaní, čo viedlo žalobcu k tomu, že vzal žalobu späť
v celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145, § 146 ods. 1,2 C.s.p. zastavil konanie, nakoľko
žalobca zobral žalobu späť voči žalovanému a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Konštatoval, že k zastaveniu konania došlo v

dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, preto z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie
konania.6. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý

výrok zmenil tak, že zaviaže žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi v rozsahu 100%. V dôvodoch
odvolania poukázal na nesprávny názor súdu prvej inštancie, že žalobca zavinil zastavenie konania. K
späťvzatiu žaloby žalobcom došlo z dôvodu, že až po podaní žaloby žalovaný listom zo dňa 21.10.2016
adresovaným zamestnávateľovi žalobcu oznámil, že aktuálny zostatok pohľadávky, ktorú je potrebné
zrážkami zo mzdy uspokojiť dosahuje hodnotu 0,-eur. Práve táto skutočnosť viedla žalobcu k späťvzatiu

žaloby a preto bol to žalovaný, ktorý zavinil zastavenie konania a nie žalobca. V čase podania žaloby
existoval objektívny stav - ohrozenie práv žalobcu, ktorý sa zmenil až po podaní žaloby v dôsledku
konania žalovaného. Žalobca sa o spomínanom liste žalovaného dozvedel až po doručení vyjadrenia
žalovaného k žalobe dňa 15.2.2017, teda 6 mesiacov po podaní žaloby. Z toho vyplýva, že žaloba
bola podaná dôvodne, ak k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku konania žalovaného, ktorý oznámil
zamestnávateľovi žalobcu, že ďalší výkon zrážok zo mzdy nie je potrebný. Poukázal v tej súvislosti na

zásadu právnej istoty v zmysle ktorej strana konania môže očakávať, že jej spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako
vecne správne a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na tú skutočnosť, že k späťvzatiu

žaloby došlo z dôvodov na strane žalobcu. Dôvodnosť žaloby je potrebné pre rozhodovanie o trovách
konania posudzovať procesne bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo.
Žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, nežiadal o zastavenie vykonávania zrážok
zo mzdy z dôvodu, že bola podaná žaloba, ale z dôvodu uhradenia zostatku pohľadávky. Je zrejmé,
že od momentu podania žaloby do právoplatného skončenia sporu uplynie určitý časový úsek, počas

ktorého sa naďalej vykonávali zrážky zo mzdy, kedy došlo aj k úplnému uspokojeniu pohľadávky.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej odvolacej argumentácii a uviedol, že s
tvrdeniami žalovaného nesúhlasí.

9. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej argumentácii.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom
ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Správne súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu ust. § 256 ods.
1 C.s.p. podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane. Z procesného hľadiska totiž žalobca zavinil zastavenie konania, preto mu nevznikol nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Táto zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
sa premietla do ust. § 256 C.s.p. a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,
že vznikli. Otázku, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať

podľa procesného výsledku. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania sa môže považovať aj žalovaný v prípade, ak žalobca vzal
návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v
dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Pokiaľ žalobca vezme návrh späť a nejde o takýto prípad, z

procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania.

13. V danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý zobral
žalobu späť. Skutočnosť, že v priebehu konania došlo k uhradeniu zostatku pohľadávky žalobcu voči
žalovanému vyplývajúcej z úverovej zmluvy, a ku ktorej sa viazala aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá

sa stala predmetom preskúmania súdom v tomto konaní je bez právneho významu. Žalobca sa v konaní
o veci samej domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom, keď tvrdil, že táto dohoda
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto je neplatná. Žalovaný z procesného hľadiska nenesie
žiadnu zodpovednosť za zastavenie konania, keďže k ukončeniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobcunedošlozdôvodu,žebyžalovanýuznaldôvodnosťžaloby,aleztohodôvodu,žežalobcauhradilzostatok
pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy vo vzťahu k žalovanému. Za takejto procesnej situácie
správne uzavrel súd prvej inštancie, že zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý z

procesného hľadiska zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu, ktorou sa domáhal neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy späť.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods.1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto žalobcovi ako neúspešnej strane v
odvolacom konaní vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaného v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).