Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217204017
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217204017.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Ul.
E. B. Q. XXXX/X, J., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 489,63 eura s príslušenstvom, trov

rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 16Er/414/2017-21 zo dňa 7. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 16Er/414/2017-21 zo dňa 7. septembra 2018
potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 veta prvá a
druhá, ods. 3, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok), § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b)
a ods. 7 veta prvá zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že ako prvé skúmal, či bol
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore. Dňa 14.12.2011 uzavreli právny predchodca
oprávneného (spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) a povinný zmluvu o poskytnutí služby Magio Sat, na

základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému telekomunikačné služby, pričom
povinný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v
príslušnej Tarife ST. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že právny predchodca oprávneného pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca
oprávneného teda pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného
veriteľa (spoločnosti Slovak Telekom, a. s.) odvodzuje svoj nárok voči povinnému z Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú dňa 15.10.2015 uzavrel s povinným. Táto dohoda má
tiež vzhľadom na povahu jej strán spotrebiteľský charakter. Poukazujúc na uvedené, súd prvej inštancie
konštatoval, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul bol vydaný v spotrebiteľskom

spore a preto pred vydaním poverenia bolo potrebné skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky
podmienky uvedené v § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Jednou zo základných podmienok v zmysle§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku je, aby spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky
ustanovené právnymi predpismi. Takýmto právnym predpisom je prioritne zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

4. Z ustanovenia § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spor z ktorej
sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 15.10.2015 jednoznačne vyplýva, že touto spotrebiteľskou zmluvou

má byť dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2015. Súd prvej
inštancie preto prioritne zameral svoj prieskum na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
obsahujúcu dva právne úkony, a to jednak jednostranné uznanie záväzku povinným a jednak dohodu
oprávneného s povinným o postupnom splácaní pohľadávky. Z obsahu pripojených listinných dôkazov
(a to najmä zo zmluvy o poskytnutí služby Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011 a z dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3452299 zo dňa 15.10.2015) jednoznačne

vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorého
obsahom bol záväzok právneho predchodcu oprávneného poskytnúť povinnému telekomunikačné
služby a záväzok povinného zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného v zmluve určenú cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v stanovenej lehote, vznikol na základe zmluvy o poskytnutí služby
Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011. Oprávnený ako právny nástupca pôvodného veriteľa

vstúpil po postúpení pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy do všetkých práv pôvodného veriteľa,
stal sa teda veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Ako veriteľ pohľadávky následne dňa
15.10.2015 uzavrel s povinným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č.
3452299. Touto dohodou však pôvodný záväzok nezanikol, nevznikol ani nový záväzok, vo vzťahu k
pôvodnému záväzku došlo dohodou len k zmene splatnosti pôvodného záväzku. Z rozhodcovského

rozsudku vyplýva, že oprávnený sa v konaní pred rozhodcovským súdom domáhal voči povinnému
zaplatenia finančných prostriedkov, ktoré povinný v rozpore s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí služby
Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011 nezaplatil v lehote splatnosti, ktorá bola dojednaná v
dohode o úhrade pohľadávky v splátkach. Ide teda o nárok oprávneného vyplývajúci zo zmluvy o
poskytnutí služby Magio Sat č. 1211677501 zo dňa 14.12.2011, a nie z dohody o uznaní záväzku a

o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2015, ktorou bola modifikovaná len lehota splatnosti.
Preto akékoľvek spory, ktoré v súvislosti s týmto nárokom oprávneného vzniknú, sú spory z tejto zmluvy
a nie spory z dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Takúto dohodu nie je možné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej by vyplýval spor prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom. Keďže
zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.10.2015 jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na

spory vyplývajúce výlučne z tejto dohody a iné označenie spotrebiteľskej zmluvy v spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluve nie je uvedené, súd prvej inštancie mal za to, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neobsahuje náležitosť upravenú v § 3 ods. 3 písm. b) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nespĺňa podmienky stanovené v §

3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (absencia náležitosti uvedenej v § 3 ods. 3
písm. b/ cit. zákona), čo bolo v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku dôvodom, pre ktorý súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia nad rámec hlavného dôvodu, pre ktorý zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedol aj ďalšie dôvody, pre ktoré je
samotná dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach absolútne neplatným právnym
úkonom (keď konanie oprávneného nevykazovalo znaky čestnosti, keď predložil ním pripravenú
dohodu povinnému, ktorej cieľom bolo predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov, pričom využil omyl
a nevedomosť povinného ako spotrebiteľa, a preto je takéto konanie ako aj dohoda, v dôsledku tohto

konania uzavretá, v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť). V dôsledku
absolútnej neplatnosti dohody o uznaní záväzku je následne absolútne neplatná aj spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, uzavretá na jej základe. V dôsledku uvedeného by preto aj za predpokladu, ak by
bolo možné dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, nespĺňala by pre jej absolútnu neplatnosť podmienky ustanovené v § 3 ods. 7 zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

6. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním
oprávnený.7. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poznamenal, že sa podrobil
všetkým dovtedajším legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným

postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou
činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská
zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám

a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie služieb. Oprávnený ďalej
poukázal na to, že súdu predložil aj dotazník vyplnený povinným, ktorý oprávnený zaviedol do praxe
z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti. Rozhodcovská zmluva ako aj
dohoda o uznaní záväzku bola povinnému zaslaná na adresu jeho bydliska, preto mal povinný dostatok
času na jej preštudovanie. Oprávnený ako postupník v rámci mimosúdneho vymáhania pohľadávky
uzatvoril s povinným dohodu, ktorej obsahom je jednak uznanie záväzku a jednak zmena v obsahu

záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že povinnému je umožnené splácať záväzok v
splátkach. Súd prvej inštancie použil prísne formalistický výklad ust. § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskomkonaní,nakoľkozákonodarcanepočítalsmožnosťoupostúpeniapohľadávkynanového
veriteľa a následného uznania záväzku dlžníkom. Oprávnený splnil všetky podmienky stanovené
zákonodarcom, a preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu

za neplatnú. Ďalej oprávnený zdôraznil, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté
telekomunikačnéslužby,bolauzatvorenádňa14.12.2011,pričomrozhodcovskázmluvabolauzatvorená
dňa 15.10.2015, teda po takmer štyroch rokoch od poskytnutia telekomunikačných služieb. Poukázal i
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoSr/6/2018 - 188 zo dňa 31.07.2018 a sp.
zn. 2CoE/173/2017 zo dňa 21.12.2017. Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez

akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom
konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. S poukazom
na skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne, čím sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.

9. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.01.2017,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 06.03.2017 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského

rozsudku č. k. SRSAspA 12176/16 zo dňa 19.08.2016. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúciealebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti

uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

14.Podľa§44ods.3Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,súdpredvydanímpoverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZoSRK“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom,
že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd
zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

18. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie
spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva.

19. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval
procesne správne, správne zistil aj skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie, odôvodnil,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v súlade s §
387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že
spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ
a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi sa jedná o
spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.21. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli

individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah.

22. Z predloženej zmluvy o poskytovaní služieb Magio Sat uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného (Slovak Telekom a. s.) a povinným dňa 14.12.2011 totiž vyplýva, že právny predchodca
oprávneného vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie
telekomunikačných služieb, teda právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané,
že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.01.2008.

23. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o poskytovaní služieb

Magio Sat vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný
nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú
možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné
aplikovať aj príslušné spotrebiteľské právne normy (osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho

vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

24. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou
o poskytovaní služieb Magio Sat, uzavretou právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa
14.12.2011, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba

aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je
však treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu -
teda v prejednávanej veci aj na právne úkony uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, uznania
záväzku a dohody o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré posledné dva boli obsiahnuté v jednej listine
nazvanej ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“, ktorá bola po oprávnenom

podpísaná povinným dňa 15.10.2015.

25. Na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou
súvisiace (ktorým právnym vzťahom je aj dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach, keďže ňou
dochádza k zmene obsahu záväzku povinného uhradiť platby za poskytované služby v časti ich

splatnosti či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá nadväzuje na dohodu o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach a ktorou sa zmluvné strany dohodli na riešení sporov vzniknutých
z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach), vrátane vzťahov, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv (pričom zabezpečovacím inštitútom je aj
uznanie dlhu obsiahnuté v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach), je rovnako

nutné aplikovať prednostne vždy normy spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva je teda
nutné použiť na celý režim právneho vzťahu, ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva
si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie. Na uvedenom nemení nič ani
skutočnosť, ak v priebehu právneho vzťahu dôjde napr. k postúpeniu pohľadávky, tak, ako tomu bolo aj
v prejednávanej veci, nakoľko aj v prípade postúpenia pohľadávky v súvislosti s plnením spotrebiteľskej

zmluvy je spotrebiteľ naďalej spotrebiteľom a postupník dodávateľom (keďže ten len vstúpi do právneho
postavenia, práv a povinností postupcu, ktorý bol dodávateľom).

26. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku. V
zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje okrem iného súlad žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a rovnako
skúma, či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). V prípade, akby exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí
exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1
Exekučnéhoporiadkukonštatuje,žesúdrozhodneozastaveníexekúciekedykoľvekvpriebehukonania,

len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania
ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj
povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací
súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 372/2011-18

zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný
súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v
citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

27. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra
2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

28. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 Exekučného

poriadku oprávnený a súčasne povinný už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či
rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie
(rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 a
3 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a

okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

29. V predchádzajúcich odsekoch uvedené právne závery o povinnosti exekučného súdu pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať
okrem iného, či v exekučnom konaní predkladaný rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným

titulom,čímexekučnýsúdpreskúmava,čiexekučnýtitulniejevrozporesozákonom,súvplnomrozsahu
aplikovateľné nielen pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, ktoré je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, ale aj na spotrebiteľské rozhodcovské konanie, upravené v zákone č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

30. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 12176/16 zo dňa
19.08.2016 založeného v súdnom spise za č. l. 3 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju
právomoc odvodil od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

31. Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola

právezmluvaoposkytovaníslužiebMagioSatuzatvorenámedzispoločnosťouSlovakTelekom,a.s.ako
právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 14.12.2011, na základe ktorej právny predchodca
oprávneného poskytoval povinnému telekomunikačné služby, pričom následne bola uzatvorená aj
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2015. Súčasne je v súdnomspise založená aj predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva na č. l. 17, z ktorej vyplýva, že je
uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 15.10.2015.

32. K dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným a
povinnýmzodňa15.10.2015,kedyjupooprávnenompodpísalpovinný,odvolacísúduvádza,žedohoda
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, napriek tomu, že má spotrebiteľský charakter,
nakoľko k jej uzatvoreniu došlo v súvislosti so spotrebiteľským záväzkovým vzťahom, založeným
spotrebiteľskou zmluvou, ktorou bola v prejednávanej veci zmluva o poskytovaní služby Magio Sat zo

dňa 14.12.2011 (ako to odvolací súd zdôvodnil už v bode 25. odôvodnenia), nie je aj spotrebiteľskou
zmluvou, keďže ňou nevzniká žiadny ďalší, nový spotrebiteľský právny vzťah. V časti uznania záväzku je
len jednostranným zabezpečovacím právnym úkonom povinného urobeným voči oprávnenému (pričom
na tomto mieste sa odvolací súd nebude zaoberať platnosťou tohto právneho úkonu, nakoľko to v
prejednávanej veci nie je právne významné) a v časti dohody o úhrade pohľadávky v splátkach je
dvojstranným zabezpečovacím právnym úkonom, ktorým na základe dohody oprávneného a povinného

dochádza k zmene obsahu záväzku povinného, založeného spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o
poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 14.12.2011, uhradiť platby za poskytnuté služby v časti splatnosti
záväzku.

33. V ustanovení § 3 ods. 3 ZoSRK sú ustanovené esenciálne podmienky, pri absencii ktorých zákon

postihuje rozhodcovskú zmluvu absolútnou neplatnosťou. Jednou z týchto podmienok je tá, že v
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve musí byť označená spotrebiteľská zmluva alebo spotrebiteľské
zmluvy, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (§ 3 ods. 3 písm. b/
ZoSRK). Ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva túto esenciálnu náležitosť neobsahuje, je podľa § 39
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK absolútne neplatnou.

34. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá je označená v spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve ako spotrebiteľská zmluva, na spory z ktorej sa vzťahuje, nie je spotrebiteľskou zmluvou, z ktorej
by vznikol spor prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom v spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom v prejednávanej
veci. Nárok, ktorý si oprávnený uplatnil v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (nárok na zaplatenie
úhrady za poskytnuté služby) nevznikol titulom uznania záväzku či dohody o úhrade pohľadávky v
splátkach (týmto právnym úkonom bol záväzok povinného len modifikovaný v časti zmeny splatnosti),
ale vznikol zo spotrebiteľského vzťahu, založeného zmluvou o poskytovaní služieb Magio Sat, obsahom

ktorého bol okrem iného záväzok povinného zaplatiť úhrady za oprávneným (resp. jeho právnym
predchodcom) poskytnuté služby. Z uvedeného dôvodu, keď v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve
je ako spotrebiteľská zmluva, na spory z ktorých sa vzťahuje, uvedená len dohoda o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá napriek tomu, že bola uzavretá v rámci spotrebiteľského
záväzkovéhovzťahuniejesamaosebespotrebiteľskouzmluvou(ktorábyzakladalanovýspotrebiteľský

vzťah, ale táto dohoda len mení obsah už existujúcej spotrebiteľskej zmluvy), je spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva z dôvodu absencie náležitosti podľa § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nakoľko táto neoznačuje žiadnu spotrebiteľskú zmluvu, na
spory z ktorej vyplývajúce sa vzťahuje.

35. Oprávnený v odvolaní uviedol jediný relevantný odvolací argument (nakoľko len tento sa vzťahoval
k dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie), a to ten, že súd prvej inštancie ustanovenie § 3 ods. 3 ZoSRK interpretoval príliš
formalisticky.Odvolacísúdktomutouvádza,žeboltopráveoprávnený,ktorýpripravilceléznenienávrhu
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a preto mu nič, osobitne žiadna právna prekážka, nebránila v tom,

aby do spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 3 ods. 3 písm. b) ZoSRK ako spotrebiteľskú
zmluvu, na spory z ktorej sa vzťahuje, uviedol práve spotrebiteľskú zmluvu, ktorá založila právny vzťah
medzi jeho právnym predchodcom (a do ktorého práv a povinností v dôsledku postúpenia pohľadávky
vstúpil) a povinným, teda zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat zo dňa 14.12.2011, zmenenú zmluvou
o postúpení pohľadávky (v subjekte zmluvného vzťahu v postavení dodávateľa) a dohodou o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Účelom ZoSRK, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, je
vytvoriťosobitnýdruhmimosúdnehoriešeniasporovblízkyrozhodcovskémukonaniu,ktorýumožníriešiť
spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie práv spotrebiteľa. Aj s ohľadom na uvedený účel ZoSRK
odvolacísúdnezistil,žebysúdprvejinštancievyložilobsahprávnejnormyustanovenejv§3ods.3písm.b) ZoSRK a takto vyloženú normu aplikoval v prejednávanej veci v rozpore s jej účelom a normatívnym
vyjadrením. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (teda okrem iného taká, v ktorej sú uvedené
všetky náležitosti ustanovené v § 3 ods. 3 ZoSRK) pritom mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu

na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť.

36. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel z už uvedených dôvodov k záveru o
absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku ktorej nemal rozhodcovský
súd právomoc vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, predložený v tejto exekučnej veci ako

exekučný titul. Exekučný titul predložený v prejednávanej veci teda nespĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti, nakoľko ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie v dôsledku absolútne neplatnej
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemal právomoc. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 a ods.
3 Exekučného poriadku zamietol.

37. Odvolací súd z uvedených dôvodov v odvolacom konaní nezistil, že by súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol

nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už

v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

40. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 -

§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.