Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917201776
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5917201776.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
Y.: D., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX, obe maloleté deti bytom Y. X, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, IČO: 30794536, deti rodičov,
matka: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, prechodne bytom E. X. XX, zastúpená Mgr. Ivetou

Žerebákovou, advokátkou so sídlom A. Y. XXXX/XX, Z. a otec: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X,
zastúpený JUDr. Pavlom Baďom, advokátom so sídlom K. H. XXXX/X, Z., o návrhu rodičov na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, za účasti prokurátora, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3P/18/2017-589 zo dňa 20. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku XI. p o n e c h á v a nedotknutý.

Vo výroku XII. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec a matka s ú

p o v i n n ínahradiť trovy štátu každý po 340,32 eur na účet súdu IBAN SK20 8180 0000 0070 0016
1279, BIC: SPSRSKBA, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky

a otca zaviazal platiť výživné na maloletého D. v sume 90,- eur mesačne a na maloletého G. v sume 60,-
eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi, návrh otca na zverenie detí do jeho osobnej
starostlivosti zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Znalkyni E..
D. L., PhD. priznal znaleckú odmenu v sume 680,64 eur, ktorú sumu zároveň zaviazal otca nahradiť
štátu ako trovy konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy
(rozsudok tamojšieho súdu 2P/77/2016-76 zo dňa 16. 01. 2017) došlo medzi účastníkmi k takej zmene
pomerov, ktorá si vyžadovala zmenu úpravy rodičovských práv k maloletým deťom. Vychádzal z
vykonaného dokazovania (znaleckého posudku, výsluchu maloletých detí), z ktorého mal preukázané,
že striedavá starostlivosť, ktorá bola upravená v predchádzajúcom rozhodnutí, neplní svoj účel a nemá
dobrý vplyv na výchovu maloletých detí. Pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na možnosti a schopnosti

obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletých detí a uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 90,-
eur na maloletého D. a 60,- eur na maloletého G..3.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu otec maloletých detí. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, návrh matky v celom rozsahu
zamietnuť, poukazujúc na to, že podľa jeho názoru od posledného rozhodnutia nedošlo k takej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. V priebehu konania neboli
produkované také dôkazy, z ktorých by bola zistená trvalá zmena pomerov, pričom matka umelo
vyvoláva situáciu, aby dosiahla zmenu pôvodného rozhodnutia. Nie on, ale naopak matka nedodržiava
právoplatný rozsudok. Pokiaľ sa domáhal, aby maloleté deti boli zverené do jeho starostlivosti, súd sa
jeho návrhom v podstate ani nezaoberal.

4. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Zmena pomerov podľa jej názoru nastala, nakoľko aj samotný otec priznal,
že striedavá výchova nefunguje. Súd mal dostatočne zistené rozhodujúce skutočnosti z výsluchu
rodičov, zo záverov znaleckého posudku, ako aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, na základe čoho
správne vo veci rozhodol.

5. Krajský prokurátor vo svojom vyjadrení taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení poukazoval na nevhodné správanie rodičov, ktorí sa

neustále odvolávajú na to, že konajú v záujme maloletých detí, pričom naďalej prehlbujú destabilizáciu
psychického stavu maloletých. V poslednej dobe sa každý deň dostavujú obidvaja rodičia po vyučovaní
do školy a maloleté deti sa rozhodujú, s ktorým rodičom chcú byť. Takýmto konaním neprípustne
zaťažujú maloleté deti a ešte viac spôsobujú u nich ťažkosti v prežívaní a v správaní. Pripojil aj správu z
centra špeciálno-pedagogického poradenstva, z ktorej vyplýva, že rodičia boli viackrát upozornení na to,

ako majú rešpektovať súdne rozhodnutie a nie riešiť si svoje problémy prostredníctvom maloletých detí.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku XII. zmenil a v ostatných častiach ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci pri
rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v tomto smere sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie
je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrenia kolízneho opatrovníka a správy z
centra špeciálno-pedagogického poradenstva striedavá starostlivosť len vyhrotila vzťahy medzi rodičmi,
čo malo za následok nepriaznivý zásah do psychického vývinu maloletých detí, a preto odvolací súd,
tak ako je vyššie uvedené, napadnuté rozhodnutie potvrdil. Možno sa síce stotožniť s názorom otca,

že od právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým boli upravené pomery účastníkov po podanie návrhu
zo strany matky uplynula doba, počas ktorej nemohla nastať výrazná zmena pomerov, ale je potrebné
vziať do úvahy dĺžku konania pred súdom prvej inštancie (1,5 roka), kedy, ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, sa zmenili pomery medzi účastníkmi a pôvodné rozhodnutie preto už nemohlo plniť účel.

10. K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie ale došlo pri rozhodovaní o náhrade trov štátu. Súd
síce zaviazal otca uhradiť trovy štátu, ale toto rozhodnutie bližšie nezdôvodnil, a preto odvolací súd v
tejto časti rozsudok zmenil tak, že zaviazal obidvoch rodičov k náhrade trov, lebo mal za to, že znalecké
dokazovanie bolo nariadené v záujme obidvoch rodičov.

11. Vo výroku, ktorým súd priznal znaleckú odmenu, odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok
nedotknutý.

12. Záverom je potrebné zdôrazniť, že je povinnosťou rodičov viesť deti k vzájomnej úcte voči každému
z nich a pokiaľ i naďalej nebudú rešpektovať rozhodnutia súdu a navzájom sa obviňovať (riešiť vzájomné

konflikty prostredníctvom maloletých detí), má orgán starostlivosti možnosť riešiť vzniknutú situáciu i
inými zákonnými prostriedkami, napr. zverením detí do náhradnej starostlivosti a pod.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP.14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).