Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/143/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5699899859
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5699899859.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne G. N., D.. XX. XX. XXXX, N. S. S. Č..XXX,

právne zastúpenej Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Murgašova 6/87,
adresa pre doručovanie: Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanej v I. rade Z. W., N. S. G., Č..
V. XX a žalovanej v II. rade C. Y., N. S. G., C. XX, oboch právne zastúpených advokátom JUDr.
Jozefom Mišlinom, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 9, v konaní o náhradu škody 4.226,08 eur s
príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Žalované sú p o v i n n é solidárne zaplatiť žalobkyni sumu 721,13 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

O náhrade trov konania a o náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatne po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa G. N. sa spolu s pôvodnou žalobkyňou v II. rade U. Z. (ktorá za konania zomrela) pôvodnou
žalobou domáhali, aby súd žalované zaviazal na zdržanie sa obťažovania žalobkýň a ohrozovania
výkonu ich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vnikaním a pôsobením tekutých alebo iných odpadov,

pochádzajúcich zo žumpy, vlastnícky a stavebne prislúchajúcej k rodinnému domu súp. č. XXX,
postavenémunapozemkuKNparc.č808/1,zapísanémunalistevlastníctvač.XXXKatastrálnehoúradu
v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš (teraz Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš) v
obci S..

Po napojení uvedenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných na verejnú kanalizáciu v dňoch 11.
- 12.07.2002 (keďže konanie bolo začaté 08.10.1999) žalobkyne písomným podaním, doručeným

tunajšiemuokresnémusúdu17.10.2002,navrhlizmenužalobytak,žesadomáhajúnahradeniaškodyvo
výške35.000,-Skspolusúrokomzomeškaniavzákonnejvýškeanáhradoutrovkonania.Takátozmena
žaloby bola pripustená uznesením tunajšieho okresného súdu z 18.07.2003 č.k. 7C/143/1999-104,
právoplatným 02.09.2003.

Ďalšia, konečná zmena žaloby bola pripustená uznesením tunajšieho okresného súdu z 28.08.2007, č.
k. 7C/143/1999-162, právoplatným 08.01.2008 tak, že žalobkyne sa domáhajú zaviazania žalovaných

na solidárne nahradenie nákladov na odstránenie škôd na poškodenom obvodovom múre rodinného
domu súp. č. XXX vo S. vo výške 19.926,- Sk (v súčasnosti 661,42 eur), nákladov na odstránenie škôd
na poškodených podlahách v rodinnom dome súp. č. XXX vo výške 49.435,- Sk (1.640,94 eur), škôd vo
výške 39.454,- Sk (1.309,63 eur) na poškodenom deliacom múriku, ktorý je pozostatkom niekdajšiehorodinného domu súp. č. XXX, na odstránenie škôd na pivnici rodinného domu súp. č. XXX vo výške
5.000,- Sk (165,92 eur) a za poškodenú zeleninu, uskladnenú v pivnici rodinného domu súp. č. XXX
sa domáhajú náhrady škody vo výške 13.500,- Sk ( 448,12 eur). Uznesenie sa stalo právoplatným

08.01.2008. Žalobu odôvodnili žalobkyne tým, že žalované sú spoluvlastníčky nehnuteľností v kat.
úz. S., a to pozemku KN parc. č. 808/1, zastavaná plocha o výmere 242 m2 a rodinného domu
súp. č. XXX, postaveného na tomto pozemku, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste
vlastníctva č. XXX. K tomuto rodinnému domu stavebne prislúcha žumpa, postavená na KN parc. č.
809 nachádzajúca sa medzi rodinným domom odporkýň súp. č. XXX a rodinným domom žalobkyne

súp. č. XXX. Tekuté odpady, pochádzajúce z tejto žumpy, poškodzujú vlhnutím rodinný dom súp. č.
XXX aj múr, ktorý zostal po asanovanom rodinnom dome XXX a ktorý je na hranici s KN parc.č .809 a
spája rodinné domy žalobkyne súp. č. XXX V. XXX. V písomnom podaní zo 16.04.2007, ktorým zároveň
žalobkyňa navrhla zmenu žaloby uviedla, cestou svojej vtedajšej právnej zástupkyne, že žalované
dlhodobo,asi11rokov(odroku1999doroku2002)sústavnespôsobovalinanehnuteľnostiachpatriacich
žalobkyni škodu aktívnym používaním odpadovej žumpy, nespĺňajúcej stavebno-technické podmienky.

Problém s presakovaním žumpy riešil aj Obecný úrad vo Vavrišove už v roku 1991, v rámci konania
o odstránení stavby „Rekonštrukcia hospodárskej budovy na rekreačné účely v obci Vavrišovo“, ktorú
realizovala právna predchodkyňa žalovaných I. Y.. Obvodný úrad životného prostredia Lipt. Hrádok v
konaní ŽP1496/327-6/91 Ga z 30.01.1992 v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby „Rekonštrukcia
hospodárskej budovy na rekreačné účely s garážou“ cituje, že sociálne zariadenie, nachádzajúce sa v

starom rodinnom domčeku bude slúžiť aj pre rekonštrukciu. V tejto súvislosti, v termíne do 30.09.1992,
stavebníčka vybuduje nepriepustnú železo-betónovú žumpu obsahu 15 m3 na vlastnom pozemku.
Táto povinnosť žalovanými, ani ich právnou predchodkyňou splnená nebola. Žalobkyňa utrpela škodu
poškodením obvodového múru rodinného domu súp č. XXX aj bývalého rodinného domu súp. č. XXX
(terajší deliaci múrik), poškodením drevených podláh v rodinnom dome súp. č. XXX v izbe a kuchyni,

poškodením pivnice v rodinnom dome č. XXX a škody na zásobách zeleniny a zemiakov, skladovaných
v pivnici rodinného domu č. XXX, v rokoch 1991-2002 (ktorá bola fyzicky zlikvidovaná v snahe
predísť škodám na zdraví). Žalobkyňa sa domáha, aby boli žalované zaviazané na náhradu nákladov
vynaložených na odstránenie škôd na nehnuteľnostiach a na náhradu škody na zásobách skladovanej
zeleniny. V záujme zistiť približnú výšku nákladov na odstránenie škôd, si dala žalobkyňa vypracovať

predbežnú cenovú kalkuláciu firme Robstav-stavebné družstvo so sídlom v Lipt. Mikuláši, v ktorom sú
kalkulované náklady na odstránenie škôd s výnimkou poškodenia pivnice a škody na zásobách zeleniny.
Škody v pivnici boli odstraňované žalobkyňou priebežne spolu s jej manželom Rodinný dom č. XXX bol
skolaudovanývroku1989apočasrealizáciestavbybolriadneizolovanývzmyslevtedajšíchstavebných
predpisov.

Žalované v písomnej replike z 25.10.1999 uviedli, že žumpa prislúchajúca k domu súp. č. XXX je
postavená na KN parc. č. 808/1 kat. úz. S.. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa na tejto parcele (aj rodinný
dom) žalované používajú len na rekreačné účely v období dovoleniek. Žumpa bola pri rekonštrukcii v
roku 1993 odizolovaná, je uzatvorená a nepreteká ani na povrch. V písomnom odvolaní z 10.02.2012

proti rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k.7C/143/1999-317 zo dňa 16.11.2011, žalované cestou
svojho právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania náhrady škody uvedúc, že možné úniky zo
žumpy do okolitej pôvody sú len jednou zo zložiek podieľajúcich sa na zemnej vlhkosti. Znalkyňa L..
N. potvrdila, že nehnuteľnosti žalobkyne nemali vybudovanú izoláciu proti vlhkosti. Žalované nemôžu
byť zodpovedné za to, že žalobkyni mnoho rokov po sebe zhnila v pivnici zelenina. Ak zelenina hnila v

dôsledku vlhkosti v pivnici, nemala tam byť neskôr znova uskladňovaná.

Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že v dôsledku premokania zo žumpy žalovaných dochádzalo k
poškodzovaniu jej majetku a majetku jej matky U. Z., ktorá počas tohto konania zomrela a žalobkyňa
je jej jedinou dedičkou. Dom žalovaných súp. č. XXX nie je obývaný len sporadicky, okrem žalovaných

tam chodievajú ich príbuzní a iné osoby. Žumpa žalovaných používaná od r. 1991 nie je žumpou, ale
trativodom a nie je vyprázdňovaná tak často ako u ostatných susedov. Každá zo žalovaných chodieva do
Vavrišova od piatku večera do nedele večera, a to 2-krát mesačne. Za 155 dní v roku bolo u žalovaných
113osôb,očomsúdupredložilipresnýzoznamzaobdobieod29.12.1998do03.12.2000.Tentozoznam
bol spísaný na základe pozorovaní matky žalobkyne. Rodinný dom súp. č. XXX je starý, neobývateľný.

Je v ňom obrovská vlhkosť, nevyhnutné je jeho vetranie. Nie je postavený na studni. Bol obývaný
do roku asi 1989. Dochádzalo k podmokaniu jeho obvodových múrov, a to celej severnej strany v jej
dĺžke 12,5 m do výšky skoro 1 m. Múr bol mokrý zvonku aj zvnútra. Vlhkosť sa prejavovala mapami,
postupne vypadávala vakovka aj murivo (tehla). Západná obvodová stena bola poškodená najmä v rohu,tvoriacom spojnicu so stranou severnou. Oprava bola vykonaná zvnútra svojpomocne od konca júla
2007 do augusta 2007 počas 5 týždňov v dĺžke 2 metrov, do výšky 3 metra. Dom nie je vykurovaný
asi 3 roky (tvrdenie prednesené v roku 2008), nie je tam ústredné kúrenie. Rozsah jeho vykurovania

bol podľa potreby a počasia. Dom bol v minulosti suchý, múry neniesli stopy zamokania, je vetraný. V r.
2007 bola žalobkyňou daná izolácia, ešte treba dokončiť 8 m zo severnej strany a z východnej strany.
Dovtedy izolácia na tomto dome nebola. Podlahy domu sú z násypu piesku s hlinou, na ňom sú drevené
hranoly a na nich smrekové dosky hrúbky 2,5 cm. Na týchto hranoloch vidieť do šírky 1,5 m dovnútra ich
prehnitie cez miesta, kde išla voda z trativodu. Dva hranoly sú suché, ostatné prehnité. Rovnako je to

v kuchyni aj v izbe smerom od severnej strany na južnú. Okná na dome sú pôvodné drevené. Dom nie
je napojený na kanalizáciu, nie je v ňom kúpeľňa ani WC. Pri oprave podlahy treba urobiť izoláciu z IPY,
na ktorú sa položia dosky a urobia nátery. Cena smrekovej dosky hrúbky 2,4 v šírke 112 mm a dĺžke 4
m je asi 400 Sk/m2, na výmenu podláh v kuchyni, izbe treba 17.336 Sk. V tomto dome je poškodená aj
deliaca vnútorná priečka o šírke 1,5 m do výšky 3 metra, kde sú stopy po zamokrení, odpadla vakovka.
Ide o múr z tehly, ktorý bol pred užívaním žumpy žalovanými suchý. Dom zateplený nie je, je tam len

3 cm hrubá vakovka, ktorá je zničená a opadáva. Deliaci múrik je pozostatkom niekdajšieho rodinného
domu súp. č. XXX, nebol zbúraný na želanie matky žalovaných, aby boli dvory oddelené. Je postavený
z tehly, na ktorej je hrubá a tenká vakovka. Poškodený je do 1,5 m výšky, keď vypadávala vakovka aj
tehly a murivo v miestach, kde išiel vtok z neizolovanej žumpy. Múr izolovaný nie je. Vypadávali aj skaly,
ktoré sú v ňom zabudované. Bol ovakovaný v roku 1986 alebo 1987. Zaizolovaný bol v auguste 2007

po celej dĺžke 10 m hrubou IPA lepenkou o rozlohe asi 10 m2, za použitia 25 kg cementu (za 100,- Sk)
a piesku. Hodnota práce je 100 Sk/hod., čo je 37.000,- Sk za odrobených 370 hodín žalobkyne a jej
manžela. So stavbou rodinného domu súp. č. XXX bolo začaté v roku 1981, skolaudovaný bol v roku
1989. Pivnica pri kolaudácii bola suchá, používaná na skladovane zeleniny. Dom má základy betónové,
pri ich výstavbe bol izolovaný hrubou asfaltovou lepenkou, vo vnútri fóliou, na ktorú sa kládlo murivo.

Betón pod izoláciou v pivnici na zeleninu bol plesnivý v dôsledku priesakov zo žumpy žalovaných.
Bol tam aj zápach z výkalov a splaškov a stopy na múre. Vlhkosť sa prejavovala na múroch pivnice
vo výške max. 1-1,5 metra. Dlážka v pivnici je hlinená, sú v nej uskladnené potraviny. Na rodinnom
dome postavenom z tehly asi v 90-tych rokoch boli vykonávané jeho úpravy. Zeleninu museli vyhodiť.
Múry boli manželom žalobkyne vysušované LED lampou, potom vybielené. Na podlahe boli položené

drevené rošty zo smrekových dosák vo výške asi 15 cm, od stien asi 10 cm, na bokoch do výšky 1
metra. Počas 11 rokov aktívnych priesakov rošty vydržali 1 rok. V roku 2002 priesaky neprestali, ešte
dva roky to vysychalo. Teraz necítiť zápach zo splaškov ani hniloby, podlaha v pivnici je betónová, tiež
izolovaná. Jej rozmer pivnice je asi 3 x 3 m. Poškodená bola na východnej a severnej strane, teda v
rohu rodinného domu. Náhradu škody si uplatňuje vo výške minimálne 1.500,- Sk ročne. V pivnici bolo

uskladnených do 40 kg mrkvy a rovnaké množstvo perašinu a cvikle, l vrece kŕmnej repy, 3 vrecia
kŕmnych zemiakov a 4 vrecia zemiakov konzumných. V začiatkoch museli vyhodiť polovicu zemiakov, a
to každý rok aktívneho používania žumpy, teda v období od rok 1991 do roku 2002. Ostatné priestory v
dome č. XXX sú vykurované, teda na skladovanie zeleniny nevhodné. Nevie, či v studni, vedľa rodinného
domu č. XXX je voda. Studňa je na parcele č. 823 v hĺbke 4 metrov a ako lievik sťahuje vodu. Škodu na

zelenine vzniknutú v dôsledku priesakov vyčíslila podľa skutočného stavu. Každý rok spolu s manželom
pestujú veľa zeleniny, ktorá bola znehodnotená v pivnici fekálnymi splaškami. Bol zápach aj v stenách a
na drevených roštoch, na ktorých bola zelenina uskladnená. Bolo ohrozené zdravie a zeleninu nemohli
jesť. Asi v roku 2007 bola uskutočnená kontrola zo životného prostredia, ktorá zistila priesaky v priestore
dvoch pivníc, zápis spísaný nebol. Zelenina bola uskladnená v pivnici v dome č. XXX, čo je dom starý, aj

v dome novom súp. č. XXX. Uplatňuje si právo na náhradu škody za poškodenie zeleniny uskladnenej v
dome č. XXX, v ktorom izolácia je. Zeleninu pestovali v dvoch záhradách. Jedna mala výmeru asi 7x70
m. Pestovali kŕmnu repu, zemiaky, mak. V rokoch 1991-2001 vysádzali 3 hriadky mrkvy o rozmeroch asi
1x7 m, cvikla bola vysadená minimálne vo výmere 1x7 m, perašín na 2-3 hriadkach. Zemiaky pestovali
aj na druhej záhrade o rozmeroch asi 7x12 metrov. Nakopali aj 40 vriec zemiakov, vysádzali ich 12 vriec.

Zemiaky pestovali aj na pozemku o rozmeroch 5x110 m za rodinným domom č. XXX, kde pestovali aj
fazuľuakalerábnapoliorozmerochasi3-4mx7metrov.Kčisteniužumpyžalovanýmidošlo16.10.1997
autom zn. TATRA a fekálnym vozom 31. 08.2000. Pivnica je vzdialená asi 3 metre. Stavba studne bola
zohľadnená pri stavebnom povolení.

Žalovaná I. na pojednávaniach vypovedala, že pivnica musí spĺňať isté náležitosti, a to, čo žalobkyňa
nazýva pivnicou, je súčasť jej rodinného domu nezabudovaná v zemi. Žalobkyňa sa na ňu nikdy
neobrátila s požiadavkou na náhradu škody. Pravdou totiž je, že pivnica vlhká nebola.Žalovaná II. vo svojich výpovediach uviedla, že dom žalobkyne nezamoká zo žumpy, ale nemá urobenú
kanalizáciu. Voda nejde k domu č. XXX, ale k jarku, ktorý v čase dažďov zdvíha svoju hladinu a všetci
ľudia v okolí majú mokré pivnice, okrem žalovaných. Podlahu vo svojom dome menili v kuchyni, drevenú

za betónovú, pred 30 - 40 rokmi, ešte za života ich matky. Kúpeľňa bola zhotovená nanovo, na podlahe
je dlažba. V pivniciach žalobkyne nie je izolovaná podlaha. V blízkosti nového domu je stará 70 ročná
studňa. Keď o jej existencii žalobkyňa vedela, mala si pivnice zaizolovať. Pivnica v starom dome je
opačným smerom od domu žalovaných, možno 8-10 metrov od žumpy, na jej úrovni. Spád žumpy je
smerom k novému domu, nie k pivnici v dome starom. Pivnica v novom dome je asi 20-30 metrov od

žumpy. Ani ju žalobkyňa nikdy nepožiadala o náhradu škody. Žalobkyňa má spory so všetkými susedmi,
ktoré boli riešené cestou obecného úradu aj súdu. Pivnica v dome žalobkyne je v hĺbke asi 2,5 metra,
voda v studni môže mať asi 3 metre. Pamätá si, keďže raz bola v pivnici žalobkyne, že tam bola hlinená
dlážka.

Pôvodná právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na povinnosť uloženú právnej predchodkyni

žalovaných 30.0l.1992 vybudovať do 30.09.1992 nepremokavú železobetónovú žumpu. Konštatovala,
že znalec W.. L.. L., Y.. označil dve možné príčiny vlhnutia rodinných domov žalobkyne, závažnou z
nich je žumpa. Z vykonaného znaleckého dokazovania je preukázané poškodenie majetku žalobkyne,
ktorá sa domáha náhrady v nižšej sume, než bola určená znaleckými posudkami. Príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou spočíva v nedodržaní stavebno-technických

predpisov pri výstavbe žumpy žalovanými. V dôsledku prenikania tekutého odpadu dochádza k
zamokaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, čím sa zaoberal aj Obecný úrad Vavrišovo v
stavebnom konaní. Po napojení nehnuteľnosti žalovaných na verejnú kanalizáciu od roku 2002 k
zamokaniu stavieb žalobkyne nedochádza. Terajší právny zástupca žalobkyne uvádzal, že bolo
preukázané, že vlhnutie majetku žalobkyne je zapríčinené slabou, alebo žiadnou vodotesnosťou žumpy

žalovaných, o čom svedčí znalecký posudok L.. T. L., ktorý zhodnotil konštrukciu aj izoláciu žumpy ako
nedostatočné a celé prevedenie žumpy za neodborné. Znalec vypočítal, že za deň by z tejto žumpy
uniklo približne 9 m3 vody, teda netvrdí, že takéto množstvo vody denne do tejto žumpy natieklo.
Tvrdenie žalovaných, že dažďovej vody malo napadnúť za rozhodné obdobie oveľa viac je irelevantné,
pretože z neho nevyplýva, že všetka napršaná voda vsiakla do zeme, a že všetka odišla smerom

na rodinné domy žalobkyne. Bolo preukázané, že po zriadení kanalizácie žalovanými zamokanie
nehnuteľností žalobkyne prestalo, čo spolu so závermi znaleckého posudku L.. L. preukazuje, že jedinou
príčinou vlhnutia nehnuteľností žalobkyne bola netesná žumpa žalovaných, preto výlučne žalované
zavinili škodu na strane žalobkyne. Rozsah a výška škody sú preukázané znaleckými posudkami L.. H.
A. a L.. V. N., ako aj listinnými dôkazmi, ktoré boli vykonané, rozpočtom a pod. Navrhol, aby súd návrhu

v celom rozsahu vyhovel.

Právny zástupca žalovaných uvádzal, že ak by aj existovalo obťažovanie tekutými odpadmi, je v
nepatrnomrozsahu.Znaleckédokazovaniebymaloposúdiťpriepustnosťžumpykomplexne,prihliadajúc
na množstvo a rozsah zrážok v teréne, pôdne podmienky, pomer úniku odpadov zo žumpy k ostatným

dôvodom zamokania stavieb. Kontrolu tesnosti žumpy vykonal pán R. G. z Lipt. Hrádku 18.06.1993
a konštatuje jej nepriepustnosť. Navrhol vypočuť ako svedka R. G.Í., ktorý túto skúšku robil. Múr z
pôvodného rodinného domu č. XXX mal byť asanovaný, nebola na ňom prevedená izolácia. Dom
súp. č. XXX je postavený na studni, chodník na jeho severnej strane je na hranici betónového krytu
studne, čo vyplýva z fotografií. Stavby vo vlastníctve žalobkyne neboli zaizolované. Znalecký posudok

Doc. L. preukázal priesaky žumpy v roku 2001, nie priesaky v minulosti. Pri priesakoch 9 m3 denne,
teda 3.300 m3 ročne by muselo také isté množstvo vody do žumpy aj natiecť. Ročná spotreba vody
žalovaných bola od 10 do 20 m3 ročne, žalované užívajú nehnuteľnosti rekreačne 2-krát mesačne na
asi 4 dni. Navrhol vypočuť znalkyňu Ing. N. s poukazom na to, že stavby žalobkyne neboli zaizolované.
Meranie priesakov zo žumpy pri znaleckom dokazovaní bolo uskutočnené domácky zhotoveným a

necertifikovaným prístrojom a je neobjektívne. V čase zriadenia zo žumpy, ako vyplýva z prehlásenia
R. G., jej obsah do okolia neprenikal. Je možné, že sa tak stalo po čase vplyvom mrazov, keď
niekde vznikla trhlina, čo bolo zistené v roku 2002. Znalec L.. A. sa nezaoberal príčinou hnitia zeleniny.
Námietku premlčania doplnil o tvrdenie, že je premlčaný celý žalovaný nárok. Prvotná žaloba znela na
odstránenie vlhnutia, nie na náhradu škody. Premlčaciu dobu je potrebné počítať od podania návrhu na

pripustenie zmeny žaloby. Predloženými fotokópiami faktúr za dodanú vodu za obdobie od 15.05.1993
do 25.10.2013 Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Lipt. Mikuláš chce poukázať na pomer medzi
napršanou vodou a množstvom fakturovanej vody, ktoré má byť zohľadnené, keďže znalec vychádzal
z nameraných 9 m3 vody. Tento pomer sa zistí vynásobením rozlohy pozemku a množstva dažďovejspadnutej aj odtečenej vody. Nebolo preukázané zavinenie žalovaných na vzniknutej škode, nebola
ustálená doba jej vzniku. Tvrdená škoda na nehnuteľnostiach bola vyčíslená znalkyňou L.. N. o mnoho
rokov neskôr, ako škoda mala vzniknúť. Škoda mala byť vyčíslená ku času, kedy vznikla a podľa

cien potrebných na opravy. Škoda na zelenine bola vyčíslená na základe tvrdenia žalobkyne a svedka
N.. Žalobkyňa uskladňovala opakovane zeleninu v priestoroch, ktoré podľa nej neboli vyhovujúce.
Vyprázdnenie žumpy žalovaných v dvoch prípadoch potvrdila aj samotná žalobkyňa. V r. 1993 žumpa
bola zistená nepriepustnosť žumpy. Nebolo preukázané, kedy začala prepúšťať. Zásadným je vlhnutie
domov, lebo neboli odizolované v rozpore s právnymi normami. Všetky dôkazy svedčia o tom, že nebol

preukázaný vznik škody ani zodpovednosť žalovaných.

Z fotokópie oznámenia o úmrtí z 11.12.2008 je preukázané, že žalobkyňa II. U.
Z., matka žalobkyne I., zomrela v tento deň vo Vavrišove. Z fotokópie potvrdenia, vydaného notárkou
JUDr. Milenou Geškovou ako súdnou komisárkou sp. zn 6D/166/209, Dnot 94/2009 je preukázané, že
jedinou dedičkou U. Z. je dcéra G. N..

Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš pre obec a
katastrálne územie S. je preukázané, že vlastníčkou pozemku KN parc. č. 824/2 o výmere 168 m2,
zastavané plochy aj stavby na nej zriadenej rodinného domu súp č. XXX je žalobkyňa.

Výpisom z lisu vlastníctva č. X Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš je preukázané, že
vlastníčkou pozemkov KN parc. č. 817 o výmere 432 m2, orná pôda, KN parc. č. 818 s výmerou 407 m2,
záhrady, KN parc. č. 821 o výmere 104 m2, zastavané plochy a nádvoria a KN parc. č. 823 o výmere
59 m2, zastavané plochy a nádvoria, všetkých v kat. úz. S., je žalobkyňa.

Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš pre obec a kat.
úz. S.P. je preukázané, že vlastníčkou pozemku KN parc. č. 819, o výmere 458 m2, orná pôda, KN parc.
č. 820 o výmere 527 m2, záhrady a parc č. KN 822 o výmere 136 m2, zastavané plochy, ako aj stavby
rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na KN parc. č. 822, je žalobkyňa, ktorá nehnuteľnosti zdedila
po svojej matke, pôvodnej žalobkyni v II. rade - U. Z..

Z výpisu z lisu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš, pre obec a
katastrálne územie S. súd zistil, že podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, a to pozemkov KN-C
parc. č. 808/1 s výmerou 242 m2, zastavané plochy, KN parc. č. 815 o výmere 397 m2, záhrady a KN
parc. č. 816 o výmere 378 m2, orná pôda, ako aj stavby rodinného domu súp. č.XXX, postaveného na

KN parc.č. 808/1 sú žalované, každá so spoluvlastníckym podielom 1.

Svedok V. N., manžel žalobkyne, dňa 14.05.2014 vypovedal, že do Vavrišova sa priženil v roku 1989.
Dom súp. číslo XXX bol novostavbou, všetko bolo suché. Už možno behom 2-3 rokov, keď mali v pivnici
uskladnenú zeleninu - hlúbovú, koreňovú aj zemiaky, začala sa vyskytovať najprv vlhkosť zo spodnej

časti zeminy, ktorá nebola zabetónovaná, aby to dýchalo. Boli tam drevené zábrany, ktoré museli meniť
každé dva roky. Zelenina vlhla, vyskytovala sa biela aj žltá pleseň, nasťahovala sa chrobač. To isté sa
dialo v pivnici rodinného domu súp. č. XXX, kde mali uskladnenú väčšiu časť zemiakov. Musel všetko
dezinfikovať LED lampou, omaľovať, vybieliť. Zeleninu pestovali vo väčšom rozsahu. Päť hriadok bolo
na ploche asi 7,5 x 1 meter, na dvoch bola koreňová zelenina. V jednom riadku bolo vysadených asi 20

kalerábov, riadkov bolo 5- 6. Zemiaky sadili pol na pol na ploche asi 7-8 árov. Bolo ich aj 120 30 kilových
vriec, keď beriem do úvahy veľké, malé zemiaky aj zemiaky na sadenie. Väčšinu z toho vyhadzovali.
Tento stav pretrvával do napojenia obce aj susediek na kanalizáciu pravidelne, odvtedy je všetko suché,
nič nehnije. Nevedel uviesť, koľko rokov takto zeleninu uskladňovali v pivnici, a potom ju vyhadzovali.
Išlo o veľké škody, bolo to zamorené, páchnuce. Iný spôsob skladovania zeleniny nezvolili, lebo nemali

iný priestor. Na otázku, či robili nejaké stavebné úpravy , odpovedal, že odizolovanie bolo treba, lebo
základy boli odizolované, ako sa to napájalo na kanalizáciu. Teraz sú obidva domy suché.

Z fotokópie potvrdenia obce Vavrišovo z 25.07.2002 zn. 23/2002-potvr. je preukázané, že rodinný
dom súp. č. XXX vo S. bol napojený na obecnú kanalizáciu v dňoch 11.-12.07.2002 na základe

žiadosti o kanalizačnú prípojku žalovanej II. V potvrdení z 09.08.2002 obec Vavrišovo uviedla, že trasa
kanalizačného zberača je vodotesná, bez trativodov.Z fotokópie listu Ľ. Š. pre Obvodný úrad životného prostredia Lipt. Hrádok z 25.11.1991 súd zistil,
že je vyjadrením k odstráneniu stavby vo Vavrišove č. XXX. Pisateľka (ktorá je susedou) udáva, že jej
podmienkou je zrušenie trativodu domového odpadu vody, ktorý veľmi premočil celý pozemok a voda

zateká pod múr domu podpísanej, susediaci s domom pani Y.. Múr je premoknutý už do 1,20 - 1,50 m.

Zfotokópiezápisnicez29.11.1991,napísanejvkonaníoodstránenístavby,začatéhonazákladežiadosti
stavebníčky I. Y., S. XXX súd zistil, že projektová dokumentácia neuvažuje s vybudovaním žumpy. Táto
problematika je predmetom iného riešenia.

Obsahom fotokópie dodatočného povolenia stavby, vydaného Obvodným úradom životného prostredia
Lipt. Hrádok 30.01.1992 ŽP1496/327-6/91 Ga pre stavebníčku I. Y. je preukázané, že bola povolená
rekonštrukcia hospodárskej budovy na rekreačné účely s garážou vo Vavrišove č. XXX, keď stavebníčka
do 30.09.1992 vybuduje nepriepustnú železno-betónovú žumpu o obsahu 15 m3 na vlastnom pozemku.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru, odbor územného plánovania Lipt. Mikuláš z 22.02.1989,
č. UP 168/89 Ka súd zistil, že vlastníčke G. Z. bolo nariadené odstránenie schátralého rodinného
domu v kat. úz. S., nachádzajúceho sa na parc. č. 73/1. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že
obvodové murivo schátralého rodinného domu je značne znehodnotené vlhkosťou, nakoľko na dome
nie je prevedená izolácia. Priečky aj obvodové murivo je popraskané, čím sa znižuje ich nosnosť.

Z písomného stanoviska R. G., U.. C., Č. XXX/X, pre I. Y., S. XXX z 18.06.1993 súd zistil, že vykonal
kontrolu tesnosti žumpy, ktorá je na kapacitu rodinného domu č. XXX postačujúca, keďže je tento
obývaný len sporadicky. Stavebníčka z pôvodnej priepustnej žumpy vybudovala žumpu nepriepustnú
tým, že odizolovala pôvodné steny a podlahu žumpy a izoláciu zabezpečila ochrannou mazaninou a

obetónovaním stien. Tesnosť bola odskúšaná vodným stĺpcom 17.06.1993.

Zo znaleckého posudku č. 001/2002 znalca W.. L.. T. L., Y.. zo Žiliny je preukázané, že žumpa,
prislúchajúca k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na KN parc. č. 808/1, nie je zhotovená
v súlade so stavebno-technickými predpismi. Tvrdená rekonštrukcia v roku 1993 nebola urobená v

súlade so stavebno-technickými predpismi a odborným spôsobom. K žumpe nie je vykonaná riadna a
funkčná úplná izolácia. Žumpa je odizolovaná len v jej spodnej časti do výšky 350 mm od dna. Čiastočná
izolácia nie je funkčná, je urobená neodborným spôsobom. Zásadný nedostatok žumpy spočíva v tom,
že nie je vodotesná a z tohto dôvodu unikajú tekuté domové odpady do okolitého terénu, dochádza k
prenikaniu a priesaku tekutých odpadov. Unikajúce tekuté odpady zo žumpy môžu spôsobovať vlhnutie

rodinného domu súp. č. XXX, pozemku KN parc. č. 824/2, KN parc. č. 823 a múru na ňom postavenom,
pozemku KN parc. č. 822 a rodinného domu súp. č. XXX. Zamedziť unikaniu tekutých odpadov zo
žumpy je možné vyhotovením izolácie v celej žumpe tak, aby z hľadiska vodotesnosti spĺňala požiadavky
STN 750905. Vlhnutie rodinných domov žalobkyne je zapríčinené v podstate z dvoch dôvodov: a)
vzlínaním zemnej vlhkosti vzhľadom na chýbajúcu izoláciu proti vode a zemnej vlhkosti na rodinnom

dome súp. č. XXX a múre, postavenom na pozemku KN parc. č. 823, b) nadmerným prevlhovaním
terénu v okolí týchto nehnuteľností od enormného prenikania a značných priesakov tekutých odpadov
zo žumpy, prislúchajúcej k rodinnému domu súp. č. XXX. Žumpa prepúšťa pri predpokladanom plnom
využití za 24 hodín 9,04 m3 tekutých odpadov, keď jej dovolený únik je 0,006 m3/24 hodín (1,22 mm
vodného stĺpca), čo môže spôsobovať vzhľadom na relatívne malú vzdialenosť rodinných domov od

žumpy závažnú príčinu vlhnutia ich stien a múra, postaveného na KN parc. č. 823. Znalecký posudok
bol vypracovaný 02.01.2002, ohliadka žumpy bola vykonaná znalcom 03.05.2001. V tento deň bolo
vykonané zameranie skutočného stavu a zhotovená fotodokumentácia, rovnako bola vykonaná skúška
vodotesnosti, prístrojom ma meranie poklesu hladiny kvapaliny v uzatvorených nádržiach, s presnosťou
merania o 1 mm. Znalec ohliadol aj poškodené nehnuteľnosti žalobkyne.

Žalované cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení z 24.06.2002 k znaleckému posudku
žiadali určiť pomer medzi množstvom úniku zo žumpy a vodou vsakujúcou do terénu zo zrážok a
snehu za dobu používania žumpy. Podľa žalovaných základnou príčinou zamokania stien domu sú
hydrometeorologické a pôdne pomery spolu so skutočnosťou, že steny domu nie sú od zeme izolované.

V miere, akej je žumpa využívaná, nie je únik odpadov z nej príčinou zamokania. Múry starého domu
boli zamoknuté v dobe, kedy žumpa ešte nebola používaná. Okresný národný výbor, odbor územného
plánovania v Lipt. Mikuláši 22.02.1989 nariadil odstránenie schátralého rodinného domu G. Z. na parc.
č. 73/1 z dôvodu znehodnotenia muriva domu vlhkosťou, nakoľko na ňom nie je izolácia.Tunajší okresný súd uznesením č. k. 7C/143/1999-177 z 20.02.2009, právoplatným 01.04.2009,
uložil súdnemu znalcovi W.. L.. L., Y.., písomné doplnenie znaleckého posudku č. 001/2002 o

zodpovedanie otázok, smerujúcich k zisteniu existencie izolácie rodinných domov žalobkyne v čase od
01.01.1991 do 12.07.2002, za účelom zistenia percentuálneho podielu vlhnutia, vyvolaného priesakmi
zo žumpy, patriacej k rodinnému domu č. XXX, za účelom zistenia príčiny vzlínania zemnej vlhkosti
na nehnuteľnostiach žalobkyne, určenia množstva priesakov zo žumpy pri rodinnom dome súp. č.
XXX a vyjadrenie jej percentuálneho podielu na zamokaní rodinného domu súp. č. XXX , ako aj na

vyjadrenie percentuálneho podielu na zamokaní studne, ktorá je v jeho blízkosti postavená. Toto
znalecké dokazovanie však nebolo realizované vzhľadom na jeho vysokú nákladnosť. W.. L.. L., Y..,
podaním z 03.04.2009 oznámil, že od 27.03.2006 nevykonáva činnosť znalca. Následne ustanovený
súdny znalec L.. L. W., A.., v podaní z 22.10.2010 uviedol, že 23.09.2010 uskutočnil na mieste
samom ohliadku spojenú s miestnym šetrením spolu s kozultantom W.. L.. O. W., Y.. Vzhľadom na
rozsah položených otázok, v zmysle určenia percentuálneho podielu vlhnutia nehnuteľností, bude nutné

vynaložiť na znalecké dokazovanie predpokladané náklady 14.000,- eur, ktorých hlavnú zložku tvorí
zložitáačasovoveľminárodnápočítačováanalýzapodmienokprúdeniakvapalínvdanýchpodmienkach
geologického prostredia. Na toto oznámenie reagovala žalobkyňa podaním z 26.11. 010, poukážuc
na nehospodárnosť takto nariadeného znaleckého dokazovania, zohľadňujúc výšku uplatnenej náhrady
škody. Uviedla, že nie je schopná ani ochotná uhrádzať tak vysoké predpokladané náklady. Vzhľadom

na súčasný stav nehnuteľností sa dá ťažko zistiť rozsah ich poškodenia a výška spôsobenej škody.

Zo znaleckého posudku č. 30/2009 súdnej znalkyne L.. V. N. súd zistil, že výška znehodnotenia,
vzniknutého v časovom období od roku 1991 do 12.07.2002 na obvodovom múre rodinného domu
súp. č. XXX S. S., severnej steny v dĺžke 12,5 m a výške 1 m a západnej steny v dĺžke 2 m a

šírke 3 metra zodpovedá výške nákladov potrebných na odstránenie poškodenia. Tieto náklady (na
odizolovanie severného múru, opravu vnútorných omietok a na opravy vonkajších omietok severnej
steny, odizolovanie západného múru) v roku 2007 (kedy boli žalobkyňou vykonané niektoré práce podľa
priloženej kalkulácie) predstavovali práce v sume 700,22 eur a v roku 2009 vo výške 718,30 eur,
spolu 1.418,52 eur. Výška znehodnotenia pôvodných podláh v rodinnom dome súp. č. XXX zodpovedá

výške nákladov, potrebných na odstránenie tohto poškodenia, čo je suma 109,09 eur. Výška škody na
deliacom múre medzi nehnuteľnosťami súp. č. XXX a súp. č. XXX a súp. č. XXX S. S. zodpovedá
výške nákladov potrebných na odstránenie tohto poškodenia (náklady na opravu zrealizované v roku
2007 - odizolovanie múru) a náklady na opravy vonkajších omietok zo severnej a južnej strany. Práce
v roku 2007 ocenila sumou 458,53 eur a práce pre rok 2009 sumou 1633,18 eur, čo je spolu 2.091,71

eur. Výška nákladov, potrebných na uvedenie do pôvodného stavu pivnice v rodinnom dome súp. č.
XXX, predstavuje náklady na stavebné práce, ktoré je potrebné zrealizovať v celkovej výške 812,14 eur.
Prílohu č. 3 znaleckého posudku tvoria položkovité rozpočty na odstránenie závad v rozsahu 15 strán.
Rovnako je súčasťou znaleckého posudku fotodokumentácia.

Zo znaleckého posudku č. 10/2009 znalca L.. H.Š. A. z odboru poľnohospodárstvo z 28.07.2009
súd zistil, že škoda na zelenine, uskladnenej v pivnici rodinného domu súp. č. XXX, v množstvách
uvádzaných žalobkyňou, bola v roku 1991 vo výške 26,518 eur, v roku 1992 vo výške 35,778 eur, v
roku 1193 vo výške 35,998 eur, v roku 1994 vo výške 51,958 eur, v roku 1995 vo výške 50,399 eur, v
roku 1996 vo výške 47,56 eur, v roku 1997 vo výške 50,423 eur, v roku 1998 vo výške 53,138 eur, v

roku 1999 vo výške 38,886 eur, v roku 2000 vo výške 51,906 eur, v roku 2001 vo výške 32,38 eur a v
roku 2002 vo výške 44,247 eur, celkovo 519,191 eur.

K fotokópii čestného prehlásenia občanov obce, predloženého súdu právnym zástupcom žalovaných na
preukázanie, či a akým spôsobom bola žumpa čistená, súd konštatuje, že z uvedenej písomnosti nie

je zrejmý dátum a miesto jej vyhotovenia a jej obsah je všeobecný (dolupodpísaní susedia prehlasujú,
že boli niekoľkokrát svedkami čistenia a vyprázdňovania žumpy fekálnym autom, patriacej k domu č.
XXX spoluvlastníčok C. Y. V. Z. W., ako aj svedkami prác na izolácii tejto žumpy). Ide o nekonkrétne
prehlásenie, z ktorého nie je zrejmé k akému časovému obdobiu sa vzťahuje jeho obsah. Následne na
pojednávaní dňa 14.05.2014 právny zástupca navrhol tieto osoby vypočuť ako svedkov. Vzhľadom na

neurčitý obsah tohto čestného prehlásenia súd uvedený dôkaz nevykonal, najmä keď samotné žalované
netvrdili, v ktorých dňoch a akým spôsobom bola žumpa čistená, čo by svedecké výpovede mohli
potvrdiťalebovyvrátiť.Svedkovianemôžunahrádzaťprocesnúčinnosťúčastníkovaprednášaťskutkovétvrdenia, čo je v zmysle procesných pravidiel úlohou účastníkov sporu. Svedecká výpoveď má potom
len preukázať pravdivostnú hodnotu predneseného tvrdenia.

Z predložených fotokópií faktúr vyhotoviteľa Liptovská vodárenská spoločnosť a.s., pre Z. W. súd zistil
fakturáciu vodného za bližšie neoznačené odberné miesto (medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že ide o rodinný dom vo S. súp. č. XXX), a to za fakturačné obdobie od 31.10.2002 do 25.10.2013 8
m3, v období od 22.02.2001 do 03.10.2002 0 m3, od 27.09.2000 do 22.02.2001 5 m3, za obdobie od
10.03.1998 do 08.09.1998 6 m3, od 08.08.1997 do 10.03.1998 14 m3, od 09.12. 1996 do 08.08.1997

14 m3, 11 m3 za obdobie od 12.08.1996 do 09.12.1996 a 16 m3 od 19. 04.1996 do 12.08.1996, 11 m3
od 29.09.1995 do 19.04.1996, 34 m3 od 13.04.1995 do 09.09.1995, 5 m3 od 03.11.1994 od 14.03.1995,
32 m 3 od 09.05.1994 do 03.11.1994, 42 m3 od 02.11.1993 do 09.05.1994 a 19 m3 od 15.05.1993 do
31.07.1993.

Z oznámenia Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava z 19.02.2014 je zistený ročný úhrn

atmosférických zrážok za obdobie rokov 1991 až 1999 a za čas od 01.01.2002 do 12.07.2002; tieto
údaje získal súd na základe procesného návrhu žalovaných.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk.).

Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobe vyhovel čiastočne. Odvolací Krajský súd v
Žiline uznesením č. k. 9Co/141/2012-377 z 28.06.2012, právoplatným 21.03.2013 uviedol, že všetky

žalované nároky žalobkyne na náhradu škody, je potrebné v ďalšom konaní, aj z hľadiska spoluzavinenia
posudzovať samostatne. Predmetom dokazovania po pripustení zmeny žaloby vyvolanej zaizolovaním
spornej žumpy v dňoch 11. -12.07.2002 bola najmä existencia základných predpokladov zodpovednosti
za škodu, ktorou sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a prezumované zavinenie, na princípe ktorého Občiansky zákonník zakladá

zodpovednosťzanáhraduškodu. Porušenímprávnejpovinnostijeúkon,ktorýjevrozporesobjektívnym
právom. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalované porušili právnu povinnosť, vyplývajúcu
zo všeobecne záväzných právnych predpisov zabezpečiť, aby nedochádzalo k priesakom domového
odpaduzožumpynimiužívanejdookolia.Užprávnapredchodkyňažalobkýň,ichmatkaI.Y.pribudovaní
žumpy pri rodinnom dome súp. č. XXX S. S. porušila stavebno-technické predpisy vybudovaním

neizolovanej žumpy, preto jej v r. 1991 jej bola nariadená Obecným úradom Vavrišovo v stavebnom
konaní a následnom dodatočnom povolení stavby z 30.01. 1992 povinnosť v termíne do 30.09.1992
vybudovať nepriepustnú železobetónovú žumpu. Teda v r. 1991, od ktorého sa domáha žalobkyňa
náhrady škody, k priesakom zo žumpy dochádzalo. Z potvrdenia R. G. z 18.06.1993 o vybudovaní
nepriepustnej žumpy odizolovaním pôvodných stien a podlahy s tým, že jej tesnosť bola odskúšaná

vodným stĺpcom 17.06.1993 nie je zrejmá odbornosť osoby, ktorá ho podávala. Rovnako nie je zrejmé,
aké boli výsledky skúšky tesnosti, či bola zistená úplná alebo čiastočná nepriepustnosť žumpy, aký
veľký vodný stĺpec bol použitý. Ďalej je potrebné vychádzať aj z konštatovania uvedenej osoby o tom, že
rekonštruovaná žumpa je postačujúca na kapacitu rodinného domu č. XXX vzhľadom na jeho občasnúobývanosť. Súd nevyhovel návrhu žalovaných z 18.03.2013 na doplnenie dokazovania výsluchom
svedka R. G. na otázku nepriepustnosti spornej žumpy po jej vybudovaní v roku 1993, pretože pre
rozsudokjerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia.Písomnéprehlásenietejtoosobyzodňa18.06.1993

potvrdilo,žežumpajezašpecifickýchpodmienokjejodskúšaniazohľadňujúcdočasnúobývanosťstavby
rod. domu súp. č. XXX (nie príslušnú STN) nepriepustná, avšak výsledky znaleckého dokazovania
vykonaného v roku 2002 preukázali opak. Z výpovede žalobkyne a osobných pozorovaní jej matky
(pôvodne žalobkyne II.), ktoré žalované nespochybnili, je preukázané, že početnosť a frekvenciu osôb,
zdržujúcich sa v dome č. XXX, nemožno hodnotiť len ako sporadickú. Tiež je potrebné zobrať do úvahy,

že žumpa slúži na zachytávanie všetkej odpadovej vody, vrátane odpadu z kuchyne a po praní, splaškov
a ostaných tekutých odpadov. P. G. pri vydávaní potvrdenia vychádzal zo sporadického obývania rod.
domu č. XXX. Vzhľadom na súdom vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie bolo nadbytočným a
nehospodárnym p. G. vypočúvať tak, ako to navrhovali žalované. Čiastočnú, neodborne vykonanú
izoláciu žumpy potvrdil znalecký posudok W.. L.. L., Y.., ktorý zároveň určil aj množstvo priesakov
zistených exaktným meraním, vychádzajúc z predpokladu plnej prevádzky rod.domu č. XXX. Argument

o použití necertifikovaného meradla znalcovým konzultantom žalované použili až v odvolacom konaní
napriek tomu, že znalecký posudok im bol riadne a včas doručený a znalec vykonával meranie na mieste
samom v ich prítomnosti. Vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania žalované vzhľadom na jeho
finančnú náročnosť rovnako ako žalobkyňa odmietli. K porušeniu právnej povinnosti však nedošlo len
na strane žalovaných (ktoré v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpili do práv a povinností svojej právnej

predchodkyne) ako terajších vlastníčok domu súp.č.XXX a žumpy k nemu patriacej, ale aj na strane
žalobkyne (okrem deliaceho múru - pozostatku rod. domu súp. č. XXX, kde zodpovednosť za škodu
nesie v celom rozsahu žalobkyňa z dôvodov uvedených nižšie). Vykonaným znaleckým dokazovaním je
preukázané, že vlhnutie nehnuteľností žalobkyne je zapríčinené v podstate z dvoch hlavných dôvodov.
Okrem nadmerného prevlhovania terénu od enormného prenikania a značných priesakov tekutých

odpadov zo žumpy žalovaných je druhým, rovnocenným dôvodom vzlínanie zemnej vlhkosti vzhľadom
nachýbajúcuizoláciuprotivodeazemnejvlhkostinadomesúp.č.XXXamúre.Vzhľadomnatentozáver
znalca W.. L.. L., Y.. súd potom ustálil aj spoluzodpovednosť žalobkyne za vzniknutú škodu. Uvedené
zistenédvepríčinyzamokaniamožnopovažovaťzahlavnévrovnakompomere.Zodpovednosťzaškodu
vzniknutú zamokaním nehnuteľností žalobkyne potom nesú, okrem škody spôsobenej na deliacom múre

- pozostatku rod. domu súp. č. XXX, obidve strany sporu v polovici, čo je v súlade so spravodlivým
usporiadaním pomerov a existujúcu dôkaznú situáciu. Ani jedna zo strán konania nebola ochotná znášať
neprimerane vysoké náklady (cca 14.000 eur) za podrobnejšie a presnejšie znalecké dokazovanie.
Nemožno tiež vyžadovať, keďže súd zisťuje nie materiálnu, ale formálnu pravdu, aby tieto náklady
znášal štát, teda daňoví poplatníci. Aj keď súd v zmysle procesného návrhu žalovaných zabezpečil

správu zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava o množstve zrážok padnutých v
obci Vavrišovo za obdobie od roku 1991 do 12.07.2002, ďalšie dokazovanie po získaní vedomosti
o zabezpečení tohto listinného dôkazu žalované nenavrhli. Súd ani účastníci nedisponujú odbornými
znalosťami, dostatočnými pre posúdenie pomeru spadnutých zrážok na zamokaní nehnuteľností
žalobkyne. Aj napriek výslovnej otázke súdu žalované na pojednávaní 14.05.2014 ďalšie dokazovanie

v tomto smere nenavrhli; ich právny zástupca uviedol, že pomer medzi napršanou vodou a množstvom
fakturovanej spotrebovanej vody sa zistí ako vynásobenie rozlohy pozemku a množstva spadnutej
dažďovej aj odtečenej vody. Ide o všeobecné a nekonkrétne tvrdenie, ktoré žalované žiadnymi číselnými
údajmi nedoplnili. Súd v záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania ich procesnú aktivitu
nahrádzať nemôže. Ak sa žalované chceli brániť takýmto spôsobom, bolo ich úlohou predložiť súdu

potrebné číselné údaje a v prípade ich spochybnenia žalobkyňou bolo namieste nariadenie znaleckého
dokazovania. V tomto smere súd hodnotil aj žalovanými predložené faktúry za vodné, preukazujúce
množstvo dodanej vody v rozhodnom období. Tieto listinné dôkazy bol súd povinný hodnotiť každý
jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, ako aj v súvislosti s obsahom znaleckého posudku č. 001/2002
Doc.L.. Žalovanémalivedomosťozabezpečeníavykonanítohtodôkazu,uvedenýznaleckýposudokim

bol riadne doručený a až v odvolaní z 10.02.2012 kvalifikovaným spôsobom namietali správnosť týchto
záverov znalca. Je pravdou, že na pojednávaní 16.11.2011 navrhli doplniť dokazovanie vyžiadaním
predloženia dokladov o spotrebe vody v dome žalovaných vzhľadom k množstvu uvažovanej spotreby
vody v znaleckom posudku, ale urobili tak až 9 rokov po jeho podaní. Podstatné však je, že podľa
záverov tohto znaleckého posudku bol zistený únik 377 litrov odpadu za jednu hodinu, čo potom,

vzhľadom na fakturované množstvá spotreby vodu 8-34 m3 znamená únik celej spotrebovanej
vody do okolia žumpy. Predmetom konania doteraz nebolo posúdenie otázky, aké množstvo vody
preniknutej zo žumpy je potrebné na spôsobenie škody na nehnuteľnostiach žalobkyne, či postačuje
napr. preniknutý jeden m3 vody, alebo je potrebný priesak 377 litrov za hodinu, lebo to nenavrhla anijedna strana sporu. Podstatné pre posúdenie tohto sporu je, že znalec jednoznačne určil za jednu z
dvoch hlavných príčin zamokania domu žalobkyne priesaky žumpy žalovaných. Menovaný znalec tiež
v znaleckom posudku konštatoval, že žumpa nevyhovuje zákonom predpísanej technickej norme, v

čom súd vidí porušenie povinnosti žalovaných, zakladajúce ich zodpovednosť za škodu vzniknutú na
nehnuteľnostiach žalobkyne bez ohľadu na množstvo priesakov, ktoré z nej unikali. Žumpa žalovaných
bola zaizolovaná len čiastočne a nefunkčne, napriek predchádzajúcim pokusom o riešenie tohto stavu
cestou Obce Vavrišovo. V ostatných častiach žalovaného nároku súd ustálil zodpovednosť žalobkyne
a žalovaných v rovnakom pomere 1. Dôvodom je skutočnosť, že podľa znaleckého posudku Doc. L.

sú priesaky zo žumpy žalovaných jednou z dvoch príčin vzniku poškodenia nehnuteľnosti žalobkyne.
Druhou príčinou je vzlínanie zemnej vlhkosti, kde súd zohľadňoval dostatočné nezaizolovanie stavby
stavieb žalobkyne. Aj znalkyňa L.. N. v znaleckom posudku č. 30/20o9 konštatuje, že pri obhliadke
rodinného domu súp.číslo XXX zistila poškodenie jeho obvodových múrov, keď na strane 4. znaleckého
posudku konštatuje, že pôvodne pod jeho obvodovými múrmi nebola zrealizovaná vodorovná izolácia
proti vode a obvodové múry mohli zavĺhať aj zo zemnej vlhkosti, čo je ďalší dôkaz pre vyvodenie

spoluzodpovednosti žalobkyne. Z dvoch možných ustálených príčin na strane žalobkyne spočíva jedna
a na strane žalovaných druhá, čo zodpovedá ich súdom ustálenému pomeru na zodpovednosti na
spôsobenej škode. Z týchto dôvodov súd ustálil pomer spoluzodpovednosti žalobkyne a žalovaných ako
50 % na strane žalobkyne a 50 % na strane žalovaných, ktorých procesné spoločenstvo vzhľadom na
ich rovnaký spoluvlastnícky podiel a § 438 Obč. zák. je nerozlučné.

Pri deliacom múre - pozostatku rodinného domu súp. č. XXX zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie v
plnom rozsahu žalobkyňa. V zmysle rozhodnutia štátneho orgánu - vtedajšieho Okresného národného
výboru, odboru územného plánovania Lipt. Mikuláš z 22.02.1989 č. UP 168/89 Ka bola zaviazaná
(pod svojím rodným menom Z.) na odstránenie tejto život a zdravie ohrozujúcej stavby. Túto povinnosť

neodstránením múra nesplnila, čím porušila svoju povinnosť uloženú rozhodnutím príslušného orgánu.
Nad splnenie tejto povinnosti nemožno stavať údajnú dohodu s právnou predchodkyňou žalovaných o
ponechaní jedného múru zo stavby ako súčasť oplotenia. Tomuto právnemu názoru súdu prvého stupňa
prisvedčilajodvolacíKrajskýsúdvŽilineuznesenímč.k.9Co/141/2012-377z28.06.2012,právoplatným
21.03.2013 uviedol, sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Ak žalobkyňa

nerešpektovala rozhodnutie príslušného orgánu o odstránení tejto stavby, zapríčinila existujúci stav a
žalované nemôžu znášať škodu, ktorá vznikla na tejto veci, pretože chýba príčinná súvislosť medzi ich
konaním a škodou.

Za škodu spôsobenú na uskladnenej zelenine nezodpovedajú žalované, preto v tejto časti žalobkyni

náhrada škody priznaná nemohla byť. Dôvodom je skutočnosť namietnutá žalovanými, že ak príčinou
zhnitia zeleniny, uskladnenej v pivniciach rodinných domov vo vlastníctve žalobkyne boli priesaky zo
žumpy, žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, lebo
napriek vedomosti o vznikajúcej škode na zelenine túto opakovane každoročne v nevhodných pivniciach
uskladňovala, čím ohrozovala svoje zdravie. Argumentácia žalobkyne a svedka, jej manžela V.. N. o

tom, že nemali k dispozícii iné skladovacie priestory, neobstojí. Prvoradá je ochrana života a zdravia
ako najcennejších hodnôt človeka. Žalobkyňa mohla riešiť uskladnenie zeleniny zdravotne nezávadným
spôsobom, napr. prenájmom vhodného skladovacieho priestoru, pričom náklady s tým spojené by za
splnenia všetkých zákonných požiadaviek predstavovali škodu, ktorá im takýmto spôsobom vznikla.

Žalované len všeobecným spôsobom (doslova jednou vetou) v odvolaní zo dňa 10.02.2012 vzniesli
námietku premlčania, čiastočne doplnenú na pojednávaní 25.04.2013 (bez konkretizácie kedy začalo
a kedy skončilo plynutie premlčacej lehoty). Súd musí zdôrazniť, že účastník, ktorý uplatnil námietku
premlčania je povinný tvrdiť skutkové okolnosti, potrebné pre posúdenie začiatku behu premlčacej doby
a svoje tvrdenia preukázať dôkazmi, pretože aj druhý účastník (v ktorého neprospech bola námietka

premlčania vznesená) má právo tvrdiť skutočnosti k otázke premlčania, ktoré je tiež povinný doložiť
dôkazmi. Ak si účastník, uplatňujúci námietku premlčania povinnosť tvrdenia nesplní, súd ho poučí
a vyzve na splnenie tejto povinnosti, inak vychádza z vykonaných dôkazov. Súd vyzval po vznesení
všeobecnej námietky premlčania v odvolaní právneho zástupcu žalovaných na špecifikáciu tejto
námietky uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 25.04.2013, ktorým mu uložil 14-dňovú lehotu

na predloženie dvoch písomných vyhotovení zdôvodnenia vznesenej námietky premlčania. Právny
zástupca žalovaných túto povinnosť doteraz nesplnil. Súd sa však zaoberal vznesenou námietkou
premlčania vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, ako aj na dobu trvania tohto sporu a doterajší
postup právneho zástupcu žalovaných, ktorý vzniesol námietku premlčania až v odvolaní a v prípadejej doplnenia v odvolaní proti tomuto rozsudku by opäť došlo k neprimeranému predĺženiu konania.
Pri jej posudzovaní súd vychádzal z nasledovného: Konanie bolo začaté na tunajšom okresnom
súde dňa 08.10.1999 ako konanie o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a na vykonanie

opatrení na odvrátenie hroziacej škody. Prvýkrát bola navrhnutá zmena žaloby v dôsledku pripojenia
rodinného domu žalovaných v dňoch 11.a 12.07.2002 na kanalizáciu, písomným podaním žalobkyne,
doručeným súdu 17.10.2002, ktorým si uplatnila žalobkyňa právo na náhradu škody 35.000,- Sk
spolu s 15,5 % p. a. úrokom z omeškania do zaplatenia, ktorá bola pripustená uznesením tunajšieho
okresného súdu z 18.07.2003 č. k. 7C/143/1999-104, právoplatným dňom 02.09.2003. Týmto podaním

nebola špecifikovaná výslovne škoda, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha, avšak z obsahu návrhu
na pripustenie zmeny žaloby vyplýva, že ide o škodu spôsobenú vlhnutím nehnuteľností. Následne
žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny žaloby písomným podaním zo 16.04.2007, súdu doručeným
09.05.2007, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k. 7C/143/1999-158 z 30.07.2007, keď predmetom
konania sa stal nárok žalobkyne na náhradu škody 19.926,- Sk (661,42 eur), vzniknutej na poškodenom
obvodovom múre rodinného domu, 49.435 Sk( 1.640,94 eur ), na poškodených podlahách rodinného

domu súp. číslo XXX, 39.454 Sk (t.j. 1309,63 eur), na deliacom múre (pôvodný rodinný dom súp. číslo
XXX), 5.000 Sk na pivnici rodinného domu súp. číslo XXX (165,92 eur) a 13.500 Sk (448,12 eur) na
zelenine, uskladnenej v pivnici rodinného domu súp. číslo XXX. Dôležité je, pre posúdenie námietky
premlčania, že táto škoda mala vznikať od rokov 1991 do 12.07.20202. Pri náhrade škody je právna
úprava premlčania postavená na kombinovanej premlčacej dobe, a to subjektívnej a objektívnej, ktorých

začiatok je stanovený odlišne a nezávisle na sebe a rovnako je vzájomne nezávislé aj ich plynutie a
skončenie. Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemôže prekročiť. Objektívna premlčacia doba je všeobecne určená v rozsahu troch rokov, v
prípade úmyselne spôsobenej škody za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.
V súdenom prípade nebolo preukázané, že škoda na majetku žalobkyne bola spôsobená úmyselne,

preto od okamihu vzniku škody začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba. Škoda, tvoriaca
predmet tohto konania, na majetku žalobkyne nebola spôsobená jednorazovou škodnou udalosťou, ale
vznikala kontinuálne od r. 1991 do 12.07.2002. Súdený prípad je špecifický a vymyká sa všetkým doteraz
judikovaným prípadom v tom, že udalosť, z ktorej škoda vznikla nie je jednorazovým dejom a vzhľadom
na špecifickosť spôsobu jej vzniku potom musel súd vychádzať z toho, že k vzniku škodovej udalosti

došlo ustáliteľným spôsobom (umožňujúcim vyčíslenie výšky škody) 12.07.2002 (kedy bol rodinný dom
v spoluvlastníctve žalovaných napojený na obecnú kanalizáciu a došlo k ukončeniu deja, ktorého
dôsledkom bol vznik a zväčšovanie škody na majetku žalobkyne) . Špecifickosť súdeného škodového
deja spočíva aj v tom, že škoda nevznikala v uvedenom období v dôsledku jednotlivých čiastkových
škodovýchudalostí,ktorýchzačiatokakoniecbybolomožnéustáliť,alevznikalakontinuálnesústavnými

prienikmi tekutého domového odpadu do nehnuteľností žalobkyne, trvajúcich dlhé časové obdobie. Ako
uvádza rozsudok NS ČR z 13.12.2000, zn. 25CdO/699/1999, začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je viazaný na škodovú udalosť. Tento pojem je potrebné vykladať tak, že zahŕňa nielen protiprávny
úkon, ale aj vznik samotnej škody. V prípade opačného výkladu by škoda mohla vzniknúť až po uplynutí
objektívnej premlčacej doby, keďže medzi porušením povinnosti a vznikom škody môže uplynúť istý

časový úsek. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie R 38/1975, podľa ktorého za samostatné
nároky na náhradu škody, premlčujúce sa oddelene, treba považovať nároky z dvoch i viacerých
oddeliteľných škodných udalostí (napr. dvoma oddeliteľnými neoprávnenými zásahmi škodcu proti
majetku toho istého poškodeného). V súdenom prípade však nebolo možné škodnú udalosť, trvajúcu
od roku 1991 do 12.07.2012 rozdeliť na čiastkové zásahy. Na podporu je možné použiť aj analogiu iuris

Zákonníka práce alebo Trestného zákona. Zákonník práce pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania ustanovuje, že je za ňu zodpovedný zamestnávateľ,
u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením bez ohľadu na to, že táto choroba
vznikala dlhšie časové obdobie. Rovnako pri pokračovacom trestnom čine je trestný čin dokonaný
spáchaním posledného čiastkového útoku, odkedy je potrebné počítať aj premlčaciu dobu. Vzhľadom

na uvedené objektívna premlčacia doba začala plynúť 12.07.2002 a skončila 12.7.2005. Žalobkyňa si
nárok na náhradu škody za poškodenie svojich nehnuteľností uplatnila prvýkrát podaním doručeným
súdu 17.10.2002, teda počas plynutia objektívnej premlčacej doby. Svoj návrh precizovala podaním
doručeným súdu 09.05.2007, ktorým zároveň rozšírila žalobu o náhradu školy spôsobenej na zelenine.
V časti poškodenia nehnuteľnosti bola teda žaloba podaná v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby,

v časti náhrady škody na zelenine je tento nárok podaný po uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá
skončila v roku 2005. Súd preto nemohol žalobkyni (okrem nezodpovedania žalovaných za túto škodu)
priznať nárok na náhradu škody z titulu poškodenia za zeleninu aj z dôvodu jeho premlčania. Po takomto
ustálení plynutia objektívnej premlčacej doby sa súd zaoberal plynutím premlčacej doby subjektívnej azistil, že žalobkyňa sa ako poškodená dozvedela o spôsobenej škode najneskôr 12.07.2002 a o tom,
kto za ňu zodpovedá sa dozvedela aj vzhľadom na znalecký posudok znalca Ing. L., doručený súdu
21.01.2002, potvrdzujúci ako jednu z dvoch príčin zamokania nehnuteľnosti priesakmi zo žumpy po jeho

doručení, najneskôr 12.07.2002. Žaloba preto bola podaná aj v rámci plynutia subjektívnej premlčacej
doby.

Rozhodujúcim pre určenie výšky škody bol vzhľadom na to, že predmetom konania bola po zhora
uvedenom ustálení zodpovednosti náhrada škody na nehnuteľnostiach - rodinných domoch súp. č. XXX

a súp. č. XXX - znalecký posudok znalkyne L.. V. N. č. 30/2009. Predovšetkým súd zdôrazňuje, že
ako konštatuje znalkyňa v úvodnej časti posudku na strane druhej v bode 8, vychádzala v zmysle
zadania znaleckej úlohy z tvrdení žalobkyne na pojednávaní 28.02.2008; pre súd je rozhodujúce,
nakoľko ide o sporové konanie, že žalované uvedené tvrdenia až doposiaľ nerozporovali. Znalkyňa
ohliadkou rodinného domu súp. číslo XXX dňa 22.05.2009 zistila poškodenie jeho obvodových múrov.
Na strane štyri znaleckého posudku konštatuje, že pôvodne pod jeho obvodovými múrmi nebola

zrealizovaná vodorovná izolácia proti vode a obvodové múry mohli zavĺhať aj zo zemnej vlhkosti. Vo
všeobecnosti znalkyňa konštatovala, že výška znehodnotenia, vzniknutá vlhnutím, sa rovná výške
nákladov potrebných na odstránenie poškodenia, čo plne korešponduje s námietkou žalovaných, že
škoda mala byť vyčíslená podľa cien potrebných na opravy. Žalované si potom odporujú, ak na jednej
strane tvrdia, že škoda mala byť vyčíslená podľa cien potrebných na opravy, na druhej strane uvádzajú,

že škoda mala byť vyčíslená ku času, kedy vznikla. Súd udáva, že zmyslom tohto súdneho konania
je náhrada škody vznikajúcej kontinuálne niekoľko rokov a pre posúdenie sú rozhodujúce náklady
vo výške v čase ich vynaloženia, pretože za náklady ktoré by boli vynaložené v r. 1991 jednoducho
žalobkyňavsúčasnostiškoduneodstráni.Účastníkomničnebránilokomunikovaťspoluahľadaťriešenie
najvhodnejšie a prijateľné pre obidve strany a vyhnúť sa tak zdĺhavému súdnemu konaniu, v ktorom

navyše neboli ochotní znášať náklady na znalecké dokazovanie. Rozpočet pri rod. Dome súp. číslo XXX
znalkyňa rozdelila na práce vykonané v roku 2007 (dodatočné izolovanie obvodových múrov severnej
steny rodinného domu, obitie vnútorných omietok a vymaľovanie severnej steny rodinného domu a
oprava omietky západnej steny bez jej zaizolovania) a v roku 2009. Keďže povinnosť zhotoviť izoláciu
rodinného vyplýva pre žalobkyňu z právnych predpisov, náklady na jej zhotovenie súd do úvahy pri

určovaní výšky náhrady škody nebral. Náklady vzniknuté do roku 2007 sú uvedené na strane 5 a
následne položkovito na strane 217 a 218 tohto znaleckého posudku. Hodnota úprav pre dodatočné
vloženie izolácie je 244,05 € a investícií potrebných na izoláciu proti vode 426,80 €, ich súčet je 670,85 €.
Keďže znalkyňa ocenila výšku škody vzniknutú do roku 2007celkovou sumou 700,22 €, rozdiel na ktorý
má žalobkyňa nárok po zohľadnení nákladov 670,85 €, ktoré mala vynaložiť na izoláciu rodinného domu

je 29,37 € (700,22 - 670,85). Z titulu prác potrebných na odstránenie škody v roku 2009, ktoré znalkyňa
stotožnila s výškou škody samotnej, čo žiadna strana sporu nespochybnila, sumou 718,30 €, pripadá na
úpravu pre dodatočné vloženie izolácie suma 58,70 € (strana 22 znaleckého posudku, č. l. 220 súdneho
spisu), na izolácie proti vode 114,15 € (strana 22 znaleckého posudku, č. l. 220 súdneho spisu), súčet
ktorých je 172,85 €. Celkovo z titulu náhrady škody v období od r. 2007 do r. 2009 je potrebné rátať

so sumou 545,45 € (718,30 € celkovej škody - 172,85 € pripadajúcich na izolácie, ktoré mala zhotoviť
žalobkyňa). Z titulu poškodenia múrov rod. domu súp. č. XXX je potom celková škoda podľa tohto
znaleckého posudku v období do r. 2007 a v období od r. 2007 do r. 2009 vo výške 574,82 € (29,37 +
545,45),bezčastipripadajúcejnavykonanieizolácie,ktorámalabyťvybudovanážalobkyňou.Vzhľadom
na spoluzodpovednosť žalobkyne v rozsahu 50 % zaviazal súd potom žalované, aby z tejto čiastky

zaplatili sumu 287,41 eur zodpovedajúcu jednej polovici (574,82 : 2). Náhrada škody na podlahách
rod. domu súp. č. XXX je podľa znaleckého posudku 109,09 € a rovná sa (str. 6 znaleckého posudku)
výške nákladov potrebných na výmenu zhnitých podláh za nové, čomu podľa položkovitého rozpočtu
zodpovedá suma 109,09 eur. Polovica pripadajúca na žalované je 54,55 eur. Pri odstránení zavlhnutia
pivnice rodinného domu súp. číslo XXX (otázka č. 7-11 znaleckého posudku) znalkyňa určila náklady

na ich odstránenie 812,14 eur. Z nich však pripadá na zabezpečenie izolácie proti vode suma 53,80 eur
(krycí list rozpočtu str. 24, č. l. 222 súdneho spisu, rozpočet s výkazom výmer str. 25 znal. posudku, č.
l. 223 súdneho spisu), ktorú z titulu náhrady škody žalobkyni súd nemohol priznať, keďže izolácie mali
byť v rodinnom dome už vybudované. Z rozdielu vo výške 758,34 eur (812,14 -53,80) pomerná časť 1
vzniknutej škody, pripadajúca na žalované je 379,17 eur. Celkovo boli žalované zaviazané na zaplatenie

náhrady škody 721,13 eur (287,44 + 54,35 + 379,17), a to s poukazom na § 438 Občianskeho zákonníka
solidárne, vzhľadom na ich spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súp. číslo XXX S. P. S.. Lehotu na
plnenie súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Po pripustení zmeny žaloby, uznesením č. k. 7C/143/1999-162 z 08.01.2008, predmetom konania nebol
nárok žalobkyne na priznanie úroku z omeškania, preto o ňom súd nerohodoval.

Súd napriek procesnému návrhu žalovaných nevypočul znalca W.. L.. T. L., Y.. k otázkam možnosti
podieľania sa zamokania stavieb žalobkyne pri objeme odpadovej vody vypustenej do spodnej žumpy
v množstve max. 20 m3 v priebehu roka. Dôvodom je skutočnosť, že žalobkyne sa snažili preukázať
spotrebu použitej a následne do žumpy odvedenej vody predložením faktúr, preukazujúcich množstvo
dodanej vody dodávateľom Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. Tu však poukazuje súd na časť

III. bod 3.3 znaleckého posudku č. 001/2002 tohto znalca, v zmysle ktorej podľa STN 75 0905 sa má
pokles hladiny vyhodnocovať v intervale 24 hodín, keďže aj dovolený únik v zmysle tejto technickej
normy je 0,006 m3/24 hodín. To bol dôvod, pre ktorý bola žumpa pri znaleckom skúmaní naplnená
cez kanalizačné potrubie na maximálnu výšku hladiny 350 mm a jej pokles sa odčítaval každých 15
minút. Inak povedané, znalec pri znaleckom skúmaní musel postupovať uvedenou metodikou. Ako už
súd skonštatoval v časti zdôvodňujúcej zodpovednosť za vzniknutú škodu, z hľadiska súdneho konania

je rozhodujúce, že povinnosť odvádzať odpadovú vodu do nepriepustnej a zaizolovanej žumpy bola
porušená a k priesakom na nehnuteľnosti žalobkyne dochádzalo. Zistiť ich presný podiel, v súčinnosti
s ďalšími faktormi navrhli žalované až po podaní znaleckého posudku týmto znalcom, hoci boli vopred
vypočuté a oboznámené so znaleckou úlohou, no odmietli znášať náklady s týmto dôkazom spojené
(netvrdili, že spĺňajú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov). Navyše, ako vyplýva z obsahu

spisu, táto osoba v súčasnosti činnosť znalca nevykonáva, preto by mohla byť vypočutá, v prípade
potreby, len v pozícii svedka. Výsluch znalkyne L.. N., k otázke povinnosti odizolovať stavbu proti
vlhkosti súd rovnako nevykonal, pretože takáto povinnosť je zrejmá zo stavebných predpisov, ktoré
sú všeobecne známe. Ďalej žalované navrhli vypočuť svedka M. M., bývalého starostu obce, ktorý
môže potvrdiť, že pri stavbe kanalizácie nebolo zistené, žeby vlhkosť, ktorá mohla prenikať zo žumpy,

prenikla až k nehnuteľnostiam žalobkyne. Súd sa síce pokúsil zabezpečiť účasť tohto svedka, ale nie
na preukázanie tohto tvrdenia. Žalobkyňa netvrdila, že k priesakom zo žumpy dochádzalo hneď po jej
zhotovení. Tento svedok zásielku, doručovanú poštou, neprevzal a rovnako odmietol jej prevzatie pri
pokuse o jej doručenie zo strany obce Vavrišovo. Jeho výpoveď nebola nevyhnutá pre rozhodnutie vo
veci samej, preto súd ďalej účasť tohto svedka, po márnych pokusoch o doručenie predvolania, ďalej

nezabezpečoval. Navyše, nejde o osobu disponujúcu potrebnými odbornými vedomosťami, ktoré sú
nevyhnutné na posúdenie vzniku škody.

Vzhľadom na charakter konania, právnu náročnosť sporu a subsumovania zisteného skutkového stavu
pod ustanovenia zákona, si súd rozhodnutie o náhrade trov konania aj trov konania štátu vyhradil na

samostatné rozhodnutie s poukazom na § 151 ods.8 Obč. súd. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si odporca dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona.