Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107225360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8107225360.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: CORS, spol. s r.o., Jesenná
č. 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 467 057, zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom
Hlavná č. 17, 080 01 Prešov proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO:
327646, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,
o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 29C/316/2007-1810 zo dňa 28.07.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 79.090,52 eur s prísl..

II. Mení rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené nad sumu 79.090,52 eur s prísl. tak, že v
tejto časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanému.

IV. Priznáva štátu nárok na náhradu trov vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 213.944,44 eur s

9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.02.2007 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. Priznal štátu voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1 až 7 zákona č. 138/1991 Zb., § 1 ods. 1, 2 a § 2 ods.
1 vyhlášky č. 61/1986 Zb., § 100 a § 107 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že je nesporné, že v rozhodnom období žalovaný k predmetným nehnuteľnostiam vykonával

práva zodpovedajúce vlastníckemu právu, s poukazom na § 2 zákona č. 138/1991 Zb. a podľa ním
vypracovaného územného plánu. Pokiaľ išlo o nehnuteľnosti označené ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X
a XXXX/X, tieto sú v plnom rozsahu zastavené komunikáciami a chodníkmi vo vlastníctve žalovaného.
Pokiaľ išlo o parcelu č. XXXX/X, táto nehnuteľnosť plní funkciu verejnej zelene, tzv. zelene bytových
súborov - vnútroblokovej zelene. Definícia verejného priestranstva je uvedená v § 30 ods. 2 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, v zmysle ktorého
verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce

a jednak ust. § 8 ods. 4 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého majetok obce,
ktorý slúži pre verejné účely je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho
používanie obec neobmedzila. Pokiaľ vlastní súkromný vlastník pozemok, ktorý spĺňa znaky verejného
priestranstva, je nutné akceptovať možnosť, že obec takýto pozemok prehlási za verejné priestranstvo.Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/52/2009. Na základe tohto možno vyvodiť záver,
že k bezdôvodnému obohateniu na strane obce dochádza aj vtedy, ak užíva pozemky ako verejné
priestranstvo, ktoré jej vlastnícky nepatria, nielen vtedy, ak tieto správnym rozhodnutím za verejné

priestranstvo vyhlási, ale i vtedy, ak sú vzhľadom na svoj charakter zo zákona verejným priestranstvom a
sú predmetom verejného užívania. Z predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že predmetná
nehnuteľnosť bola žalovaným v rozhodnom období určená za verejnú zeleň na území v dokončenej
bytovej zástavbe. Svojim charakterom, tvarom a umiestnením bola určená k plneniu funkcií verejnej
zelene a slúžila verejnosti k jej relaxácii, ako aj k ďalšiemu využitiu a žalovaný disponujúc s touto

nehnuteľnosťou si tak mohol plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov.
Samotné vyjadrenia svedkov - vlastníkov bytových jednotiek v danej lokalite svedčia o tom, že úpravu
predmetnej parcely, vrátane výsadby a údržby zelene zabezpečovali prevažne sami. Preukazujú, že
žalovaný v rozhodnom období disponujúc uvedenou nehnuteľnosťou umožnil jej užívanie zo strany
širokej verejnosti, teda vopred neobmedzenému okruhu užívateľov. Žalovaný disponujúci majetok
právnej predchodkyne žalobcu v rozhodnom období, mohol užívaním tohto pozemku tak plne svoje

verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov. Užívanie cudzieho majetku bez právneho
dôvodu predstavuje vlastne povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ.

3. V danej veci právna predchodkyňa žalobcu neudelila súhlas k užívaniu predmetného pozemku ako
verejnej zelene. Ak pozemok nebol vyvlastnený, potom je povinnosťou žalovaného vydať bezdôvodné

obohatenie, za základe toho, že užíval predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom období. Súd prvej
inštancie uvádza, že bolo preukázané, že k parcele č. XXXX/X vykonával právo zodpovedajúce
vlastníckemu právu s poukazom na § 2 zákona č. 138/1991 Zb. a podľa ním vypracovaného územného
plánu, ako aj VZN č. XX/XXXX, kde predmetná nehnuteľnosť má charakter verejného priestranstva
plnením funkcie verejnej zelene, teda vnútroblokovej zelene. Mal za preukázané, že žalovaný v

rozhodnom období disponoval uvedenou nehnuteľnosťou, umožnil jej užívanie tretím osobám a tak je
povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie za výkon práva, ktoré zodpovedalo právu vlastníckemu.
Vo vzťahu k existujúcemu elektrickému vedeniu nad touto parcelou a ochranným pásmom nad zemou,
nemožno túto námietku akceptovať, keďže zákon č. 251/2012 Z.z. nebol účinný v čase rozhodného
obdobia. Nakoniec zo znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach č. 13/2012 vyplýva, že

nadzemné elektrické vedenie nad parcelou č. XXXX/X nepredstavuje žiadne obmedzenie vo výkone
vlastníckeho práva. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd túto vyhodnotil za
nedôvodnú, keďže nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.10.2005 do
27.12.2006 bol uplatnený žalobou ešte pred uplynutím dvojročnej subjektívnej lehoty.

4. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké zásady
ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1. Bod E.1. stanovuje určenie
všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávacou metódou, podľa ktorého sa pri výpočte používa tzv.
transakčný prístup a na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať
na mernú jednotku s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a pozemku ohodnocovaného.

Hlavnými faktormi porovnávania sú faktory ekonomické (napr. dátum prevodu, forma prevodu, spôsob
platby a pod.); faktory polohové (napr. miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.); faktory fyzické
(napr. infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch, kvalita pôdy a kvalita výsadby pri
pozemkoch ostatných). Podklady na porovnanie musia byť identifikovateľné, pričom sa musia vylúčiť
všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

6Co/75/2012 vo vzťahu k námietke dobrých mravov. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
prvej inštancie z objektívneho hľadiska považoval za primeranú náhradu za užívanie predmetných
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu vo výške určenej znaleckým posudkom Slovenskej technickej
univerzity č. 4/2017, ktorá zohľadnila trhové podmienky nájomných vzťahov k danej lokalite a v období,
za ktoré sa bezdôvodné obohatenie žiada. Výšku nájmu určila metódou porovnania, vychádzajúc z

nájomných zmlúv uzavretých na nájom za pozemky, kde sa rešpektovali trhové vplyvy v danej lokalite.
V danom prípade súd dáva do pozornosti závery znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach
č. 13/2017, z ktorých vyplýva, že porovnanie sa vykonáva na mernú jednotku, ktorou je m2 plochy
pozemku s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov. Na porovnanie je potrebný súbor
aspoň 3 pozemkov, pričom hlavné faktory porovnávania sú ekonomické, polohové a fyzické. Nie je preto

potrebné mať relevantné zmluvy v podobných výmerách ako sú výmery porovnávaných (hodnotených)
pozemkov. Aby sa predišlo skresleniu výslednej všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov z dôvodu
neúmernej, resp. výrazne odlišnej hodnoty nájmu v niektorej zmluve pri jej malej výmere, je možné
takúto zmluvu aj vylúčiť zo súboru predložených zmlúv alebo je možné použiť pri stanovení výslednejhodnoty VŠH nájmu váhový priemer, ktorý svojou podstatou započíta takú hodnotu v závislostí na
výmere pozemku, teda takáto hodnota nebude predstavovať výrazné zvýšenie VŠH pozemku zisteného
porovnaním. V predmetnom konaní nie je možné použiť závery G.. E. č. 88/2014 s poukazom na závery

Technickej univerzity v Košiciach č. 13/2017, v zmysle ktorých sa znalkyňa pri vypracovaní znaleckého
posudku dopustila viacerých nesprávností. Jednak pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov metódou
polohovej diferenciácie použila koeficient 0,4 s poukazom na vecné bremeno, ktoré v rozhodnom období
neexistovalo. Zároveň výpočet všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou tiež bol nesprávny, keďže
pri výpočte urobila viaceré chyby. Keďže v skoršom rozhodnutí z 15.04.2015 súd prvej inštancie už

zamietol žalobu v časti nad sumu 213.944,44 eur s poukazom na vznesenú námietku premlčania pri
priznaní náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností, vychádzal z pôvodnej žaloby, ktorou si právny
predchodca žalobcu uplatnil nárok na vydanie za obdobie od 24.10.2005 do 31.12.2005 vo výške 288
Sk/m2/rok a za obdobie od 01.01.2006 do 27.12.2006 vo výške 334 Sk/m2/rok. Vzhľadom na závery
znaleckého posudku G.. U. W. č. 6/2014 je nesporné, že parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2, XXXX/
X o výmere XXX m2 a XXXX/X o výmere XXX m2 boli v plnom rozsahu zastavané komunikáciami a

chodníkmi vo vlastníctve žalovaného. Na základe uvedeného preto žalobcovi bola priznaná náhrada za
užívanie vo výške 287 Sk/m2/rok (9,53 eur) a vo výške 334 Sk/m2/rok (11,09 eur), čomu zodpovedá
suma 508.929 Sk, čo je 16.893,34 eur. Uvedenú výšku náhrady považoval za primeranú aj vo vzťahu k
parceleXXXX/Xvrozhodnomobdobíovýmere15.467m2užívanejžalovanýmakoverejnépriestranstvo
plnené funkciou verejnej zelene, tzv. vnútroblokovej zelene. Keďže nie je určená špeciálna úprava výšky

nájomného pri pozemkoch užívaných obcou na verejné účely, vychádzala rovnako zo všeobecnej ceny
nájmu. Za parcelu č. XXXX/X za rozhodné obdobie od 24.10.2005 do 31.12.2005 v sume 287 Sk/m2/
rok a za obdobie od 01.01.2006 do 27.12.2006 vo výške 334 Sk/m2/rok v celkovej sume 197.051,10
eur. Táto výška náhrady vzhľadom na uplatnený nárok v pôvodnej žalobe predstavuje iba 80 % náhrady,
ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Podľa názoru

súdu prvej inštancie výška nájomného korešponduje aj s výškou nájmu, ktorú žalovaný požaduje za
nájom pozemkov v jeho vlastníctve v tomto období. Priznal tiež úrok z omeškania s tým, že žalobca
žiadal tento úrok priznať od 16.02.2007 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ale úrok
z omeškania priznal len vo výške 9,5 % od 16.02.2007 do zaplatenia, a to rozsudkom z 15.04.2015.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a táto nebola napadnutá odvolaním, preto rozhodol o tom, že

opätovné rozhodnutie, že žalobca má nárok na sumu 213.944,44 eur patrí spolu s 9,5 % úrokom z
omeškania ročne od 16.02.2007 do zaplatenia. Dátum bol stanovený tým, že žalobca preukázateľné
žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia listom z 05.02.2007, ktorý prevzal žalovaný
06.02.2007. V liste žiadal do 7 dní vydať bezdôvodné obohatenie, to znamená, že ďalším dňom po
uplynutí 7 dní priznal úrok z omeškania. Tento odôvodnil ust. § 517 OZ a § 3 vládneho nariadenia č.

87/1995 Z.z..

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 a § 262 CSP. Výrok o trovách štátu odôvodnil ust. §
251 a § 253 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že vo
vzťahu k námietke, že časť nehnuteľností je priľahlým pozemkom v súlade s § 23 ods. 5 zákona č.
182/1993 Zb. súd prvej inštancie uzavrel tým, že oboznámil zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
bytu, nachádzajúce sa v lokalite F. X.. Mal za preukázané, že uvedené zmluvy neobsahujú určenie
ani popis priľahlého pozemku. Poukázal aj na to, že viaceré rozhodnutia, ktoré sú už aj právoplatné

všeobecných súdov dospeli k záveru, že neexistuje pasívna legitimácia podielových spoluvlastníkov
bytových domov, konanie o náhradu za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, zastavaných
miestnymi komunikáciami a chodníkmi, ktoré sú okolo bytových domov z dôvodu neexistencie ich
akéhokoľvek vecného práva k uvedenej stavbe. Súd prvej inštancie aj zamietol návrh na doplnenie
dokazovania k identifikácii priľahlých pozemkov. Pokiaľ išlo o priľahlý pozemok, mal sa tým v zmysle

pokynov odvolacieho súdu súd prvej inštancie dôslednejšie zaoberať. Nerešpektoval tým, ale právny
názor a pokyn odvolacieho súdu. Tým sa znemožnilo zistenie skutkového stavu vo veci. Podľa názoru
žalovaného na priľahlé pozemky sa vzťahuje režim ako na vecné bremeno, ktoré vzniklo zákonom č.
182/1993 Zb., teda zákonným vecným bremenom, s účinnosťou od 01.09.1993. Navrhovaná ohliadka
mala skonštatovať, resp. vyvrátiť, či pozemky sú spoločnými časťami a príslušenstvom bytových domov,

ktoré tvoria s bytovými domami jeden funkčný celok.

7. V konaní súd prvej inštancie nedostatočne venoval pozornosť aj termínom práva hospodárenia a
dočasnou správou národného majetku. Právnym základom úpravy dočasnej správy národného majetkubol § 63 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka. Z neho vyplynulo, že ak nebolo zrejmé, ktorá organizácia
má spravovať majetok do dočasnej správy ho prevezme príslušný ONV. Vecne a miestne príslušným
štátnym orgánom na dočasnú správu bol ONV. Jedným z takýchto dôvodov bol aj pripadnutie opustenej

veci štátu podľa § 453 ods. 2 OZ. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že súd prvého stupňa
nepochybne mal zistené, že došlo k dočasnej správe okrem iného aj parcely č. XXXX/X. Právny režim
hospodárenia s majetkom bol upravený v Hospodárskom zákonníku a stanovoval podmienky, za akých
vzniklo právo hospodárenia k veciam v socialistickom vlastníctve. Tento režim právo hospodárenia s
národným majetkom bol rozdielny od právneho režimu o dočasnej správe majetku. Z uvedeného je

zrejmé, že v prípade parcely XXXX/X neprešlo vlastnícke právo na žalované Mesto Prešov tak, ako
to konštatuje súd prvej inštancie podľa § 2 zákona č. 138/91 Zb.. Ak neprešlo vlastnícke právo k
parcelám na žalovaného, potom z tohto dôvodu nemohol žalovaný obmedzovať právnu predchodkyňu
žalobcu vo výkone jej vlastníckeho práva. Žalovaný nevykonával k tejto parcele či už titulom vlastníctva
alebo dočasnej správy žiadne právo. Mesto nie je právnym nástupcom Slovenskej republiky, ale
nehnuteľnosti nadobúdalo ex lege podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Naopak z odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie vyplýva, že mesto vykonávalo právo zodpovedajúce vlastníckemu právu a podľa ním
vypracovaného územného plánu mala parcela č. XXXX/X charakter verejného priestranstva plnením
funkcie verejnej zelene. Z tohto vyvodzuje obmedzenie vlastníckeho práva a dôvodnosť žalovaného
nároku. Tieto skutkové zistenia podľa súdu prvej inštancie vyplynuli z VZN Mesta Prešov č. XX/
XXXX. Zo súdom citovaných listinných dôkazov nie je možné dospieť ku skutkovému zisteniu, že

zeleň rovná sa verejné priestranstvo. Zo strany súdu prvej inštancie ide o nesprávne skutkové zistenie,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplýva. Podľa žalovaného z VZN č. XX/XXXX nie je možné vyvodiť
závery o obmedzení vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádzala zeleň a už
vonkoncom nie, aby z tohto VZN vyplývalo, že jednotlivé kategórie zelene okrem verejnej zelene sú
aj verejne prístupné. V rozhodnom období si vlastník nehnuteľností, na ktorých sa zeleň nachádza

neplnil povinnosti v súlade s citovaným VZN. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odôvodnenie
rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo/52/2009. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd konštatuje, že v
rozhodnom období definíciu pojmu verejné priestranstvo obsahovala len zákon č. 544/1990 Zb. o
miestnych poplatkoch. Nemožno však prehliadnuť, že táto definícia súvisela s vyberaním miestnych
poplatkov. Ďalšie vymedzenie pojmu verejného priestranstva právny poriadok SR nepriniesol. Je

zrejmé, že súd prvej inštancie sa inšpiroval pri posúdení tejto problematiky rozhodnutiami Českého
najvyššieho súdu. Existuje však oproti právnemu poriadku SR ten rozdiel, že v Českej republike
existuje definícia verejného priestranstva právne upravená. V českej definícii zákon uvádza, že ak ide
o verejné priestranstvo, môže ním byť len taký pozemok, ktorý je vo vlastníctve obce. Na rozdiel od
Českej republiky teda uvedené predpisy neumožňovali a neumožňujú, aby verejným priestranstvom

boli aj pozemky súkromných vlastníkov. Za verejné priestranstvo nemožno považovať pozemky vo
vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou obce len preto, že z dôvodu neexistencie
oplotenia sú verejnosti prístupné. Preto je potrebné rozlišovať medzi verejným priestranstvom a verejne
prístupným priestorom a verejnoprospešným zariadením, pretože verejne prístupný priestor je širší
pojem, ktorý môže zahŕňať aj priestory v súkromnom vlastníctve. Pokiaľ pozemok je parcela č. XXXX/

X v územnom pláne označený ako verejná zeleň, ide iba o regulatív možného nakladania a stavebnej
činnosti na tomto pozemku, no žiadnym spôsobom sa týmto z toho nestáva pozemok užívaný pre
potreby obce a jej obyvateľov. Z ohliadky, ktorú vykonal súd prvej inštancie je zrejmé, že pozemok je
neudržiavaný, neoplotený, zarastený a žiadnym spôsobom nemôže slúžiť k zlepšeniu života obyvateľov
mesta. Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že by malo ísť o obchodnoprávny vzťah, žalovaný poukazuje

na to, že ide o občianskoprávny vzťah. V konečnom dôsledku toto potvrdil aj súd prvej inštancie.
Citoval tiež uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS/103/02. Z tohto rozhodnutia je zrejmé, že schválená
územnoplánovacia dokumentácia na úrovni územného plánu obce nemá konkrétny vzťah k vlastníckym
právam. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie podanie Mesta Prešov z 28.12.2016, z ktorého je možné
vyvodiť záver, že lokalita F. X. aj v roku 2005 bola územným plánom Mesta Prešov vyhlásením VZN č.

XXX/XXXX,určenáakoplochaprebývanievbytovýchdomoch.Pokiaľpoukázalsúdprvejinštancieajna
stanovisko žalovaného z 24.04.2007, toto bolo vo vzťahu k výrubu drevín na predmetnej parcele zaslané
k aktuálnej situácii ku dňu vydania tohto stanoviska Mesta Prešov a nemožno ho aplikovať na obdobie
spätné od roku 2005 a 2006. Mesto Prešov vo svojom stanovisku postupovalo v súlade so zákonom
č. 543/2002 Z.z. (stanovisko z 24.04.2007) a vykonávalo pôsobnosť orgánu ochrany prírody v prvom

stupni, ak sa staralo o zanedbanú parcelu. Namieta stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu Technickou
univerzitou s poukazom na východiská a tézy, z ktorých vychádzala inštitúcia pri vypracovaní posudku.
Vždy je potrebné prihliadnuť na okolnosti konkrétnej nehnuteľnosti a konkrétnych okolností prípadu. V
tejto súvislosti poukazuje aj na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove 10Co/65/2014. V konečnomdôsledku žalobca si bol vedomý v akom stave nehnuteľnosti nadobúda kúpnou zmluvou od svojho
právneho predchodcu v čase kúpi tejto nehnuteľnosti, a to v roku 2004 a z toho mal aj vychádzať do
budúcna. Citoval rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 5Co/290/2009. Namieta tiež okolnosť,

že listiny, ktoré predložil žalobca vyplýva, že žalobca ako komanditná spoločnosť v Obchodnom registri
pre Škótsko ustanovila P. O. ako svojho zástupcu. Toto splnomocnenie však nemá rozsah a tiež vôľu
plnomocenstvo splnomocnencom prijať a takéto splnomocnenie je neplatné. Z apostilu overeného
11.03.2015 vyplýva, že táto nie je určená na použitie v Spojenom kráľovstve a potvrdzuje, že podpis,
pečať alebo pečiatka na pripojenom dokumente nepotvrdzuje pravosť daného dokumentu. Preto sa

domnieva,ženedošloanikplatnémupostúpeniupohľadávkyazároveň,žezažalobcukonáosoba,ktorá
nebola riadne splnomocnená. Preto rozhodnutie navrhoval zrušiť alebo zmeniť. Nesprávne považoval
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania. Je možné konštatovať, že žalobca je
spoločnosť zahraničná, bez bližších väzieb na Slovensko, a preto je vhodné použiť aj vzhľadom na to za
akých okolností pozemné komunikácie prešli do vlastníctva žalovaného ust. § 257 CSP. Rovnako ako
výrok III. nepovažuje za vecne správny.

8. K odvolaniu žalovaného vyjadril sa žalobca. Ten uviedol, že k otázke pasívnej legitimácie sa už
vyjadril súd prvej inštancie aj odvolací súd. Vo vzťahu k námietke priľahlých pozemkov a pasívnej
legitimácie domnieva sa, že súd prvej inštancie správne tieto inštitúty vyhodnotil, rovnako ako aj rozpor
s dobrými mravmi. Domnieva sa, že aj keď všeobecne záväzné nariadenie nerieši vlastnícke vzťahy, ale

komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využite istého územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti
ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu. Týmto územným plánom žalovaný
definoval spôsob užívania sporných nehnuteľností v čase, kedy bol zapísaný ako vlastník. Žalovaný
viedol aj súdny spor s právnou predchodkyňou žalobcu s tým, že je on vlastníkom. Zrozumiteľne sa súd
prvej inštancie vyporiadal aj s výškou stanovenej všeobecnej hodnoty nájmu. Pokiaľ ide o predložené

nájomné zmluvy, svedčia o tom, že aká výška nájmu funguje za situácie, keď vlastníkom je žalovaný.
Pokiaľ išlo o dobré mravy, takisto tieto boli už vyhodnotené opakovane. Čo sa týka kúpi nehnuteľnosti,
táto okolnosť nemôže byť v neprospech žalobcu vyhodnotená, aj keď už v čase kúpi boli už zastavané
pozemky.

9. K vyjadreniu žalobcu vyjadril sa žalovaný, ktorý uviedol, že namieta teda platnosť postúpenia
pohľadávky na súčasného žalobcu. Priľahlé pozemky sú nielen pozemky zastavané stavbou, ale aj tie,
ktoré bezprostredne sa nachádzajú a sú priľahlé k bytovému domu. Súd prvej inštancie konal v rozpore
s kasačným pokynom odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie,
na základe ktorého dospel k čiastočne nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

11. Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Zb. v znení účinnom od 01.11.2005 do 30.06.2007, spoločnými
časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto
zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa
nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

12. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2005 do 30.06.2007, zmluva o
prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná
a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo

nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom

podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí
vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,

d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo

nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase
príslušných orgánov.

13. Podľa § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2005 do 30.06.2007, s vlastníctvom bytu
alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo
k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom
pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

Právo trvalého užívania pozemku zastavaného domom vo vlastníctve bytového družstva a pozemku
priľahléhoktomutodomu,ktorévzniklopodľadoterajšíchpredpisovatrvákudňuúčinnostitohtozákona,
sa mení dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo bytového družstva.
Bytové družstvo je povinné previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku bezodplatne na
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru; veľkosť podielu sa určí podľa § 5 ods. 1 písm. b) . Túto povinnosť má bytové družstvo
aj pri bezodplatnom prevode bytu podľa osobitného predpisu.
Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku a sú splnené podmienky na vydržanie podľa Občianskeho
zákonníka, je vlastník domu povinný zápisom do katastra nehnuteľností usporiadať vlastníctvo pozemku
pred prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

14. Z ustanovenia § 5 zák. č. 182/1993 Z.z. nesporne vyplýva, že zmluva o prevode vlastníctva bytu
musí obsahovať okrem iného určenie a popis tzv. priľahlého pozemku, vrátane úpravy práv k nemu.

15. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

16. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných
výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného
predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa

nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.

17. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej

správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,
ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskúalebozriaďovateľskúfunkciunaobecnazákladedohody8)aleboaktakustanovíosobitný
predpis.

18. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej
správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskúalebozriaďovateľskúfunkciunaobecnazákladedohody8)aleboaktakustanovíosobitný
predpis.

19. Podľa § 2 ods. 5 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom
zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej

bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

20. Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci uvedené v odseku 2 podliehajúce
prevodomvlastníctvanainéprávnickéafyzickéosobypodľaosobitnýchpredpisov,9)sastanúmajetkom
obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu 10) prevádzkových

jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci,
ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím.
Ustanovenia iných osobitných predpisov 11) sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť,
že uplatní postup podľa osobitných predpisov. 11a)

21. Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhl. č. 61/1986 Zb., táto vyhláška upravuje dočasnú správu národného
majetku,
a) pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať, alebo
b) o ktorom sa zistí, že nie je v správe žiadnej štátnej organizácie. 1)

22. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 04.05.2006 pod sp. zn. 12C 4/1996 v právnej veci
žalobkyne P. U. proti žalovaným Mesto Prešov a spol. bolo určené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, a to parc. KN XXXX/X, KN XXXX/X, KN XXXX/X vedených na LV č. XXXX k. ú. F.,
KN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X vedených na LV č. XXXX pozostávajúcich z časti
pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXXX a mpč. XXXX zapísaných vl. č. XXX, kat. úz. F..

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2006.

23. Predmetné nehnuteľnosti P. U. odpredala právnemu predchodcovi žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa
08.01.2007.

24. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.01.2007 P. U. ako postupca postúpila právnemu
predchodcovi žalobcu ako postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia za záber nehnuteľnosti v katastrálnom území Prešov zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré
žalovaný užíval za obdobie 2 rokov dozadu od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo
dňa 4.5.2006 pod sp. zn. 12C 4/96, a to parc. KN XXXX - XXXX a KN XXXX/X - 4.

25. Podaním zo dňa 12.01.2007 P. U. ako postupca oznámila postúpenie žalovanému, ktorý oznámenie
prevzal dňa 30.01.2007.

26. Právny predchodca žalobcu dňa 06.02.2007 doručil žalovanému návrh na mimosúdne vyrovnanie,

v ktorom uviedol, že mu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.01.2007 postupcom P. U.
bola postúpená pohľadávka vo výške 9.900.488 Sk titulom bezdôvodného obohatenia za záber
vyššie uvedených nehnuteľnosti od 02.02.2005 do 27.12.2006 určenej vo výške všeobecnej hodnoty
nájomného odborným vyjadrením č. XXX/XXXX zo dňa 15.01.2007 G.. G. S., ktorú žiadal uhradiť v
lehote 7 dní od doručenia návrhu.

27. Cena nájmu za 1 m2 za rok 2005 bola určená vo výške 256,58 Sk/m2 ročne a rok 2006 vo výške
316,99 Sk/m2 ročne.

28. Žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2007 právny predchodca žalobcu požadoval bezdôvodné

obohatenietitulomužívaniavyššieuvedenýchnehnuteľnostinazákladeznaleckéhoposudkuG..P.Q.za
rok 2005 vo výške 287 Sk/m2 ročne za obdobie od 24.10.2005 do 31.12.2005 v celkovej výške 966.870
Sk a za rok 2006 vo výške 334 Sk/m2 ročne za obdobie od 01.01.2006 do 27.12.2006 v celkovej výške
5.973.533 Sk.29. Po čiastočnom späťvzatí podaním doručeným súdu dňa 03.12.2008 svoj nárok špecifikoval na
základe znaleckého posudku G.. S. č. XXX/XXXX za r. 2005 od 24.10.2005 do 31.12.2005 vo výške 287

Sk/m2 ročne za celkovú výmeru 18.083 m2 a za rok 2006 od 01.01.2006 do 27.12.2006 vo výške 334
Sk/ m2 ročne v celkovej výške 6.940.403 Sk.

30. Právny predchodca žalobcu uviedol, že žalovaný v období od 24.10.2005 do 27.12.2006, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 04.05.2006 pod sp. zn. 12C 4/96

výlučne užíval parc. č. XXXX-XXXX - zastavané plochy a nádvoria každú o výmere XXX m2, ktoré sú
zastavané bytovými domami, ako aj parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX.XXX m2, č. XXXX/X
ostatná plocha o výmere XXX m2, č. XXXX/X ostatná plocha o výmere XXX m2 a č. XXXX/X ostatná
plocha o výmere XXX m2.

31. Žalovaný namietal nedôvodnosť žaloby z dôvodu neexistencie pohľadávky titulom bezdôvodného

obohatenia.

32. Poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti sú užívané ako verejné plochy, pričom v žalovanom
období tieto Mesto Prešov ani nezaberalo ani neužívalo s tým, že prevažná časť týchto pozemkov je
zastavaná bytovými domami, ku ktorým v rozhodnom období nemalo vlastnícke ani užívacie právo.

33. V súčasnosti parc. č. XXXX - XXXX vedené na LV č. XXXXX, k. ú. F. sú zastavané bytovými domami,
súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX, súp. č.
XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX, súp. č. XXXX na prac. č. XXXX na LV č. XXXX, súp. č. XXXX
na parc. č. XXXX na LV č. XXXX a súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX, ktoré sú v podielom

spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov umiestnených v uvedených bytových domoch.

34. Uvedené bytové jednotky boli prevádzané do vlastníctva ich užívateľov zmluvami o prevode
vlastníctva uzatvorenými podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. v priebehu roku XXXX - XXXX.

35. Nehnuteľnosti a to parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, XXXX/X o výmere XXX m2 a XXXX/X o
výmere XXX m2, boli vedené na LV č. XXXX v prospech žalovaného s charakteristikou spôsobu užívania
ako pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby cestné, miestne a účelové komunikácie a
ich súčasti, ktoré nadobudol v zmysle zák. č. XXX/XXXX Zb. o majetku obci na základe delimitačného
protokolu, pôvodne zapísané na Československý štát na základe hospodárskej zmluvy č. HZ XXX/XX

uzatvorenej medzi E. a E. F..

36. Parcela XXXX/X o výmere XX.XXX m2 bola v rozhodnom období vedená na hluchom liste vlastníctva
v prospech Československého štátu v Správe ONV (rozsudok 12C 4/1996).

37. Svedkyňa P. U. uviedla, že všetky úkony týkajúce sa postúpenia pohľadávky vykonávala
prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že výška bezdôvodného obohatenia vyčíslená nebola, ale
mala predstavovať výšku nájomného, ktorú konkretizovať nevedela.

38. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 21.10.2009 bola žaloba právneho predchodcu

žalobcu v plnom rozsahu zamietnutá, jednak pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
12.01.2007 v predmete konania v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti
postupovanej pohľadávky, zároveň pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel XXXX až XXXX vedených na LV č. XXXXX k. ú. F.
z dôvodu, že predmetné parcely sú zastavané bytovými domami, súp. č. XXXX -XXXX, ktoré sú v

podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytových jednotiek ubytovaných v uvedených bytových domov,
ktorým v súlade s ust. § 23 zák. č. XXX/XXXX Z. z. účinnosťou tohto zákona vzniklo vo vzťahu k
týmto parcelám právo zodpovedajúce vecnému bremenu a teda žalovaný v rozhodnom období k týmto
parcelám nevykonával ani vykonávať nemohol žiadne vecné právo.

39. Súd vyhodnotil, že žalovaný nie je podnikateľským subjektom a komunikácie umiestnené na
uvedených parcelách nevlastní za účelom dosiahnutia zisku, ale k bezplatnému uspokojovaniu
verejných potrieb. Ide o verejné komunikácie, ktoré slúžia občanom Mesta Prešov ako aj ďalšej
motoristickej verejnosti, ktorých užívanie nespoplatňuje, ale naopak vynakladá finančné prostriedkyna ich opravu a údržbu, preto nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie
predmetných parciel vo výške trhového nájomného je nutné považovať za nárok v rozpore s dobrými
mravmi priečiaci sa verejnému záujmu.

40. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.04.2010 pod sp. zn. 1Co 12/2010 bol potvrdený
rozsudoksúduprvéhostupňavčastiozamietnutížalobydosumy33.328eurspríslušenstvomazrušený
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k sume 192.051 eur s príslušenstvom a vo výroku o
trovách konania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

41. Oblastný podnik bytového hospodárstva v Prešove dňa 07.08.1987 (č. l. 205) doručil Okresnému
národnému výboru finančnému odboru v Prešove písomné podanie s uvedením, že je správcom
bytových jednotiek F. X., ktoré mu dal do správy Okresný národný výbor v zmysle hospodárskej zmluvy
č. XXX/XX k XX.XX.XXXX a tieto sú umiestnené na parc. č. XXXX, ktorá do správy Oblastného podniku
bytového hospodárstva daná nebola. Šetrením bolo zistené, že parc. B je vedená v pozemkovej knihe

(parc. č. XXXX a XXXX č. vložky XXX) na súkromnom vlastníkovi P. K., ktorý je toho času na neznámom
mieste a ku vlastníctvu uvedenej nehnuteľnosti sa vôbec nehlási. Z uvedeného dôvodu preto v zmysle
§ 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o opustený majetok a Oblastný podnik bytového hospodárstva
žiada príslušný orgán o vydanie deklaratórneho rozhodnutia o vlastníctve príslušnej parcely EN XXXX
Československému štátu - E. F. a následne o prevod nehnuteľnosti na E. F..

42. Dňa 31.08.1987 Okresný národný výbor v Prešove pod č. C.-Rp XXXX/XX Bd vydal osvedčenie o
nadobudnutívlastníctvakvecipodľa§453ods.2Občianskehozákonníkaknehnuteľnostizapísanejpod
č. XXX k parc. č. XXXX a XXXX. Následne dňa 14.10.1987 bola doručená stredisku geodézie žiadosť
o zápis zmeny s vykonaním zápisu v prospech Československého štátu v správe ONV k parc. č. XXXX

o výmere XX.XXX m2 a parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2.

43. Svedkyňa U.. Q. Y. uviedla, že v rozhodnom období rokoch 2004 až 2006 pracovala ako vedúca
odboru mestského majetku P. F. a podľa jej vedomosti parc. č. XXXX/X sa nachádzala pod bytovými
domami a táto P. F. užívaná nebola a súčasne sa tam nachádzala záhradkárska osada. Nevedela

sa vyjadriť, či predmetná parcela sa viedla ako urbanistická zeleň, nakoľko otázka obhospodarovania
mestskej zelene nebola v kompetencii jej odboru.

44. Je zaradená do zastavaného územia Mesta Prešov s tým, že už tieto pozemky sú zastavané
bytovými domami, komunikáciami a chodníkmi bez možnosti ďalšej výstavby. Nevedel sa vyjadriť, kto

zabezpečoval údržbu zelených plôch nachádzajúcich sa medzi bytovými domami.

45. Podľa správy Mesta Prešov predloženej právnym predchodcom žalobcu zo dňa 10.03.2011 je
lokalita F. X. súčasťou funkčnej plochy bývania podľa záväznej časti územného plánu Mesta Prešov
vyhlásenej všeobecným záväzným nariadením č. X/XXXX, pričom hlavnou funkciou uvedených plôch

je bývanie v bytových domoch, prípustnou funkciou sú zariadenia základnej a vyššej občianskeho
vybavenosti vrátane nevýrobnej prevádzky, ktorá nie je zdrojom zhoršenia kvality bývania, neprípustnou
funkciousúveľkoobchody,veľkosklady,priemyselnávýroba,dopravnéareály,poľnohospodárskavýroba
a zariadenia na zneškodňovanie odpadov s tým, že nezastavané plochy, ktorých musí byť minimálne
70 %, sú určené na prístupové komunikácie, obytnú urbanistickú zeleň a doplnkové vybavenie, napr.

detské ihriská, maloplošné športové ihriská a parkoviská pre obyvateľov, ktorí tam bývajú.

46. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 29.07.2011 súd rozhodol, že právnemu predchodcovi žalobcu patrí
právo voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti parc. č. XXXX/
X - orná pôda o výmere XX.XXX m2 vedenej na LV č. XXXXX k. ú. F. za obdobie od XX.XX.XXXX

do XX.XX.XXXX, a to z dôvodu užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovaným v rozhodnom období
vlastnícky patriacej právnej predchodkyni žalobcu ako verejného priestranstva, ktoré bolo predmetom
verejného užívania.

47. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2011 pod sp. zn. IV. ÚS 70/2011 bol

rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 11Co12/2010 z 21.04.2010, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 29C 3156/2007 z 21.10.2010 vo výroku o zamietnutí
žaloby do sumy 33.328 eur s príslušenstvom zrušený a vec vrátená Krajskému súdu v Prešove na ďalšie
konanie.48. Z obsahu listu vlastníctva XXXXX k. ú. F. súd zistil, že nezmenené zostávajú výmery parciel č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX zastavaných bytovými domami súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na

LV č. XXXX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č.
XXXX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX
a súp. č. XXXX na parc. č. XXXX na LV č. XXXX.

49. Rozdielne výmery zistil k parcelám XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X s tým, že pôvodná výmera parc. č.

XXXX/X XXX m2 je toho času XXX m2, XXXX/X z pôvodných XXX m2 je XXX m2 a XXXX/X z pôvodných
XXX m2 je XXX m2. Súčasne došlo k zmene výmery parc. č. XXXX/X pôvodne o výmere XX.XXX m2
na toho času X.XXX m2.

50. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/X, v danom prípade bolo preukázané, že bola vytvorená z pôvodných
parciel č. XXXX a XXXX v pozemnoknižnej vložke XXX, ktoré na základe osvedčenia E. zo dňa

31.08.1987 pripadli do vlastníctva štátu z dôvodu ich opustenia pôvodným vlastníkom P. K. na základe
ustanovenia § XXX ods. 2 v tom čase účinného Občianskeho zákonníka. Následne bola podaná aj
žiadosť o zmenu právneho vzťahu k nehnuteľnosti s tým, že uvedené parcely budú vedené v prospech
Československého štátu v správe ONV Prešov. V predmetnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena tvrdenia, že žalovaný za rozhodné obdobie titulom vecnej dispozície

s uvedenou nehnuteľnosťou mohol mať zisk vo forme nájomného.

51. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 pod sp.zn. 1 Co 21/2013 bol potvrdený
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 16.434,73 eur, teda vo vzťahu k nároku právneho
predchodcu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel č. XXXX až XXXX

zastavaných bytovými domami, stotožňujúc sa so závermi I. stupňového súdu nedostatku pasívnej
legitimácie na strane žalovaného vo vzťahu k uvedenému nároku. V prevyšujúcej časti bol rozsudok
súdu I. stupňa zrušený a vrátený na ďalšie konanie.

52. Súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom G.. U. W. č. X/XXXX, zo záverov ktorých vyplýva, že

v rozhodnom období v r. 2005 až 2006 pôvodná parcela CKN č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXXX, kat.
územieF.malavýmeruXX.XXXm2apôvodnéparcelyCKNč.XXXX/XovýmereXXXm2,CKNč.XXXX/
X o výmere 429 m2 a CKN č. XXXX/X o výmere XXX m2, vedených na LV č. XXXXX, kat. územie F. boli
v rozhodnom aj v súčasnom období v plnom rozsahu zastavané účelovými komunikáciami a chodníkmi.

53. Znaleckým posudkom č. 017/2007, vypracovaného Ing. P. Q. bola určená výška nájomného za
užívanie predmetných pozemkov metódou polohovej diferenciácie za r.2005 vo výške 287 Sk/ m2 a za
r. 2006 vo výške 334 Sk/ m2.

54. Podľa predloženého odborného vyjadrenia č. 001/2007 bola výška nájomného metódou polohovej

diferenciácie za predmetné pozemky v r. 2005 určená v sume 256,58 Sk/ m2 a za r. 2006 vo výške
316,89 Sk/ m2.

55. Znaleckým posudkom vypracovaným G.. B. E. č. XX/XXXX bolo nájomné za predmetné pozemky
ako pozemky zastavané určené za rozhodné obdobie vo výške 35.000 eur za rok, čo predstavuje 2,084/

m2 eur ročne a v prípade ako nezastavané pozemky vo výške 101.000 eur ročne, čo predstavuje 5,987
eur/ m2 ročne.

56. Znalecký ústav vyčíslil hodnotu nájmu predmetných pozemkov porovnávaním podľa predložených
zmlúv o nájme a to na základe nájomných zmlúv uzatvorených v predmete prenájmu parkovacieho

miesta v areáli Technických služieb mesta Prešov, a.s. na W. ulici č.XX, uzatvorených s nájomcom
G.. Q. O. dňa XX.XX.XXXX, H. W. dňa XX.XX.XXXX s dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, U. Y.
uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, P. P. uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX, nájomnou zmluvou uzatvorenou
medzi prenajímateľom Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 16.06.2003,
H. P. v predmete prenájmu pozemku na ulici X. a zo dňa XX.XX.XXXX v predmete prenájmu nájomcovi

pozemku taktiež nachádzajúceho sa na X. ulici nájomcovi Nádej, n.o. Výsledná porovnateľná hodnota
nájomného bola stanovená aritmetickým priemerom vo výške 14,64 eur/m2.57. V danom prípade súd zistil rozdielne výmery k parcelám č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X s tým, že
pôvodnávýmeraparcelyč.XXXX/XzpôvodnýchXXXm2jet.č.XXXm2,parcelyč.XXXX/Xzpôvodných
XXX m2 je t.č. XXX m2 a parcely č. XXXX/X z pôvodných XXX m2 je t.č. XXX m2. Súčasne došlo k

zmene výmery parcely č. XXXX/X pôvodne o výmere XX.XXX m2 na t.č. X.XXX m2.

58. Uznesením zo dňa 31.01.2017 súd I. inštancie pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak,
aby z konania vystúpil doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť PRELAND LP.

59. Žalobca predložil súkromný znalecký posudok Znaleckého ústavu STÚ v W. č. X/XXXX, ktorý určil
všeobecnú hodnotu pozemkov v tomto spore v roku 2005 na 13,58 eur a v roku 2006 13,98 eur.

60. Žalobca dňa 14.02.2019 predložil odvolaciemu súdu vyjadrenie k prípadnej moderácii výšky
bezdôvodného obohatenia zo strany odvolacieho súdu. Poukázal na to, že na Okresnom súde v Prešove
prebiehalo konanie pod sp. zn. 11C/220/2010 v totožnej právnej veci, o ktorom rozhodol odvolací súd

v konaní 6Co/41/2017. Žalobca poukázal na § 206, § 207 CSP, z ktorého vyplýva, že ak je potrebné
posudzovať skutočnosti, na ktoré je treba odborné znalosti, súd vychádza z týchto záverov. Okresný súd
vPrešovevovecivedenejpodsp.zn.11C/220/2010moderovalvýškubezdôvodnéhoobohateniaaznížil
ju na 1/2 . Občiansky zákonník moderáciu výšky bezdôvodného obohatenia nepripúšťa. Túto moderáciu
súd odvolací neodôvodnil citáciou žiadneho zákona. Rozsah vydávajúcej povinnosti upravuje § 458 a

§ 459 OZ. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/2168/2014. Preto
poukazuje na to, že v rozpore s princípom právnej istoty a legitímneho očakávania rozhodla sudkyňa
okresného súdu a senát krajského súdu inak a tak v tejto veci žalobca podal podnet na disciplinárne
stíhanie predsedníčke krajského súdu, predsedníčke najvyššieho súdu i ministrovi spravodlivosti SR.

61. Podaním z 15.02.2019 uviedol žalobca odvolaciemu súdu, že došlo k postúpeniu pohľadávky na
spoločnosť I. spol. s r.o., U. č. 8, F. s tým, že žiada a priložil zmluvu o postúpení tejto pohľadávky zo
14.02.2019 a oznámenie žalovanému o postúpení tejto pohľadávky a súhlas spoločnosti CORS spol s
r.o. so vstupom do tohto konania.

62. Odvolací súd oboznámil výsledky doterajšieho dokazovania a doplnil dokazovanie na nariadenom
termíne pojednávania dňa 25. 02. 2019 podľa ust. §385 ods.1 CSP. Za podstatné skutočnosti považoval :
znalecký posudok č. XX/XXXX G.. P. Q. stanovil náhradu za rok 2005 - 287 Sk, t.j. 9,52 Eur/m2 a za
rok 20006 - 334 Sk, t.j. 11,087 Eur /m2. Znalecký posudok č. 88/2014 G.. B. E. stanovila náhradu za
rozhodné obdobie vo výške 35 000 Eur, t.j. 2,084 Eur/m2 (v prípade zastavaných pozemkov ) a 101

000 Eur, t.j. 5,987 Eur/m2 ročne ( v prípade nezastavaných pozemkov ). Znalecký posudok č. 13/2017
Technickej univerzity v Košiciach konštatoval nesprávne závery G.. E. z dôvodu nesprávnych určení
koeficientov a použitia metódy porovnávacej. Geometrický plán č. X/XXXX G.. U. W. špecifikoval výmeru
p.č. KN XXXX/X na XXX m2, p.č. XXXX/X na XXXmX a p.č. 1 XXX/X na XXX m2. Parcela č. XXXX/X
bola vo výmere XX XXX m2. Geometrický plán č. X/XXXX a XX/XXXX boli odčleňované z p.č. XXXX/

X do novovzniknutých parciel XXXX/XX - XXXX/XX. Geometrickým plánom č. XX/XXXX z p.č. XXXX/
X boli vytvorené p.č. XXXX/X o výmere X XXXmX, p.č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a p.č. XXXX/XX
o výmere XXX m2.

63. K odvolacím námietkam žalovaného:

A. Z konania pred Okresným súdom v Prešove sp.zn. 12C/4/1996 vyplýva jednoznačne, že až do
právoplatného skončenia, t.j. do 27. 12. 2006 bol zapísaný, ako vlastník predmetných nehnuteľností
žalovaný. Preto obrana žalovaného týkajúca sa dočasnej správy majetku resp. spôsob prechodu
vlastníctva na žalovaného neobstojí.

B. K otázke vnútroblokovej zelene bola vykonaná ohliadka na mieste samom, znalecké dokazovanie a
je možné konštatovať, že rozsahu zelene bol riadne zistený.
Absencia právnej úpravy v Slovenskom právnom poriadku (ako to namietal žalovaný v odvolaní)
nemožno pričítať v neprospech vlastníka pozemku. Vnútrobloková zeleň slúži pre občanov mesta, teda

žalovaného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou)
upravené všeobecné užívanie verejnej zelene, zahrňuje aj len časti pozemkov vlastnícky patriace
tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce (mesta) plnením bez
právneho dôvodu (§451 ods. 2 OZ), pretože aj keď existuje právny pôvod užívania verejnej zelene,nejde o titul, podľa ktorého by obci (mestu) vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany tretej osoby
(strpenie užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k
porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti účastníkov (§2

ods. 2 OZ).

C. K hodnote bezdôvodného obohatenia odvolací súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania.
V priebehu konania boli predložené súkromné znalecké posudky žalobcom a jeden znalecký posudok
vypracovaný na zadanie konajúceho súdu. Vzhľadom na konštatované nepresnosti posudku G.. E. a

viaceré posudky, ktoré exaktne pomenovali východiskové tézy pri vypracovaní znaleckých posudkoch,
považoval posudok G.. Q. za použiteľný pre toto konania. Na druhej strane stanovenú výšku náhrady
z pohľadu charakteru pozemkov, ktoré žalobca nadobudol do svojho vlastníctva, odvolací súd považovl
za správne pristúpiť k redukcii ceny za m2 a rok na polovicu sadzby vyplývajúcej zo znaleckého
posudku pokiaľ išlo o p.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Z pôvodne priznaných XX XXX,XX Eur (bod 208
rozsudku súdu prvej inštancie), priznal 8 446,67 Eur. Dôvodom redukovanej náhrady bola skutočnosť,

že ide o pozemky zastavané chodníkmi a komunikáciou, ktoré nepostávajú lukratívne pozemky resp.
ekonomicky výhodné. Vo vzťahu k parcele č. XXXX/X, ktorá predstavovala výmeru XX XXXmX, ktorá
bola charakterizovaná žalobcom ako vnútrobloková zeleň, je odvolaciemu súdu známe po oboznámení
sa z rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29C/229/2015-554 z 28. 07- 2017, že došlo k postupnému
odčleneniu od p.č. XXXX/X s tým, že p.č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX na základe znaleckého

posudku č.XX/XXXX svedčí o tom, že sú časti p.č. XXXX/X, ktoré neslúžia ako vnútrobloková zeleň resp.
verejné priestranstvo. Nachádzajú sa za bytovou zástavbou, označené ako orná pôda so spôsobom
využitia pre rastlinnú výzdobu (zamietnutie nároku žalobu v tejto časti p.č. XXXX/X je právoplatné aj v
konaní29C/229/2015).Žalovanývodvolaníuvádzal,žeideopozemok,ktorýniejevyužívanýžalovaným
resp. vlastníkmi bytových domov “F. X.. Odvolaci súd uznal námietku žalovaného a dospel k záveru,

že v časti p.č. XXXX/X vo výmere XXXX m2 nie je žalovaný pasívne legitimovaný.Preto odvolací súd
od pôvodnej výmery p.č. XXXX/X-XX XXX odpočítal výmeru X XXX m2 ( 3 360m2 časť p.č. XXXX/X,
190 m2 p.č. XXXX/XX, 827 m2, p.č. XXXX/XX v zmysle 6P č.XX/XXXX), a priznal nárok za výmeru
11 090 m2, ktorej zodpovedá 141 287, 69 Eur (pôvodne priznaných 197 051, 10Eur - 55 763,41 Eur).
Skutočnosť, že výmera 4 377 m2 nie je vnútrobloková zeleň je skutočnosť nezmenená aj v rokoch 2005

a 2006 v tomto konaní tak, ako vyplýva ZP č. XX/XXXX. Z rovnakých dôvodov ako u parciel XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X redukoval sumu XXX XXX,XX Eur na polovicu t.j. 70 643,85 Eur.

64. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §387 ods. 1, 2 CSP do sumy 79
090,52 Eur (70 643,85+8 446,67 Eur) ako vecne správny.

65. Nad sumu 79 090,52 Eur zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a žalobu v
prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

66. O trovách konania rozhodol podľa ust §396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže

nárok žalobcovi bol priznaný, ktorý závisel od znaleckého dokazovania a aj úvahy súdu, rozhodoval
tak, že žalobcovi patrí náhrada trov konania v rozsahu 100% z priznanej istiny. Rovnako patrí štátu
náhradu trov podľa ust. §251CSP v rozsahu 100% vo vzťahu žalovanému z vyššie uvedených dôvodov
pri náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).