Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Pc/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213761
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817213761.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky - matky: X. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom R. nad K. XX, právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so sídlom
v Prievidzi, Bakalárska 6, voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: V. W. W., nar. XX.X.XXXX,
občan Talianskej republiky, bytom B.. R. D. XX/X D. (VE), 300 22, Talianska republika, o návrhu matky
na zapretie otcovstva k maloletej K. W., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že V. W. W., rodený W., narodený XX.X.XXXX, občan Talianskej republiky, n i e j e
biologickým otcom maloletej K. W., narodenej XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, pochádzajúcej z

matky X. D., rodenej D., narodenej XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, zapísanej v Knihe narodení
matričného úradu Čadca, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX.

II. Matke a maloletému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Slovenskej republike n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.11.2017 sa navrhovateľka, matka maloletej K. W.,
narodenej XX.X.XXXX domáhala, aby súd určil, že V. W. W., rodený W., narodený 1X.X.XXXX nie je

biologickým otcom maloletej. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorila dňa 17.2.2007 na matričnom
úrade v Taliansku. Vzťahy a spolužitie manželov sa postupne narušili pre neprekonateľné názorové
rozdiely na spoločný život. Manžel odmietal mať potomkov a rodinu. To nakoniec viedlo k tomu, že
navrhovateľka v decembri 2015 opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa žiť na Slovensko. Od októbra
2015 žije navrhovateľka v spoločnej domácnosti s druhom V. K. Z tohto vzťahu sa navrhovateľke dňa
10.9.2017 narodila dcéra, maloletá K. W.. Zákonná domnienka otcovstva svedčí manželovi matky, avšak
ten nemôže byť biologickým otcom maloletej. Od septembra 2015 s ním navrhovateľka neudržiava

žiaden styk. V čase rozhodnom pre počatie maloletej sa navrhovateľka stýkala iba so svojim druhom
V. K., ktorý otcovstvo k maloletej uznáva. Po rozvode manželstva si chce navrhovateľka zobrať svojho
druha za manžela.

2. Matka následne svoj návrh doplnila o písomné vyjadrenie svojho manžela, ktorého preklad doručila
súdu. Manžel v ňom uviedol, že s návrhom súhlasí. Od septembra 2015 nebol v osobnom kontakte s
navrhovateľkou a z toho dôvodu maloletá nemôže byť jeho dcérou. Preto žiada súd, aby určil, že nie

je otcom maloletej.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté bol na pojednávanie
predvolávaný, na pojednávaní sa nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd teda pojednával v
jeho neprítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi.

4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s manželom nežijú spolu už do roku 2015, kedy sa rozišli.
Odvtedy nie sú v žiadnom fyzickom kontakte, komunikujú len cez telefón a elektronicky. Z uvedených
dôvodov nemôže byť otcom jej dcéry. Otcom jej dcéry je jej súčasný priateľ.

5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla určiť, že súčasný manžel navrhovateľky nie je otcom
maloletej.

6.Súdďalejvykonaldokazovanietýmitolistinami:rodnýlistmaloletejč.l.3,rozhodnutieč.l.4,potvrdenie
matriky talianskej republiky č. l. 7, vyjadrenie otca č. l. 8, rodný list maloletej č. l. 22.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdila navrhovateľka.

8. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za
otca manžel matky.

9. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

10. Podľa § 87 ods. 1 ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva
a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo
zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

11. Podľa § 88 ods. 2 aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je

jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

12. Otcovstvo navrhovateľa k maloletej Noemi bolo určené na základe tzv. prvej domnienky otcovstva,
teda ako manžela matky, keďže maloletá sa narodila počas trvania manželstva navrhovateľky a V. W. W.

13. Navrhovateľka aj jej manžel, t.j. muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté zhodne tvrdia, že manžel
navrhovateľky nie je a ani nemôže byť otcom maloletej K.. V čase rozhodnom pre splodenie maloletej sa
obaja už intímne nestýkali ani sa osobne nestretávali. V tom čase už spolu nežili v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka sa vrátil a na Slovensko tu v tom čase už žila so svojim druhom V. K., s ktorým sa aj
intímne stýkala. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že otcovstvo manžela navrhovateľky k

maloletej K. W. je vylúčené, preto návrhu vyhovel a určil, že manžel navrhovateľky V. W. W. nie je otcom
maloletej K..

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

16. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

17. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

18. Súd dospel že nie je dôvod priznať navrhovateľke náhradu trov konania podľa ustanovenia § 53
CMP. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, t.j. manžel navrhovateľky sa počas konania nesprával
tak, že by bol vyvolal vynaloženie nadbytočných trov konania, naopak s návrhom súhlasil. Podľa názorusúdu nenastal ani žiaden iný dôvod, na základe ktorého by bolo možné od neho spravodlivo požadovať
náhradu trov konania.

19. V konaní boli vynaložené trovy zo štátneho rozpočtu na odmenu prekladateľke, keďže bolo potrebné
preložiť do talianskeho jazyka písomnosti súdu doručované otcovi maloletej, ktorý je občanom Talianska
a slovenskému jazyku nerozumie.

20. Keďže v zmysle ustanovenia § 155 Civilného sporového poriadku má každý právo konať pred súdom

v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie a trovy s tým spojené znáša štát, súd nepriznal
Slovenskej republike právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 393 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať v prípade
rozhodnutia o starostlivosti o maloleté deti návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Civilného
mimosporového poriadku, a v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti, návrh na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.