Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212145
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117212145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: V. T., N.. XX.X.XXXX,

C. A. W. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igora Šafranka,
advokáta so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.297,10 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne zamieta.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súd Prešov č. k. 7Csp/114/2017 - 26 zo dňa 18.09.2017 súd zamietol
žalobu žalobkyne a zároveň rozhodol o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu 1. stupňa vyplýva, že v prípade predchádzajúceho konania pre
súd bolo zrejmé, že súd vyhodnotil, že nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o úvere. Súd tak

konštatuje, že požiadavka žalobkyne spočívajúca v priznaní primeraného finančného zadosťučinenia s
ohľadom na výsledky predchádzajúceho konania je neopodstatnená. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je podmienený úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom v súdnom konaní, čo nie je prípad žalobkyne. Súd
uviedol, že žalobkyni žiadna ujma, respektíve žiadna škoda nevznikla a zároveň poukázal na to, že
ustanovenie § 3 ods. 5, tretia veta zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade nemožno vykladať
tak, že je to automaticky duplicitný peňažný nárok spotrebiteľa za akýchkoľvek úspech v spotrebiteľskom

spore.

2. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove Uznesením č. k. 2Co/11/2018 - 69 zo
dňa 25.06.2018 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
uviedol, že účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Čo sa týka úspešného

uplatneniaporušeniaprávaalebopovinnostiakopredpokladuprepriznanieprávanaprimeranéfinančné
zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti
žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému
nároku. Súd prvej inštancie preto nesprávne postupoval, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z obsahusúdneho spisu je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 10C/131/2014 - 62 zo dňa
13.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/175/2015 - 112 zo dňa
22.06.2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu voči žalovanej a to z dôvodu neplatne uzatvorenej Zmluvy o

úvere. V údajoch o schválenom úvere bola uvedené nižšie čiastka, rovnako tak RPMN sa líšila od údaja
uvedeného v návrhu na schválenie úveru.

3. Postupom podľa § 391 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie je pri novom konaní a rozhodnutí viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Súd vec prejednal oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, pripojeným
spisom sp. zn. 10C/131/2014, vypočutím žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 10C/131/2014 - 62 zo dňa 13.02.2015 bola žaloba v tomto
konaní žalovaného zamietnutá ako nedôvodná. Súd konštatoval, že z predložených listinných dôkazov

súd dospel k záveru, že žalovaný predložil návrh na uzatvorenie zmluvy, kedy žiadal o poskytnutie
úveru vo výške 990 Eur. Navrhovateľ však v údajoch o schválenom úvere uviedol, že poskytnutá čiastka
je nižšia a RPMN sa taktiež líši od výšky RPMN uvedenej odporcami, čím nedošlo k prijatiu návrhu
nakoľko, ak takéto prijatie obsahuje iné zmeny, jedná sa o odmietnutie návrhu a považuje sa to za nový
návrh. Tento nový návrh zo strany navrhovateľa v konaní však už odporcami nebol prijatý, nakoľko to

nevyplýva zo spisového materiálu. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k platnému uzatvoreniu písomnej
zmluvy, ktorá by spĺňala náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko na tento vzťah medzi
účastníkmi konania je nutné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, kedy navrhovateľ vystupuje
ako profesionálny dodávateľ služieb a odporca ako spotrebiteľ v tomto vzťahu nebol podnikateľom. Z
obsahu spisu bolo zrejmé, že žalovanému bolo poskytnutých 497,90 Eur, pričom došlo k vráteniu vyššej

sumy.
6. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/175/2015-112 zo dňa 22.06.2016 bol potvrdený
rozsudok súdu 1. stupňa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2016.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.10.2018 v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej

zástupkyne, ktorí svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnili v písomnom podaní zo dňa
21.08.2018, v ktorom súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

8. Žalobkyňa pri odôvodnení výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré požadovala v sume
1.297,10 Eur uviedla, že keď začalo prvotné konanie v senáte 10C, bolo nariadené pojednávanie, pričom

žalovaný ju písomne vyzýval a telefonicky urgoval, prikladal jej šeky, ktoré má zaplatiť, uviedli jej že má
dlh. Spôsobovalo jej to stres. Finančné zadosťučinenie jej patrí a rovnako aj v takejto výške.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

10. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

12. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súdeúspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie
predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti

privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma
tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

16. Žalobkyňa sa voči žalovanému úspešne bránila v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde

pod sp. n . 10C 131/2014, keď súd žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol. Súd je toho
názoru, že za daného stavu, je primerané finančné zadosťučinenie pre žalobkyňu dôvodné. Pri určení
výšky priznaného finančného zadosťučinenia je súd toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu
porušenia práv žalobkyni je suma 150 Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu. Teda poskytuje žalobkyni
ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Súd z tohto dôvodu

priznal žalobkyni takúto sumu a v prevyšujúcej časti jej žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Z dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa

kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí
od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola
priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška
nároku žalobkyne závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú

podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa
názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať
náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v
žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z
prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.