Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208748
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616208748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
I., Q. A. N. XXX, zastúpenej AK: JUDr. Peter Schmidt, so sídlom Malacky, Záhorácka 11/A, proti
žalovanému: W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I., S. XXX, zastúpeného AK: JUDr. Roman Frnč, so sídlom
Košice, Uralská 11, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Senica č. k. 11C/206/2016-146 zo dňa 13. septembra 2017 - vyhovujúca časť a náhrada trov konania,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa tvrdení a

akéhokoľvek spôsobu rozširovania, že žalobkyňa sa dopustila nejakého protiprávneho konania,
konkrétne: „Aj v I. máme zlodeja ex starostku B.“ alebo „aj v I. máme zlodejov, ex starostku B. B.“, vo
zvyšku žalobu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd právne odôvodnil použitím ust. § 11, § 12 ods. 1, 2, 3 a § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového

poriadku.

3. Okresný súd právne uzavrel, že podľa žaloby predmetom sporu bolo poskytnutie ochrany a
zadosťučinenia vo forme upustenia od neoprávnených zásahov a ospravedlnenia sa žalobkyni na
základe práva na ochranu osobnosti, pričom k porušeniu týchto práv žalobkyne zo strany žalovaného
došlo tým, že dňa 18.7.2016 počas politických protestov v S. pred komplexom S. držal žalovaný
v rukách transparent s textom : „Aj v I. máme zlodeja ex starostku B.“ a následne redakcia

denníka PRAVDA túto nepravdivú informáciu uverejnila v dennej tlači a dňa 25.10.2016 žalovaný najprv
v obchodnom dome D. v obci I. a neskôr v obchodnom dome W. v meste A.-O. doniesol letáky, na ktorých
je na jednej strane fotografia, na ktorej žalovaný drží transparent s nápisom: „Aj v I. máme zlodejov, ex
starostku B. B. eštébáčku S. T.“ a tiež s podobizňami týchto osôb, pod fotografiou je nápis: „Najprv
kradne...“ na druhej strane letáku sú fotografie, na ktorých je žalobkyňa a na spodnom okraji letáka je
nápis „.... potom káže Božie slovo a prijíma telo kristovo“. Žalobkyňa nepreukázala, že by dňa 16.9.2016

chcel žalovaný, na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti, uverejniť informáciu o žalobkyni a akú.
List predložený žalobkyňou označený ako „Žiadosť o vyhlásenie v miestnom rozhlase - odpoveď“ zo
dňa 3.10.2016 tieto skutočnosti nepotvrdil. Z tohto listu nie je zrejmé, kedy a čo chcel žalovaný vyhlásiťv miestnom rozhlase. Tiež nepreukázala, že by príspevok občana „Ka“ napísal na sociálnu sieť žalovaný,
a že by žalovaný zaslal žalobkyni pohľadnicu s textom podanú na pošte dňa 5.9.2017.

4. Okresný súd dospel k záveru, že konanie žalovaného vykazuje znaky neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobkyne, ktorý bol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu, a že tento
neoprávnený zásah žalovaného pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti
v spoločnosti. Okresný súd uveril jej tvrdeniu, že od doby v roku 2016, kedy sa objavila v médiách
fotografia daného transparentu s jej menom sa zmenil jej život, cíti sa veľmi nepríjemne a to jednak

medzi ľuďmi v obci a jednak doma. Táto situácia sa dotýka jej rodiny, jej detí, ktoré sú tiež týmto konaním
žalovaného dotknuté. Skutočnosť, že keď vidí niekde stolík, okamžite jej padne na tento zrak, či tam
opätovne neuvidí nejaké letáky s osočovaním jej osoby, jej určite môže spôsobovať stres a
nepríjemné pocity. Neobstojí obrana žalovaného v tom smere, že takto konal z dôvodu frustrácie z
postupu príslušných orgánov a rozhodol sa na nedostatky zo strany ex starostky poukazovať verejne.
Navyše žalovanému nevyhoveli „príslušné orgány“ teda nebol dôvod poukazovať v negatívnom slova

zmysle na žalobkyňu. Nestotožňuje sa ani s jeho názorom, že označenie „zlodej“ sa politickom a
občianskom-aktivistickom živote bežne zaužíva, pričom je zrejmé, že občan, ktorý poukazuje na možné
zlyhania verejných funkcionárov prirodzene nemá dostatočné prostriedky k tomu, aby mohol na úrovni
trestného konania dostatočne preukázať, že skutočne došlo k pochybeniu verejného funkcionára. Tento
názor považuje okresný súd za vytrhnutý z kontextu, pretože ho možno pripustiť vo sfére „vysokej

politiky“ a nie vo vzťahu k funkcii, ktorú zastávala žalobkyňa, navyše táto od roku 2010 už nie je vo
funkcii starostky obce I., čo jej dávalo status verejného činiteľa vo vzťahu k zlyhaniam, na ktoré
sa snažil žalovaný údajne poukázať.

5. Tvrdenia žalobkyne o tom, že ju po tomto údajne kontaktovalo veľa ľudí, ktorí mali byť zhrození z

tohto konania, kde ona bola označená za zlodejku, pričom to mali byť jej známi, rodina, teda príbuzní,
spolužiaci, spolupracovníci, ktorí jej údajne telefonovali nielen zo Slovenska ale aj zo zahraničia,
žalobkyňa tiež žiadnym spôsobom nepreukázala.

6. Vzhľadom k tomu, že došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, má

žalobkyňa ako fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov, odstránili sa následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané
zadosťučinenie. Okresný súd má za to, že je na mieste, aby žalovaný upustil a ďalej nepokračoval v
týchto zásahoch, pretože to čo mieni týmito zásahmi dosiahnuť, týmto spôsobom nedosiahne a doteraz
nevyčerpal všetky možnosti nápravy daného stavu o ktorom tvrdí, že je „protiprávny“, preto žalobe v

tejto časti vyhovel. Vlastnícke právo je absolútnym právom a je nepremlčateľné, čiže kedykoľvek sa
dotknutá od osoba môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde a to rôznym typom
žalôb. Pokiaľ ide o ospravedlnenie v tejto časti žalobu zamietol.

7. O trovách konania strán okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

pretože žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie výlučne vyhovujúcej časti a náhrade trov konania podal odvolanie
žalovaný a navrhol žalobu zamietnuť, priznať mu náhradu trov konania s poukazom na § 365 ods.

1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalobkyni ani teoreticky
nehrozí ďalší zásah do jej práv zo strany žalovaného. Prípadný neoprávnený zásah do práv žalobkyne
nemožno považovať za trvajúci a neexistuje žiadna hrozba jeho opakovania. Žalobkyňa vykonáva
funkciu prednostky MÚ A.-O., nemôže požívať takú mieru ochrany, že žalovaný by sa nemohol v
budúcnosti vyjadrovať k prípadným jej zlyhaniam ako prednostky. Označenie „zlodej“ sa v politickom a

občiansko-aktivistickom živote bežne zaužíva, pričom je zrejmé, že občan, ktorý poukazuje na možné
zlyhania verejných funkcionárov prirodzene nemá dostatočné prostriedky k tomu, aby mohol na úrovni
trestného stíhania dostatočne preukazovať, že skutočne došlo k pochybeniu verejného funkcionára.
Žalovaný použil len všeobecný termín zlodej, ktorý je možné považovať skôr za hodnotiaci úsudok
ako skutkové tvrdenie. Jediným následkov v živote žalobkyne mal byť jej nepríjemný pocit. Konanie

žalovaného nemalo nijaké závažné následky v živote žalobkyne. Názor okresného súdu, že označenie
zlodej možno pripustiť vo sfére vysokej politiky, ale nie vo vzťahu k žalobkyni, nepovažuje za správny.
Starosta je verejným funkcionárom v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. o) zákona č. 357/2004 Z. z. Za rozporné
s čl. 6 Civilného sporového poriadku je nutné považovať postup okresného súdu, ktoré v konaní vyslovilvážne pochybnosti o duševnom zdraví žalovaného (str. 4 zápisnice z pojednávania zo dňa 13.9.2017).
Postup okresného súdu považuje za vysoko nedôstojný a jeho možné považovať za vadu konania, ktorá
predurčila to, že okresný súd žalobe vyhovel. Tento postup vyústil do zamietnutia návrhu na výsluch

navrhovaných svedkov.

9. Žalobkyňa odvolanie nepodala k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila a uviedla, že napadnutý
rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný sa ku skutkom priznal, čiže skutkové zistenia
spočívajúce vo výrokoch žalovaného, ktorými poškodil žalobkyňu na dobrom mene, dôstojnosti a cti

boli od počiatku preukázané (transparenty, konanie vedené na OR PZ Senica pod č. k. ČVS:ORP-12/
VZS-SE-2017). Z pojmológie slova zlodej vyplýva, že ide o človeka, ktorý okráda, kradne a pejor. ide
o človeka nečestného, nepoctivého, ktorý dosahuje zisk na účet iných. Právo žalobkyne nemôže byť
oklieštené z dôvodu, že táto pôsobí na úrade v A.. Nie je verejne činnou osobou, čo vyplýva z judikajúty
(Case of tammer v Estonia. Sťažnosť č 41202/98), že právny status public figure nie je večný a končí
sa so zánikom verejného záujmu, ergo ukončením funkcie. Žalovaný sa sťažoval na rôznych orgánoch

na konanie žalobkyne po dobu 10 rokov a následne verejne počas politických protestov s transparentmi
(v období troch mesiacov, kedy protest trval), označujúci žalobkyňu za zlodejku i vystúpil. Toto konanie
nebolo ukončené, vo svojej výpovedi (str. 4 zápisnica z pojednávania 13.9.2017), že rovnako rozniesol
v obchodnom dome D. v mesiaci október roku 2016 a v tomto období i v obchodnom dome W. v mene A.
letáky, do ktorých na jednej strane fotografia žalobkyne a na druhej on ako drží transparent s nápisom

tak ako je uvedené v žalobe. Ďalej boli letáky doplnené, rozmnožené a položené v mesiaci december
2016 a v mesiaci február 2017 v S. A.-O. (čo sa žalobkyne dotklo najviac). Na posledkom pojednávaní
žalobkyňa priniesla pohľadnicu zo dňa 5.9.2017, ďalšiu pohľadnicu zo dňa 13.9.2017 (príloha tohto
vyjadrenia). Dňa 21.9.2017 sa žalovaný zúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva a opäť o osobe
žalobkyne sa vyjadroval ako o zlodejke. Žalobkyňa bola označená za zlodejku verejne, pred celým

Slovenskom. Nejde len o nepríjemný pocit, ako to uviedol žalovaný v odvolaní, ale ide o protiprávne
konanie žalovaného voči žalobkyni, kedy o nej šíri nepravdy, má voči nej vytvorenú chorobnú averziu,
ktorúprezentovalinapojednávaniach.PripojilaUznesenieORPZvSeniciČVS:ORP-123/VYS-SE-2017
zo dňa 29.6.2017, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania zastavené (z dôvodu, lebo nie
je skutok trestným činom), pohľadnicu zo dňa 13.9.2017 (adresovanú žalobkyni na adresu Mestského

úradu A.-O. s oslovením H.).

10. Dňa 18.12.2017 doručila žalobkyňa okresnému súdu podanie označené - Doloženie dôkazu v
predmetnej veci zo dňa 14.12.2017, ktorý v prílohe obsahuje List zo dňa 11.12.2017 od odosielateľa W.
M. adresovaný B. B., v ktorom okrem iného uvádza, že „Ty nie si len zlodej, ty si aj podvodník a klamár.“.

11. Dňa 17.1.2018 doručila žalobkyňa okresnému súdu podanie označené ako Doloženie dôkazu v
predmetnej veci zo dňa 16.1.2018 a v prílohe pripojila leták S. + druhá strana a pohľadnica zo dňa
28.12.2017. Keď zásielka s dátumom odoslania zo dňa 21.12.2017 bola doručená na adresu Mestský
úradA.-O.dopodateľnedňa2.1.2018aobsahuje21ksrovnakýchobojstrannetlačenýchletákovformátu

A6. Pričom jedna strana letáku obsahuje fotografiu s transparentom spred komplexu S. v S., z obdobia
mítingov v roku 2016 s textom „AJ V I. B. H. K. B.“, keď transparent drží v rukách pán W. M.. Na druhej
strane letáku je strojom napísaný text: Exstarostka I. B. B., teraz prednostka MSÚ A.-O., prehrala súdny
spor s olúpeným občanom z I. „občan KA“. Pohľadnica s dátumom 28.12.2017 bola adresovaná na
adresu trvalého pobytu žalobkyne a obsahuje napísaný text „A skutky sa stali“. Uvedeným poukazuje

na to, že nie je pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že išlo o ojedinelý exces.

12. Dňa 15.3.2018 doručila žalobkyňa okresnému súdu podanie označené - Doloženie dôkazu v
predmetnej veci zo dňa 14.3.2018, ktorý v prílohe obsahuje listovú zásielku zo dňa 5.3.2018 od
odosielateľaW.M.adresovanúB.B.naadresutrvaléhobydliska,ktorejobsahomjelistadresátaW.M.zo

dňa 4.3.2016 adresovaný B. B., ďalej žalobkyňa pripojila fotografiu zo stretnutia v O. zo dňa 12.3.2018,
na ktorej W. M. vystúpil s transparentom s nápisom „AJ ZA K. B. SA V I. SKUTKY STALI“. Predložené
dôkazy svedčia o tom, že žalovaný nemieni ukončiť obťažovanie žalobkyne prostredníctvom listov.

13. Žalovaný sa k podaniam žalobkyne zo dňa 18.12.2017, 17.1.2018, 15.3.2018 nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
( § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaniapripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/,
f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia
dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

15. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala voči žalovanému povinnosti zdržať sa tvrdení
a akéhokoľvek spôsobu rozširovania, že žalobkyňa sa dopustila nejakého protiprávneho konania,

konkrétne: „Aj v I. máme zlodeja ex starostku B.“ alebo „ Aj v I. máme zlodejov, ex starostku B. B.“,
povinnosti do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné náklady uverejnenie
ospravedlnenia a to prostredníctvom obce I. a mesta A. - O. v tomto znení: „Ospravedlňujem sa za to, že
somoB.B.,bývalejstarostkeobceI.asúčasnejprednostkeMestskéhoúraduA.-O.nepravdivouvádzal
a rozširoval, že „Aj v I. máme zlodeja ex starostku B.“ alebo „Aj v I. máme zlodejov, exstarostku B. B.“.

16. Napadnutý rozsudok nebol žalobkyňou (ani žalovaným) v časti zamietnutia (povinnosti do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné náklady uverejnenie ospravedlnenia a to
prostredníctvom obce I. a mesta A.- O. v tomto znení: „Ospravedlňujem sa za to, že som o B. B., bývalej
starostke obce I. a súčasnej prednostke Mestského úradu A.- O. nepravdivo uvádzal a rozširoval,

že „Aj v I. máme zlodeja ex starostku B.“ alebo „Aj v I. máme zlodejov, exstarostku B. B.“) napadnutý
odvolaním, a preto je právoplatný.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne,
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe vyhovel v časti, zdržať sa

tvrdeníaakéhokoľvekspôsoburozširovania,žežalobkyňasadopustilanejakéhoprotiprávnehokonania,
konkrétne: „Aj v I. máme zlodeja ex starostku B.“ alebo „ Aj v I. máme zlodejov, ex starostku B. B.“.

18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku (napadnutého odvolaním), ktorý v

potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa
odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa
i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi
s poukazom aj na nižšie uvedené.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že z fotodokumentácie na č.l. 5 a 6 sú zrejmé tvrdené skutočnosti
v žalobe v tom zmysle, že počas politických protestov v S. pred komplexom S. držal žalobca v rukách

transparent s textom „Aj v I. máme zlodeja ex starostku B.“, ako aj transparent s textom „Aj v I. máme
zlodejov exstarostku B. B., eštébáčku S. T.“ s podobizňami, pričom žalovaný si vyhotovil letáky, na
ktorých je na jednej strane fotografia, na ktorej žalovaný drží transparent s nápisom a podobizňami aj
žalobkyne ako je uvedené vyššie. Čestným prehlásením zo dňa 29.1.2007 A. U. súhlasila so spísaním
notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku parc.č. 11234/3 v prospech T. S. a

to z toho dôvodu, lebo jej bolo povedané, že tieto pozemky nie sú nikým užívané a že sa jedná len o
jamu zarastenú burinou. Čestným prehlásením zo dňa 29.1.2007 A. N. ako dedička po starej matke W.
T., ktorá bola uvedená ako spoluvlastníčka v parc.č. 11234/3 súhlasila s vydržaním vlastníckeho
práva k tejto parcele, ako aj parc. č. 11234/1 v prospech T. S., a to z toho dôvodu, že uvedenú
parcelu jej rodina dlhodobo neužíva a ani jej nie je známe, kde sa táto konkrétna parcela nachádza a

kto je jej skutočným užívateľom. Z písomností na čl. 22-94 vyplýva, že žalovaný podával rôzne trestné
oznámenia v súvislosti s „neoprávnenými prevodmi pozemkov“ ako v súvislosti s podozrením z trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala dopustiť Ing. B. B., pričom buď došlo
k odmietnutiu alebo odloženiu veci a ani v jednom prípade nebola žalobkyňa uznaná za vinnú (aniobvinená). Pohľadnica daná na poštu dňa 5.9.2017, adresovaná na MSÚ A. B. má vpísaný text „Už 60
rokov smradíš na tomto svete ty zlodej.“

20. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobkyňa doložila na okresný súd nové listinné dôkazy dňa
23.11.2017 (ako prílohu k vyjadreniu k odvolaniu Uznesenie OR PZ v Senici ČVS:ORP-123/VYS-
SE-2017 zo dňa 29.6.2017, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania zastavené (z
dôvodu, lebo nie je skutok trestným činom) a pohľadnicu zo dňa 13.9.2017 (adresovanú žalobkyni
na adresu B. F. A.-O. s oslovením H.), dňa 18.12.2017 doručila ako nový listinný dôkaz List zo dňa

11.12.2017 od odosielateľa W. M. adresovaný B. B., dňa 17.1.2018 doručila žalobkyňa leták bonaparte +
druhá strana špecifikovaný v odseku 13 a pohľadnicu zo dňa 28.12.2017, ktoré boli doručené na adresu
Mestský úrad, A.-O., dňa 15.3.2018 doručila List zo dňa 5.3.2018 od odosielateľa W. M. adresovaný B.
B., fotografiu, na ktorej W. M. vystúpil s transparentom s nápisom „AJ ZA K. B. SA V I. O. O.“ (bližšie
špecifikované v odseku 14).

21. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, ods. 2 súd vykonáva dôkaz
mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom
dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak
bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

22. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a
ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

23. Keďže žalovaný listinné dôkazy uvedené v odseku 10, 11, 12, ktoré mu boli v kópii doručené,

nespochybnil pričom mal možnosť sa k nim aj písomne vyjadriť, odvolací súd v súlade s § 204 CSP
nevykonával dôkaz prečítaním, resp. oboznámením obsahu listín a preto nepovažoval za potrebné
nariaďovať za týmto účelom vo veci odvolacie pojednávanie. Takýto postup je zároveň v súlade s
princípom rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv teda princípom hospodárneho konania súdu v
zmysle čl. 5 ods. 2 základných zásad CMP. Nariaďovanie pojednávania len za účelom oboznámenia

listiny, ktorá bola stranám doručená, a ku ktorej im bolo umožnené i vyjadriť sa, by bolo v rozpore aj s
princípom hospodárnosti konania, došlo by tým k zbytočným prieťahom, nebolo by to nielen hospodárne,
ale účasťou strán na pojednávaní by došlo aj k ich zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu.

24. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy <. SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena.

25. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, sloboda každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,
tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávanietlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie

v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon, ods. 4
slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za

ktorých k porušeniu práva došlo.

28.Ochranuosobnostiupravujúviaceréodvetviapráva.Základsúkromnoprávnejochranyosobnostných
práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálnehodnoty a stránky osobnosti človeka, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná
integrita a pod. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť fyzickej osoby v jej rozmanitých
spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k iným fyzickým či

právnickým osobám. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je
objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na
ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi.

29. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je

neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v
porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí
byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom

a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje
možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je
zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym
poriadkom.

30. Medzi základné hodnoty ľudskej osobnosti nepochybne patria i ľudská dôstojnosť a osobná česť.
Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskym
zákonníkom. Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí
každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku
život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej

ľudskejbytosti.Každýmárovnaképrávonazachovanieľudskejdôstojnostianarovnakúochranupredjej
ponižovaním. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby,
ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje
jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

31. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že pre vznik zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnostných práv je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky
podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej
osoby domáhať sa ochrany a povinnosť pôvodcu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah

musí byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, jej súkromného života, alebo znížiť hodnotu
jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť
bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

32. Neoprávnený zásah do osobnosti môže byť spôsobený predovšetkým uverejnením nepravdivých

údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, no tiež uverejnením pravdivých
tvrdení, ktoré majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamujúco a majú znevažujúci účinok, a rovnako
aj údajmi pravdu skresľujúcimi, ktoré samé o sebe síce nie sú nepravdivé, ale sú podané takou formou
a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti.

33. Zatiaľ čo v prípade práva domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov do práv na
ochranu osobnosti, odstránenia následkov týchto zásahov a poskytnutia primeraného nepeňažného
zadosťučinenia, v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postačuje spôsobilosť zásahu
vyvolať nepriaznivé následky v oblasti chránených hodnôt (záujmov), v prípade práva na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je nevyhnutné, aby následky zásahu, ktoré nastali v príčinnej súvislosti

s konaním pôvodcu zásahu, boli na strane dotknutej osoby prítomné, a boli aj riadne preukázané.

34.Vprejednávanejvecisúdprvejinštanciesprávnevychádzalz§11Občianskehozákonníka,ktorýako
už bolo uvedené priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito
znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, aksú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť
fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv,

má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov ako aj aby jej
bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

35. Ako už bolo konštatované, ust. § 13 Občianskeho zákonníka stanovuje fyzickým osobám osobitnú
možnosť na využitie prostriedkov na ochranu svojich osobnostných práv. Podľa tohto ustanovenia

(okrem iného) má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa odstránili následky týchto
(neoprávnených) zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie.

36. K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek
iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k
takému porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétnych výrokov v prvom rade

odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na
prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty, objektívne existujúcu
realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od
skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému
faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe

vlastných (subjektívnych) kritérií. Aj z rozhodnutí ESĽP vyplýva, že hoci nie je možné preukazovať
pravdivosť názoru, resp. hodnotiaceho úsudku, aj názor, či hodnotiaci úsudok môže byť excesom a
nemusí byť v súlade so slobodou prejavu - a to najmä vtedy, keď hodnotiaci úsudok nemá žiadny faktický
(skutkový) základ, od ktorého by sa odvíjal. V rozhodnutiach De Haes und Gijsels v. Belgicko a Feldek
v. Slovenská republiky uviedol, že tam, kde tvrdenie je hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zásahu

závisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový základ pre napadnuté tvrdenie, pretože dokonca aj
hodnotiaciúsudokbezakéhokoľvekskutkovéhozákladu,ktorýbyhopodporoval,môžebyťneprimeraný.
Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej slobody prejavu, ako vyplýva zhora,
len keď prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického základu a nevybočuje tak z
medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti.

37. Pretože ide o sporové návrhové konanie, je vecou žalobcu, aký prostriedok ochrany osobnostných
práv si zvolí. Žalobkyňa zvolila aj žalobu na upustenie od neoprávnených zásahov (ide o tzv. negatórnu
žalobu), ktorej vyhovenie je aj predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

38. Pri skúmaní primeranosti posudzovaných textov predmetných transparentov je treba v prvom
rade odlíšiť, či sa v súvislosti s tvrdením, ktoré označuje žalobkyňu „zlodejka“ jedná o skutkové
alebo hodnotiace úsudky, pretože podmienky kladené prípustnosti každej z týchto kategórií sa líšia.
Skutkovétvrdeniesaopieraofakt,objektívneexistujúcurealitu,ktorájezistiteľnápomocoudokazovania,
pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že uverejnenie pravdivej informácie nezasahuje

do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, alebo je natoľko
intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. V posudzovanej veci sa
podľa odvolacieho súdu jedná o nepravdivé skutkové tvrdenia difamujúceho charakteru, čo správne
uzavrelajokresnýsúd,ktoréobjektívnespôsobilozníženiectižalobkyneauinýchosôb,keď vykonaným
dokazovanímnebolapreukázanápravdivosťtohtoskutkovéhotvrdenia.Odvolacísúdsatedanestotožnil

snámietkoužalovaného,žežalovanýmpoužitývšeobecnýpojemjemožnépovažovaťskôrzahodnotiaci
úsudok ako skutkové tvrdenie. Odvolací súd dopĺňa, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by
žalobkyňa v súvislosti s výkonom funkcie (ex)starostky bola uznaná vinnou zo spáchania akéhokoľvek
trestného činu (napr. zneužitia právomoci verejného činiteľa, krádeže a pod.), neoprávneným zásahom
žalovaný nerešpektoval zásadu prezumpcie neviny, keď nebolo vydané žiadne rozhodnutie trestného

súdu resp. nebolo pre akýkoľvek trestný čin ani začaté trestné stíhanie voči osobe žalobkyne.
Vykonaným dokazovaním okresným súdom bolo preukázané, že dňa 18.7.2016 počas politických
protestov v S. pred komplexom S. držal žalovaný v rukách transparent s textom: „Aj v I. máme zlodeja
ex starostku B.“ a následne redakcia denníka PRAVDA túto informáciu uverejnila v dennej a dňa
25.10.2016 žalovaný najprv v obchodnom dome D. v obci I. a neskôr v obchodnom dome W. v meste

A.-O. doniesol letáky, na ktorých je na jednej strane fotografia, na ktorej žalovaný drží transparent s
nápisom: „Aj v I. máme zlodejov, ex starostku B. B., eštébáčku S. T.“ a tiež s podobizňami týchto osôb,
pod fotografiou je nápis: „Najprv kradne...“na druhej strane letáku súd fotografie, na ktorých je žalobkyňa
a na spodnom okraji letáka je nápis „...potom káže Božie slovo a prijíma telo kristovo“.39. Odvolací súd poukazuje na to, že sloboda prejavu a právo na informácie sú síce zaručené a každý
má právo vyjadrovať svoje názory spôsobom vyplývajúci z čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky,

v niektorých prípadoch však musí sloboda prejavu ustúpiť. K obmedzeniu slobody prejavu a práva
vyhľadávať a šíriť informácie možno nielen z dôvodov explicitne uvedených v čl. 26 ods. 4
ústavy, ale dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť tiež aj ochrana práva a slobôd iných, teda okrem
iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19
ústavy a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré chránia fyzické

osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných osôb, vrátane žalobkyne (pozri IV. ÚS 107/2010).

40. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňu v čase účasti žalobcu na politických protestoch pred
komplexom S. dňa 18.7.2016 (s transparentom) ako aj v čase rozširovania letákov v obchodnom
dome v I. a v A.-O. (dňa 26.10.2016) bolo možné považovať za osobu verejne známu, keďže v tom
čase vykonávala (aj vykonáva) funkciu prednostky B. úradu A.-O. a predtým do roku 2010 vykonávala

funkciu starostky obce, teda nepatrila do kategórie bežný občan. Pričom rozhodnutie o tom, aké
mala žalobkyňa v uvedenom smere postavenie, je rozhodnutím súdu o právnej otázke (nie skutkovým
zistením). Avšak ani uvedené nemá vplyv na správny záver okresného súdu, že predmetný obsah
transparentu, ktorý žalovaný použil dňa 18.7.2016 ako aj obsah letáku, ktorý žalovaný dňa 26.10.2016
rozširoval v obchodných domov sa nepochybne týkal žalobkyne, ktorá bola označená menom a funkciou

ex starostky, vykazuje znaky neoprávneného zásahu žalovaného do osobnostných práv žalobkyne
(odsek 19 napadnutého rozsudku), ktorý bol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu, keď pôsobil
difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Podstatným bolo, že
tvrdenie o žalobkyni ako ex starostke, že patrí medzi zlodejov v I. nebolo preukázané ako pravdivé, preto
odvolací súd považuje za správny záver okresného súdu, že uvedené tvrdenie bolo objektívne spôsobilé

svojím obsahom vyvolať negatívny zásah do osobnostných práv žalobkyne chránených ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka, konkrétne práva na česť a dôstojnosť.

41. S námietkou žalovaného, že žalobkyni ani teoreticky nehrozí ďalší zásah do jej práv zo strany
žalovaného, a že prípadný neoprávnený zásah do práv žalobkyne nemožno považovať za trvajúci

a neexistuje žiadna hrozba jeho opakovania sa odvolací súd nestotožnil, hoci ku dňu rozhodnutia
okresného súdu dňa 13.9.2017 žalobca od októbra 2016 nerozširoval tvrdenie o žalobkyne, ktorého
zdržania sa táto domáha žalobou, avšak z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila potom ako
okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom naopak vyplýva, že žalovaný predmetné tvrdenie o
žalobkyni ďalej rozširuje. Konkrétne odvolací súd poukazuje na listinné dôkazy špecifikované v odseku

10, 11, 12, s ktorými bol žalovaný oboznámený, a ktorých predloženie ako aj obsah žiadnym spôsobom
nespochybnil, teda odvolací súd má za to, že ich pisateľom je žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd
predovšetkým poukazuje na obsah pohľadnice zo dňa 13.9.2017, ktorá je adresovaná žalobkyni na
adresu Mestského úradu A.-O. s oslovením „H.“, ako aj na List zo dňa 11.12.2017 od žalovaného ako
odosielateľaaadresátkežalobkyni,ktorýobsahujeajtvrdenie,že„Tyniesilenzlodej,tysiajpodvodníka

klamár.“, ako aj na zásielku, ktorá bola doručená do podateľne B. F. A.-O. dňa 2.1.2018 obsahujúca 21 ks
rovnakých obojstranne tlačených letákov formátu A6, ktorého jedna obsahuje fotografiu s transparentom
spred komplexu S. v S., z obdobia mítingov v roku 2016 s textom „AJ V I. B. H. K. B.“, keď transparent
drží v rukách pán W. M. a na druhej strane letáku je strojom napísaný text: Exstarostka I. B. B., teraz
prednostka B. A.-O., prehrala súdny spor s olúpeným občanom z I. „občan KA“. Z uvedeného má

odvolací súd za to, že aj potom ako bolo v preskúmavanej veci rozhodnuté napadnutých rozsudkom
žalovaný pokračuje v neoprávnenom zásahu tak, že pokračuje v tvrdení a rozširuje o žalobkyni
predmetné difamačné tvrdenie, čo odôvodňuje správny záver okresného súdu, ktorý uložil žalovanému
napadnutým výrok práve povinnosť zdržať sa tvrdení a akéhokoľvek spôsobu ich rozširovania.

42. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobkyňa nemôže požívať takú mieru
ochrany, že žalovaný by sa nemohol v budúcnosti vyjadrovať k prípadným jej zlyhaniam ako prednostky,
keď napadnuté vyhovenie žalobe podľa odvolacieho súdu nemá na právo prejavu žalovaného vo vzťahu
uvedenému žiaden vplyv, keďže aj samotný žalovaný hovorí o budúcnosti a funkcii prednostky.

43. S námietkou žalovaného, že označenie „zlodej“ sa v politickom a občiansko-aktivistickom živote
bežne zaužíva sa odvolací súd nestotožnil, keď sa jedná len o subjektívny názor žalovaného, a na
rozdiel žalovaného má odvolací súd za to, že občan má dostatok právnych prostriedkov na to, aby v
prípade, že má pochybnosti o možných zlyhaniach verejných funkcionárov mohol uvedené použiť aj natrestnoprávnej úrovni, a v prípade tak ako je tomu aj u žalovaného využiť aj inštitúty Civilného sporového
poriadku napr. formou žaloby.

44. Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu
s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

45. Podľa čl. 6 ods. 2 Základných princípov CSP, súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu
vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

46.Zásadarovnostiobčanovpredzákonomustanovenávčl.12ods.1ústavysa vobčianskomsúdnom
konaní transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 ústavy) a vzťahuje sa na
všetky materiálne a procesné zákony a na každého. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán

pred zákonom, v tomto prípade pred Občianskym súdnym poriadkom. Z toho vyplýva, že rovnosť pred
zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch
procesnýchstránpriaplikáciihmotnýchiprocesnýchpredpisovktorýmkoľveksúdomvočiktorémukoľvek
účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých
procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach

ktorých rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95).

47. Z obsahu spisu na čl. 101 vyplýva, že dňa 29.1.2007 A. N. spísala prehlásenie, v ktorom uviedla,
že je právna dedička po starej matke, ktorá bola uvedená ako spoluvlastníčka parcely č. 11234/3, a že
súhlasila so spísaním notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva.

48. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 13.9.2017 vyplýva, že žalovaný bol po niekoľkýkrát
upozornený zo strany súdu, že všetky skutočnosti ktoré doposiaľ pri svojom výsluchu tvrdí, nesúvisia
s predmetom konania, no napriek tomuto upozorneniu stále hovorí o nejakých pozemkoch, zakladá do
spisu dôkazy, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou, súd má preto vážne pochybnosti o jeho duševnom

zdraví. Na otázku zákonnej sudkyne, či sa žalovaný niekedy v minulosti liečil psychiatri, či užíva v tejto
súvislosti nejaké lieky, odpovedal, „nie, ani jedno ani druhé, žiadne lieky nebral“. Následne na žiadosť
právneho zástupcu okresný súd pojednávanie na 10 minút prerušil, aby sa s klientom mohol poradiť. Na
pojednávaní navrhol právny zástupca žalovaného trval na vypočutí svedkov W. M. a X. M., ktorí sa vedia
bližšie ozrejmiť okolnosti týkajúce sa toho, že terajší majitelia sporných pozemkov im bránia v prejazde

týmito pozemkami. Zároveň navrhol vypočuť ako svedkyňu A. N., ktorá by sa mohla bližšie vyjadriť
ku skutočnostiam uvedeným v čestnom prehlásení. Okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za
skončené.

49. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že postup okresného súdu, ktorý v konaní

vyslovil vážne pochybnosti o duševnom zdraví žalovaného a pýtal sa ho na to, či nebol psychiatricky
liečený považuje za vysoko nedôstojný a za vadu konania, ktorá predurčila to, že okresný súd žalobe
vyhovel. V tejto súvislosti odvolací súd (aj po vypočutí si nahrávky z pojednávania zo dňa 13.9.2017)
konštatuje, že okresný súd vyslovil svoje pochybnosti o duševnom zdraví žalovaného, predtým ako
bola žalovanému položená otázka ohľadom možnej psychiatrickej liečby, s negatívnou odpoveďou

žalovaného, avšak v kontexte toho, že počas vykonávania dokazovania a to výsluchom žalovaného,
tento sa obšírne vyjadroval k skutočnostiam, ktoré sa nedotýkali priamo predmetu konania v zmysle
žaloby žalobkyne na čo bol zo strany okresného súdu aj viackrát upozornený, pričom sa okresný súd
otázkami snažil upriamiť vyjadrenia žalovaného k predmetu konania, čo je logickým postupom vzhľadom
aj na hospodárnosť a rýchlosť konania. Dokonca okresný súd vyhovel počas výsluchu žalovaného

žiadosti právneho zástupcu žalovaného na prerušenie pojednávania (10 minút), po ktorom pokračoval
vo výsluchu žalovaného. Uvedený postup okresného súdu bol v súlade s čl. 6 CSP, na ktorý poukázal
žalovaný a podľa odvolacieho súdu nemožno uzavrieť, že by okresný súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a teda dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP

nie je daný. Námietka žalovaného, že namietaná vada konania predurčila to, že okresný súd žalobe
vyhovel, taktiež nemôže podľa odvolacieho súdu obstáť, keďže predmetom konania okrem namietanej
vyhovujúcej časti rozsudku bola aj požiadavka na ospravedlnenie, pričom okresný súd na základevykonaného dokazovania v tejto časti žalobu zamietol, čo je jednoznačne na prospech žalovaného, ktorý
uvedené vo svojej odvolacej námietke nezohľadnil.

50. Zároveň má odvolací sú za to, že postup okresného súdu, ktorý podľa odôvodnenia napadnutého
rozsudku v odseku 22 nevykonal výsluch svedkov W. M., X. M., A. N., bol správny s tým, že ich výpovede
by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. S poukazom na obsah zápisnice z pojednávania zo
dňa 13.9.2017, keď právny zástupca uviedol k čomu by sa navrhnutý svedkovia mali vyjadriť, odvolací
súd konštatuje, že výpoveď navrhnutých svedkov sa mala týkať skutočností, ktoré nemali relevanciu k

predmetu žaloby. Nebolo úlohou okresného súdu v tomto konaní skúmať, či terajší majitelia sporných
pozemkov im bránia v prejazde týmito pozemkami a ani to či a ako došlo k vydržaniu vlastníckeho
práva (obsah prehlásenia čl. 101). V tejto súvislosti ešte odvolací súd uvádza, že súd pri vykonávaní
dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti
konať pred súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto

oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strán sporu (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 153/2011).
Ďalej odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp.zn.
I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010), v ktorom „skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom
konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a
následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany

sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z
pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý

navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali
návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o
porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie
by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak

by záver všeobecného súdu o nevykonaní navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala
by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bola strana sporu
postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní“

51. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v časti o náhrade trov konania (nenapadnutej osobitnou odvolacou
argumentáciou) ako vecne správny v súlade s § 387 CSP potvrdil.

52. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).