Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Valenčin
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204102
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118204102.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: P. A., Z..
XX.XX.XXXX, B. Š. E. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o určenie neoprávnenosti
uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy, takto
r o z h o d o l :
I. žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej z bodu 4.9.
zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom dňa 09.09.2011,
II. žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovaný n e m á nárok na náhradu
trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou súdu podanou dňa 18.04.2018 navrhol žalobca, aby súd určil, že žalovaný nie je oprávnený
domáhať sa uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s., sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel:
Sa, vložka: 501/B vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody
o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 08.09.2011 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Poštová
banka, a.s., sídlo: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka 501/B.
V rámci žaloby poukázal na to, že s právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou, a.s.
Bratislava, uzavrel zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
(bod 4.9. zmluvy), pričom táto dohoda umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj
za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných podmienok, resp. z neplatných právnych
úkonov. Žalobca ďalej poukázal na to, že zmluva, ako aj dohoda o zrážkach boli uzavreté ako
formulárové, bez možnosti na strane žalobcu ovplyvniť ich obsah.
Požadovaná dlžná suma zo strany žalovaného (8.874,31 EUR) v súčasnej dobe značne prevyšuje
celkovú výšku peňažných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi zo strany pôvodného veriteľa poskytnuté
vzhľadom na už uskutočnené splátky. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosť, že
zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, považujem samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 39 zákona č. 64/1940 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení (ďalej len OZ).
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 18.06.2018 k žalobe uviedol, že dohoda o zrážkach
zo mzdy bola riadne a platne uzavretá a je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše sa
zrážkami zo mzdy nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Ďalej poukázal na to, že prihodnotení podmienok v zmluve má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa,
ktorá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne
zvyšuje. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak
vnútroštátnej, ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného
vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva
v rozpore so základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné
požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne - záväzné konanie
(spotrebiteľa). Žalobca sa svojou žalobou domáha určenia neoprávnenosti žalovaného uplatňovať
nároky dohodou o zrážkach zo mzdy. Či je subjekt oprávnený využívať určitý právny inštitút vyplýva
z jeho vzťahu k tomuto inštitútu. Žalovaný je veriteľom pohľadávky zo zmluvy o úvere, a teda je i
oprávneným subjektom zo zmluvy o úvere i z dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nedefinoval, v čom by
mala spočívať neoprávnenosť žalovaného na využívanie práv z dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom
na formuláciu žalobného petitu má žalovaný za to, že žaloba je preukázateľne nedôvodná. Vzhľadom
na vyššie uvedené, preto navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.
Podaním zo dňa 04.05.2019 žalovaný okrem iného poukázal na to, že zmluvu o úvere, v ktorej
je dohoda o zrážkach zo mzdy napadaná zo strany žalobcu, preskúmaval rozhodcovský súd v
rozhodnutí PBN09150038, konkrétne Stály rozhodcovský súd zriadený pri rozhodcovská a mediačná.
Rozhodcovský súd vo veci vydal 03.04.2017 rozsudok, voči ktorému sa žalobca mal možnosť odvolať,
pričom žalovaný neeviduje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok pritom zakladá res iudicata.
3. Podaním zo dňa 10.06.2019 žalovaný súdu oznámil, že doposiaľ eviduje zo strany žalobcu platby v
celkovej výške 9.302 EUR, pričom žalobca je dlhodobo v omeškaní so splácaním úveru a istinu úveru
mal mať splatenú najneskôr do 20.07.2017, avšak svojimi úhradami dospel k zaplateniu sumy 8.500
EUR až 15.11.2017.
Ako prílohu tohto podania žalovaný predložil výpis úverového účtu za obdobie od 05.10.2017 do
10.06.2019, z ktorého vyplýva, že aktuálny stav istiny s príslušenstvom k 10.06.2019 predstavuje sumu
10.155,39EUR,zčohoistinapredstavujesumu7.282,70EURaúrokyposplatnostisumu2.872,69EUR.
4. Podľa bodu 4.9. úverovej zmluvy zo dňa 09.09.2011 podľa tejto ZoD, dlžník, spoludlžník, vlastník
nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne, uzatvárajú s Bankou dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551
zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo
Zo´D v súlade s bodom 7.9.0P.
5. Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.
Podľa článku 11 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, úkony strán sporu sa
posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
7. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) 129/2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
10. V prejednávanej veci žalovaný namietal, že nie je daná právomoc všeobecného súdu prejednať
túto vec, keďže vo veci už rozhodol o nároku žalovaného voči žalobcovi rozhodcovský súd. Žalovaný
však súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, na základe ktorej by mala byť daná
právomoc rozhodcovského súdu, teda aj keď tvrdí určité skutočnosti, v tomto ohľade neuniesol dôkazné
bremeno, nepredložil žiadne listiny, napr. rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku. Súd v tejto
súvislosti zároveň poukazuje na to, že sa nejedná o prípadnú zákonnú prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) z dôvodu, že aj keď žalovaný v pozícii žalobcu podal na rozhodcovský súd žalobu o plnenie a v
tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté, pretože v tejto veci je predmetom konania podľa obsahu žaloby,
uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody zrážok zo mzdy, teda jedná sa o iný predmet
konania a skutočnosť, že v rámci žaloby o plnenie bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom, nemôže
vytvárať prekážku rozhodnutej veci v tomto konaní, keďže v prípade pokiaľ by súd žalobe nevyhovel,
resp. by nerozhodol neodkladným opatrením, žalovaný by mohol aj tak žiadať zamestnávateľa žalobcu
o realizáciu zrážok zo mzdy.
11. Súd poukazuje na to, že predmetná zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť (v zmluve je uvedená iba celková výška nákladov - 6.663,04 EUR) a zmluva taktiež neobsahuje
predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), pričom absencia týchto
náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a pokiaľ by dohodou o
zrážkach zo mzdy mala byť zabezpečená pohľadávka nad výšku nesplatenej istiny a zabezpečovala
by sa tak neexistujúca pohľadávka, je to v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), a preto je táto dohoda aj z
tohto dôvodu neplatná.
12. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom žalobca má nepochybne naliehavý právny záujem
na uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody zrážok zo mzdy, keďže právny predchodca
žalovaného, ako aj žalovaný nepochybne inicioval realizáciu zrážok zo mzdy. Súd zároveň poukazuje aj
na to, že postúpením pohľadávky na žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, došlo aj k postúpeniu
zabezpečovacích prostriedkov spojených s pohľadávkou, t.j. vrátane dohody o zrážkach zo mzdy aj z
iných príjmov, a preto je v tomto ohľade žalovaný pasívne legitimovaný.
13. Súd taktiež vzhľadom na obsah žaloby preformuloval výrok rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, čím žiadnym spôsobom nezasiahol do obsahu tohto rozhodnutia, a toto iba
primerane upravil z hľadiska efektívneho a hospodárneho vyjadrenia.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešnému žalobcovi, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalovaný nemá
nárok na náhradu trov konania.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.