Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113223977
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113223977.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá

obchodní banka, a.s. so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČ: 00001350, Česká republika, právne
zastúpeného: Mgr. Peter Olejár, advokát so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade:
R. X., V.. X.X.XXXX, naposledy bytom K. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou D. J.,
T. B. N. T. L. V. B., v 2. rade: Ž. X., V.. XX.X.XXXX, bytom R. XX, Š. R.Ľ., právne zastúpená: JUDr. Marcel
Mašan, advokát so sídlom Hviezdoslavova 2, Poprad, v konaní o zaplatenie 429.225,84 Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

z a s t a v u j ekonanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 1.348 Kč,

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 307.606,43
Kč a úrok z omeškania zo sumy 305.386,96 Kč od 27.6.2011 do 30.6.2012 vo výške 7,75 % ročne, od
1.7.2012 do 31.12.2012 vo výške 7,5 % ročne, od 1.1.2013 do 30.6.2013 vo výške 7,25 % ročne a od
1.7.2013 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne, a to v splátkach po 700 Kč mesačne splatných vždy
do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 19.8.2013 navrhol žalobca uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 306.488,25 Kč (korún českých), kapitalizovaný úrok vo výške 75.127,49
Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 47.610,10 Kč, úrok 10,9 % ročne zo sumy
306.488,25 Kč od 18.7.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania zo sumy 306.488,25 Kč od

18.7.2013 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne a taktiež nahradiť trovy konania.
Podaním zo dňa 19.9.2014 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku
vo výške 246,- Kč späť a podaním zo dňa 19.5.2015 v časti o zaplatenie 1.084,- Kč.
V rámci písomného odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že so žalovanými uzavrel dňa
27.8.2008 zmluvu o úvere na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 400.00,- Kč, ktorý sa
zaviazali splatiť v 84 splátkach vo výške 6.824,- Kč splatných vždy k 26-temu dňu v mesiaci s tým, že
prvá splátka bola splatná 20.9.2008 a posledná splátka 26.8.2015. Zmluvné strany sa dohodli, že úver

bude úročený ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,9 % s tým, že tento bude splácaný mesačne ako
súčasť mesačnej splátky. Súčasťou mesačných splátok bol aj poplatok 30,- Kč mesačne a prihláškou
k poisteniu, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, bolo medzi žalobcom a žalovanými dojednané poistenie
neschopnosti platiť úver s mesačným poistným 583,- Kč. Keďže žalovaní splátky úveru riadne neplnili,žalobca im listom zo dňa 26.6.2011 oznámil, že pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o úvere je splatná
k 26.6.2011 a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú ale žalovaní nezaplatili. Zo žaloby
zároveň vyplýva, že k 17.7.2013 pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 429.225,84 Kč, ktorá pozostáva

z nesplatenej istiny vyčerpaného úveru v sume 306.488,25 Kč, nesplatených úrokov vo výške 10,9 %
ročne z nesplatenej istiny v sume 75.127,49 Kč, úroku z omeškania v zákonnej výške vypočítaného ku
dňu kapitalizácie (17.7.2013) vo výške 47.610,10 Kč. Pohľadávka bez príslušenstva teda predstavovala
sumu 306.488,25 Kč.

Keďže sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného v 1. rade, bol mu ustanovený opatrovník,
ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila, poukázala na to, že úver bol vyplatený výlučne žalovanému
v 1. rade, ktorý tieto prostriedky aj použil, preto nemá niesť zodpovednosť za splatenie tohto úveru,
pričom ona nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohla uspokojiť nárok žalobcu. Taktiež

poukázala na to, že žalobca zabezpečil úver vo vzťahu k žalovanému v prvom rade poistením, preto
mal byť takýmto spôsobom uspokojený. Z týchto dôvodov preto navrhla žalobu zamietnuť.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade, ako aj oboznámením
listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, zmluva o úvere zo dňa 29.8.2008, prihláška k

poisteniu zo dňa 29.8.2008, dodatok k zmluve o úvere zo dňa 16.2.2009, obchodné podmienky pre
spotrebiteľské úvery účinné od 1.4.2008, sadzobník poplatkov platný od 1.4.2009, všeobecné obchodné
podmienky ČSOB účinné od 1.5.2005, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 26.6.2011, doklad o
doručení tejto písomnosti žalovanej v 2. rade, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 26.6.2011 +
doručenka s vyznačením, že žalovaný v 1. rade sa odsťahoval, posledná výzva k zaplateniu zo dňa

26.5.2011, opakovaná výzva k zaplateniu zo dňa 27.4.2011, upomienka zo dňa 29.3.2011, výpis z
úverového účtu, vyjadrenie žalovanej v 2. rade zo dňa 27.3.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.9.2014,
sadzobníkfyzickejosobyúčinnýod1.5.2010,prehľadpohybovnaúverovomúčtepredloženýakopríloha
podania zo dňa 19.9.2014, vyjadrenie žalobcu zo dňa 4.11.2014, doklady predložené žalovanou v 2.
radepreukazujúceplatbyžalobcovi,vyjadreniespoločnostiManpowerSlovensko,s.r.o.zodňa5.5.2015,

ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Nazákladezmluvyoúverezodňa29.8.2009poskytolžalobcažalovanýmsumu400.000,-Kčsúrokovou
sadzbou 10,9 % ročne, RPMN 15,07 %, poplatkom za poskytnutie úveru 3.500,- Kč, poplatkom so
správou úveru 30,- Kč mesačne s tým, že bude splatený v 84 mesačných splátkach po 6.824,- Kč, pričom

prvá splátka bude splatná 26.9.2008 a posledná 26.8.2015.
Z prihlášky k poisteniu zo dňa 29.8.2008 vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1. rade dojednali poistenie
úveru pre prípad smrti alebo plnej invalidity a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti a straty
zamestnania s poplatkom za poistenie v sume 583,- Kč mesačne.
Podaním zo dňa 19.9.2014 žalobca súdu predložil prehľad splácania úveru, z ktorého vyplýva, že

posledná splátka bola uhradená dňa 4.3.2011. Z tohto podania zároveň vyplýva, že účastníci zmluvy si
dohodli úrok z omeškania vo výške 15 % ročne, avšak s ohľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu
medzi účastníkmi si žalobca žalobou uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške.
Žalovaná v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že žalovaný v 1. rade, ktorý bol v čase
uzavretia úverovej zmluvy jej partnerom ju presvedčil, aby zobrali pôžičku a vrátili sa na Slovensko,

peniaze však minul a následne už pôžičku nesplácal. Žalovaná v 2. rade zároveň súdu predložila doklad
o jej evidencii ako uchádzačky o zamestnanie od 26.4.2015a uviedla, že jej vypočítali pri kalendárnom
mesiaci, ktorý má 31 dní podporu v nezamestnanosti vo výške 183 EUR mesačne, taktiež poberá
prídavok na dieťa 23 EUR a je jej vyplácané náhradné výživné 90 EUR. Na druhej strane poukázala na
to, že býva so synom v nájomnom byte, za ktorý platí 180 EUR mesačne, stravu v škôlke 22,40 EUR

a ročný poplatok 40 EUR, pričom syn je alergik a v tejto súvislosti má zvýšené výdavky so zakúpením
lieku Imunor, ktorý ju stojí 15 EUR mesačne.

Právomoc tunajšieho súdu na toto konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel
1, článok 2 bod 1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území

členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý. písm. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe
rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb

sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa § 497 Obchodného zákoníku (zákon č. 513/1991 Sb.), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na
požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje
poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podia § 498 Obchodného zákonníku, strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany
nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v
téže měně platit úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníku, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné
obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné
obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.

Podľa § 3 ods. 1 Občanského zákonníku, výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních

vztahů nesmí bez právního důvodu zasahovat do práv a oprávněných zájmů jiných a nesmí být v rozporu
s dobrými mravy.
Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákonníku (zákon č. 40/1964 Sb.), spotřebitelskými smlouvami jsou
smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně
spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa§55ods.1Občanskéhozákonníku,smluvníujednáníspotřebitelskýchsmluvsenemohouodchýlit
od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon
poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
Podľa § 544 ods. 2 Občanského zákonníku, smluvní pokutu lze sjednat jen písemně a v ujednání musí
být určena výše pokuty nebo stanoven způsob jejího určení.

Podľa § 517 ods. 1 Občianského zákonníku, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení.
Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůte věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od
smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen
jednotlivých plnění.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníku, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel

právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit
poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 1 nařízení vlády ČR č. 33/2010 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo
sazby stanovené Českou národní bankou, pro poslední den kalendářního pololetí, které předchádzí
kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodu.

Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby
stanovené Českou národní bankou, pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení,
zvýšené o 8 procentních bodu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na

základe ktorej im poskytol žalobca sumu 400.000,- Kč, ktorú prestali splácať s tým, že posledná platba
bola realizovaná dňa 4.3.2011, pričom v tomto ohľade nie je právne významné, že finančné prostriedky
mali byť zaslané na účet žalovaného v 1. rade, ktorý mal tieto finančné prostriedky aj použiť, resp. že
žalovaný v 1. rade bol pre prípad nesplácania úveru poistený.

Z prehľadu splácania úveru predloženého žalobcom v rámci písomného podania zo dňa 19.9.2014
vyplýva, aká suma z jednotlivých platieb žalovaných bola započítaná na istinu, zmluvný úrok, úrok
z omeškania, resp. poplatky. Čo sa týka započítania žalovanými zaplatených súm na poplatky, súd
poukazuje na to, že mesačné poplatky spolu predstavovali sumu 613,- Kč (30,- Kč za vedenie účtu +
suma 583,- Kč ako platba poistného). Z uvedeného prehľadu však vyplýva, že, okrem týchto poplatkov

ešte boli navyše zaplatené poplatky v sume 3.582,29 EUR, avšak z tohto vyjadrenia, samotnej žaloby,
resp. ani príloh žaloby nevyplýva, na aký konkrétny účel žalobca započítaval tieto sumy poplatkov,
pričom pokiaľ žalovaný zosplatnil úver k 26.6.2011, tak mu poplatky patrili iba do tohto obdobia a keďže
z predloženého prehľadu vyplýva, že poplatky boli pravidelne uhrádzané do mesiaca február r. 2011,žalobca má nárok ešte na zaplatenie poplatkov za mesiace 3,4,5,6/2011 t.j. v celkovej sume 2.452,-
Kč (4 x 613 Kč) a keďže žalovaný na poplatkoch, ktoré nie sú vôbec definované a odôvodnené zaplatil
sumu3.552,29Kč,rozdielpredstavujesumu1.100,29Kč.Súdvsúvislostistýmitopoplatkamipoukazuje

na skutočnosť, že tieto neboli zmluvne dohodnuté, majú vyplývať iba zo sadzobníka poplatkov, avšak
nebolinejakošpecifikovanéaniejezrejmé,čimajúodzrkadľovaťnejakénákladyzazaslanieupomienok,
resp. výziev, preto súd zostatok týchto poplatkov započítal na nezaplatený zostatok istiny, keďže medzi
účastníkmi nebol dohodnutý iný spôsob započítania týchto platieb.

Pokiaľ ide o zmluvný úrok vo výške 10,9 % ročne, tak veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania. Z tohto dôvodu má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru iba do 26.6.2011, t.j. do dňa, kedy vyhlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto
termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania.
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 59/98, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 472/2012).
Takýto záver je zároveň logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda veriteľ (v danom prípade
žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje

režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Keďže žalobca zosplatnil úver k 26.6.2011,
patrí mu zmluvný úrok z úveru iba do tohto obdobia, pričom po zosplatnení nastupujú sankčné úroky v
zmysle nariadení vlády týkajúcich sa úpravy úrokov z omeškania.

Z prehľadu platieb vyplýva, že posledná platba bola zaplatená za mesiac február roku 2011 (4.3.2011),

preto patrí žalobcovi úrok z úveru vo výške 10,9 % ročne za obdobie od 26.3.2011 do 26.6.2011, t.j. za
92 dní, čo pri zostatku istiny 306.488,29 Kč predstavuje úrok 8.420,50 Kč. Z prehľadu splácania úveru
vyplýva, aké sumy boli započítané na zmluvný úrok, pričom žalobca taktiež zobral žalobu čiastočne
späť, najprv ohľadom sumy 246,- Kč a následne aj ohľadom sumy 1.084,- Kč a po odpočítaní všetkých
zaplatených platieb na zmluvný úrok, predstavuje zostatok nezaplateného zmluvného úroku za obdobie

od 26.3.2011 do 26.6.2011 sumu 2.218,47 Kč.

Vzhľadom na už vyššie uvedené, preto súd priznal žalobcovi istinu v sume 305.387,96 Kč, keďže od
žalobcom uplatnenej istiny v sume 306.488,25 Kč odpočítal sumu 1.100,29 Kč z dôvodu, že v tejto
časti žalobca nepreukázal na aký účel mali byť zaplatené poplatky a v tomto smere neuniesol dôkazné

bremeno. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok za obdobie od 23.3.2011 do 26.6.2011 v sume 2.218,47
Kč (8.420,50 - 6.202,03) , čo predstavuje platby započítané na zmluvný úrok po zosplatnení úveru.
Spolu s priznanou sumou nesplatenej istiny vyčerpaného úveru priznal súd žalobcovi aj zákonný úrok
z omeškania v zmysle citovaných právnych predpisov a v prevyšujúcej časti, ohľadom uplatnených
nárokov, žalobu zamietol.

S poukazom na ustanovenie § 96 O.s.p. súd taktiež, na základe čiastočného späťvzatia žaloby, zastavil
konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 1.348 Kč.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej v 2. rade a skutočnosť, že súdu sa nepodarilo

zistiť súčasný pobyt žalovaného v 1. rade a ani jeho sociálnu situáciu, súd umožnil žalovaným splácať
dlh v primeraných splátkach, s ohľadom na slabú sociálnu situáciu žalovanej v 2. rade vo výške 700
Kč mesačne, keďže žalovaná v 2. rade je evidovaná ako nezamestnaná, poberá iba prídavok na dieťa
a náhradné výživné s tým, že zákonom určený čas by mala poberať aj podporu v nezamestnanosti v
sume cca 180 EUR mesačne, avšak iba jej základné výdavky (nájomné a poplatky spojené so škôlkou a

liekmi pre dieťa) predstavujú cca 220 EUR mesačne, do čoho nie je zarátaná strava, hygiena, ošatenie,
ani iné bežné potreby. Z týchto dôvodov mal teda súd za to, že vzhľadom na to, že pobyt žalovaného v
1. rade nie je známy (žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, že ani netuší, kde sa nachádza), je teda viac ako
pravdepodobné, že úver bude nútená splácať žalovaná v 2. rade, súd rozhodol o možnosti splatenia dlhuv týchto primeraných splátkach, keďže vyššie splátky by mohli existenčne ohroziť žalovanú v 2. rade a
na druhej strane splácanie dlhu žalovanou v 2. rade je aj pre žalobcu, v súčasnej dobe, dá sa povedať
jedinou reálnou alternatívou vymoženia dlhu, pričom takéto splácanie dlhu žalobcu vážnejšie neohrozí.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne
úspešnejšiemu žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej

v 2. rade vyhodnotil ako hodnú osobitného zreteľa, pričom pomery žalovaného v 1. rade sa súdu pre
jeho neprítomnosti zistiť nepodarilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.