Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 2Csp/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218201574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2019:3218201574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX J. nad J., štátna občianka Slovenskej
republiky, o zaplatenie 254,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 220,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 220,00 eur od 24.06.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,88 %, a to do troch
dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 254,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 254,50 eur od 24.06.2017

do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.06.2017 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a
žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 13.07.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v daných termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa predmetnej zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 308,14 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške

254,50 eur, riadneho úroku vo výške 0,00 eur, úroku z omeškania vo výške 16,14 eur a z poplatkov
vo výške 37,50 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu.
Žalovaná suma tak predstavuje sumu vo výške 254,50 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 254,50 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 53,64 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 0,00 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 0,00 eur, z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 16,14 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 37,50 eur si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. V tomto konaní si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 24.06.2017, t. j. dňom

nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, teda úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 254,50 eur od 24.06.2017 do zaplatenia.2. Na výzvu súdu žalobca v podaní, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019, uviedol,
že dňa 13.07.2015 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o Kreditnej karte, číslo kartového
účtu XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol úverový rámec vo výške 300,00 EUR.

V zmysle čl. I si zmluvné strany dohodli Poplatok za komfort, ktorého výška je závislá od výšky čerpanej
sumy na kartovom účte. V zmysle prílohy zmluvy si zmluvné strany okrem iného dohodli nasledujúce
poplatky: Poplatok za vydanie Kreditnej karty - 8,00 eur, Poplatok za prekročenie celkového úverového
rámca - 10,00 eur, Poplatok za výber hotovosti v bankomate - 5,00 eur, Poplatok za službu Rýchle
čerpanie výplatou v hotovosti - 5,00 eur. Dňa 23.06.2017 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie

uvedenú pohľadávku v celkovej výške 308,14 eur, ktorá pozostávala z istiny 254,50 eur, poplatkov vo
výške 37,50 eur, zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,02 eur a zo zákonného úroku z omeškania
vo výške 16,12 eur. Postúpená suma vo výške 308,14 EUR predstavuje rozdiel debetných a kreditných
operácií. Debetné operácie predstavujú výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo
výške 280,00 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek "Čerpanie rámca vyplatením hotovosti"
a "Výber hotovosti v bankomate", ďalej poplatky vo výške 72,00 eur predstavujú súčet položiek "Poplatok

za komfort" (44,00 eur) + "Poplatok za prekročenie (prečerpania) Celkového úverového rámca" (10,00
eur) + "Poplatok za výber v hotovosti v bankomate" (5,00 eur) + "Poplatok za vydanie karty" (8,00 eur)
+ "Poplatok za službu Rýchle čerpanie výplatou v hotovosti" (5,00 eur), debetné úroky vo výške 0,02
eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek "Úrok z omeškania". Kreditné operácie predstavujú
úhrady vo výške 60,00 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek "Splátka" (45,00 eur) +

"Splátka v hotovosti" (15,00 eur). Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo
výške 324,02 eur. Súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 60,00
eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu zosplatnenia - t. j. ku dňu
23.03.2016, predstavuje sumu vo výške 264,02 eur a pozostáva z istiny vo výške 254,50 eur, z poplatkov
vo výške 37,50 eur a zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,02 eur. Z úhrad žalovaného bola na

istinu započítaná suma vo výške 25,50 eur a na poplatky bola započítaná suma vo výške 34,50 eur.
Uviedol, že si v zmysle svojho dispozičného práva uplatnil žalobou na súde sumu vo výške 254,50 eur,
ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), keď v posudzovanom prípade ide
o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, pričom ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne

vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomné.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a doložených listín, a to konkrétne:

Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017, Zmluva o kreditnej karte zo
dňa 13.07.2015 vrátane Prílohy č. 1, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.,
Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne, a.s.,
Sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017, podací
hárok č. R Pokus o zmier zo dňa 05.11.2018, podací hárok č. R výzva zo dňa 22.03.2017, Príloha č. 1 k

Zmluve o postúpení pohľadávok, platobná história a ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový
stav.

6. Medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným bola
dňa 13.07.2015 uzatvorená zmluva označená ako "Zmluva o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver)",

na základe ktorej bol žalovanému schválený spotrebiteľský revolvingový úver s výškou celkového
úverového rámca v sume 300,00 eur pri úrokovej sadzbe určenej v závislosti od výšky čerpania
celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených
do najbližšieho dňa splatnosti (v zmluve úrok označený aj ako "Poplatok za komfort"), pri výške
minimálnej splátky 15,00 eur, RPMN 39,54 %, priemernej RPMN 25,67 % a celkovej čiastke, ktorú klient

zaplatí, uvedenej vo výške 357,59 eur (ďalej aj len "predmetná zmluva").

7. Z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný čerpal úverový rámec čerpaním
hotovosti dňa 13.07.2015 v sume 150,00 eur a výberom v hotovosti v bankomate dňa 23.07.2015 v sume130,00 eur, žalovaný uhradil dňa 20.08.2015 splátku v sume 15,00 eur, dňa 20.09.2015 v sume 15,00
eur, dňa 20.10.2015 v sume 15,00 eur a dňa 12.11.2015 v sume 15,00 eur, teda vykonal spolu úhrady
vo výške 60,00 eur. Právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému na úverovom účte tiež poplatky

a úrok z omeškania.

8. Vo výzve zo dňa 22.03.2017, adresovanej žalovanému, právny predchodca žalobcu uviedol, že
z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním pohľadávky z kreditnej karty č. účtu XXXXXXXXXX
vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka. Vyzval žalovaného

na úhradu splatnej a nezaplatenej pohľadávky banky ku dňu 21.03.2017 vo výške 304,91 eur. Uviedol,
že ak dlžnú sumu žalovaný neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku banky tretej osobe.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.06.2017 postúpil právny predchodca
žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu okrem iného aj pohľadávku uplatnenú voči žalovanému
v tomto konaní, čo mal súd preukázané z predloženej písomnej zmluvy o postúpení a jej prílohy

č. 1. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len "zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
podaná žaloba je čiastočne dôvodná.29. Súd dospel k záveru, že dňa 13.07.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
uzatvorená zmluva, ktorú súd posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného
zákonníka, zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených
ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V právnom vzťahu
založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, nekonal pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a
právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ

poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ.
Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že táto bola právnym predchodcom žalobcu
pripravená vopred na formulári vrátane znenia jej prílohy č. 1 o poplatkoch a všeobecných obchodných
podmienok bez možnosti zasiahnuť do tohto znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd na základe uvedeného

na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona o
ochrane spotrebiteľa v príslušnom znení. Príslušná zákonná ochrana spotrebiteľovi musí byť zachovaná
ajvprípade,keďdošlokpostúpeniupohľadávkynaďalšiehoveriteľatak,akotomubolovposudzovanom
prípade, kedy právny predchodca žalobcu písomne uzatvorenou zmluvou o postúpení platne postúpil

žalobcovi pohľadávku uplatňovanú voči žalovanému v tomto spore.

30. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom
zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne

ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa.
Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a
v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.

31. Na základe uvedeného súd potom v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní
podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva,
pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Účelom tohto ustanovenia zákona je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností
a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať
úver. Pojem "termín" predstavuje presné časové vymedzenie. V predmetnej zmluve však údaj o termíne

konečnej splatnosti úveru absentuje. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v predmetnej
zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti
jednotlivých splátok a ich počet, nakoľko tu absentuje aj údaj o termíne splatnosti prvej splátky úveru.
Podľa názoru súdu termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v spotrebiteľskej
zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej

strany, pričom súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú a
vyžadovanú zákonom. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň
jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné
obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v uzatvorenej úverovej
zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa však v

predmetnej zmluve nenachádza.

32. Súd ďalej konštatuje, že predmetná zmluva neobsahuje ani zákonne vymedzenú úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. V posudzovanom prípade nebola na začiatku zmluvného vzťahu určená

konkrétna výška úrokovej sadzby, ale výška úroku sa odvíjala od výšky čerpania celkového úverového
rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho
dňa splatnosti. Uvedeným výpočtom získaná suma následne mala určovať úrok vyjadrený v eurách
a vyjadrený v ročnej percentuálnej sadzbe. Podľa názoru súdu takto vymedzená úroková sadzbav predmetnej zmluve nie je pre priemerného spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vymedzená
dostatočne jasným, zrozumiteľným a určitým spôsobom. Spotrebiteľ musí byť už na začiatku zmluvného
vzťahu úplne a jasne informovaný o všetkých podmienkach čerpania úveru tak, aby sa vedel rozhodnúť,

či do predmetného úverového vzťahu vstúpi, pričom uvedená požiadavka je ešte zvýraznená pri
dojednávaní úrokovej sadzby úveru, nakoľko úrok predstavuje hlavnú zložku nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že v predmetnej zmluve je
navyše pre spotrebiteľa výška úroku vyjadrená v eurách (označenie ako "Poplatok za komfort") uvedená
neúplne a klamlivo, nakoľko tu nie je zároveň uvedené, či sa jedná o úrok za rok, za mesiac alebo za

iné časové obdobie. Súd navyše uvádza, že z vyjadrenia výšky úroku v ročnej percentuálnej sadzbe
v predmetnej zmluve vyplýva, že pri určitom čerpaní finančných prostriedkov a vykonaných určitých
splátkach by bol spotrebiteľ zaviazaný platiť úrok až vo výške 45,00 % ročne, čo je nepochybne úrok
neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi.

33. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí v predmetnej zmluve, súd považoval úver

poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov
(§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení). Z
uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale len na
vrátenie poskytnutej sumy istiny po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Na základe uvedeného
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 280,00 eur a sumou

vykonaných úhrad žalovaným veriteľovi titulom predmetnej zmluvy v sume 60,00 eur, t. j. sumu 220,00
eur. Žalovaný túto sumu doposiaľ preukázateľne neuhradil, preto súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal
týmto rozhodnutím žalovaného ako dlžníka zaplatiť žalobcovi nevrátenú istinu poskytnutého úveru v
sume 220,00 eur. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. Súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne
(podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení)
z dlžnej sumy 220,00 eur za obdobie od 24.06.2017 (v súlade so žalobným návrhom, kedy už bol
žalovaný preukázateľne v omeškaní, nakoľko mu bola predtým doručovaná výzva zo dňa 22.03.2017
na zaplatenie, obsahujúca aj informáciu o zosplatnení úveru) až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd

uplatnený nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol.

35. Súd v konečnom dôsledku žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti nedôvodne požadovanej
istiny a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto
rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v

konaní. Žalobca sa v danom spore proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 254,50 eur,
pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 220,00 eur, na základe čoho súd konštatuje,
že úspech žalobcu v spore predstavuje 86,44 %, neúspech žalobcu predstavuje 13,56 % a čistý úspech
žalobcu v spore voči žalovanému potom predstavuje 72,88 %. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť
v stanovenej lehote žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,88 %. O výške náhrady týchto trov

konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané

na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.