Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214729
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8812214729.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s.,
so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpenému Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO:
47 239 921, proti žalovanému: W. I., C.. X.X.XXXX, D. S. N. XXX, XXX XX O., právne zastúpenému
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 9.603,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX z 10.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o
zaplatenie 9.603,30 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.603,33 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy 9.603,33 eur od 9.2.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 14.888,06
eur z dôvodu, že dňa 7.5.2008 uzatvorili žalobca a žalovaný Kúpno-leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX,

predmetom ktorej bol ťahač Mercedes Benz ACTROS 1843LS, VIN: E.. Predbežná kúpna cena
predmetu leasingu predstavovala sumu 24.895,44 eur bez DPH, v tom prvá zvýšená splátka vopred
vo výške 2.489,54 eur bez DPH. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v
predpise splátok, v dôsledku čoho žalobca v súlade s článkom 9 VZP predčasne ukončil leasingovú
zmluvu. Dňa 30.11.2009 žalobca vyúčtoval svoj nárok voči žalovanému formou protokolu o finančnom
vysporiadaní Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX z dôvodu porušenia podmienok LZ. Jednotlivé nároky
vyplývali z neuhradených splátok, nesplatenej listiny, neuhradených penalizačných faktúr, nákladov

žalobcu spojených s predmetom leasingu (označené ako „iné nedoplatky a náklady nerefa“). V
prospech žalovaného bol zaúčtovaný výťažok z predaja predmetu leasingu a nespotrebovaná časť
neamortizovanej prvej zvýšenej splátky.3. Z finančného vyrovnania zo dňa 30.11.2009 vyplynulo, že v sume nedoplatkov 6.915,91 eur je
zahrnutá suma uvedená v jeho písomnom vyjadrení, a to 5.883,- eur, dlžné 6 neuhradené splátky,
suma 420.64 eur a 612,27 eur. Ďalej žalobca si uplatnil náklady nerefa vo výške 246,38 eur, pričom má

sa jednať o náklady spojené s odobratím motorového vozidla od žalovaného. Preukazuje ich faktúra
2009/08. Spoločnosť „Kamex, s. r. o.“ si uplatnila v súvislosti s odobratím motorového vozidla voči
žalobcovi dvoma faktúrami sumu 66,38 eur bez DPH a 180,- eur bez DPH. Súčet týchto súm vrátane
DPH dáva sumu 246,38 eur. Strata z predaja motorového leasingu v sume 9.956, 86 eur. Ide o rozdiel
medzi nezaplatenou istinou a predajnou cenou vo výške 6.000,- eur. Po sčítaní sumy 6.915,91 eur +

246,38 eur + 9.956,86 eur a odrátaní neamortizovanej prvej zvýšenej splátky vo výške 1.810,45 eur, to
dáva sumu 15.308,70 eur. Od tejto sumy bola odrátaná suma 420,64 eur, teda výsledok dáva žalovanú
sumu vo výške 14.888,06 eu

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 7.5.2008 bola uzavretá
leasingová zmluva, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako podnikateľovi ťahač

Mercedes Benz ACTROS 1843LS na dobu 36 mesiacov. Podľa článku 2 hodnota prenájmu predmetu
(kúpna cena) bola 750.000 Sk. Počet leasingových splátok bol 36. Splátkové obdobie bolo mesačné.
Splatnosť bola k 5 dňu v mesiaci, pričom žalovaný mal zaplatiť prvú zvýšenú splátku vo výške 10 %
z obstarávacej ceny vozidla bez DPH. Listom zo dňa 14.7.2009 adresovaným žalovanému žalobca
odstúpil od leasingovej zmluvy v zmysle článku 9 z dôvodu naplnenia bodov 2.1 Všeobecných

zmluvných podmienok. Žalovaný porušil svoje povinnosti, dostal sa do omeškania s úhradou splátok
a žalobca žalovaného vyzval na odovzdanie predmetu leasingu do 5 dní odo dňa doručenia výzvy
v priestoroch spoločnosti UniCredit Slovakia, a.s., Plynáresnká 7, Bratislava. Z vyjadrenia žalobcu a
predložených listín vyplýva, že celkovo žalovaný v prospech žalobcu z titulu leasingovej zmluvy ako
úhradumesačnýchsplátoknájmuuhradilsumou11.142,24eur.Povykonanomdokazovaníaopätovnom

posúdení veci s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, súd uznal celý nárok žalobcu za dôvodný.

5. Taktiež súd prvej inštancie poukázal , že pokiaľ si účastníci leasingovej zmluvy dojednali pre prípad
predčasného ukončenia zmluvy z dôvodu na strane nájomcu právo na zaplatenie všetkých dlžných
splátok vrátane tých, ktorého sa stali splatnými po ukončení zmluvy má na ich zaplatenie veriteľ nárok.

Výkon tohto práva nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom len z dôvodu, že ide o splátky splatné
po odstúpení od zmluvy. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpjn
XXX/XXXX.

6. Ďalej súd prvej inštancie pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne predaja predmetného motorového

vozidla pod cenu, t. j. za sumu 6.000,- eur poukázal, že leasingový nájomca má v prípade predaja
predmetu leasingu za účelom zníženia dlhu právo odpočítať výnos z tohto predaja. V prípade, ak
bol predmet leasingu predaný prenajímateľovi za neprimerane nízku cenu, nemôže to ísť na ťarchu
nájomcu, pokiaľ by bola trhová hodnota predmetu leasingu vyššia. Pri predaji je povinný leasingový
prenajímateľ postupovať s náležitou starostlivosťou. Je preto vždy potrebné posudzovať primeranosť

ceny, za ktorú bol predaný predmet leasingu. Pokiaľ by predajná cena predmetu leasingu bola v
neprospech leasingového nájomcu a podstatne by sa odchyľovala od obvyklej ceny, za ktorú by bolo
možné predať predmet leasingu v danom mieste a čase je treba pri vyrovnaní vychádzať z tejto obvyklej
ceny. V tomto smere poukázal súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo/
XXXX/XXXX. V danom prípade má súd prvej inštancie za to, že žalovaný v tomto smere ohľadom

tejto námietky neuniesol dôkazné bremeno na dôkaz toho, že predmetné vozidlo malo byť predané
za oveľa nižšiu cenu. Predložil inzeráty, ktoré sa týkali predaja predmetných vozidiel na nemeckom a
poľskom trhu, nie na Slovensku a nie z rozhodného obdobia. Žalovaný nepreukázal obvyklú cenu, za
ktorú by bolo možné predať predmet leasingu v danom mieste a čase. Nebola hodnoverným spôsobom
s odborným odhadom, ani znaleckým posudkom preukázaná obvyklá cena predmetu leasingu v danom

mieste a čase a s prihliadnutím na technický stav daného konkrétneho motorového vozidla. Ďalej
súd prvej inštancie poukázal, že je zrejmé, že žalobca v súlade so zmluvou aj s ustanoveniami si
účtoval zmluvné pokuty vo výške 420,64 eur, pričom súd ich žalobcovi priznal. Moderačné právo dané
Obchodným zákonníkom nevyužil vzhľadom na ich výšku a vzhľadom na to, že škoda, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť zmluvné pokuty neprekročili. Ohľadne nákladov, ktoré si žalobca uplatnil v súvislosti

s odtiahnutím motorového vozidla vo výške 612,76 eur, súd tieto uznal vo výške 214,20 eur s poukazom
na už vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky týkajúcej sa leasingových zmlúv,
na ktoré poukázal aj Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, a ktorým právnym názorom je viazaný. Z
vykonaného dokazovania i z výpovede žalovaného a jeho písomnosti nepochybne vyplýva, že samotnýžalovaný chcel osobné motorové vozidlo žalobcovi vrátiť, odviesť ho do Bratislavy, do jeho sídla, na to,
že mu to nebolo umožnené však nepreukázal. Sám nakoniec súhlasil s vrátením vozidla ako mu to bolo
navrhnuté a v zmysle oznámenia žalobcu a jeho usmernenia ho žalovaný sám odviezol do Košíc. Preto

celkové vyčíslenie dlhu súd považoval za dôvodné v súlade so zmluvou a zákonnými ustanoveniami.
Nárok žalobcu tak pozostáva zo sumy nedoplatkov 6.915,91 eur, nákladov nerefa vo výške 246,38 eur
(ide o náklady spojené s odobratím motorového vozidla obžalovanému , stratu z predaja motorového
leasingu v sume 9.956,86 eur. Ide tak o rozdiel medzi nesplatenou istinou a predajnou cenou vo výške
6.000,- eur. Po sčítaní sumy 6.915,91 eur + 246,38 eur + 9.956,86 eur a odrátaní neamortizovanej

prvej zvýšenej splátky vo výške 1.810,45 eur, výsledok je suma 15.308,70 eur, pričom od tejto sumy
bola odrátaná suma 420,- eur, ktorú sám žalobca odpísal, teda dlh žalovaného vo výške 14.888,06
eur. Keďže v pôvodnom rozsudku bola priznaná právoplatne suma 5.284,76 eur (táto časť odvolaním
dotknutá nebola a ani nebola zrušená), súd priznal žalobcovi zvyšok dlžnej sumy, t. j. 9.603,30 eur.
Zároveň priznal z dlžnej sumy, ktorú požadoval za dôvodnú aj úroky z omeškania v zákonnej výške,
pretože bolo preukázané, že túto časť dlhu žalovaný žalobcovi neuhradil, a to odo dňa 9.2.2010, teda

odo dňa kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 28.1.2010 na
splnenie záväzku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 489 ods. 1, 2, § 490, § 491, §
492, § 496 ods. 1, § 1 ods. 1, 2, § 265, § 344, § 345 ods. 1, 2, § 346 ods. 1, 2, § 347 ods. 3, § 349 ods.
1, 2, 3, § 350 ods. 1, 2, § 351 ods. 1, 2, § 373, § 374, § 376, § 377, § 378, § 379, § 380, § 382, § 383,
§ 385 Obchodného zákonníka a ustanoveniami § 420 ods. 1, § 544 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a ďalej aj ustanoveniami § 300 Obchodného zákonníka, § 301 Obchodného zákonníka a §
302 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 CSP. Súd
žalobe vyhovel, úspešnejší bol preto žalobca a má nárok na náhradu trov konania. Súd mu preto priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že ak žalobca tvrdí,
že žalovaný mal dokazovať neprimeranú nízkosť predajnej ceny, s tým žalovaný nesúhlasí, pretože
dôkazné bremeno na zistenie neprimerane nízkej ceny nezaťažuje žalovaného, nakoľko žalovaný

nedisponuje potrebnými dôkazmi. Žalovaný nemá prehľad o cenách podobných predmetov leasingu,
ktoré boli mimoriadne predávané formou re-predaja. Je to práve žalobca, ktorý má tak u seba podklady
- dôkazy o tomto svedčiace a je to práve žalobca, ktorý vie presne povedať koľko nákladných áut v
tom, ktorom roku predávali formou re-predaja a koľko percent z pôvodne dohodnutej ceny leasingu
získali výťažkom re-predaja. Ďalej namietal žalovaný, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náklady

tretích osôb, ktoré mu fakturovali cenu prevozu vozidla do sídla žalobcu. Žalovaný však preukázal, že
on chcel odviesť do Bratislavy motorové vozidlo, avšak poverený zamestnanec žalobcu mu povedal,
že má priviesť vozidlo do Košíc. Uviedol, že obchodné podmienky, ktorými sa riadil žalobcovi žalovaný
vytvárajú nerovnocenné postavenie účastníkov právneho vzťahu a jednostranne zvýhodňujú žalobcu
na úkor žalovaného. Ďalej uviedol, že schopnosť splácať leasingové splátky nezávisela objektívne od

žalovaného, ktorý pre notoricky známu hospodársku krízu v rozhodnom čase prišiel o zákazky, pričom
to všetko žalobca vedel, listy so žiadosťami od žalovaného preberal a neurobil celkom nič konštruktívne
a jedine čo dokázal bolo, že odstúpil od leasingovej zmluvy. Nákladne vozidlo prevzal od žalovaného
späť a potom ho čudne a celkom zjavne nevýhodne predal za smiešnu sumu 6.000,- eur. Žalovaný
nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie a považuje ho za nespravodlivý. Žiadal, aby odvolací súd

zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

8.Totoodvolaniedoplnilajsamotnýžalobcaďalšímpodaním,ktorýuviedol,žeautonapredchádzajúcom
pôsobisku bolo používané na zvážanie dreva z lesa, chodilo po lesných cestách, bolo opotrebované
nad mieru bežnú a jeho cena, keď ho odovzdávali jemu bola neporovnateľne vyššia ako bolo následne

leasingovou spoločnosťou predané ďalej, hoci on jeho technický stav zlepšil. Nezaplatil poslednú splátku
v januári 2009 a nevie prečo leasingová spoločnosť sa rozhodla čo urobí až v júni 2009, keď mu odobrali
auto, keď to mohli urobiť už aj skôr. Nesúhlasil s rozsudkom a žiadal, aby žaloba bola zamietnutá.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný ako podnikateľský subjekt mal

možnosť zvoliť si iného zmluvného partnera. Poukázal, že v obchodno-právnej rovine je potrebné za
prijateľné považovať aj postupy, ktoré by sa vo sfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už
ako nemravné, keď normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa nekryjú.
Žalobca pri predaji predmetu leasingu svojim postupom neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zovšeobecne záväzných predpisov, nakoľko jednal ako výlučný vlastník predmetu leasingu v rámci svojej
zmluvnej voľnosti. Vlastnícke právo žalobcu k predmetu financovania je limitované len povinnosťou
nepoškodzovania majetku inej osoby. Prípadne rozporovanie následného predaja predmetu leasingu

preto predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok žalovaného, pričom dôkazné bremeno v tomto
prípade ťaží žalovaného. Poukázal na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. XXCdo/XXXX/XXXX, z ktorého okrem iného vyplýva, že ak dôjde k vráteniu leasingu leasingovému
prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy pre okolnosti na strane nájomcu, v
dôsledku čoho sa nenaplní dojednaný účel leasingovej zmluvy, nemení sa tým nič na povinnosti nájomcu

uhradiť leasingovej spoločnosti doposiaľ nezaplatený zostatok po nadobúdacej ceny predmetu leasingu.
Uviedol ďalej, že ako leasingová spoločnosť vstupoval do záväzkového vzťahu žalobca so žalovaným s
tým, že s dodávateľom uzavrie kúpnu zmluvu, uhradí kúpnu cenu a na základe toho sa stáva vlastníkom
veci a túto následne osobitnou formou nájomných zmlúv i prenajíma leasingovému nájomcovi, ktorému
zo zmlúv vyplýva povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky, pričom tieto pozostávajú z ceny predmetu
financovania ako i z úroku a z dlžnej sumy ako odmeny pre leasingovú spoločnosť za poskytnutie

finančných prostriedkov. Žalovaný bol v zmysle uzatvorenej zmluvy povinný hradiť leasingové splátky
a prevziať predmet financovania. Žalovaný vo svojich podaniach nepopiera, že neplnil z uzatvorenej
leasingovej zmluvy tak, ako bolo dojednané medzi ním a žalobcom. Ak žalovaný namieta rozsiahle
oprávnenie žalobcu, tieto vychádzajú zo skutočností, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti,
resp. tieto následky zavinil sám žalovaný. Žalobca si na rozdiel od žalovaného svoje povinnosti splnil

riadne a včas, keď poskytol peňažné prostriedky na kúpu predmetu financovania, pričom žalovaný sa
porušením zmluvy k povinnosti nemôže dostať do situácie výhodnejšej ako keby si svoje povinnosti plnil
riadneavčas. Žalobcapretonaopakpovažujezaodporujúceobchodnýmzvyklostiam,abysubjekt,ktorý
si svoje povinnosti neplnil riadne a včas používal rovnakú (dokonca lepšiu) mieru práv ako subjekt, ktorý
si svoje povinnosti splnil. Ďalej poukázal na ustanovenie § 469 Obchodného zákonníka, podľa ktorého

aj niektorá strana v súlade s týmto zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia,
primeraným spôsobom, kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj tovaru,
na ktorý sa odstúpenie od zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu škody vzniknutej podľa tohto zákona
zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá sa mala platiť na základe zmluvy a cenou dohodnutou v
náhradnom obchode. Pri určení tohto rozdielu sa prihliadne na obsah zmluvy, nárok na náhradu škody,

ktorá sa zvýšila a tým nie je dotknutý. Ďalej poukázal aj na ustanovenie § 386 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinností, z
ktorého môže škoda vzniknúť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne
v súlade s prejaveným skorším názorom Krajského súdu v Prešove. Skutkový stav bol spoľahlivo a
správne zistený a boli aplikované príslušné hmotnoprávne normy. Žiadal preto, aby odvolací súd potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie

správnosti dodáva nasledovné:

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky krealizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti

s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

15. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj
právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Správa na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj z povinnosti všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku
z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. Y..Ú.).

16. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Táto norma
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia o právnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (Y..Ú.).

17. Právo na riadene odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre
rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (Y..Ú.).

18. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V tomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

19.Odvolacísúdnadoplnenieuvádza,žepredmetnývzťahmedzižalobcomažalovanýmniejevzťahom
zo spotrebiteľského úveru. Právna podstata leasingu nemá v slovenskom právnom poriadku špeciálne
zakotvenie v konkrétnom právnom ustanovení, či už Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Z
judikatúry však vyplýva, že leasingová zmluva je zmluvou nepomenovanou (inominátnou). Ide v danom
prípade o zmluvný vzťah medzi podnikateľskými subjektmi a ide o zmluvu uzatvorenú v súlade s

ustanovením § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom nepochybne ide o leasingovú zmluvu.
Z jej obsahu súčasne vyplýva, že ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, pričom ide o druh leasingu označenom termínom „finančný“, ktorého základnou funkciou je
zaobstarávacia funkcia a cieľom je spravidla konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu. Finančný
leasing možno vymedziť ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu

(prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či inú
majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na
základe dopytu a podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu zaplatiť náklady spojené so zaobstaraním
leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má obvyklé právo na kúpu predmetu leasingu
do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková, či zvyšková, pretože vyjadruje

rozdiel medzi cenou predmetu leasingu, resp. nákladmi spojenými so zaobstarávaním predmetu
leasingu na začiatku a celkovou výškou tej časti leasingových splátok, ktorými je nadobúdacia, či
zaobstarávacia cena predmetu leasingu splatená. O tejto súvislosti sa hovorí o zaobstarávacej funkcii
finančného leasingu, ktorá ho kvalitatívne odlišuje od nájmu, u ktorého je primárnou funkciou užívacia.
Nájomca nesie už od samotného začiatku leasingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd) v spojení

s predmetom leasingu, ako aj náklady spojené s jeho užívaním (údržba, dane, poistenie). Leasing
je označený za leasing finančný práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné
služby (zaobstarávanie veci, odovzdanie do užívania, jeho predaj na konci leasingového vzťahu). Ak
ide o zmluvu nepomenovanú relevantným je to, ako tento špecifický súkromnoprávny inštitút práva a
povinností jeho účastníkov k zmluve sa konkrétne upravil.

20. Odvolací súd preto poukazuje, že obsah uzavretej inominátnej zmluvy je významný aj pre ďalšie
nároky, ktoré vzniknú leasingovému prenajímateľovi v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy.
Ak došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy tak, ako to bolo v tomto prípade, v dôsledku čoho sanenaplnil dohodnutý účel leasingovej zmluvy, nemá to vplyv na povinnosť nájomcu platiť spoločnosti
dosiaľ nezaplatený zostatok z obstarávacej ceny predmetu leasingu, splátky splatnej do ukončenia
zmluvy a doposiaľ nezaplatené úroky ako aj ďalšie požadované nároky, ktoré v tomto konaní žalobca

dostatočnepreukázal.Odvolacísúdtiežpovažujezapotrebnézdôrazniťto,čojezákladomleasingového
vzťahu. Leasingovej spoločnosti, hoci aj vlastníkovi predmetu leasingu na rozdiel od nájomného vzťahu
nezáleží na tom, či a do akej miery leasingový nájom v cene zhodnocujú predmet leasingu. Rovnako
tiež nemajú záujem na tom, aby sa vec, v ktorej sú po dobe trvania vzťahu vlastníkom, vrátila do ich
pozície ale ich cieľom z pravidla je, aby po zaplatení všetkých leasingových splátok prešiel predmet

leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu. Je to preto, že leasingová spoločnosť zaobstarávala
predmetleasingudosvojhovlastníctva,niescieľomvyvíjaťpodnikateľskúčinnosťjehoprevádzkovaním,
ale z dôvodu uzatvorenia leasingovej zmluvy v rámci poskytovania finančných služieb. Do dispozície
leasingovej spoločnosti sa predmet leasingu dostane späť obvykle len vtedy, pokiaľ leasingovú zmluvu
nedodrží nájomca tak, ako je to v predmetnej veci, keď dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo nesplatenie
leasingovýchsplátok.Vráteniepredmetuleasingužalobcovinebolotedaprospechomvlastníka.Predmet

leasingovej zmluvy bol žalobcovi vrátený, v dôsledku čoho sa nenaplnil dohodnutý účel leasingovej
zmluvy.Pretotrebamaťnazreteliajtiepovinnostinájomcu,ktorýchodstúpenímodzmluvynebolomožné
na ujmu žalobcovi splatiť. Medzi tieto každopádne patrí aj nezaplatený zostatok za obstarávacie ceny
predmetu leasingu pojatý do splátok splatných po ukončení zmluvy a nezaplatené úroky po odstúpení
od zmluvy. Z ekonomického hľadiska sa pritom zostatok z obstarávacej ceny leasingu a úroky, ktoré

predstavujú rovnakú čiastku, ktorá sa rovná súčtu zaobstarávacej ceny a úrokov zo zosplatnenej ceny,
ktorú leasingová spoločnosť musela znášať. Za takéhoto stavu by bolo preto na ujmu jej práv tieto nároky
nepriznať. Ak v súvislosti s uskutočnením predmetu predaja leasingu sa dlh leasingového nájomcu znížil
o výnos takéhoto predaja, správne žalobca pri kalkulácii zostatku dlhu žalovaného tento dlh ponižoval
práve o získanú sumu z predaja motorového vozidla. Splátky splatné po odstúpení od zmluvy týkajúce

sa práve týchto dvoch nárokov je preto možné žalobcovi priznať. Nebráni tomu ani odstúpenie od zmluvy
a ani ustanovenie § 451 Obchodného zákonníka, či ustanovenie § 48 ods. 2 Obchodného zákonníka
týkajúce sa odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd nezistil ani rozpor zo zásadami poctivého obchodného
styku, či rozpor s dobrými mravmi, pre ktoré by tieto nároky žalobcovi nebolo možné priznať. Ani
oprávnenosť ďalších uplatnených nárokov žalovaný dostatočne nevyvrátil. Neobstojí iba jeho samotné

tvrdenie, že dôkazná povinnosť ohľadne výšky(hodnoty re- predaja ) je na žalobcovi a že cena odpredaja
bola nízka. Naopak ,práve žalovaný mal povinnosť nielen tvrdiť ale aj preukázať hodnotu motorového
vozidla ,čo však zjavne neurobil.

21.Odvolacísúdtakpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaikonania,ktorémupredchádzalodospelk

záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Postupoval tak aj v súlade už so
skoršie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania odvolací súd považuje za vecne správne.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže bol žalobca
aj v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti
žalovanému v rozsahu 100 % čo je v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, čo vyplýva z ustanovení § 262
ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).