Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1213216258.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom v právnej veci

navrhovateľa: A.. E. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ť. XX, L., zastúpeného spoločnosťou Mgr. Peter
Serina,advokátskakancelária,s.r.o.,Poľnohospodárska10,Bratislava,protiodporcovi:ZHKredits.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom
Neupauerom, AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie
1.204,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.193,48 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 376,02 eur od 11.2.2011 do zaplatenia a zo sumy 817,46 eur od 11.3.2011 do zaplatenia a to

všetko do 3 dní.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok za návrh vo výške 71,50 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal

odporcu na zaplatenie 1.204,62 eur s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 374,77 eur od
11.02.2011 do zaplatenia a zo sumy 829,85 eur od 11.03.2011 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania,
z titulu náhrady mzdy.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 18.11.2008 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu, zmenenú dodatkom
č. 1 zo dňa 01.03.2009. V zmluve bola dohodnutá mzda vo výške 829,85 eur mesačne. Mzda bola
splatnák10.dňuvmesiaci.Dňa22.10.2010odporcaskončilsnavrhovateľomokamžitepracovnýpomer.

Navrhovateľ dňa 17.01.2011 oznámil listom, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za
neplatné a trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. V zmysle zákonníka práce mu tak vznikol
nárok na mzdu. Podľa navrhovateľa základ tohto sporu je daný v konaní ktoré prebehlo na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 13C/33/2011, kde súd rozsudkom zo dňa 04.11.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.02.2013,
č.k.: 14Co/55/2012-171 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu,
dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 22.12.2010 je neplatné. Keďže navrhovateľ dal odporcovi

dňa 08.12.2010 výpoveď a výpovedná doba mala uplynúť dňa 28.02.2011, vznikol navrhovateľovi nárok
na mzdu počas doby výpovede od 18.01.2011 do 28.02.2011. Navrhovateľ vyčíslil svoje mzdové nároky
za obdobie od 18.01.2011 do 31.01.2011 vo výške 374,77 eur a za obdobie od 01.02.2011 do 28.02.2011
vo výške 829,85 eur, spolu vo výške 1.204,62 eur.Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že žalovaný nárok považuje
za nedôvodný a v celom rozsahu za premlčaný. Súčasne uviedol, že nepopiera tú skutočnosť, že

prebehlo na Okresnom súde Bratislava II súdne konanie pod sp. zn. 13C/33/2011 predmetnom ktorého
bola neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. K samotnému výpočtu žalovaného nároku
uviedol, že tento výpočet sa v priebehu súdneho konania niekoľkokrát menil, nielen v rámci uplatnenej
sumy, ale zároveň aj podľa hmotného práva a vôbec nie je zrejmé z ktorého výpočtu sa má vlastne
vychádzať. Výpočet navrhovateľa z 29.05.2013 odporca považoval za výpočet v rozpore s hmotným

právom, konkrétne s ust. 79 ods. 1 Zákonníka práce a to z dôvodu, že uvádza nesprávne odpracované
dni, pri odpracovaných hodinách vychádza z údajov zjavne irelevantného dochádzkového systému
odporcu, namiesto priemerného hodinového zárobku následne nesprávne uvádza priemerný mesačný
zárobok, nesprávny údaj je aj o zaplatenej mzde ktorá vychádza v rozpore s predmetným ustanovením
výlučne z hrubej mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve, pričom hrubá mzda sa nepochybne počas
jednotlivých mesiacov rozhodujúceho obdobia menila. Zároveň odporca poukázal na to, že uplatnený

úrok z omeškania bol uplatnený bez zákonného podkladu keďže v zmysle rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5Co/133/2013 zo dňa 21.10.2014 ako aj uznesenia ÚS SR č. k. II US 494/2013-9 zo
dňa 09.10.2013 je subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v rámci pracovno-právnych vzťahov
pri úroku z omeškania vylúčená. Odporca mal za to, že charakter uplatneného nároku čo sa týka jeho
vlastností spĺňa inštitút škody, ktorá postihuje zamestnávateľa z titulu neplatného skončenia pracovného

pomeru a preto sa aj na daný nárok má uplatniť premlčacia lehota týkajúca sa inštitútu náhrady škody.
Za daných okolností by bol nárok navrhovateľa v celom rozsahu premlčaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu, ako aj výsluchom navrhovateľa a odporcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Pracovnou zmluvou zo dňa 18.11.2008 uzatvorenou medzi odporcom ako zamestnávateľom a
navrhovateľom ako zamestnancom sa zaviazal navrhovateľ vykonávať prácu na pozícii junior- investičný
manager, s dňom nástupu do práce 24.11.2008. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V čl.
III bod 1. a 2. pracovnej zmluvy bola dohodnutá mzda pre zamestnanca vo výške 730,26 eur ( 22.000,-

Sk) so splatnosťou k 10. dňu mesiaca, ktorý nasleduje po vykonaní práce.

Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.03.2009 bol zmenený čl. III bod.1 pracovnej zmluvy a bola
dohodnutá mzda vo výške 829,85 eur ( 25.000,- Sk).

Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/33/2011 bolo súdom zistené, že tunajší súd
rozsudkom zo dňa 04.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.02.2013, č. k.: 14Co/55/2012-171 rozhodol, že okamžité
skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa
22.12.2010 je neplatné.

Zo mzdového listu navrhovateľa za rok 2010, ktorý založil do spisu odporca, súd zistil, že navrhovateľ
mal v mesiaci október 2010 hrubú mzdu v sume 827,17 eur (z toho náhrada mzdy predstavovala sumu
56,59 eur), v novembri 2010 v sume 754,41 eur (z toho náhrada príjmu - nemocenské predstavovala
sumu 34,64 eur) a v decembri 2010 v sume 521,48 eur (z toho náhrada mzdy predstavovala sumu 37,73

eur). Navrhovateľ pritom odpracoval v mesiaci október 2010- 156 hodín, v novembri 2010- 144 hodín
a v decembri 2010- 120 hodín.

Listom doručeným súdu dňa 28.06.2016, odporca špecifikoval jednotlivé položky mzdového listu
navrhovateľa za rok 2010, a to pri mesiaci október 2010, kde náhrady v sume 56,59 eur predstavujú 12

hodín ošetrenia u lekára a v decembri 2010 kde náhrady v sume 37,73 eur predstavujú 8 hodín ošetrenia
u lekára. Pri položke mzdového listu - „náhrada príjmu“ za mesiac november v sume 34,64 eur odporca
uviedol, že ide o náhradu príjmu za nemoc v rozsahu štyroch kalendárnych dní.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ( ďalej ako „ZP“) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúťnáhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 1, 2, a 4 ZP priemerný zárobok na pracovno-právne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom
období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím
je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný

zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období
a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje
ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa

zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru
že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Pokiaľ ide o odporcom vznesenú námietku premlčania z dôvodu, že uplynula subjektívna dvojročná
premlčacia lehota a nárok je v celom rozsahu premlčaný, túto súd nepovažoval za dôvodnú. Premlčacia
doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru začína
plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje.
Premlčujú sa teda iba jednotlivé náhrady mzdy za daný mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť

a nie celý nárok. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa
nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku. Súd
mal za to, že nie je možné aplikovať ustanovenia o premlčacej dobe, ktorá sa uplatní pri náhrade škody,
nakoľko v predmetnom konaní si navrhovateľ uplatňuje nároky z neplatného skončenia pracovného
pomeru, na ktorý sa ako na peňažný nárok vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba. V predmetnej

veci splatnosť náhrady mzdy za mesiac január nastala v súlade s pracovnou zmluvou dňom 10.02.2011
a splatnosť náhrady mzdy za február 2011 nastala dňa 10.03.2011, pričom návrh bol podaný na súd dňa
29.05.2013, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote.

Vzhľadom k tomu, že odporca neplatne skončil s navrhovateľom pracovný pomer, o čom už bolo

právoplatne rozhodnuté tunajším súdom a navrhovateľ podal na súd v zákonnej lehote návrh, v ktorom
uplatnil nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, patrí navrhovateľovi
náhrada mzdy v zmysle § 79 ods. 1 ZP.

Súd zistil, že navrhovateľ mal v mesiaci október 2010 hrubú mzdu v sume 827,17 eur (z toho

náhrada mzdy predstavovala sumu 56,59 eur), v novembri 2010 v sume 754,41 eur (z toho náhrada
mzdy predstavovala sumu 34,64 eur) a v decembri 2010 v sume 521,48 eur (z toho náhrada mzdy
predstavovala sumu 37,73eur). Hrubá mzda predstavovala spolu sumu1.974,10 eur (po odpočítaní
náhrady mzdy v celkovej sume 128,96 eur).

Navrhovateľ pritom odpracoval v mesiaci október 2010- 156 hodín, v novembri 2010 144 hodín a
v decembri 2010- 120 hodín, teda spolu 420 hodín. Jeho priemerný hrubý hodinový zárobok teda
predstavoval sumu 4,7002 eur (1.974,10 eur : 420 hodín). Jeho priemerný hrubý denný zárobok bol v
sume 37,6016 eur (4,7002 eur x 8 hod.), priemerný hrubý týždenný zárobok bol 188,008 eur (4,7002
eur x 40 hod.) a priemerný hrubý mesačný zárobok bol 817,46 eur (188,008 eur x 4,348 -koeficient

vyjadrujúci priemerný počet týždňov v mesiaci).

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval náhradu mzdy za obdobie od 18.01.2011 do 31.01.2011 vo výške
374,77 eur a za obdobie od 01.02.2011 do 28.02.2011 vo výške 829,85 eur, celkovo vo výške 1.204,62
eur.Vdôsledkunesprávnehovýpočtunáhradymzdynavrhovateľom,súdnavrhovateľovipriznalnáhradu

mzdy v celkovej výške 1.193,48 eur za obdobie od 18.01.2011 do 28.02.2011, z toho za obdobie od
18.01.2011 do 31.01.2011 v sume 376,02 eur (10 prac. dní - teda 10 x 37,6016 eur) a za obdobie od
01.02.2011 do 28.02.2011 v sume 817,46 eur (1 mesiac x 817,46 eur). Súd teda z titulu náhrady mzdy
priznal navrhovateľovi sumu 1.193,48 eur a vo zvyšku jeho návrh zamietol (žaloval sumu 1.204,62 eur).Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajeoosempercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

V prípade úroku z omeškania odporca namietol, že požadovaný úrok z omeškania je uplatnený bez

zákonného podkladu, keďže subsidiárna aplikácia občianskeho zákonníka v pracovnoprávnych sporoch
je pri úroku z omeškania vylúčená. Poukázal pri tom na, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
21.10.2014 sp. zn. 5Co/133/2013 ako aj uznesenie ÚS SR, č. k. II US 494/2013-9 zo dňa 09.10.2013.

Súd mal v prejednávanej veci za to, že výplata náhrady mzdy je peňažným plnením a jej nevyplatenie

v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške
ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ako vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
17.12.2009, sp. zn.1Cdo 116/2008 úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou. Má
veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej
na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Použitie občianskoprávnych

predpisov v prípade omeškania s plnením v pracovnoprávnych sporoch deklaruje okrem iného aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 76/2011 z 31. 05. 2012.

Nakoľko v prejednávanej veci sa odporca dostal do omeškania súd mu v súlade s citovanými
ustanoveniami priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 376,02 eur od 11.2.2011 do

zaplatenia a zo sumy 817,46 eur od 11.3.2011 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

O povinnosti odporcu zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 71,50 eur rozhodol
súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(účinného k 30.06.2016). Keďže navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb.
oslobodený od platenia súdnych poplatkov a vzhľadom na jeho úspech v konaní, súd postupom podľa §
2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 71,50

eur, vyrubený podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, čo predstavuje 6% z priznanej
náhrady mzdy 1.193,48 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ C.s.p. „ ) v znení platnom
a účinnom od 01.7.2016 :

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2

vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 )
(ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku).