Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/131/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010508
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413010508.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu a
prísediacich Ing. Petra Gregora Jozefa Hudečeka, v trestnej veci proti obžalovanému I. J., narodenému
XX.XX.XXXX v R. D., okres U., trvale bytom L. I. XXXX/X, D. C., prechodne bytom H. 2, D. C.,
živnostníkovi, pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona
číslo 300/2005 Z. z. (ďalej len Trestného zákona) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad

Hronom dňa 13.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : I. J., narodený XX.XX.XXXX v R. D., okres U., trvale bytom D. XXXX/X, D. C., živnostník,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

1/ dňa 19.11.2012 v čase okolo 5.30 h preskočil cez uzamknutú bráničku do dvora rodinného domu
na ulici N. X v D. C., časť C., poriskom rozbil sklenenú výplň vchodových dverí, ktoré odomkol z
vnútornej strany, vošiel dovnútra rodinného domu, kde opätovne rozbil presklenú výplň dverí, vošiel do
kuchyne, kde bol pristihnutý poškodeným C. Q., narodeným XX.XX.XXXX a poriskom držiacim v ruke

a smerujúcim na neho žiadal od neho peniaze, pričom poškodený sa mu postavil na odpor, chytil ho za
ruku, po čom sa mu I. J. vytrhol a ušiel,

2/ dňa 04.01.2013 v čase o 21.05 h vošiel do priestorov čerpacej stanice Slovnaft na ulici Antolskej 7
v Banskej Štiavnici, prešiel za pult, vytiahol kuchynský nôž s bielou rukoväťou o dĺžke čepele asi 12
cm, ktorým smeroval na poškodeného K. I., narodeného XX.XX.XXXX, prikázal mu otvoriť kasu, odkiaľ

zobral finančnú hotovosť vo výške 695,- eur, po čom z priestorov čerpacej stanice odišiel,

t e d a

v bode 1/ rozsudku

- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal taký čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,

v bode 2/ rozsudku

- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a lv bode 1/ rozsudku

- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona číslo 300/2005,
v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona číslo 300/2005,

v bode 2/ rozsudku

- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona číslo 300/2005,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému C. Q.,
narodenému XX.XX.XXXX v D. C., trvale bytom D. C., časť C., N. X škodu vo výške 10,- eur a
poškodenému C. Melagovi, narodenému XX.XX.XXXX vo U., trvale bytom U., škodu vo výške 695,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného I. J., narodeného XX.XX.XXXX v R. D.,
bývajúceho v D. C., D. XXXX/XX bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom
podaná na tunajší súd dňa 06.08.2013 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c),
písmeno d) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je

to uvedené v bode 1/ rozsudku a pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené v bode 2/ rozsudku.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 17.02.2015 vyhlásil, že je nevinný.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného I. J., výsluchom svedkov - poškodených K. I., C. Q., C. K.,
ďalej výsluchom svedkov S. J., S. D., K. T., ktp. K.. K. D., npor. K.. K. N., O. J., ako aj prečítaním
množstva listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym

záverom.

Obžalovaný I. J. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutkov uvedených v bode 1/ a v bode 2/ rozsudku
v celom rozsahu poprel. Ku skutku uvedenému v bode 1/ rozsudku uviedol, že poškodeného C. Q. nikdy
nevidel, nepozná ho a v rodinnom dome, v ktorom poškodený býva nikdy nebol. K uvedenému dodal, že

v inkriminovaný deň 19.11.2012 v D. C. nebol, nakoľko bol v práci v Bratislave. Uviedol, že tam pracoval
na dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo oplášťovanie budov. Zarobil cca 650,- eur mesačne.
Domov chodieval minimálne, raz mesačne, pričom v roku 2012 prišiel naposledy domov pred Vianocami
a do práce nastupoval až v novom roku, dňa 06.01.2013 alebo 07.01.2013. Na dôvažok uviedol, že
uvedené mu vie potvrdiť zamestnávateľ, pre ktorého v tom čase pracoval. Ku skutku uvedené v bode

2/ rozsudku uviedol, že dňa 04.01.2013 na čerpacej stanici Slovnaft v Banskej Štiavnici nebol, pripustil
však, že možno deň predtým si tam bol kupovať cigarety. Pokiaľ sa v prípravnom konaní priznal a obidva
skutky vyšetrovateľom detailne podpísal, urobil tak v dôsledku zľaknutia a pod tlakom. Uviedol, že bol
vystresovaný z toho, že je obvinený, nemal s trestným stíhaním skúsenosti a bál sa, že ostane v cele
predbežného zaistenia, čo si vôbec nevedel predstaviť. Navyše sa bál o svoju prácu, lebo nevedel, „čo

sa z tohto vykľuje“. V prípravnom konaní vypovedal dokopy dvakrát, raz v Banskej Štiavnici a neskôr vŽiari nad Hronom. Opätovne zopakoval, že vypovedal z donútenia, pod nátlakom podpísal aj zápisnicu
o výsluchu, pričom si pamätá, že vyšetrovateľ mu povedal, že „keď to všetko podpíše, pustí ho domov a
môže si ísť po svojom“. K dôkazom, ktoré by mali preukazovať jeho vinu zo žalovaných skutkov uviedol,

že tieto majú len náznak pachových stôp. Poukázal na to, že v prípravnom konaní neboli nájdené žiadne
jeho odtlačky a služobný pes pachovú stopu stratil, hoci on býva neďaleko miest, kde ku skutkom malo
dôjsť. Uviedol, že čerpacia stanica je od miesta jeho vtedajšieho bydliska vzdialená len 200 až 250
metrov. V tom čase býval s matkou a jej priateľom na Ulici Q. E. X v jednoizbovom byte. Nemal vtedy
peniaze na vlastný byt a navyše chodil pracovať do Bratislavy a domov sa vracal len aby si opral veci.

Pripustil, že na čerpaciu stanicu si chodieval kupovať cigarety. Uviedol, že mu brali pachovú stopu spod
pazuchy a z predlaktia. Opakovane si nahlas kládol otázku, ako mohla pachová stopa nájdená dňa
04.01.2013 zaviesť vyšetrovateľov ku skutku zo dňa 19.11.2012.

Z výpovede poškodeného C. Q. vykonanej v mieste jeho bydliska súd zistil, že poškodený sa v
inkriminovaný deň 19.11.2013 okolo 05.30 h zobudil na buchot na verande svojho rodinného domu, v

ktorom býva so svojou 97-ročnou matkou. Spočiatku si myslel, že buchot robí v kuchyni jeho matka tým,
že si umýva ruky. Keďže sa o ňu stará a opatruje ju, uistiac sa, či je matka v poriadku, otvoril dvere
vedúce do kuchyne. V tom momente videl pred sebou v kuchyni stáť cudzieho chlapa, ktorý bol vysoký
asi 180 cm, bol štíhlej postavy a v pravej ruke držal predmet, ktorý sa mu javil ako pištoľ. Videl pritom ako
naňho mieri. Preľakol sa, navyše neznámy muž mu povedal „davaj peniaze“, na čo on priskočil k nemu

v snahe chytiť mu ruku, v ktorej držal neznámy predmet. V tom sa mu neznámy muž vyšmykol, rýchlo sa
otočil a vybehol cez dvere von z domu. Uviedol, že keď páchateľa na chvíľu chytil za ruku, zacítil, že má
na nej pletenú rukavicu. Hoci bola tma, všimol si, že páchateľ mal svetlo modré rifle, zimnú bundu zelenej
farby, na hlave mal čiapku čiernej farby alebo kapucňu. Páchateľa podľa chôdze a telesnej štruktúry
zhodnotil ako mladého, rýchleho človeka. Po incidente zistil, že páchateľ sa do domu dostal tak, že rozbil

sklenenú výplň na vchodových dverách do kuchyne, kde bol z vnútornej strany zastrčený kľúč.

Poškodený K. I., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 04.01.2013 bol v práci, na
čerpacej stanici Slovnaft v Banskej Štiavnici. Večer, okolo 21.00 h, keď pri stolíku neďaleko od vstupných
dverí do predajne spisoval noviny, postrehol ako niekto nakúka do predajne a následne vchádza dnu.

Spontánne sa preto otočil smerom k pultu s tým, že zákazníka obslúži, pričom zrazu postrehol, že „ten
človek“ stojí po jeho ľavej strane za pultom s nožom bielej farby v ruke, pričom mieril priamo naňho.
Muž potom skríkol „otvor kasu“, na čo on v strachu poslúchol a kasu otvoril. Muž si potom z kasy sám
vybral peniaze a rýchlo utiekol dvermi preč z predajne. Pamätal si, že nôž, ktorým naňho páchateľ
mieril bol vo veľkosti kuchynského noža. Neznámy muž stál pri ňom za pultom asi na vzdialenosť pol

metra. Ukázal pritom na fotografiu č. 6 zadokumentovanú v spise na č. l. 80 s tým, že páchateľ stál
na mieste vyznačenom alobalom. Všimol si, že mal na sebe kapucňu. Do tváre mu videl len na malý
okamih, nakoľko celý incident sa odohral veľmi rýchlo. Postrehol tiež, že muž sa pohyboval veľmi rýchlo,
zdal sa mu nervózny a v strese. Muža opísal ako mladého, štíhleho človeka, vysokého asi 1,80 m. Z
pokladničnej kasy, ktorá je rozčlenená na 4 priehradky vzal neznámy muž všetky papierové bankovky.

Uviedol, že v čase skutku bola v predajni aj jeho kolegyňa, svedkyňa K. T.. Bola však vzadu v sklade.
Po tom, čo páchateľ z predajne ušiel, spolu so svedkyňou K. spustili alarm a zavolali políciu. Záverom
svedok uviedol, že obžalovaného pozná z videnia, na čerpaciu stanicu chodí málo, sem - tam si tam
príde kúpiť cigarety.

Poškodený C. K., nájomca prevádzky čerpacej stanice Slovnaft v Banskej Štiavnici, na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 04.01.2013 v priestoroch čerpacej stanice Slovnaft
v Banskej Štiavnici nebol. Informácie o skutku uvedenom v bode 2/ rozsudku sa dozvedel len
sprostredkovane, od svedkov K. I. a K. T., ktorí v inkriminovaný deň na čerpacej stanici pracovali. O
prepade stanice ho telefonicky informovala práve svedkyňa K. T.. Uviedol, že z pokladničnej kasy mu v

inkriminovaný večer páchateľ odcudzil finančnú hotovosť vo výške 695,- eur.

Svedkyňa S. J., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že „vtedy, keď sa to stalo“ bol
obžalovaný doma. Uviedla, že v ten deň pracovala na krátku smenu a domov prišla okolo 14.00 h až
14.30 h. Pamätala si, že obžalovaný v inkriminovaný deň vo večerných hodinách popíjal v priestoroch

bytovky s kamarátmi kávu, pričom bol s nimi asi od 15.00 do 21.30 h. Boli to kamaráti z totožnej bytovky,
mená však uviesť nevedela. Spomenula si na to preto, lebo v ten večer boli hlučnejší a chodila ich
každých 5 minút upozorňovať, aby sa rozprávali potichšie, lebo jej to išlo na nervy. Nechcela, aby sa
na nich sťažovali susedia. Navyše obžalovaný mal na nohách obuté iba šľapky, preto sa bála, abynenachladol. Obžalovaný s kamarátmi zotrval asi do 21.30 hodiny, potom sa vrátil dnu do bytu a neskôr
opätovne vybehol na chodbu. Opakovane zdôraznila, že obžalovaného v inkriminovaný večer stále
kontrolovala, nepostrehla, že by obžalovaný šiel niekam preč mimo bytovku. V byte bol v tom čase aj jej

druh, svedok S.. O prepade čerpacej stanice sa dozvedela deň na to. Z miesta ich bydliska bola čerpacia
stanica vzdialená asi len 10 minút chôdze, čo sú asi 3 minúty autom. V televíznych novinách navyše
počula, že páchateľ, ktorý prepadol čerpaciu stanicu, mal na sebe oblečenú modrú mikinu s kapucňou,
akú obžalovaný nikdy nemal. Uviedla tiež, že obžalovaný v roku 2012 chodieval pracovať do Bratislavy
na týždňové resp. dvojtýždňové turnusy. Nevedela uviesť, pre akú firmu. Voľno mal tak 3 alebo 4 dni a

potom sa opäť vrátil do Bratislavy. Náplňou jeho práce bolo prekrývanie budov mramorovými platňami a
osádzanie panelov. Okrem Bratislavy chodil pracovať aj do Košíc, pričom domov sa vždy vracal unavený
a zrobený. Nemyslí si, že by mal obžalovaný v tom období nejaké finančné problémy, čo zarobil, to aj
minul. Žil v podstate normálne. Platil si riadne nájomné za svoje bývanie a niekedy prespal aj u nej. Aj
ona aj obžalovaný bývali v nájomnom byte, o vlastný byt prišli kvôli jej manželovi, ktorý bol gambler.
Najprv bývala s obžalovaným v jednej bytovke, ona na prízemí a on na piatom poschodí. V januári 2013

už obžalovaný býval u nej, boli to však asi len tri alebo štyri večery, stihla mu oprať veci a on potom odišiel
do Bratislavy. Nemala vedomosť o tom, že by mal obžalovaný nejaké dlhy. Po čase sa však dozvedela,
že obžalovaný hráva na automatoch. Dohovorila mu s tým, nech sa poučí na príklade svojho otca, ktorý
kvôli hraniu na automatoch prišiel o strechu nad hlavou. V čase, kedy malo dôjsť k žalovaným skutkom,
bývali v Banskej Štiavnici, v mestskej časti Povrazník na ulici Ladislava E. č. 3, v sedem alebo osem

poschodovej bytovke. Záverom uviedla, že v inkriminovaný večer obžalovaný z bytu nikam neodišiel.
Na otázku, či vie, kde je v Banskej Štiavnici N. ulica, odpovedať nevedela. U. svedkyňa uviedla, že v
novembri roku 2012 bol obžalovaný doma.

Svedok S. D., druh matky obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň

04.01.2013 bol obžalovaný vo večerných hodinách na chodbe so svojimi kamarátmi z bytovky. Ich
mená uviesť nevedel. Pamätal si, že svedkyňa S., matka obžalovaného sa kvôli tomu hnevala, nakoľko
chlapci robili na chodbe krik. V tom čase bol obžalovaný nezamestnaný, ale mal nastúpiť do práce v
Bratislave. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný pred 04.01.2013 niekde pracoval. Vedel akurát to,
že obžalovaný raz robil, potom zas nie. O prepade čerpacej stanice sa dozvedel nasledujúci deň. Vtedy

sahovorilo,žetourobilnejakýmladýčlovekštíhlejpostavy.ČerpaciastanicaSlovnaftvBanskejŠtiavnici
bola vzdialená asi 1 km od miesta ich bydliska. Záverom svedok uviedol, že vedel, že obžalovaný mal
nejaké dlhy, debatoval s tými, od ktorých si peniaze požičal a postupne im peniaze vracal. K osobe
poškodeného C. uviedol, že tohto nepozná ani nevie, kde býva.

Svedkyňa K. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň 04.01.2013 bola v práci, na
čerpacej stanici v Banskej Štiavnici. V daný večer pracovala spolu so svedkom K., Ku skutku uvedenému
v bode 2/ obžaloby uviedla, že v čase keď došlo k prepadu bola v sklade, v zadnej časti budovy a
páchateľa zhliadla len v okamihu, keď utekal von z predajne. Všimla si len to, že to bol vyšší človek.
Zdalo sa jej, že v čase, kedy došlo k prepadu, počula zvuky prichádzajúceho auta. Bezprostredne po

incidente zalarmovala políciu, a následne sa od kolegu, svedka K. I. dozvedela, čo sa vlastne stalo.
Svedok K. I. jej v inkriminovaný večer povedal, že neznámy muž vošiel do predajne v čase, keď on pri
stolíku, kde zákazníci pijú kávu, spisoval noviny. Muža nevidel, nakoľko keď vošiel dnu, hneď sa otočil
smerom k pultu v úmysle obslúžiť ho. Tiež jej povedal, že neznámy muž mal v ruke nôž a peniaze z
pokladničnej kasy si zobral sám. Uviedla, že na fotografii č. 6 zadokumentovanej v spise na č. l. 80 je

priestor za pokladňou a kasa, kde zákazníci bežne nemajú prístup. Záverom svojej výpovede uviedla, že
obžalovaného pozná z videnia, v inkriminovanom čase chodieval do predajne kupovať cigarety, avšak
nič podozrivé si na ňom nikdy nevšimla. Nevedela uviesť, či bol obžalovaný v predajni aj 04.01.2013.

Svedokkpt.K..K.D.nahlavnompojednávaníuviedol,ževprejednávanejtrestnejveciobžalovanéhoI.J.

viedol vyšetrovanie. Uviedol, že protokoloval výsluch vtedy ešte obvineného I. J., ktorému predchádzalo
poučenie v zmysle procesného postavenia obvineného v trestnom konaní. Obžalovaný sa vtedy
ku skutku priznal, jeho výpoveď bola zaprotokolovaná do zápisnice, následne mu bola prečítaná a
obžalovaný na záver zápisnicu o svojom výsluchu podpísal. Zdôraznil, že ide o štandardný postup pri
výsluchu obvineného, pričom v spisovanej zápisnici sa vždy zaznamená iba to, čo uviedol obvinený.

V súvislosti s prejednávanou vecou si pamätal, že obžalovaný chcel využiť aj inštitút konania o
dohode o vine a treste a tiež si pamätá, že obžalovaný sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia
nepodal. Výsluchu sa okrem neho zúčastnil aj svedok npor. Mgr. K. N.. Zdôraznil, že žiaden nátlak na
obžalovaného vyvíjaný nebol a keď obžalovaný aj bol poučený o dôvodoch väzby, jeho priznanie nebolonijakým spôsobom vynucované, ani podmieňované väzbou. Obžalovaný by v takom prípade navyše
mohol požiadať o preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Svedok npor. K.. K. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2010 pracuje na odbore kriminálnej
polície v Žiari nad Hronom, pričom jeho práca spočíva v objasňovaní trestnej činnosti, konkrétne
ekonomickej a drogovej trestnej činnosti. V rámci výkonu svojej práce má pridelený obvod Banskej
Štiavnice a v rámci výjazdov celý okres Žiar nad Hronom. Uviedol, že na prejednávanú trestnú veci si
čiastočne pamätá, nakoľko výsluch sa vykonával v Žiari nad Hronom. Obžalovaný sa vtedy ku skutkom

spontánne priznal a žiaden nátlak naňho vyvíjaný nebol. Zdôraznil, že počas svojej 12 ročnej kariéry
na nikoho nátlak nevyvíjal. Obžalovaného v predmetnej veci vytipoval na základe tzv. „dôverníckej siete
informátorov“ a prostredníctvom pachových stôp, ktoré sa našli na miestach činu. Na výsluchu vtedy
obvineného I. J. sa okrem neho zúčastnil aj svedok kpt. K.. K. D., ktorý tento výsluch aj viedol. K detailom
výsluchu ale nevedel uviesť nič.

Svedok O. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa navzájom poznajú asi 5 rokov. O
prejednávanej veci sa prvýkrát dozvedel z televíznych novín. Obžalovaný sa pred ním o tejto veci nikdy
nezmienil. Pamätal si, že v inkriminovaný večer 04.01.2013 večer okolo 19.00 h pili spolu s obžalovaným
a ďalšími kamarátmi (K. C., S. I. a bratom K. J.) pred panelákom na ulici Q. E. kávu a následne šiel spolu
s kamarátom S. I. a bratom K. J. hrať poker do baru, ktorý je od paneláku vzdialený asi XXX metrov,

čo sú dve minúty. Neskôr, medzi 21.00 h až 22.00 h sa ešte zastavil u obžalovaného a zapálili si spolu
cigaretu. Ku vzdialenosti medzi čerpacou stanicou na Antolskej ulici a ulicou Q. E. uviedol, že je to asi
10 minút chôdze. Záverom svedok uviedol, že obžalovaný sa vždy správal kamarátsky, preto si nemyslí,
že by bol schopný konať protiprávne. Nikto v jeho okolí ani len nespomenul, že so žalovanými skutkami
by mal mať nejakú súvislosť práve obžalovaný.

Zozápisniceoobhliadkemiestačinuvykonanejdňa19.11.2012včaseod07.00hdo08.00hnaPotočnej
ulici č. 1 v Banskej Štiavnici vyplynulo, že na mieste samom sa nachádza rodinný dom poškodeného
C.. Obhliadkou bolo zistené, že rodinný dom je oplotený pletivovým plotom, ktorý je vysoký cca 1,6
metrov, pri zadnej časti domu smerom od cesty sa nachádza plechová bránka. Bolo tiež zistené, že

vchodové dvere na verandu rodinného domu boli drevené, vyplnené sklenenou výplňou, s kľúčom
zastrčeným z vnútornej strany dverí. V blízkosti kľučky bola sklenená výplň rozbitá. Počas obhliadky bola
na verande rodinného domu na drevenej uzavretej skrini zaistená vecná stopa č. 1 - plastová nádoba z
čistiaceho prostriedku s názvom Fixinela perfect, z ktorej bola odobratá pachová stopa č. 2. V blízkosti
kľučky, pri rozbitej presklenej výplni druhých dverí, cez ktoré sa vstupuje priamo do kuchyne rodinného

domu bola zaistená pachová stopa č. 3. Výstupom z obhliadky miesta činu bola aj fotodokumentácia
(zadokumentovaná na č. l. 32 - 35 spisu), ktorá zaznamenáva miesto činu a detailné zábery na zaistené
vecné a pachové stopy.

Z hlásenia o použití služobného psa na špeciálne pachové účely zo dňa 19.11.2012 súd zistil, že na

vyhľadávanie pachovej stopy páchateľa v rodinnom dome na Potočnej ulici X v Banskej C. a jeho
priľahlom okolí bol použitý služobný pes. Z dôvodu frekventovaného miesta však jeho použitie bolo bez
kladného výsledku.

Zo správy Prezídia Policajného Zboru, odbor kynológie a hipológie so sídlom Banská Bystrica zo

dňa 01.03.2013 v spojení s protokolom porovnávania pachových stôp zo dňa 01.03.2013 vyplynulo,
že porovnaním pachovej stopy zaistenej z rámu skleneného okna dverí pri kľučke (fotografia č. 9
zadokumentovaná č. l. 34 spisu) s porovnávacou pachovou stopou I. J. bola zistená pachová totožnosť.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vykonanej dňa 04.01.2013 v čase od 23.00 h do 23.55 h na O.

ulici č. X v D. C. (kde sídli čerpacia stanica Slovnaft) súd zistil, že vstup do prevádzky čerpacej stanice
tvoria posuvné elektronické presklené dvere. Po vojdení do predajne sa na pravej strane nachádzali
stojany, regály s autopríslušenstvom a regály s nápojmi. Na čelnej strane boli viditeľné dva spojené
regály s alkoholom a s nealko nápojmi, pred nimi dva regály s metrovým odstupom, v ktorých boli
cukrovinky. Vedľa nich boli umiestnené dva stolíky pre zákazníkov s prislúchajúcimi barovými stoličkami

okolo nich. Za nimi na čelnej strane boli dvere vedúce do skladu a kancelárie, na ľavej strane bol
viditeľný obslužný pult, za ktorým boli umiestnené regály s obsahom tabakových výrobkov a drobných
suvenírov. Po prejdení k miestu za pultom z pravej strany bol na pulte viditeľný monitor s klávesnicou a
čítačkou na platobné karty. Obhliadkou bolo zistené, že v pracovnej doske bola zabudovaná kasa. Počasobhliadky bola pod kasou na zemi zaistená pachová stopa č. 1, po otvorení kasy bola v jej vnútri zaistená
pachová stopa č. 2 a na otváracom výklope kasy bola zaistená biologická stopa č. 3 - suchý ster DNA.
V kase sa nachádzali priehradky na bankovky a mince, pričom priehradky na bankovky boli prázdne a v

priehradkách na mince boli uložené mince. Z obhliadky miesta činu bola vyhotovená fotodokumentácia
sozaznačenímzaistenýchpachovýchstôpabiologickejstopy(zadokumentovanánač.l.79až81spisu).

Z hlásenia o použití služobného psa na pachové práce zo dňa 04.01.2013 vyplynulo, že na mieste
činu bol použitý služobný pes BEN č. 2173, ktorý počas sledovania pachovej stopy neoznačil žiadne

predmety ani osoby a taktiež neavizoval prítomnosť žiadnych stôp v bezprostrednej blízkosti stopy.

Zo správy Prezídia Policajného Zboru, odbor kynológie a hipológie so sídlom Banská Bystrica zo dňa
03.03.2013 v spojení s protokolom porovnávania pachových stôp zo dňa 03.03.2013 vyplynulo, že
porovnaním pachovej stopy zaistenej z podlahy pred kasou (fotografia č. 6 a 7 zadokumentovaná na č.
l. 80 a č. l. 81 spisu) s porovnávacou pachovou stopou I. J. bola zistená pachová totožnosť.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného Zboru, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, Slovenská Ľupča F.: N.-J.-SL-E.-XXXX/XXX
zo dňa XX.XX.XXXX vyplynul záver, že výsledkom DNA analýzy bolo zistené, že biologický materiál
zaistený z predmetu č. 1 (na fotografii č. 8 zadokumentovanej na č. l. 81 spisu) je zmiešanou biologickou

stopou a získaný DNA profil nie je vhodný na interpretáciu a na porovnávanie.

Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k nasledovným záverom:

V prejednávanej veci neboli žiadne pochybnosti o tom, že skutok uvedený v bode 1/ a skutok uvedený
v bode 2/ rozsudku sa stal. Vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 1/ rozsudku poškodený C. Q.
v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom vypovedal, že dňa 19.11.2012 v skorých ranných
hodinách okolo 5.30 h sa do jeho rodinného domu vlámal neznámy muž spôsobom, že rozbil sklenenú
výplňvchodovýchdverívedúcichnaverandu,kdenásledneopätovnerozbilsklenenúvýplňdveríavošiel

do kuchyne. Svedectvo poškodeného Q. Q. podporuje aj dôkaz vykonaný obhliadkou na mieste činu
a zabezpečená fotodokumentácia, z ktorej jej zistiteľné, že sklenená výplň dverí vedúcich na verandu
rodinného domu ako aj sklenená výplň na dverách vedúcich do kuchyne rodinného domu bola rozbitá
v blízkosti kľučky. Práve na tomto mieste bola zaistená aj pachová stopa. Poškodený C. Q. v priebehu
celého trestného konania konštantne vypovedal aj o ďalších skutkových okolnostiach uvádzajúc, že v

momente ako sa na buchot prebudil a prišiel do priestoru kuchyne, videl tam neznámeho muža vysokej
štíhlej postavy, ktorý naňho mieril predmetom, ktorý sa mu javil ako zbraň, a žiadal od neho peniaze
výkrikom „davaj peniaze“.

U. ako v prípravnom konaní opisoval priebeh skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku aj svedok K. I., ktorý

bolvinkriminovanýdeň04.01.2013vprácinačerpacejstaniciSlovnaft.Svedoknahlavnompojednávaní
detailne popísal, že v čase okolo 21.00 h vošiel do priestorov čerpacej stanice neznámy muž, nebadane
k nemu podišiel až do priestoru za obslužný pult a stojac pri ňom na vzdialenosť asi pol metra naňho
vytiahol nôž s bielou rukoväťou zo slovami, aby otvoril kasu. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol,
že neznámy muž si z kasy sám vybral hotovosť pozostávajúcu z papierových bankoviek v hodnote 695,-

eur a z predajne následne ušiel. Rovnako ako poškodený C. Q., aj poškodený K. I. páchateľa popísal ako
vysokého, štíhleho muža, ktorý podľa svižnosti pohybu mohol byť skôr mladším človekom. Nepriamym
svedkomincidentubolaajzamestnankyňaK.T.,ktorásavčaseskutkupohybovalavzadnejčastibudovy
čerpacej stanice. Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že bezprostredne po prepade čerpacej stanice jej
svedok K. I. podrobne opísal čo sa stalo a koľko peňazí si páchateľ z predajne odniesol. Hoci nebola

priamym svedkom lúpeže, páchateľa na okamih zliahla, keď utekal preč z predajne. Tiež uviedla, že to
bol vysoký človek. Na mieste činu, konkrétne v mieste za predajným pultom bola zabezpečená pachová
stopa, ktorá potvrdzovala prítomnosť cudzej osoby za obslužným pultom. Svedkovia K. pritom potvrdili,
že zákazníci vstup za pult, kde sa nachádza kasa, nemajú povolený.

Dôkazná situácia však bola iná, pokiaľ išlo o zistenie páchateľa jednotlivých žalovaných skutkov. V tomto
smere vykonané dôkazy preukazovali iba to, že páchateľom bol v obidvoch prípadoch štíhly muž vyššej
postavy.Dôležitým dôkazom pre hodnotenie otázky viny bola výpoveď obžalovaného I. J.. Obžalovaný vinu zo
spáchaných skutkov na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel, čo v jeho prípade znamenalo
výrazný obrat oproti jeho prvotnej výpovedi z prípravného konania, kedy sa k obidvom skutkom priznal

a priebeh skutkového deja detailne popísal. Zmenu vo svojej výpovedi odôvodnil tým, že v prípravnom
konaní bol k priznaniu donútený, vyšetrovatelia sa mu vyhrážali väzbou, preto bol v strese a pod
tlakom. Opakovane uviedol, že mal strach, že ostane v cele predbežného zaistenia, čo si vôbec nevedel
predstaviť. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného C. Q. nikdy nevidel, nepozná ho a navyše
v inkriminovaný deň 19.11.2012 bol v práci v Bratislave. Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2/ rozsudku,

k tomuto uviedol, že dňa 04.01.2013 s kamarátmi v priestoroch bytovky, kde býval, popíjali kávu.
Skutočnosti uvádzané obžalovaným na hlavnom pojednávaní, v zmysle ktorých v inkriminovanom čase
mal byť v Bratislave, resp. sa stretol s kamarátmi ale nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri svojom výsluchu v prípravnom konaní mal iba
pritakávať na to, čo mu povedali policajti a bol nútený k priznaniu a nakoniec aj k podpisu zápisnice
o svojom výsluchu, uvedené bolo na hlavnom pojednávaní vyvrátené svedectvami vyšetrovateľov kpt.

K.. K. D. a npor. K.. K. N.. Títo svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaný sa v prípravnom konaní pri
svojom výsluchu konanom v Žiari nad Hronom dňa 03.04.2013 priznal spontánne a následne podrobne
popísal priebeh jednotlivých skutkov. Uvedení svedkovia zároveň popreli, že by obžalovaného riadne
nepoučili o jeho procesných právach, resp. že by ho nútili k priznaniu a k podpísaniu zápisnice o
výsluchu. Poukázali pri tom na svoju dlhoročnú prax vyšetrovateľov. Uvedeným svedeckým výpovediam

súd nemal dôvod neveriť a tieto vyhodnotil ako dôveryhodné. Keby mal obžalovaný skutočne výhrady
voči postupu vyšetrovateľov a namietal by proti vzneseniu obvinenia voči jeho osobe, zrejme by bol
podal sťažnosť voči tomuto uzneseniu alebo žiadal o preskúmanie postupu polície. To však neurobil.
Svedectvo obžalovaného z prípravného konania navyše koreluje so všetkými ostatnými dôkazmi, ktoré
boli pred súdom vykonané, a to predovšetkým so svedeckými výpoveďami poškodených C. Q. a K. I..

Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že v inkriminovaných dňoch sa nachádzal
na miestach činu, tak v rodinnom dome poškodeného C. Q. dňa 19.11.2012, do ktorého domu vnikol
rozbitím obidvoch dverí so sklenenou výplňou ako aj na čerpacej stanici, odkiaľ z pokladničnej kasy vzal
peniaze v hodnote do 700,- eur. Obžalovaný navyše uviedol, že na poškodeného C. Q. mieril dreveným
poriskom, ktoré našiel cestou k rodinnému domu a poškodeného vyzval aby mu dal peniaze. V prípade

druhého skutku na čerpacej stanici uviedol, že zamestnancovi čerpacej stanice hrozil nožom žiadajúc o
vydanie bankoviek z kasy. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že táto jeho výpoveď bola vynútená a
zápisnica o výsluchu bola spísaná pod nátlakom, súd považoval za potrebné dať do pozornosti, že keby
protokolové skutkové okolnosti neboli skutočnou vernou výpoveďou obžalovaného, je potom nelogické
a súdu nepochopiteľné, že skutočnosti uvedené v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 03.04.2013

sa zhodujú so skutkovými okolnosťami uvádzanými pri výsluchu poškodeným C. Q. a poškodeným K.
I.. R. v čase keď vyšetrovatelia, svedkovia kpt. K. obstarávali dôkaz výsluchom obvineného I. J., nemali
ešte k dispozícii výpovede poškodených. Tieto boli zabezpečené až neskôr, dňa 22.05.2013 výpoveď
poškodeného C. Q. a dňa 21.06.2013 výpoveď poškodeného K. I.. Uvedené skutočnosti ale aj svedectvá
vyšetrovateľov kpt. K.. K. D. a npor. K.. K. N. tak vyvracajú skutočnosti tvrdené obžalovaným na hlavnom

pojednávaní.

Dokazovaním tak nebol zistený žiaden objektívny dôvod zmeny pôvodnej výpovede obžalovaného.
Najpravdepodobnejšou je tak snaha obžalovaného vyviniť sa zo žalovaných skutkov. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní ku skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku uviedol, že dňa 19.11.2012 pracoval v

Bratislave na dohodu o vykonaní práce, preto sa na mieste činu nemohol nachádzať. Domov navyše
chodieval len veľmi zriedka, raz mesačne, pričom v roku 2012 to bolo naposledy pred vianočnými
sviatkami. V rozpore s uvedeným ale vypovedala svedkyňa S. J., ktorá uviedla, že v roku 2012 síce
obžalovaný chodieval na práce do Bratislavy, ale bolo to na dvojtýždňové alebo trojtýždňové turnusy
s tým, že v novembri roku 2012 bol ešte doma. Druh matky obžalovaného, svedok S. D. na hlavnom

pojednávaní uviedol, že nemal vedomosť o tom, že obžalovaný mal niekde pracovať pred 04.01.2013.
Pripustil, že v novom roku mal obžalovaný dojednanú prácu v Bratislave, avšak v roku 2012 bol
nezamestnaný a pracoval len občasne. Odlišne ako svedkyňa S. J. vypovedal aj ohľadom pomerov
obžalovaného. Matka obžalovaného, svedkyňa S. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný
si zarábal, platil nájomné a žil normálnym životom. Z výpovede svedka S. D. naopak vyplynulo, že

obžalovaný mal dlhy, ktoré svojim dlžníkom postupne strácal. Sám obžalovaný v prípravnom konaní
uviedol, že motiváciou k lúpeži bola jeho nepriaznivá finančná situácia, ktorú už nedokázal vyriešiť inak.
V prípade svedectva svedkyne S. J. tak súd do istej miery vzhliadol motív nepriťažiť svojou výpoveďou
obžalovanému, ktorý je jej synom, uvedomujúc si, že za spáchané skutky mu hrozí vysoký trest.Skutočnosti, že obžalovaný mal finančné problémy zodpovedá aj fakt, že tento hrával na automatoch,
čo istým spôsobom indikuje záujem obžalovaného rýchlo a ľahko získať finančné prostriedky. Výpoveď
obžalovaného nekoreluje aj s ďalším vykonanými dôkazmi podporujúcimi obhajobu. Svedkyňa S. J.

vypovedala, že obžalovaný v inkriminovaný deň 04.01.2013 popíjal s kamarátmi na chodbe bytovky
kávu. Opakovane uvádzala, že to vie s istotou, nakoľko obžalovaného neustále kontrolovala a
upozorňovala ho, aby sa s kamarátmi utíšili, nakoľko hlasnou vravou rušia susedov. Uvádzala, že
obžalovaný bol s kamarátmi na chodbe bytovky asi do 21.30 h, kedy sa vrátil domov. Naopak svedok
O. J., kamarát obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným a s ďalším kamarátmi

pili pred panelákom kávu v čase okolo 19.00 h., pričom následne on, jeho brat K. J. a kamarát S. I.
odišli hrať poker do baru vzdialeného asi 100 metrov od bytovky. S obžalovaným sa svedok O. J. videl
ešte v ten večer, v čase medzi 21.00 h až 22.00 h, kedy sa zastavil uňho doma a zapálili si spolu
cigaretu. Z uvedeného vyplýva, že ak obžalovaný prišiel domov až v čase okolo 21.30 h, minimálne v
časovom rozmedzí medzi 21.00 h až 21.30 h s kamarátmi nebol, nakoľko podľa vyjadrenia svedka O.
J., títo šli hrať do baru poker.

Dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného zo spáchaných skutkov je aj pachová stopa zaistená v
rodinnom dome poškodeného C. Q. a na čerpacej stanici Slovnaft, v časti na obslužným pultom, ktorá
je v obidvoch prípadoch totožná s pachovou stopou obžalovaného.

Hociobžalovanývcelomrozsahunegovalsvojuvýpoveďzprípravnéhokonania,všetkyuvedené,svojim

charakterom nepriame dôkazy ho zo spáchania skutku spoľahlivo usvedčujú. V súvislosti s uvedeným
nepriamym dôkazom pachovou skúškou súd v zhode s obhajcom obžalovaného musel konštatovať,
že dôkaz pachovou skúškou, resp. identifikácia pachových stôp je len dôkazom nepriamym, ktorého
výpovednou hodnotou je najviac to, že sa pach určitej osoby nachádzal na konkrétnych miestach alebo
predmetoch tak, že s nimi prišiel do styku, ale sám o sebe neznamená, že obžalovaný nepochybne

spáchal trestný čin, pre ktorý je trestne stíhaný. O nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len
za predpokladu, že tieto vo svojom súhrne vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu
nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne
a spoľahlivo dokazujú skutočnosť, alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej
skutočnosti, že z nich je možný len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru. V

kontexte uvedeného sa súd ale nestotožnil s argumentáciou obhajcu obžalovaného, že v prejednávanej
trestnej veci existoval vo vzťahu k obžalovanému len jeden nepriamy dôkaz, a to výsledok pachovej
skúšky. Naopak obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov usvedčuje celý vyššie popísaných
nepriamych dôkazov.

Dôležitou okolnosťou pre celkové posúdenie skutkov bola aj skutočnosť, že obžalovaný bol
nezamestnaný, nemal stály príjem, čo sám priznal pri svojom výsluchu v prípravnom konaní. Hoci na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval v zahraničí, svoje tvrdenie nepodporil žiadnym dôkazom.
Vedomosť o tom, že by bol obžalovaný zamestnaný, nemal ani druh matky obžalovaného svedok S.
D., ktorý s obžalovaným žil v spoločnej domácnosti. Pravdivosť výpovede obžalovaného na hlavnom

pojednávaní nepotvrdili ani svedectvá navrhnuté obhajobou (svedkyňa S. J., svedok O. J.), ktoré
vykazovali značené rozpory, boli vzájomne protirečivé a v podstate v celom rozsahu znedôveryhodnili
skutočnosti prezentované obžalovaným na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane svedecké výpovede
vyšetrovateľov vylúčili obranu obžalovaného, že k priznaniu ku skutkom a k popisu skutkového deja
bol donútený. Výsluch obžalovaného v prípravnom konaní bol totiž prvým dôkazným prostriedkom,

preto keby výpoveď obžalovaného nebola jeho spontánnym prejavom, zrejme by v tak významných
okolnostiach ako boli protokolované (použitá zbraň, spôsob vykonania činu a spôsobený následok)
nezodpovedala výpovediam poškodených, ktoré boli v prípravnom konaní zadokumentované neskôr a
v konečnom dôsledku boli poškodenými vierohodne potvrdené aj na hlavnom pojednávaní.

Na základe vyššie uvedených úvah mal súd za to, že skutok uvedený v bode 1/ a v bode 2/ rozsudku
sa stal tak ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby.

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam
neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd po právnej stránke konanie obžalovaného (podľa bodu
1/ rozsudku) posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného
zákona, keď obžalovaný proti poškodenému C. Q. použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle

zmocniť sa cudzej veci (peňazí poškodeného), pričom trestný čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou (§ 138 písmeno a) Trestného zákona), ktorou bolo drevené porisko a navyše na
chránenej osobe, keďže poškodený je osobou vyššieho veku (v čase skutku mal viac ako 60 rokov).
Uvedeným skutkom popísaným v bode 1/ rozsudku obžalovaný zároveň naplnil aj zákonné znaky
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, keď

v inkriminovaný deň neoprávnene vnikol do rodinného domu poškodeného C., prekonaním prekážky,
ktorou boli uzamknuté dvere.

Vo vzťahu ku skutku uvedeného v bode 2/ rozsudku súd konanie obžalovaného po právnej stránke
posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, keď obžalovaný
proti poškodenému K. použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci (peňazí,

ktoré sa nachádzali v pokladničnej kase). Rovnako ako v prípade vyššie uvedeného skutku uvedeného
v bode 1/ rozsudku, aj predmetný čin vykonal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (§ 138
písmeno a) Trestného zákona), ktorou bol v tomto prípade kuchynský nôž.

V kontexte kvalifikácie skutkov ako zločinov spáchaných závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

súd považoval za potrebné uviesť, že v zmysle § 122 odsek 3 Trestného zákona je trestný čin spáchaný
so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň na útok, prekonanie útoku alebo zamedzenie odporu, alebo
ju má na taký účel pri sebe. Zbraňou sa proti rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti
telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu
zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. Súd nemal v konaní žiadne

dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný pri spáchaní trestných činov lúpeže použil drevené porisko a
kuchynský nôž ako zbraň. Týmito vecami evidentne sledoval účel zamedziť prípadne kladenému odporu
a dosiahnuť týmto sledovaný cieľ.

Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 odsek 1 Trestného zákona, pretože chcel

spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Chráneným
záujmom bola osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania, majetok a nedotknuteľnosť obydlia.
O priamom úmysle obžalovaného svedčí predovšetkým spôsob vykonania skutku, kedy obžalovaný
použijúc hrozbu bezprostredného násilia chcel docieliť to, aby mu poškodený C. ako aj poškodený
K. I. v strachu o svoj život a o svoje zdravie vydali požadované finančné prostriedky. Zhodnotiac

osobu obžalovaného a zištnú pohnútku jeho konania, súd zároveň dospel k záveru, že obžalovaný si
uvedomoval, že koná protiprávne, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že mal dlhy, ktoré sa mu nedarilo
splatiť legálnou činnosťou (príjmom zo zamestnania a pod.). Obžalovaný tak chcel spôsobiť Trestným
zákonom predpokladaný následok uvedomujúc si fakt, že sa dostane do rozporu so zákonom.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných
dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu
v meste Banská Štiavnica, odkiaľ mu nie je nič vytýkané. Obžalovaný je slobodný, žije v spoločnej
domácnosti s matku S. J.. Obžalovaný bol dvakrát sankcionovaný za priestupok, 1x v roku 2008 za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a 1x v roku 2013 za priestupok v súvislosti s porušením

zákazufajčenia.VregistritrestovobžalovanéhofigurujejednoodsúdenietrestnýmrozkazomOkresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3 T/95/2012 zo dňa 29.06.2012, právoplatným dňa 17.07.2012 pre
prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody na 1 rok s
určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok a 6 mesiacov do 17.01.2014. Uvedený trest mu bol odpustený
amnestiou prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013, teda na obžalovaného sa hľadí, akoby

nebol odsúdený.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38 Trestného zákona
vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť nápravy.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred
spáchanímtrestnéhočinu(§36písmenoj/Trestnéhozákona).Priťažovalomu,žespáchalviactrestnýchčinov (§ 37 písmeno h/ Trestného zákona). Pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností tak zostal
vyrovnaný. Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd mu s poukazom na § 41 odsek 1
Trestného zákona ukladal úhrnný trest, a to podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný

čin najprísnejšie trestný, t. j. v trestnej sadzbe zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona,
v rozmedzí od 7 do 12 rokov. Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd zároveň z premisy,
že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom
súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa.
Funkciou trestu je zároveň postihnúť výlučne páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na

jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí v
prípade obžalovaného trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 7
rokov. Pri ukladaní trestu v tejto výmere súd vzhliadol jednak okolnosti prípadu, kedy obžalovaný majúc
vedomosť o protiprávnosti svojho konania, spáchal rovnorodý trestný čin v pomerne krátkom časovom
obdobíopakovane,pričomvobidvochprípadochtakurobilzávažnejšímspôsobomkonania-sozbraňou.

Na druhej strane prihliadol na skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide v podstate o bezúhonného
človeka (jediné odsúdenie má zahladené), ktorý sa nedopúšťa priestupkov a z miesta bydliska nie je
hodnotený negatívne.

Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému C. Q., narodenému XX.XX.XXXX v D. C., trvale bytom D. C., časť C., N. 1 škodu vo

výške 10,- eur titulom vynaložených nákladov na opravu rozbitých sklenených výplní a poškodenému
C. K., narodenému XX.XX.XXXX vo U. bytom U. škodu vo výške 695,- eur titulom odcudzenej finančnej
hotovosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad

Hronom k sp. zn 2 T 131/2013.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.