Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Uhlár
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/123/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201493
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8511201493.3
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO:
35776005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: C. Q., nar. X.X.XXXX, zomr. 12.7.2018,
naposledy bytom F. XXX, okres X. S., o vymoženie 455,99 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce,
Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, trovy exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 6.4.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného (pôvodne Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s.) na vykonanie exekúcie zo dňa 11.3.2011, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.3.2011, a
exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1050075613 zo dňa 6.10.2010 vydaného oprávneným,
právoplatného a vykonateľného dňom 20.10.2010. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi dňa 13.4.2011 pod číslom 5710 021400*.
2. Pôvodný súdny exekútor, Mgr. Ivan Vasiľ, Exekútorský úrad so sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov,
bol dňa 1.12.2012 odvolaný, jeho nástupcom sa stal JUDr. Rudolf Dulina.
3. Tunajší súd uznesením č.k. 7Er/123/2011-12 zo dňa 23.4.2014, právoplatným 20.6.2014, pripustil
zmenu účastníka konania na strane oprávneného, a to vstup spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s.
do konania na miesto pôvodného oprávneného.
4. Dňa 10.10.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z., pretože v exekučnom konaní bolo zistené, že povinný
zomrel a dedičské konanie po ňom bolo na tunajšom súde pod sp.zn. 1D/108/2018 zastavené z dôvodu,
že povinný ako poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Súčasne súdny exekútor uviedol, že si nárok na
náhradu trov neuplatňuje.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.7. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto
zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 37 ods. 1, ods. 3 vety prvej EP (v znení účinnom do 31.10.2013), účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Proti
inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v
rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla
povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
10. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby
maťprávaapovinnostivznikánarodením.Tútospôsobilosťmáajpočatédieťa,aksanarodíživé.Smrťou
táto spôsobilosť zanikne.
11. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
14. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovousmrťou.Akjeviacdedičov,zodpovedajúzanákladyporučiteľovhopohrebuazadlhypodľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
16. Povinný zomrel dňa 12.7.2018, dedičské konanie po ňom bolo zastavené uznesením tunajšieho
súdu sp. zn. 1D/108/2018 zo dňa 13.9.2018, právoplatným dňa 3.10.2018, a to podľa § 187 ods. 1 CMP
(zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), podľa ktorého ak poručiteľ nezanechal majetok,
súd konanie zastaví.
17. I pre exekúciu platí, že túto možno vykonávať iba za situácie, že sú splnené všetky procesné
podmienky, medzi ktoré patrí i procesná subjektivita toho-ktorého účastníka exekučného konania.
18. V danom prípade povinný zomrel pred skončením exekúcie, teda na jeho strane došlo v dôsledku
úmrtia k zániku podmienky konania - spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, teda procesnej
subjektivity povinného. Uvedený nedostatok je za súčasného stavu neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, pretože dedičské konanie po povinnom skončilo jeho zastavením podľa § 187
ods. 1 CMP a teda nie je na strane žiadnej osoby, ktoré by inak pripadali do úvahy ako dedičia
po povinnom, daný predpoklad v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka - t.j. zodpovednosť
tej-ktorej osoby za dlhy poručiteľa - povinného, vrátane tu vymáhanej pohľadávky oprávneného.
Vymáhaná pohľadávka spolu s jej príslušenstvom na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako
dedičia po povinnom neprešli smrťou povinného, pretože žiadna osoba prichádzajúca do úvahy ako
dedič po povinnom nenadobudla po ňom žiadne dedičstvo, žiaden majetok (dedičské konanie bolo
zastavené pre nezanechanie majetku), do výšky ceny ktorého dedičstva by inak zodpovedali za dlhy
povinného vymáhané v tomto konaní. Teda v danom prípade niet osoby spôsobilej byť účastníkom tohto
exekučného konania, s ktorou by súd mohol pokračovať ako s právnym nástupcom povinného (v tomto
prípade zároveň nejde o majetkový spor v zmysle § 63 ods. 2 vety prvej CSP, teda o určenie vlastníckehopráva, určenie, že vec patrí do dedičstva, a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupom
podľa § 9a ods. 1 EP a § 57 ods. 2 EP, súd exekúciu postupom podľa § 63 ods. 1 CSP v spojení s §
161 ods. 2 CSP zastavil.
19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
20. V danom prípade s ohľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno oprávnenému priznať
náhradu trov konania (vzhľadom na nedostatok procesnej subjektivity na strane povinného a skutočnosti
uvedené v bode 18. odôvodnenia ani niet takúto náhradu voči komu priznať), preto súd podľa § 9a ods.
1 EP v spojení s § 257 CSP oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
21. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže
súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak
nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
22. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. V danom prípade, vychádzajúc z podania súdneho exekútora doručeného súdu dňa 10.10.2018,
súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor
výslovne uviedol, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje.
Poučenie:
Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote do
15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.