Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815210932
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815210932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Q. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. právne
zastúpená JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanej:
C. právne zastúpená JUDr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Cpr/12/2015-96 zo dňa 12.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Súd v y s l o v u j e , že skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 31.10.2015 oznámením zo dňa 29.7.2015, v spojení s
oznámením zo dňa 28.8.2015, je neplatné. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej t
r v á .
II. Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %, ktoré je tento povinný
uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške

náhrady trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 písm. a) a b), § 273 ods. 2, §
74, § 17 ods. 2, § 77 Zákonníka práce, § 37 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že v oznámení zo dňa 29.7.2015, je uvedená pozícia žalobkyne -
asistent učiteľa základnej školy, ktorá je nadbytočná, avšak je nepochybné, že žalobkyňa nikdy

nepracovala na tejto nadbytočnej pozícií. Z toho dôvodu jednoznačne vyplýva, že žalovaný dal
žalobkyni výpoveď ako asistentke učiteľa, hoci na tomto mieste nepracovala, pretože pracovala na úplne
inom mieste. Teda ide o právny úkon, ktorému chýba zrozumiteľnosť a určitosť, jedna z podstatných
náležitostí právneho úkonu, v dôsledku čoho je tento právny úkon žalovaného neplatný. Tvrdenie
žalovanej strany, že takéto uvedenie pozície žalobkyne nespôsobuje neplatnosť výpovede, sa podľa
názoru súdu nezakladá na pravde. Súd pri skúmaní dôvodnosti výpovede posudzuje náležitosti tohto
právneho úkonu. Výpoveď bola daná žalobkyni v zmysle § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce,

teda odôvodňovaná organizačnými zmenami na strane zamestnávateľa žalobkyne. Preto pri skúmaní
platnosti tohto výpovedného dôvodu skutočnosť uvedenia pracovnej pozície, ktorá mala byť zrušená
organizačnou zmenou, má táto dôležitý právny význam.4. Z pracovnej zmluvy a následných dohôd o zmene pracovnej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa pracovala
u žalovaného na pozícií učiteľka B. (1.9.2009). Z odôvodnenia oznámenie o skončení pracovného
pomeru so žalobkyňou vyplýva, že pracovný pomer skončili na jej pracovnej pozícií zamestnanca s

výkonom práce „asistent učiteľa špeciálnej základnej školy“, s miestom výkonu práce C.., v dôsledku
nadbytočnosti, preto pracovné miesto s výkonom práce „U.“ bolo zrušené z dôvodu nadbytočnosti
pracovníka a z toho dôvodu v zmysle §63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce bola žalobkyni daná
výpoveď.

5. Z rozhodnutia o organizačnej zmene ku dňu X.X.XXXX vyplýva, že toto nie je datované. Ďalej nie je
zrejmé, kedy bolo prerokované so zástupcom zamestnancov. Zo zápisnice z pracovnej porady vyplýva,
že štatutárny zástupca žalovaného Q.. I. Q., oboznámil návrh na organizáciu nového školského roka,
teda nie rozhodnutie o organizačnej zmene, ani to, či to bolo s niekým prerokované, teda so zástupcami
zamestnancov. Štatutárny zástupca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa X.X.XXXX tvrdil, že on
žiadnu organizačnú zmenu žalobkyni, ako zástupkyni pracovníkov, osobitne neposielal. Podľa názoru

súdu štatutárny zástupca zamestnancov nepožiadal, ani neprerokoval organizačné zmeny na zasadnutí
zástupcov školy napriek tomu, že je to uvedené v poslednom odseku Rozhodnutia zamestnávateľa
o organizačnej zmene podľa §63 ods. 1 písmeno b) zákona 311/2001 Z.z., (Zákonník práce, v znení
neskorších predpisov) č. 01/2015 zo dňa 3/7/2015, kde konštatuje, že zamestnávateľ prerokoval
organizačné zmeny na zasadnutí zástupcov vedenia školy, ako aj so zástupcami zamestnancov C.

a ktoré rozhodnutie nie je datované. V bode 2. tohto rozhodnutia sa uvádza: „z hľadiska počtu a
štruktúry zamestnancov zamestnávateľa týmto s účinnosťou k X.X.XXXX ruším 5 pracovných miest,
1 pracovné miesto pedagogického zamestnanca s prvou atestáciou, 1 pracovné miesto samostatného
pedagogického zamestnanca, 1 pracovné miesto vychovávateľa špeciálnej základnej školy a 2
pracovné miesta asistenta špeciálnej základnej školy. V tejto súvislosti súd poukazuje na bod 2. dole

tohto rozhodnutia, kde sa uvádza: zabezpečiť v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce splnenie
povinnosti prerokovania skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa §63 ods. 1 písmeno b)
Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov, s termínom splnenia - bez zbytočného odkladu. Z
vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o organizačnej zmene neobstojí, pretože chýba
jedna z podstatných náležitosti, a to uvedenie dátumu jeho prijatia a nebolo prejednané so zástupcom

zamestnancov a so zástupcami zamestnancov nebola prerokovaná ani výpoveď daná žalobkyni. Ak
by sa aj žalobkyňa zúčastnila pracovnej porady, avšak táto skutočnosť preukázaná nebola, iba osobná
účasť žalobkyne by nebola splnením hmotnoprávnej podmienky uvedenej v ustanovení §74 Zákonníka
práce, nakoľko žalovaný prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu nepreukázal, neuniesol
dôkazné bremeno o tom, že vôbec požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie organizačnej

zmeny, skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou, nakoľko to nezdokladoval. K tvrdeniu,
že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo vyvesené na nástenke súd podotýka, že napriek tomu, že išlo
o závažné rozhodnutie zamestnávateľa týkajúce sa pracovníkov žalovaného, táto organizačná zmena
bola iba vyvesená na tabuli v škole, ako nejaký oznam, čo taktiež podľa názoru súdu nasvedčuje tomu,
akú závažnosť takémuto rozhodnutiu prikladal žalovaný.

6. V danom prípade výsledkami vykonaného dokazovania podľa názoru súdu prvej inštancie bolo
nepochybne preukázané, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka splnenia podmienky
uvedenej vo vyššie citovanom ustanovení §-u 74 Zákonníka práce, keďže nepožiadal zástupcu
zamestnancov o prerokovanie organizačnej zmeny. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce,

ako aj s poukazom na ustanovenia §37 OZ je takýto právny úkon, teda výpoveď žalovaného daná
žalobkyni, neplatná.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že oznámenie
o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.07.2015 bolo žalobkyni doručené dňa 30.07.2015 do

vlastných rúk, čo potvrdila na doručenke svojím podpisom, teda nie 02.09.2015. Oznámenie o
skončení pracovného pomeru v dôsledku prijatých organizačných zmien zo dňa 28.08.2015 prevzala
žalobkyňa osobne dňa 02.09.2015. Ide o samostatný právny úkon s dôsledkami skončenia pracovného
pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore
s návrhom žalobkyne. Žalobkyňa sa totiž podanou žalobou zo dňa 20.11.2015, aj podaním zo dňa

08.04.2016 domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou výpoveďou
podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 31.10.2015 je neplatné a že pracovný
pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá. Naviac, z podania žalobkyne zo dňa 08.04.2016
vyplýva, že na požiadavke určenia, že pracovný pomer trvá, žalobkyňa netrvá, v tejto časti tedavzala žalobu späť. Žaloba sa z uvedených dôvodov nedotýka oznámenia o skončení pracovného
pomeru zo dňa 28.08.2015, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 02.09.2015. Súd prijal nesprávny záver,
že žalovaný dal žalobkyni výpoveď ako asistentke učiteľa. Nesprávne je aj konštatovanie, že v

čase dania výpovede žalobkyňa vykonávala pracovnú funkciu ako učiteľka, pretože v zmysle dodatku
č. X/XXXX zo dňa 30.08.2013 vykonávala funkciu- vychovávateľ školského klubu detí. Súd mylne
konštatuje aj nenaplnenie predpokladov uvedených v § 74 Zákonníka práce. Forma prerokovania
medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 237 Zákonníka práce závisí od dohody medzi
zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa

nebola v čase dania výpovede riadne zvoleným zástupcom zamestnancov podľa Zákonníka práce a
pokiaľ sa tejto funkcie ujala, stalo sa tak neplatne, preto sa vo vzťahu k nej ani nemohla vzťahovať
povinnosť zamestnávateľa podľa § 74 Zákonníka práce. Skutočnosť, že žalobkyňa sa osobne zúčastnila
pracovnej porady dňa 03.07.2015 bola preukázaná samotnou žalobkyňou, napr. v jej písomnom podaní
zo dňa 08.04.2016. Žalobkyňa na výkon tejto funkcie nemala v žiadnom prípade legitimitu danú od
zamestnancov, nech by ju zamestnávateľ akokoľvek uznal. Riadna voľba zástupcu zamestnancov

prebehla u žalovaného až dňa 29.09.2015. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.

10. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkové stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje dôvody v napadnutom rozsudku a pre zdôraznenie
správnosti dopĺňa:

11. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa prevzala výpoveď zo dňa 29.07.2015 skôr ako
02.09.2018 odvolací súd uvádza, že toto relevanciu pre posúdenie veci samej nemá, keďže aj za
takéhoto stavu bola žaloba podaná včas (01.12.2015), teda v dvojmesačnej lehote počítanej od
momentu, kedy malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru, t.j. od 31.10.2015.

12. Pokiaľ žalovaný namieta, že úkon - „list žalovaného adresovaný žalobkyni zo dňa 28.08.2015 (č.l.
23), ktorý žalobkyňa prevzala dňa 02.09.2015, je potrebné posudzovať ako samostatný právny úkon -
výpoveď“, k tomuto odvolací súd uvádza, že z uvedeného listu je zrejmé, že týmto žalovaný nesledoval
opätovnú, nanovo danú výpoveď žalobkyni z pracovného pomeru (arg. „...bola daná výpoveď...“).
Predmetnýlistibanadväzujenavýpoveďzodňa29.07.2015,keďtentoodkazujenarovnakérozhodnutie

o organizačnej zmene č. 01/2015 (ako je tomu pri výpovedi zo dňa 29.07.2015) a v nadväznosti na
výpoveď upravuje pomery medzi žalovaným a žalobkyňou počas plynutia výpovednej doby - udelenie
pracovnéhovoľnadouplynutiavýpovednejdoby,pokynnazdržiavaniesanapracoviskulensosúhlasom
zamestnávateľa, oznámenie o poskytnutí náhrady mzdy počas výpovednej doby. Tomuto nasvedčuje aj
vyjadrenie žalobkyne, ktorá uviedla, že počas výpovednej doby žalovaný pre ňu nemal v škole prácu,

preto jej navrhol čerpanie plateného voľna, ktoré na jej ústnu žiadosť dal aj v písomnej podobe.

13. Zo žaloby je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti výpovede, ktorá jej bola daná
v dôsledku organizačnej zmeny u zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Je
pravdou, že žalobkyňa do žalobného petitu nepoňala aj list zamestnávateľa zo dňa 28.08.2015, avšak

vzhľadom na skutočnosť, že tento priamo súvisí, nadväzuje na výpoveď danú žalobkyni oznámením
zo dňa 29.07.2015 je v súlade s nastolením právnej istoty, keď súd prvej inštancie zahrnul do výroku
rozsudku aj predmetný list zo dňa 28.08.2015. V tomto smere odvolací súd na dôvažok poukazuje na
závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 219/2007 zo dňa 30.07.2008, ktoré
sú aplikovateľné aj za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V rozhodnutí NS

SR uviedol: „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke
formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho
doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel)
toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobcaformuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).
Súddovýrokusvojhorozhodnutianemusíprevziaťdoslovnežalobcomnaformulovanýpetitžaloby,môže

v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.“

14. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2015 domáhala určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a zároveň určenia, že pracovný pomer naďalej trvá. Opomenutie
uvedenia totožného petitu žaloby aj vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 08.04.2016 nemožno automaticky

považovať za späťvzatie žaloby v časti o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, keďže k tejto okolnosti
sa žalobkyňa v podaní zo dňa 08.04.2016 nijako nevyjadrila. Žalobkyňa trvala aj na určení trvania
pracovného pomeru, čo je zrejmé z vyjadrenia jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.02.2017,
ktorý uviedol, že na podanej žalobe trvajú.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vo výpovedi zo dňa 29.07.2015 je nesprávne označená

pracovnápozíciažalobkyne,čojezrejmézformulácievýpovedezodňa29.07.2015,podľaktorej:„...teda
v dôsledku prijatých organizačných zmien pre školský rok 2015/2016 pracovný pomer založený s Vami
pracovnou zmluvou dňa 01.09.1973, ako aj pracovná pozícia zamestnanca s výkonom práce „U.“ s
miestom výkonu práce C., je nadbytočná, preto pracovné miesto s výkonom práce „U.“ bolo zrušené
z dôvodu nadbytočnosti pracovníka a z tohto dôvodu Vám v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce dávam výpoveď.“ Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a nepoprel to ani samotný žalovaný,
žalobkyňa u žalovaného nikdy nepracovala na pozícii „asistent učiteľa“.

16. Výpoveď je tak na úkor určitosti, čomu právo priznáva relevanciu s dôsledkom neplatnosti
(§37 ods.1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej

časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V tomto zákonnom ustanovení je výslovne upravený vzťah Zákonníka práce
a Občianskeho zákonníka. Vyplýva z neho, že ak na pracovnoprávne vzťahy nie je možné aplikovať
všeobecné ustanovenia Zákonníka práce, ak Zákonník práce neustanovuje inak, subsidiárne treba
použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Hoci Zákonník práce v prvej časti upravuje

neplatnosť právneho úkonu (§ 17), z čoho by bolo možné usudzovať, že všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce neplatnosť právneho úkonu sa nepoužijú, nie je tomu tak. V takomto
prípade vzťah medzi Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom treba vykladať v tom zmysle,
že ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú iba vtedy, ak Zákonníka práce ten-ktorý prípad
výslovne priamo rieši. Ak tomu tak nie je, použijú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka

vždy. Účelom je, aby sa zabránilo zbytočnej duplicitnej právnej úprave. Preto aj v prípade právnych
úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch je z hľadiska ich neplatnosti nevyhnutné akceptovať aj ďalšie v
Občianskom zákonníku uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu. To znamená, že za
neplatný právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba považovať aj taký, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

17. Zo zápisnice z porady konanej dňa 03.07.2015 (č.l 29) vyplýva, že riaditeľ mal oboznámiť prítomných
s návrhom na organizáciu nového školského roka. Uviedol, že je nízka naplnenosť tried a z toho
predbežne vyplýva zredukovanie počtu pedagogických zamestnancov. Zo zápisnice nevyplýva, že na
porade by prítomní boli oboznámení s konkrétnou koncepciou zredukovania počtu zamestnancov,

teda, že by boli špecifikované pracovné pozície, ktorých sa má zrušenie týkať. Formulácia v zápisnici
nasvedčuje tomu, že návrh riaditeľa bol odprezentovaný vo všeobecnej, hypotetickej rovine. Ako uviedol
samotný žalovaný, oznam o novej organizácii č. 01/2015 bol po porade dňa 03.07.2015 zavesený na
nástenke.

18. Z čestných prehlásení I. B., Q.. H. V. vyplýva, že dňa 03.07.2015 na porade riaditeľ oznámil, že
môže dôjsť k zmene organizácie nového školského roka, z čoho vyplýva aj prepúšťanie niektorých
zamestnancov (č.l. 49, 50). I. W. v čestnom prehlásení (č.l. 52) uviedol, že na porade bolo oznámené,
že bude potrebné znížiť počet zamestnancov na rôznych pracovných pozíciách. Na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie dňa 21.02.2017 uviedol, že na porade boli spomenuté jednotlivé pracovné

kategórie. I. B. v rámci výsluchu uviedla, že na porade sa hovorilo o prepúšťaní, konkrétne mená neboli
spomínané. Všetko bolo zavesené na nástenke po porade. Q.. H. V. uviedla, že na porade im riaditeľ
oznámil, že sa budú prepúšťať nejakí ľudia, neboli povedané konkrétne miesta, ktoré sa rušia, riaditeľ
povedal, že všetko bude visieť na nástenke. Q.. O. V. vypovedala, že riaditeľ na porade uviedol, žesa bude omladzovať kolektív, potom sa opravil a uviedol, že kolektív sa bude zoštíhľovať. Následne
sa na nástenke objavila organizačná zmena. Nebolo povedané nič ohľadom počtu tried, počtu žiakov,
zamestnancov.

19. Je potrebné prisvedčiť argumentu žalovaného, že žalobkyňa sa porady dňa 03.07.2015 zúčastnila
(čo potvrdila vo vyjadrení zo dňa 08.04.2016 - č.l. 32). Z vykonaného dokazovania však súd nemá za
preukázané, že na porade dňa 03.07.2015 boli prítomní oboznámení s organizačnou zmenou č. XX/
XXXX zo dňa 03.07.2015 (č.l. 28), podľa ktorej sa s účinnosťou od 03.07.2015 ruší 5 pracovných miest

- 1 pracovné miesto pedagogického zamestnanca s prvou atestáciou, 1 pracovné miesto samostatného
pedagogického zamestnanca, 1 pracovné miesto vychovávateľa špeciálnej základnej školy, 2 pracovné
miesta asistenta špeciálnej základnej školy, že táto s nimi bola prerokovaná.

20. Postup žalovaného, ktorý zamestnancov neoboznámil s organizačnými zmenami, zrušením
pracovných miest s ich konkretizáciou, ale organizačnú zmenu vyvesil po porade iba na nástenku,

nemožno označiť za korektný.

21. K otázke, či bola žalobkyňa zástupcom zamestnancov v zásade sa svedkovia zhodli, že voľby
neprebehli. Keďže nikto o túto funkciu neprejavil záujem, bývalá riaditeľka žalobkyni povedala, že
zástupkyňou bude ona. Žalobkyňa nechcela byť zástupcom, mala ísť do dôchodku, ale nikto iný to

nechcel robiť (č.l. 64). Žalovaný žalobkyňu ako zástupkyňu zamestnancov neuznáva. Prieči sa to však
jeho výpovedi v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 4Cpr/13/2015, čo
napokon konštatoval aj odvolací súd v rozsudku č.k. 4CoPr/4/2016 (č.l. 77) a tiež skutočnosti uvedenej
v Organizačnej zmene, že túto je potrebné prerokovať so zástupcom zamestnancov (č.l. 28).

22. Žalovaný sa v tomto prípade rozhodol ukončiť pracovný pomer práve so žalobkyňou za stavu,
že žalovaná bola v pracovno-právnom vzťahu so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom viac
ako 40 rokov, pričom obsah spisu nenasvedčuje skutočnosti, že by si žalobkyňa niekedy neplnila
pracovné povinnosti riadne, zodpovedne, kvalifikovane. Uvedené preto môže vyvolávať pochybnosti o
rešpektovaní zákazu diskriminácie zamestnanca z dôvodu veku zo strany žalovaného.

23. Tieto pochybnosti vyvolalo najmä vyjadrenie o omladení kolektívu. Fakt je, že následne sa vyjadrenia
korigovali na zoštíhlenie a pod., ale na účely diskriminačného práva úplne postačili tieto pochybnosti,
aby od žalovaného bolo dôvodné očakávať unesenie dôkazného bremena preukázať, že žalobkyňu kvôli
jej veku nediskriminoval. Odvolací súd opakuje, že žalobkyňa niekoľko desaťročí mala pracovnoprávny

vzťah. Tak dlhý čas založí veľmi silné vzťahy človeka k pracovnému prostrediu a ukončenie takéhoto
vzťahu by malo byť podľa názoru odvolacieho súdu obzvlášť citlivé. Odvolací súd k dôvodom, ktoré
treba považovať za dôvody nad rámec dôvodov potrebných pre neplatnosť výpovede uvádza, že nie
je presvedčený, že by žalovaný uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobkyni pri jeho tvrdení, že
ju kvôli veku nediskriminoval. Pracovný osud takýchto zamestnancov vo vyššom veku, ktorí môžu

nastúpiť na systém sociálneho zabezpečenia (dôchodkového), keď už nie okamžite, tak v dohľadnej
dobe,bymalizamestnávateliaposudzovaťobzvlášťcitlivo,čosapodľanázoruodvolaciehosúdunestalo
(dôkazné bremeno vyplýva z ust. § zákon č. 365/2004 Z.z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov - antidiskriminačný
zákon; § 11 ods. 2).

24. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania, ktorých
náhradu, čo do základu, priznal súd žalobkyni z dôvodu jej úspechu.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§

387 ods. 1 CSP).

26. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak, fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu

sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhradytrov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).