Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/269/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214827
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812214827.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18,
Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom, Michalská
č. 9, Bratislava proti žalovanému J. P., bytom V. X. č. XXX, t. č. XX.V. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 1
943,16 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
10C/85/2013-49 zo dňa 13.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 584,95 Eur
spolu s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 1220,63 Eur od 6.10.2011 do zaplatenia a s 25% ročným
úrokom zo sumy 17,66 Eur od 1.10.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 73,53

Eurpozostávajúcezpomernejčastizaplatenéhosúdnehopoplatkuavovýške134,76Eurpozostávajúce
z trov právneho zastúpenia žalobcu, všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov, citoval čl. I., IV., V., VII. zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 18.5.2007 ako zmluvy o

spotrebiteľskomúverepodľa§497anasl.ObchodnéhozákonníkaaZákonaospotrebiteľskýchúveroch,
ďalej na základe ktorej žalobca zriadil dňom 18.5.2007 pre žalovaného ako majiteľa účtu bankový účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX a žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy
len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte s tým, že v prípade zmluvne nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte banka úročí vzniknutý zostatok debetnou
úrokovou sadzbou vyhlásenou bankou. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky

žalobcu, podmienky vedenia bežného účtu a podmienky pre vydanie a používania platobnej karty, na
ktorých obsah súd prvého stupňa poukázal, najmä čl. I. bod 1.1, čl. III bod 3.1, čl. IV bod 4.1 a 4.2, čl. V
bod 5.1 a 5.2, ako aj bod IX. 1 písm. d. Súd uviedol, že z výpisu z úverového účtu vyplýva, že celkový
dlh žalovaného predstavuje 1.943,16 Eur, z toho istina 1220,63 Eur, úrok v sume 351,98 Eur a úrok z
omeškania v sume 193,13 Eur a poplatky 159,76 Eur. Podľa prehľadu úrokových sadzieb žalobcu pre
fyzické osoby - občanov, pri nepovolenom prečerpaní výška debetnej úrokovej sadzby predstavovala

25 %, ktorá bola uvádzaná v percentách p.a., teda ročne. Žalobca listom zo dňa 5.10.2011, oznámil
žalovanému zosplatnenie úveru z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojich záväzkov. K
zosplatneniu pohľadávky došlo 20.8.2011 a zároveň ho vyzval žalovaného na zaplatenie 1 567,29 Eur.
Pokusom o zmier zo dňa 23.10.2012, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
2 049,91 Eur, pozostávajúcej z istiny úveru vo výške 1 220,63 Eur, úroku za úver vo výške 351,98 Eur,
úroku z omeškania vo výške 193,13 Eur a ďalších poplatkov vo výške 159,76 E a debetného zostatku

vo výške 17,66 Eur.Následne súd citoval ust. § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ďalej § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ako aj ust. §§ 52 ods. 1, 2, 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ust.
§§ 497, 502 ods. 1, 503 ods. 2, 504, 506, 708, 709 ods. 1, 710 Obchodného zákonníka a uviedol, že
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške
100 000,- Sk, ktorý mal žalovaný splácať riadne a včas. Z dôvodu jeho neplatenia došlo k zosplatneniu

pohľadávky k 20.8.2011. Dlžná suma 1 925,50 Eur pozostávala z istiny úveru vo výške 1 220,63 Eur,
vyčísleného úroku z úveru vo výške 351,98 Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 193,13 Eur
a poplatku vo výške 159,76 Eur. Istina bola určená s úrokom vo výške 15,80 % a úrokom z omeškania
vo výške 9,50 %. Dňa 18.5.2007 uzavreli zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
Pohoda.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté
dve zmluvy, a to zmluva spotrebiteľskom úvere a zmluva o bežnom účte. Obe zmluvy sú spotrebiteľskými
zmluvami v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý výklad je v súlade s úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Z tohto dôvodu súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď predmetné
zmluvy sú zmluvami, ktoré vykazujú známky absolútneho obchodu a je ich potrebné posúdiť podľa
Obchodného zákonníka, ale sú zmluvami spotrebiteľskými.

Vo vzťahu k zmluve o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, súd považoval za
preukázané, že na predmetnom účte vznikol debet vo výške 17,66 Eur, a preto súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie tejto sumy. V zmysle príslušných dojednaní zmluvy aj na zaplatenie debetného úroku z
dlžnej sumy vo výške 25% ročne od 1.10.2012 do zaplatenia, teda v časti pohľadávky z titulu porušenia
zmluvy o bežnom účte považoval súd nárok za dôvodný.

Druhou pohľadávkou uplatnenou žalobcom bola pohľadávka z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd považoval za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 100 000,- Sk (3.319,39
Eur), ktorý mal za dohodnutých podmienok splatiť. Keďže ho žalovaný riadne a včas nesplácal, žalobca
zosplatnil predmetný úver k 20.8.2011. Uplatňovaná pohľadávka z titulu neuhradenej istiny úveru je

v celkovej sume 1 220,63 Eur. Zo strany žalovaného nedošlo ani k čiastočnej úhrade vyčísleného
nedoplatku a súd preto považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný.

Ďalšom uplatňovanou sumou žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok z úveru. V tejto súvislosti sa súd
zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v zmysle zmluvy bol dojednaný na 15,80 % ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (máj 2011) pri spotrebiteľskom
úvere od 1 do 5 rokov predstavovala 11,70 % ročne. Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa ktorého dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov

poskytovanú peňažnými ústami v čase uzavretia zmluvy. Považoval dohodu o výške úrokov presahujúcu
úrokovú mieru v bankách o 4 % ročne za platne dojednanú a v časti vyčísleného úroku z úveru v sume
346,66 Eur považoval nárok žalobcu za dôvodný, lebo k zosplatneniu úveru dlžná suma predstavovala
346,66 Eur.

Vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 193,13 Eur predstavujúcej vyčíslený úrok z omeškania k
17.10.2012, súd uviedol, že od 17.10.2012 si žalobca uplatňoval úrok z omeškania v zákonnej výške
9,5% ročne, a súd nemal preukázané, že aj vyčíslený nárok na úrok z omeškania vo výške 193,13 Eur
bol vyúčtovaný pri použití úrokovej sadzby 9,5 % ročne, a preto v tejto časti považoval nárok žalobcu
za nedôvodný.

Vo vzťahu k uplatnenej sume 159,76 Eur predstavujúcej poplatky v zmysle obchodných podmienok
a zmluvy, súd uviedol, že žalobca vôbec nešpecifikoval a ani z predložených listinných dôkazov sasúdu nepodarilo zistiť, z čoho táto suma pozostáva, a preto v tejto časti nedošlo k uneseniu dôkazného
bremena žalobcom, a preto súd nárok žalobcu aj v tejto časti považoval za nedôvodný.

Na základe vykonaného dokazovania preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť z titulu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere 1.584,95 Eur, pozostávajúcej z 1 220,63 Eur, úroku z úveru vo výške 346,66 Eur
a debetného zostatku vo výške 17,66 Eur, spolu 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy 1 220,63 Eur od
6.10.2011 do zaplatenia a z titulu zmluvy o bežnom účte zaviazal žalovaného na zaplatenie debetného
úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 17,66 Eur od 1.10.2012. Vo vzťahu k priznanému príslušenstvu

pohľadávky súd citoval ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 3 ods. 1, 2 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 151 ods. 8 a § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru
jeho úspechu v rozsahu 81,56 % , pomeru úspechu žalovaného v rozsahu 18,44 %, t. j. vo výške 63,12

% z celkových jeho uplatnených trov konania. Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške 116,50 Eur, pričom pomerná časť, t. j. 63,12 % predstavuje
73,53 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 213,50 Eur, pričom pomerná časť predstavuje 134,76
Eur na náhradu ktorých súd žalovaného zaviazal. Poukázal na písomnú špecifikáciu trov právneho
zastúpenia predloženú právnym zástupcom žalobcu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
zamietavý výrok v časti dlžnej sumy, v časti nevyčíslených úrokov z úveru a úrokov z omeškania, z
úrokov z úveru a poplatkov, ako aj výrok o trovách konania. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe
v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na to, že postupom súdu

došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, ďalej, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Namietal postup súdu prvého stupňa spojený s doručením predvolania na nariadený termín
pojednávania, najmä z hľadiska jeho včasnosti, ako aj výzvy na špecifikáciu výpočtu úroku z omeškania
vo výške 193,13 Eur. Ďalej uviedol, že žalobcovi výzva na výpočet úroku z omeškania nebola doručená
vôbec, súd mal k dispozícii všetky listinné dôkazy preukazujúce výšku daného nároku. Preverenie výšky

vyčíslených úrokov nie je právnou otázkou, ale matematickým výpočtom vychádzajúcim z údajov, ktoré
súd už mal k dispozícii. V zamietavom výroku namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Ďalej namietal zamietnutie žaloby v časti vyčíslených, ako aj nevyčíslených úrokov z úveru zo sumy
1.220,63 Eur vo výške 15,8 % ročne od 18.10.2012 do zaplatenia. V tejto časti poukázal taktiež na
odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa dohody o výške úrokov s tým, že uviedol, že súd mu z tohto

uplatneného úroku priznal len sumu 346,66 Eur i napriek tomu, že si žalobca uplatnil úroky z úveru
vo výške 351,98 Eur od 18.10.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu súd
priznal len sumu 346,66 Eur namiesto 351,98 Eur. Aj v tejto časti považoval napadnutý rozsudok za
nepreskúmateľný. Ďalej poukázal na ust. § 497, 502 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 6 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že žalobca má nárok na odplatu za

poskytnutie úveru do doby, keď mu žalovaný vráti všetky poskytnuté a nezaplatené peňažné prostriedky.
Podľa jeho názoru úroky z úveru z istiny mu patria až do úplného zaplatenia istiny. Úrok z úveru
nepredstavuje postih za včas nevrátené peňažné prostriedky, ale odplatu za to, že žalobca žalovanému
poskytol peňažné prostriedky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnený Zo súdnej praxe č. 5/1996, podľa ktorého úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí

úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných
prostriedkov nebola dohodnutá sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej
výške. Taktiež poukázal aj na iné rozhodnutia súdov a aj v tejto časti namietal nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, vrátane zamietnutej časti týkajúcej sa
úrokov z omeškania z úrokov z úveru a z poplatkov, ku ktorým uplatneným nárokom súd prvého stupňa

neuviedol žiadne dôvody. Odôvodnenie v zamietavom výroku považoval právny zástupca žalobcu za
zmätočné, nedostatočne odôvodnené a z tohto pohľadu nepreskúmateľné. Ďalej namietal výrok o
trovách konania. Poukázal na to, že aj v tejto časti je napadnutý rozsudok nesprávny.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúcev zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolaním bol napadnutý zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania, ktorého dôvodmi bol
odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj zisteným skutkovým

stavom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v
zamietavom výroku neuviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých uplatnené nároky zamietol, najmä
vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vo výške 351,98 Eur je rozsudok zmätočný. Z odôvodnenia vyplýva,
že v tejto časti uplatneného úroku z úveru vo výške 351,98 Eur, súd považoval dohodu o výške úrokov
presahujúcich úrokovú mieru v bankách o 4 % ročne za platne dojednanú, i napriek tomu žalobcovi

nevyhovel v celom rozsahu uplatneného úroku z úveru, t. j. nepriznal žalobcovi celkom sumu 351,98
Eur, ale len 346,66 Eur bez náležitého vyčíslenia priznanej sumy. V tejto časti je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné.Ktvrdeniusúduoneunesenídôkaznéhobremenažalobcomvovzťahukuplatnenému
nároku na zaplatenie poplatkov vo výške 159,76 Eur, ako aj úroku z omeškania k 17.10.2012 vo výške
193,13 Eur, odvolací súd poukazuje na to, že v spise na č. l. 45 - 48 je presná špecifikácia uplatnených

nárokov predložená žalobcom, s ktorou sa zrejme súd prvého stupňa náležite nevysporiadal, a preto
záver súdu o neunesení dôkazného bremena bol predčasný. Na základe písomnej výzvy súdu zo dňa
24.10.2013, právny zástupca žalobcu predložil špecifikáciu dlžnej sumy podaním zo dňa 2.12.2013, ako
aj opravil petit žaloby.

Z tohto dôvodu odvolací súd uznal odvolanie žalobcu za dôvodné v zamietavom výroku a súvisiacom
výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa najprv rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku a následne vyčíslil pomer úspechu a neúspechu v spore, ktoré odôvodnenie je taktiež
zmätočné. Aj v tejto časti odvolací súd považoval odvolanie za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho
rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa sa opätovne zaoberať dôvodnosťou žaloby vo vzťahu
k uplatnenému úroku z úveru nad priznanú sumu 346,66 Eur, v ktorej časti odvolanie podané nebolo,

z uplatneného úroku z úveru žalobcom vo výške 351,98 Eur, ďalej úroku z omeškania vo výške 193,13
Eur a sumou 159,76 Eur z titulu poplatkov uplatnených žalobcom.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale

aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Je povinnosťou súdu prvého stupňa oboznámiť sa s predloženou špecifikáciou
uplatnených nárokov žalobcom nachádzajúcich sa v spise na č. l. 45 - 48 a na základe ich vyhodnotenia
vo veci samej následne rozhodnúť.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Podľa ust. § 224 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.