Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223880
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115223880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234
679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému Y. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, zast. JUDr. Igor Horanský, advokát, E. F. Scherera 2, 921 01 Piešťany, adresa kancelárie
Staničná 1, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 1 767,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 06. 2016, č. k. 8C/438/2015 - 121, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
715,82 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 715,82 eur od 01.12.2015 do zaplatenia,
a to v mesačných splátkach po 50,00 eur vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného vyrovnania žalovanej pohľadávky, pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 715,82

eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 715,82 eur od 01.12.2015 do zaplatenia, a to v
mesačných splátkach po 50,00 eur až do zaplatenia dlžnej sumy, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázanú
existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca ako veriteľ so
žalovaným ako dlžníkom dňa 10.08.2013 uzatvorili Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úveru formou preplatenia kúpnej ceny predmetu financovania - osobného motorového vozidla
špecifikovaného v zmluve (bod 2.1.). Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal splácať v
dohodnutých mesačných splátkach (72 x 81,87 eur). Posúdením zmluvy súd dospel k záveru, že ide o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.
z., pričom zmluva má písomnú formu (§ 9 ods. 1), ale nie sú v nej uvedené všetky obligatórne náležitosti
stanovené cit. zákonom. Konkrétne v nej nie sú uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru,
potom je treba zmluvu zo zákona považovať za bezúročnú a bez popatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) cit.
zákona). Súd mal preukázané, že predajná cena vozidla bola 2 990 eur, žalobca žalovanému poskytol
úver vo výške 2 990,82 eur, pričom žalovaný pri kúpe vozidla zaplatil sumu 300 eur a žalobca výkonomzabezpečovacieho práva (predajom tohto motorového vozidla) dosiahol zisk vo výške 1 750,00 eur.
Okrem toho žalovaný vynaložil na opravu vozidla sumu 225,00 eur. Na základe uvedeného súd priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 715,82 eur (t.j. 2 990,82 eur - 300,00 eur - 1 750,00 eur - 225,00 eur).

3. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nepriznal žalobcovi náklady spojené s predajom vozidla vo výške
291,00 eur (vypracovanie znaleckého posudku, odhlásenie vozidla, provízia z predaja vozidla, poistenie
vozidla), pretože žalobca nepreukázal, že uvedené náklady zaplatil (súdu preložil iba faktúry, z ktorých
mu povinnosť na zaplatenie vyplývala).

4. Úroky z omeškania súd priznal len ku dňu podania žaloby, z dôvodu že súd nemal preukázané, že
žalovaný sa o výzve na zaplatenie dlhu dozvedel už skôr - že výzvy na zaplatenie dlhu pred podaním
žaloby boli žalovanému doručené.

5. V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. súd povolil žalovanému zaplatiť plnenie v súdom určených splátkach

z dôvodu, že súd mal za preukázané, že nie je v jeho schopnostiach splatiť celý dlh naraz.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. .p., vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech vo veci 50,5 % a žalovaný mal úspech 59,5 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, voči výroku I. v časti, týkajúcej
sa príslušenstva k istine, a to úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 715,82 eur od
01.12.2015 do zaplatenia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 715,82 eur v mesačných splátkach po 50
eur až do zaplatenia dlžnej sumy počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť žalovanému trovy

odvolacieho konania (súdny poplatok za podané odvolanie a trovy právneho zastúpenia). Alternatívne
žiadal, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
715,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 715,82 eur od 1.12.2015 do
zaplatenia v mesačných splátkach po 50 eur až do zaplatenia dlžnej sumy počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia a nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

8. Namietal, že v uvedenom prípade ide o právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách a Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Potom neobstojí rozhodnutie súdu v časti priznania príslušenstva, a to úroku z omeškania
vo výške 8,25 % ročne od dňa podania žaloby to je do 1.12.2015 do zaplatenia. Vychádzajúc z

výšky priznaného úroku z omeškania, konajúci súd (napriek právnemu názoru posudzovania veci
podľa Občianskeho zákonníka) hoci tak výslovne v rozsudku súd neuvádza, vychádza z ustanovení
Obchodného zákonníka, pretože podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výška úroku k 1.12.2015 je
5,05 % ročne. V prvom rade však žalovaný zastáva názor, že žalobcovi nemožno priznať žiadne úroky,
keďže ide o úver, ktorý je v zmysle zákona treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Konajúci

súd v napadnutej časti nesprávne právne vec posúdil, nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami,
nezohľadnil a nerešpektoval ním vykonané dokazovanie.

9. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu
poukázal na to, že omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností

dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza
zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie.

10. Žalovaný svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, z dôvodu, že nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v
enunciáte tohto rozsudku. V ostatnej časti nie je rozsudok súdu prvej inštancie dotknutý.

12. Konanie vo veci začalo dňa 01.12.2015, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané dňa
08.06.2016. Teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmyslezrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.

2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného odvolací súd preskúmal napadnutý výrok rozsudku v
časti prisúdených úrokov z omeškania (výrok I.).

15. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd predmetný zmluvný vzťah posudzoval podľa ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k

záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca uplatnil svoje nároky, chýbajú
podstatné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2, resp. tieto údaje nie sú uvedené tak, ako to zákon vyžaduje.
Potom je úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona. V
ďalšom konaní súd preto skúmal len oprávnenosť a priznal iba nárok žalobcu v časti nesplateného
zostatku istiny úveru a úroku z omeškania.

16. Žalovaný spochybňuje samotný nárok žalobcu na „úrok z omeškania“, ktorý súd v tomto prípade
žalobcovi priznal z prisúdenej istiny úveru (zo sumy 715,82 eur) počnúc od podania žaloby do
zaplatenia, dôvodiac to v rozsudku okresným súdom vysloveným názorom, že úver je „ bezúročný a bez
poplatkov“. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nesprávne vykladá znenie ust. § 11 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch, keď tu definovaný dôsledok nedostatkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme „bezúročnosť“ úveru vzťahuje aj na „úrok z omeškania“. Úrok z omeškania je odlišná ekonomická
kategória (inštitút) oproti odplatným úrokom (bežným úrokom z úveru) a ten má sankčnú povahu.
Úrok z omeškania nastupuje v prípade, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu „úrok“ predstavuje odplatu (cenu) za poskytnutie úverových

prostriedkov, úver je odplatným právnym úkonom (§ 497 Obchodného zákonníka). Niet pochýb o tom a
nie je sporné, že žalovaný svoj dlh z úveru žalobcovi nesplatil načas. Preto sa žalobca obrátil so svojím
nárokom na súd. V situácii, kedy žalobca súdu nepreukázal doručenie výzvy žalovanému na zaplatenie
dlhu ešte pred podaním žaloby, okresný súd správne posúdil, že od momentu podania žaloby prináleží
žalobcovi zo zákona (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nárok na úrok z omeškania, a to z dlžnej

výšky istiny akú súd ustálil v konaní na základe vykonaného dokazovania. Dôvody uvádzané žalovaným
v odvolaní, pre ktoré by tento nárok nemal byť žalobcovi prisúdený nie sú opodstatnené a nie sú v súlade
s platnou právnou úpravou.

17. V danom prípade okresný súd vec samú správne posudzoval podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka, potom aj úroky z omeškania je treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
to značí podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. (vykonávací predpis, ktorý stanovuje výšku úrokov z omeškania), ako správne uviedol v odvolaní
žalovaný. Aj keď v tejto súvislosti možno okresnému súdu vytknúť, že svoje rozhodnutie z hľadiska
prisúdenej výšky úroku z omeškania (stanovenia sadzby) 8,25 % ročne neodôvodnil s odkazom na

príslušnú právnu normu, samotná argumentácia odvolateľa uvedená ním v odvolaní podanom proti
predmetnému rozhodnutiu súdu svedčí o tom, že „príčiny, pre ktoré súd daným rozhodnutím rozhodol
práve zvoleným spôsobom“ sú odvolateľovi z rozhodnutia jednoznačne známe.

18. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, kedy typickým znakom sankčného úroku (úroku z omeškania)

v občianskoprávnych veciach je jeho strop (maximálna výška sadzby úroku z omeškania), odvolací súd
preskúmaním dospel k záveru, že k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 1.12.2015,
ktorý ustálil okresný súd a ktorý žalovaný nespochybňuje, bola výška úroku z omeškania 5,05 % ročne
ako namieta žalovaný v odvolaní a nie vo výške 8,25 % ročne ako priznal žalobcovi okresný súd.
Odvolaniežalovanéhojevtejtonámietkedôvodné,apretoodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvčasti

výšky priznaného úroku z omeškania zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (0,05 %). Preto žalobcovi prináleží úrok zomeškania vo výške 5,05 % ročne (0,05 % + 5 %) zo sumy 715,82 eur od 01. 12. 2015, t.j. odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu (za tento deň sa považuje
deň podania žaloby) až do zaplatenia.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).