Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202253
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218202253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1/ S. D.,
L.. XX.X.XXXX, G. XXX, XXX XX N., 2/ C. Š., L.. XX.X.XXXX, G. XX, XXX XX N., o zaplatenie 1.798,76
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalované v 1. a 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 523,96 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 459,87 Eur za obdobie od 20.2.2019 do zaplatenia,
to všetko v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho

mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania
sa so splatením čo i len jednej spoločnej splátky ktoroukoľvek zo žalovaných, žalované strácajú výhodu
splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 19.10.2018 domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a

nerozdielne zaplatenia sumy 1.798,76 Eur, dlžných úrokov v sume 1.732,56 Eur, zmluvného úroku vo
výške 24,50 % ročne zo sumy 1.798,76 Eur od 1.10.2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.798,76 Eur od 1.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že 14.6.2013 bola medzi žalobcom v právnom postavení veriteľa, žalovanou
1/ v právnom postavení dlžníka a žalovanou 2/ v právnom postavení spoludlžníka uzavretá zmluva
o úvere číslo XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o. i.

Obchodnépodmienkyžalobcuprespotrebiteľskéúvery(ďalejaj„OP“),Všeobecnéobchodnépodmienky
(ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý zo strany
žalobcu úver vo výške 2.050,- Eur. Žalované 1/ a 2/ neplnili podmienky splácania úveru riadne a včas
a v dôsledku omeškania s jeho splácaním, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru žalované 1/ a 2/ dlžnú sumu úveru v celosti neuhradili, posledná čiastková
úhrada bola vykonaná 23.7.2018.

3. V podaní z 18.1.2019 učinenom na výzvu súdu žalobca doplnil, že žalované 1/ a 2/ v období od
poskytnutia úveru do podania žaloby vykonali úhrady vo výške 1.267,76, z ktorých bolo na poplatky
zaúčtovaných 79,31 EUR, na úroky 937,21 Eur a na istinu 251,24 Eur. Rozdiel medzi poskytnutým
úverom vo výške 2.050,- Eur a započítanými úhradami na istinu 251,24 Eur preto činí sumu 1.798,76Eur. Úrok uplatnený žalobou tvorí neuhradený zmluvný úrok a úrok z omeškania v sume 1.732,56
Eur, pričom rozdiel 0,05 Eur oproti žalobe vznikol v dôsledku zaokrúhľovania na dve desatinné miesta.
Zároveň žalobca vzal žalobu späť v rozsahu sumy 120,- Eur s k tomu prislúchajúcim príslušenstvom s

poukazom na dodatočné úhrady žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 26.10.2018, 20.11.2018 a 21.12.2018. V
podaniach zo 14.2.2019 žalobca uviedol, že berie žalobu späť aj v rozsahu sumy 30,- Eur s k tomu
prislúchajúcim príslušenstvom a to s poukazom na úhradu vykonanú 23.1.2019; tiež že s ohľadom
na vyjadrenie žalovanej 1/ navrhoval vydanie rozsudku pre uznanie. V podaní z 18.2.2019 k otázke
skúmania schopnosti žalovaných 1/ a 2/ splácať spotrebiteľský úver uviedol, že tieto boli skúmané podľa

dát z EOS KSI (žalované nemali evidované žiadne spisy), a z úverového registra (žalovaná 2/ nemala
evidovaný žiaden čerpaný úver a žalovaná 1/ mala evidovaný jeden úver so splátkou 50,- Eur a povolené
prečerpanie z dôvodu ktorého do výpočtu vstupovala suma 9,- Eur a tak súčet splátok bol 59,- Eur
mesačne), žalovaná 1/ deklarovala rodinný stav vdova, počet vyživovaných detí 0, príjem z vdovského
dôchodku vo výške 196,- Eur, a žalovaná 2 rodinný stav vydatá, 1 vyživované dieťa, príjem 199,- Eur
- materská dovolenka. Tvrdil, že podľa vtedy nastavených pravidiel bola finančná analýza platná v

tom čase vyhovujúca pre poskytnutie dostupnej pôžičky vo výške 2.050,- Eur na dobu 72 mesiacov s
dohodnutou mesačnou splátkou 55,- Eur.

4. Žalovaná 1/ sa k žalobe, ktorá jej bola do vlastných rúk doručená 14.12.2018 písomne vyjadrila
podaním zo 16.1.2019, v ktorom uviedla, že pohľadávku žalobcu uznáva, dôvodom neplnenia si

povinností splácať úver mala byť cesta do zahraničia za dcérou a zablokovanie účtu, na ktorý jej bol
poukazovaný vdovský dôchodok. Ďalej uvádzala, že je poberateľkou vdovského dôchodku v sume
144,80 Eur, žije s 2 dcérami, ktoré sú nezamestnané a poberateľkami dávok v hmotnej núdzi a preto nie
je schopná úver zaplatiť jednorazovo. Na pojednávaní konanom 20.2.2019 uviedla, že spotrebiteľský
úver vo výške 2.050,- Eur čerpala, čiastočne ho splácala, neskôr sa z finančných dôvodov odsťahovala

za dcérou do Francúzska a v poslednom období začala po dohode so žalobcom, resp. spoločnosťou,
poverenou žalobcom vymáhaním dlhu dva úvery poskytnuté žalobcom splácať splátkami po 30,- Eur
mesačne.

5. Žalovaná 2/ sa k žalobe, ktorá jej bola do vlastných rúk doručená 14.12.2018 písomne vyjadrila

podaním z 15.1.2019, v ktorom tvrdila len, že bola ručiteľkou poskytnutého úveru, ďalej že danú
pohľadávku mala vyplatiť žalovaná 1/, a jej rodinná situácia jej neumožňuje pohľadávku vyplatiť
jednorazovo, keďže sa stará o 7 maloletých detí, manžel je nezamestnaný a je len poberateľkou
rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Na pojednávaní konanom 20.2.2019 ďalej tvrdila, že
spolu so žalovanou v 1/ čerpala spotrebiteľský úver vo výške 2.050,- Eur, splácali ho spoločne tak, že

žalovanej1/prispievalanapolovicusplátkyatonajskôrvsumepo30,-Euravposlednomčasevsumách
po 15,- Eur mesačne. V prípade vyhovenia žalobe žiadala umožniť zaplatenie dlžnej sumy v splátkach,
po 30,- Eur mesačne s poukazom na svoju sociálnu situáciu, keďže je poberateľkou rodičovského
príspevku vo výške 230,- Eur mesačne a rodinných prídavkov na sedem maloletých detí.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 20.2.2019, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
(doručenie predvolania vykázané 8.1.2019), žalovanú 1/ (doručenie predvolania vykázané 21.1.2019)
a žalovanú 2/ (doručenie predvolania na pojednávanie vykázané 11.1.2019). Žalobca a jeho právny
zástupca žiadali prejednať vec v ich neprítomnosti (podanie zo 14.2.2019), žalované sa na pojednávanie
ustanovili. Súd preto uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho

právneho zástupcu. V konaní sa súd po zistení stanovísk na pojednávaní prítomných strán oboznámil s
predloženými listinnými dôkazmi a ostatným obsahom spisu: žaloba na č.l. 1-2, výzva na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 15.1.2016 na č.l. 5 spolu s dôkazmi o doručovaní tejto výzvy na č.l. 6, všeobecné obchodné
podmienky účinné k 1.6.2013 na č.l. 7-14, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
9.12.2015 na č.l. 15 spolu s dôkazmi o doručovaní tejto výzvy žalovaným 1/ a 2/, zmluva o úvere zo dňa

14.6.2013 na č.l. 17, sadzobník poplatkov platný od 10.6.2013 na č.l. 18-34, obchodné podmienky pre
úver dostupná pôžička účinné od 10.6.2013 na č.l. 35, výpis - aktuálny stav úveru ku dňu 30.9.2018 na
č.l. 36-37, vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo dňa 16.1.2019 na č.l. 67, oznámenie Sociálnej poisťovne
o výplate dôchodku z 30.11.2018 na č.l. 68, kalkulačka pre výpočet RPMN na č.l. 71, amortizačná
tabuľka k úveru na č.l. 72, vyjadrenie žalobcu spolu s čiastočným späťvzatím žaloby z 18.1.2019 na

č.l. 75-78, vyjadrenie žalovanej v 2. rade zo dňa 15.1.2019 na č.l. 88, rozhodnutie o poberanej výške
dávky v hmotnej núdzi na manžela žalovanej v 2. rade z 21.12.2018 na č.l. 89, potvrdenie o poberaní
prídavkov na deti z 9.1.2019 na č.l. 90, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za roky 2017
a 2018 na č.l. 91-92, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa za rok 2017/2018 žalovanej v 2. radena č.l. 93-94, vyjadrenia žalobcu zo 14.2.2019 a 18.2.2019 na č.l. 98-99, 106-107, 115-116, dôkazy o
skúmaní bonity žalovaných na č.l. 117-121 a kópie poštových poukazov o splácaní úveru žalovanou 1/,
pričom bol zistený tento skutkový stav.

7. Žalobca ako veriteľ, žalovaná 1/ ako dlžníka žalovaná 2/ ako spoludlžník uzavreli 14.6.2013 zmluvu o
úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2.050,- Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá
vo výške 24,50 % ročne. Žalované sa úver zaviazali splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 55,-
Eur bez poistenia. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.7.2013, dátum každej ďalšej splátky

20. deň v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru bol určený na deň 20.6.2019. RPMN úveru bola
uvedená vo výške 27,44 % a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 19,47 %. V zmluve bolo uvedené,
že celková výška nákladov činí 1.883,24 Eur.

8. V zmysle bodu 3.5 Zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia OP, VOP,
Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o

úvere a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient sa pred uzatvorením zmluvy o úvere oboznámil
s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere
dostupná pôžička - šikovná rezerva, ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste žalobcu. Klient ako aj
spoludlžník svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.
Pojmy s veľkým začiatočným písmenom definované v OP a VOP majú rovnaký význam aj v zmluve o

úvere.

9. V zmysle bodu 3.7 Zmluvy o úvere klient ako i spoludlžník, a to každý z nich osobitne, podpisom tejto
zmluvy o úvere uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky vzniknutej zo

zmluvy o úvere. Banka ako veriteľ je oprávnený sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči
Dlžníkovi zo zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo
výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov a to až do úplného
zaplatenia pohľadávky Poštovky.

10. V zmysle čl. 6 bodu 6.2 obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička ak klient je v omeškaní
s platením čo i len jednej Splátky v plnej, alebo jej čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé
údaje, alebo na majetok Klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcie, alebo Klient zomrel, je Banka
oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

11. V zmysle bodu 4.3.6 všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v poštovom
styku sa informácie a dokumenty považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní ak nie je preukázaný
skorší okamih doručenia. To platí, aj keď sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka
vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak Poštovka zasiela informácie a dokumenty vo forme
obyčajnej listovej zásielky.

12. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 9.12.2015 doručovaného zásielkou
odoslanou 10.12.2015 poštou (podací hárok č. EPH005886118) žalobca v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka mal upozorniť žalované 1/ a 2/ na povinnosť zaplatenia omeškaných splátok v
sume 406,- Eur, poplatkov v sume 36,15 Eur.

13. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 5.1.2016, zasielanou 7.1.2016 žalobca úver uvedeného dňa
predčasne zosplatnil a žalované 1/ a 2/ vyzval na zaplatenie sumy 2.166,57 Eur. Doručovanie výzvy
po zosplatnení úveru žalobca v konaní preukazoval kópiou doručovanej obálky žalovanej v 1. rade s
oznámením dodacej pošty, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote a kópiou doručenky o dodaní

zásielky žalovanej 2/.

14. Z listiny - Aktuálny stav úveru ku dňu 30.9.2018 vyplýva, že dlžná suma istiny bola vykázaná v sume
1.798,76 Eur. Žalované uhradili na splatenie úveru 20.7.2013 sumu 55,- Eur, 20.8.2013 sumu 54,76 Eur,
13.9.2013 sumu 3,53 Eur, 20.9.2013 sumu 58,29 Eur, 20.10.2013 sumu 54,97 Eur, 20.1.2014 sumu 1,57

Eur, 14.2.2014 sumu 69,68 Eur, 14.3.2014 sumu 58,- Eur, 15.4.2014 sumu 65,26 Eur, 16.4.2014 sumu
30,- Eur, 15.5.2014 sumu 30,43 Eur, 21.5.2014 sumu 7,45 Eur, 13.6.2014 sumu 50,55 Eur, 15.6.2014
sumu 13,53 Eur, 18.6.2014 sumu 25,- Eur, 15.7.2014 sumu 64,26 Eur, 17.7.2014 sumu 13,21 Eur,
15.8.2014 sumu 58,- Eur, 15.9.2014 sumu 58,- Eur, 15.10.2014 sumu 58,- Eur, 15.11.2014 sumu 58,-Eur, 15.12.2014 sumu 58,- Eur, 15.1.2015 sumu 58,- Eur, 15.2.2015 sumu 58,- Eur, 15.3.2015 sumu 58,-
Eur, 15.4.2015 sumu 58,- Eur, 22.3.2018 sumu 30,- Eur, 22.5.2018 sumu 30,- Eur, 23.7.2018 sumu 30,-
Eur.Podľatvrdenížalobcuvspojitostisobsahomžalovanou1/doloženýchpodacíchlístkov,nasplatenie

tohto úveru bola zaplatená tiež 26.10.2018 suma 30,- Eur, 20.11.2018 suma 60,- Eur, 21.12.2018 suma
30,- Eur, 23.1.2019 suma 30,- Eur a 19.2.2019 (poukázaná 18.2.2019) suma 30,- Eur. Celkovo tak bolo
na úhradu poskytnutého úveru zaplatených 1.447,76 Eur.

15. Podľa žalovanou 1/ predloženého potvrdenia o výplate dôchodku z 30.9.2018 táto od 16.1.2019

poberá dôchodok vo výške 144,80 Eur. Podľa žalovanou 2/ predložených listinných dôkazov bola
žalovaná 2/ k 9.1.2019 poberateľkou prídavku na šesť nezaopatrených deti, v roku 2018 bola
poberateľkou rodičovského príspevku v sume 214,70 Eur, a prídavkov na dieťa v sume 142,08 Eur a
jej manžel v zmysle rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z 21.12.2018 bol poberateľom
dávky v hmotnej núdzi v sume 142,20 Eur mesačne.

16. Na základe vyššie opísaného súd uplatnený nárok posudzoval podľa nasledovných ustanovení
platných právnych predpisov:

17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

20. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“) spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmäpoistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

34. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

35. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

39. Podľa § 212 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli
medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

40.V danom prípade súd predovšetkým skúmal, či zmluva o úvere uzavretá Poštovou bankou a.s. so
žalovanými 1/ a 2/ obsahovala podstatné náležitosti a či pre ich nedostatok je potrebné ju sankcionovať
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou a tiež, či v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu
poskytnutého úveru a na základe toho potom posudzoval existenciu a výšku žalovanej pohľadávky.

41. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovanými
1/ a 2/ bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej boli žalovaným 1/ a 2/ poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 2.050,- Eur v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré sa žalovaná 1/ aj
žalovaná 2/ zaviazali vrátiť spoločne a nerozdielne. Uzavretú zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú
a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy ako aj na spôsob jej uzavretia. Poštová banka, a.s., je ako

veriteľ podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil
obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy
ovplyvniť. Preto sa na právny vzťah žalobcu a žalovanej vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej
zmluvy v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľskýchzmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom
č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do
nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej

dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že
vyvinieúsilienazabezpečeniepostupnejzlučiteľnostijejprávnychpredpisovspredpismiEurópskejúnie.
Na zmluvu sa zároveň vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Spotrebiteľské právo má povahu špeciálnej právnej úpravy, a to hlavne zákon o spotrebiteľských

úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky zákonník. Podľa § 54
odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa
priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez
ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy,
keďže spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda

prednosť.

42. Z obsahu uvedenej zmluvy je zrejmé, že žalovaným 1/ a 2/ vznikol poskytnutím úveru záväzok
poskytnuté peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku žalobcu vrátane zmluvných úrokov, poplatkov a
prípadných úrokov z omeškania vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok.

Keďže predmetnú úverovú zmluvu bolo potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd
skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky. Podľa § 9 ods. 2
písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V danom prípade však v zmluve je

uvedená iba celková výška nákladov v sume 1.883,24 Eur s tým, že pod náležitosťami zmluvy v rámci
tabuľkového prehľadu je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky
úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takúto formuláciu nemožno považovať dostatočnú,
pretože podľa názoru súdu pod uvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je treba
rozumieť číselné vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a nie odkaz na to, čo predstavuje

celkovú čiastku úveru. Navyše je tento údaj vyjadrený v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska
transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru, o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože súčin počtu splátok (72) a výšky anuitnej splátky (55,- Eur) je vo
vyššej výške (3.960,- Eur) ako súčet výšky úveru 2.050,- Eur a celkových nákladov vo výške 1.883,24
Eur, ktorých výška je reálne uvedená v zmluve (3.933,24 Eur). To súd vedie k záveru, že zo zmluvy

možno dospieť k nesprávnej celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je voči spotrebiteľovi
klamlivé a v spojení so skutočnosťou, že táto suma nie je v zmluve transparentne vyjadrená aj k záveru o
nedostatkunáležitostizmluvypodľa§9odsek2písmenoj)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Pokiaľby
v zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, vyvoditeľný zo zmluvy bol
pravdivý, potom nesedí dohodnutá a v zmluve uvedená výška splátok, alebo výška niektorých (spravidla

posledných) splátok úveru; tieto vzhľadom na zistený rozdiel musia byť nepochybne nižšie, než ktorý
uvádza zmluva. Zmluva tak neuvádza správne výšku všetkých splátok, ktoré bol spotrebiteľ povinný
na splatenie úveru zaplatiť (uvedené je zrejmé aj z obsahu súdom vyžiadanej amortizačnej tabuľky),
čo vedie zase k záveru o nedostatočnom splnení povinnosti veriteľa uvádzať v zmluve výšku všetkých
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Podľa názoru súdu v predmetnej zmluve chýba
aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, a to uvedenie všetkých
predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru,
úrokov a poplatkov, teda musí okrem iného preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver

nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len
hodnota RPMN, keď zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť
aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre
spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi
zaplatiť. Napokon v zmluve uvádzaná priemerná RPMN sa vzťahuje na nezabezpečené úvery, pričom

v danom prípade žalobca poskytol úver zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy a preto správne
mal právny predchodca žalobcu v zmluve uviesť priemernú RPMN vo výške 23,52 % a nie 19,47 %
(bližšie pozri http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783) preto zmluva nespĺňa ani obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Následkom zistenýchnedostatkov zmluvy o úvere uzavretej žalobcom so žalovanými 1/ a 2/ je podľa názoru súdu bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
a vzhľadom na tento záver mali žalované 1/ a 2/ veriteľovi povinnosť vrátiť len sumu reálne čerpaných

prostriedkov z úverovej zmluvy a to v lehote konečnej splatnosti úveru, t.j. do 20.6.2019.

43. K žalobou uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov vo výške 24,50 % súd pre úplnosť
poznamenáva, že dôvodom na zamietnutie žaloby pokiaľ ide o žalobcom požadovaný úrok je navyše i
neplatnosť, ktorá je daná v týchto častiach zmluvy ich zrejmým rozporom s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1

OZ, § 39 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy) s poukazom na ich výšku uvedenú
v Zmluve (úrok vo výške 25,50 % ročne), ktorá odôvodňuje záver, že výška tejto odplaty za poskytnuté
finančné prostriedky neprimerane prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v rozhodnom období známu súdu z jeho činnosti, osobitne
uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (v mesiaci jún 2013 bola priemerná
úroková sadzba za obdobné úvery vo výške 14,56 % ročne - bližšie ). I keby v
čase uzavretia Zmluvy ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ako je citované vyššie) platné
a účinné nebolo (čo však bolo) ani to by žalobcu nijako neoprávňovalo na to, aby za poskytnutie
predmetnéhospotrebiteľskéhoúverupožadovalodspotrebiteľatakývysokýzmluvnýúrok.Takýtopostup
žalobcu v tomto prípade súd hodnotí ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi a preto zmluva je v časti

úroku neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

44. Keďže žalované 1/ a 2/ boli v zmysle ustanovení zmluvy povinné vrátiť poskytnutý úver v rovnomerne
(t.j. na jednotlivé mesiace) rozvrhnutých splátkach, súd v ďalšom skúmal, či žalobca splnil podmienky
vyžadované § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom poskytnutého prehľadu „Aktuálny

stav úveru“ vyplýva, že k 5.1.2016, kedy Poštová banka, a.s. pristúpila k uplatneniu práva požadovať
zaplatenie celého úveru, boli žalované 1/ a 2/ v zmysle ustanovení zmluvy povinné zaplatiť 30 splátok,
ktoré pri zohľadnení záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a rešpektovaní zmluvnej dohody
o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť úver v 72 splátkach s konečným termínom splatnosti 20.6.2019
činilicelkovosumu854,16Eur(t.j.30x28,47Eur,resp.prikaždej4.tejaž5.tejsplátke28,48Eur).Kudňu

5.1.2016 však bola žalovanými 1/ a 2/ v skutočnosti zaplatená suma 1.177,76 Eur a tak je dôvodný záver,
že tým boli žalovanými úplne zaplatené všetky splatné splátky a naviac aj suma 323,60 Eur. S ohľadom
na ustálený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je vylúčené, aby uvedené
platby žalovaných 1/ a 2/ mohli byť zarátané na prípadné ďalšie poplatky účtované žalobcom, ktorých
uplatnenie vyplýva aj z ním poskytnutého prehľadu „Aktuálny stav úveru“, či na zmluvné úroky. Ku dňu

zosplatnenia úveru teda žalované neboli v omeškaní so splatením žiadnej splatnej splátky a to najmenej
3 mesiace pred uplatnením práva požadovať predčasné splatenie úveru. V dôsledku toho nebol úkon
zosplatneniaúveruvykonanýzasplneniapodmienokvyžadovaných§53ods.9Občianskehozákonníka.
Samotný akt zosplatnenia úveru je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, pri vykonaní ktorého
musia byť splnené zákonné podmienky, čo v danom prípade absentuje. Preto je žalobcom vykonané

zosplatnenie úveru absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor so zákonom a to konkrétne s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

45. Rovnaký záver tiež vyplýva aj zo zjavného porušenia povinnosti žalobcu danej mu § 7 zákona
o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zo žalobcom predložených dôkazov a hlavne samotnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobca pri poskytovaní úveru nemal preukázanú skutočnú výšku
príjmov ako žalovanej 1/, tak ani žalovanej 2/. Vychádzal len zo spotrebiteľmi deklarovaných skutočností
ohľadne ich príjmov, výdavkov a rodinného stavu, ktoré ako vyplýva z vykonaného dokazovania neboli
pravdivé. Žalovaná 1/ nemohla mať v roku 2013 vdovský dôchodok v sume 196,- Eur ako tvrdí žalobca,

keď v skutočnosti o 5 rokov neskôr bola poberateľkou toho istého dôchodku v sume len 144,80 Eur,
čo by žalobca zistil aj v čase poskytovania úveru, keby sa na výšku dôchodku dopytoval v Sociálnej
poisťovni; žalovaná 2 mala už v čase uzavretia zmluvy 5 maloletých detí, čo potvrdzuje obsah ňou
predloženého potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bardejove o poberaní príspevkov na
deti z 9.1.2019 a aj to by bol žalobca schopný zistiť, keby od nej vyžadoval predloženie potvrdenia

o výške vyplácaného prídavku na dieťa. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä
jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím
zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritomkladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu

a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z
textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,

či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných),
tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané
informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné
ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých

je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako

situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady

na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver
súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred
poskytnutím úveru ako veriteľ neposúdil so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu
klientov prostredníctvom preukázania ich príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení

zmluvy konal bez dostatočných a overených údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľov,
čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti zisťovania spôsobilosti schopnosti splácať
poskytnutý úver s odbornou starostlivosťou vedúce súd k záveru, že poskytnutý úver je aj z tohto dôvodu
bez úrokov a poplatkov s súčasne žalobca nebol oprávnený úver predčasne (jednorázovo) zosplatniť,
pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovanými nežiadal potenciálnych

dlžníkov o preukázanie v tomto smere rozhodujúcich skutočností.

46. Na základe skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že
žalobca na súde uplatnil pohľadávku z úveru, ktorého splatnosť v celosti nenastala a ktorá vzhľadom
na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ku dňu vydania rozsudku bola v prípade rozvrhnutia

povinnosti splatiť úver na 72 rovnomerných splátok (t.j. v splátkach po 28,47 resp. 28,48 Eura) splatná
len v sume 1.936,11 Eur. Po započítaní žalovanými 1/ a 2/ uskutočnených (vyššie uvedených) úhrad
v sume 1.447,76 Eur predstavuje nezaplatenú časť úveru, ktorá je ku dňu vydania tohto rozsudku
súčasne splatná, suma 488,35 Eur. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie úroku z omeškania, ich výšku
súd ustálil v sume 35,61 Eura a to za obdobie od 21.12.2016, kedy sa žalované 1/ a 2/ prvý krát dostali

do omeškania (v sume 1,42 Eur) do 19.2.2019 (posledná splatná splátka predo dňom vydania tohto
rozsudku), pričom pre tento účel súd použil sadzbu 5 % ročne, vzhľadom výšku základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013). Takto vyčíslenú sumu úrokov z omeškania
súd považoval za dôvodnú priznať spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 459,87 Eur

zaobdobieod20.2.2019dozaplatenia(ktomutodňuešteneboližalované1/a2/vomeškanísosplátkou
splatnou 20.2.2019 v sume 28,48 Eur), preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti nároku,
okrem časti na ktorú sa vzťahuje čiastočné späťvzatie žaloby - nárok na zaplatenie sumy 150,- Eur,
žalobca nepreukázal podmienky dôvodnosti nároku, ktorého súdnej ochrany sa domáhal a preto v tejto
časti súd žalobu zamietol. Vo veci nebolo možné postupovať žalobcom navrhovaným vydaním rozsudku

pre uznanie, keďže na strane žalovaných 1/ a 2/ vystupovalo viac subjektov netvoriacich samostatné
procesné spoločenstvo, a nie u všetkých bola splnená podmienka uznania uplatneného nároku (§ 283
Civilného sporového poriadku).47. Vo vzťahu k žiadosti žalovaných 1/ a 2/ na povolenie splácania priznaného dlhu v splátkach, súd
zastal názor, že povolenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach po 30,- Eur mesačne, zjavne neprimerane
žalobcu v jeho práve na zaplatenie priznanej sumy obmedzovať nebude. Vychádzal pritom z tvrdení a

vyššie opísaných dôkazov preukazujúcich sociálnu situáciu žalovaných 1/ a 2/, ktorými tieto žiadali o
povolenie splácania dlhu v splátkach a ku ktorému žalobca nezaujal negatívne stanovisko. Vzhliadol
tak za primerané, povoliť žalovaným 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobcovi postupné splácanie judikovaného
dlhu, keďže s prihliadnutím na ich osobné pomery nie je možné predpokladať splatenie dlhu inak ako v
primeraných splátkach. Preto v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku povolil žalovaným 1/ a

2/ dlh splácať v spoločných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy ku koncu kalendárneho
mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod podmienkou, že v prípade nezaplatenia čo len
jednej zo splátok v deň jej splatnosti sa stane dlh úplne splatným, čo žalobcovi garantuje možnosť
okamžitého vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany žalovaných 1/ a 2/ dôjde k porušeniu
podmienok pre zaplatenie týmto rozsudkom judikovaného dlhu.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca aj žalované 1/ a 2/
boli v konaní úspešní len čiastočne. Za procesný úspech žalobcu súd považoval sumu 523,96 Eur s
príslušenstvom, čo zodpovedá 15 % pri žalovanom nároku v sume 2.789,48 Eur (1.798,76 + 1.732,56)
a neúspešný v rozsahu 85 %, čo možno považovať a úspech žalovaných 1/ a 2/. Vzhľadom na absenciu

akýchkoľvek trov konania na strane žalovaných potom súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.