Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317213114
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317213114.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: N. M., nar. XX. M. XXXX, trvalo bytom J. Z.
XXX, o zaplatenie 36,28 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 23. januára 2018 č. k. 26Csp/172/2017-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 150 ods. 1 CSP (Civilného sporového
poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskoršieho predpisu). Vecne dôvodil, že žalobou podanou súdu prvej

inštancie 7.6.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 36,28
eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania, úroku a poplatku za upomienky, žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila napriek tomu, že naň bola riadne a včas predvolaná, súd
vykonal dokazovanie a dospel k zisteniam skutkového a právneho stavu veci, podľa ktorého z návrhu
na vydanie platobného rozkazu vyplynulo, že žalobkyňa žiadala súd, aby žalovanú zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobkyni sumu 36,28 eur, poplatok za upomienky 68 eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy

200 eur od 20.12.2012 do 20.2.2013 vo výške 10,87 eur, zo sumy 167 eur od 21.2.2013 do 5.4.2013 v
sume 6,30 eur, zo sumy 134 eur od 6.4.2013 do 7.6.2013 vo výške 7,28 eur, zo sumy 68 eur od 8.6.2013
do 4.7.2013 vo výške 1,55 eur, zo sumy 2 eur od 5.7.2013 do 7.8.2013 vo výške 0,06 eur a úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 36,28 eur od 23.7.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy
konania a trovy právneho zastúpenia, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila
napriek tomu, že naň bola včas a riadne predvolaná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v rozpore s

ust. § 150 ods. 1 CSP neuviedla podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, súd prvej
inštancie žalobou uplatnený nárok vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu v plnom rozsahu zamietol. V časti
o náhrade trov konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a vecne neuplatnením
si žalovanou náhrady trov konania, pričom zo spisu vyplynulo, že jej trovy v konaní nevznikli, na základe
čoho jej súd prvej inštancie ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila odvolacími
dôvodmiuvedenýmiv§365ods.1písm.b/,d/,f/ah/CSP.Malazato,ževnávrhunavydanieplatobného
rozkazu zo 6.6.2017 uviedla všetky rozhodujúce skutočnosti a priložila potrebné prílohy týkajúce sa
sporuvsúladesust.§132a§150CSP.Citovalačl.2ods.3a§220ods.2vetudruhúCSP,poukázalana
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR (II. ÚS 383/06), z

ktorých vyplýva základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosťkonania a odôvodnenie rozhodnutia. Vytkla súdu prvej inštancie, že nedostatočným skutkovým zistením
majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru (bez dostatočného odôvodnenia) bola
súdom prvej inštancie odňatá žalobkyni možnosť pred ním konať. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 389

ods. 1 písm. b/ CSP významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane konania
jej procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu,
že odvolateľka oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že rozhodnutie je zmätočné. Žalobkyňa ozrejmila
súdu všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ňou

a žalovaným, ktoré ani žalovaný nijakým spôsobom nepoprel. Žalobkyňa preto poukazuje aj na ust.
§ 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela
sa považujú za nesporné. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení a to aj za tým
účelom,abykorigovalnedostatočnesubstancovanépopretieskutkovýchtvrdeníprotistrany.Vsporovom
konaní platí nepochybne domnienka, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za
nesporné.Súdvšakuvedenépravidlovôbecneaplikovalaopomenulajďalšiupovinnosťpodľaust.§129

CSP.Vprípade,žezpodanianiejezrejmé,čohosatýkaačosanímsleduje,aleboideopodanieneúplné
alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania. Uznesenie
o výzve na odstránenie vád podania vo veci samej musí obsahovať predovšetkým údaje o tom, v čom
je podanie neúplné či nezrozumiteľné alebo neurčité, či akým nedostatkom trpí poučenie o tom, ako je
potrebné opravu alebo doplnenie urobiť, určenie lehoty na odstránenie vád podania a napokon poučenie

o tom, že podanie bude odmietnuté, ak nebude včas opravené alebo doplnené. Žalobkyňa považuje
rozhodnutie za zmätočné aj z toho dôvodu, že vo výroku 7. odôvodnenia rozsudku súd konštatoval
nedostatok rozhodujúcich skutočností (ktoré majú mať za následok odmietnutie podania) a následne
konštatoval, že žalobkyňou uplatnený nárok je nedôvodný a žalobu vo výroku zamietol.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúdu

prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Zákon (§ 220 CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním
obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z
hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany strán konania, ako i vyššieho súdu,

ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany
proti takémuto uplatneniu.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a
aký majú význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, akosa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto
ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 226/03).
Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv.
fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).
S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné v predmetnom spore konštatovať, že súd prvej inštancie
nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom.

Námietka odvolateľky, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nedostatočne
odôvodnený bola dôvodná. V rozsudku súdu prvej inštancie totiž absentuje akýkoľvek argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Súd prvej inštancie neuviedol ani len to aké skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu žalobkyňa uviedla v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu). Vytkol
jej však, že neuviedla podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. V písomnom vyhotovení napadnutého

rozsudku súd uviedol iba to, že sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 36,28 eur s príslušenstvom v
podobeúrokuzomeškania,úrokuapoplatkuzaupomienky.Takýmtopostupomsúdprvejinštancieodňal
žalobkyni možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu a teda možnosť
riadne konať pred súdom.
Uvedené bolo zjavne dôsledkom toho, že súdom prvej inštancie elektronicky prijatá žaloba (návrh na

vydanie platobného rozkazu) sa v listinnej podobe vôbec v spise súdu prvej inštancie nenachádzala (viď
nižšie), súd prvej inštancie vychádzal len z príloh žaloby, ktoré sa v spise nachádzali.

6. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa§129ods.1až4CSP:(1)Akideopodanievovecisamejalebonávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1
súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí

o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie
opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť.
Ustanovenie § 127 CSP stanovuje tzv. všeobecné náležitosti, ktoré musí spĺňať každé podanie
adresované súdu. Popri týchto náležitostiach musia byť pri určitých typoch podaní kumulatívne splnené
aj iné náležitosti uložené osobitným ustanovením, ktoré sú v prípade žaloby dané ust. § 132 CSP.

Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
V prípade ak podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Za vadu podania
sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie.

Ide o tzv. neúplné podanie.
V prípade, že z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné
alebo nezrozumiteľné, je súd povinný ex offo vyzvať podávateľa k odstráneniu vád podania.Ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie
je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať. Ak ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno
v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek výzve súdu opravené alebo doplnené

v stanovenej lehote, súd podanie odmietne.
Z obsahu spisu v predmetnom spore však nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie pokúsil akýmkoľvek
spôsobom odstrániť ním tvrdenú vadu žaloby - pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností.
Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení, s cieľom korigovať situáciu, keď
si strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Oprávnenie súdu vyzvať na
doplnenieskutkovýchtvrdeníjepotrebnéchápaťakourčitýkorektív,ktorýmsaodstraňujeprílišnátvrdosť
prejednacej zásady a je prejavom materiálneho vedenia sporu (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2016, 45 s.).

V posudzovanej veci súd prvej inštancie vôbec nevyzval žalobkyňu na doplnenie skutkových tvrdení.
Zamietavé rozhodnutie vo veci samej však súd prvej inštancie založil na pasívnom prístupe žalobkyne,
ktorá údajne neuviedla podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, z ktorého dôvodu
súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný a žalobu zamietol.
Ako bolo už vyššie uvedené, súdom prvej inštancie elektronicky prijatá žaloba (návrh na vydanie

platobného rozkazu) sa v listinnej podobe vôbec v spise súdu prvej inštancie nenachádza, v spise sa
nachádzajú iba prílohy žaloby, na č. l. 1 sa nachádza listina Elektronicky prijaté dokumenty z eŽaloby, na
č. l. 2 je zažurnalizované žalobkyňou vyplnené tlačivo Platobný rozkaz, na č. l. 3 Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, na č. l. 4 a 5 internetový výpis z obchodného registra žalobkyne, na č. l. 6 Žiadosť
o úpravu splátkového kalendára, na č. l. 7 Zmluva o úvere, na č. l. 8 plnomocenstvo od žalobkyne pre

advokátku JUDr. Korenecovú, na č. l. 9 až 12 sa nachádza Prijatie výsledku overenia KEP a na č. l. 13
Potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania v predmetnej právnej veci. Žaloba sa v spise nenachádza
ani v zostávajúcej časti spisu.
Zo súdneho managementu odvolací súd zistil, že je v systéme súdneho manažmentu nahratý Návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorý odvolací súd pripojil do spisu na č.l. 54-58, rovnako jeho prílohy

(plnomocenstvo, zmluva o úvere, žiadosť o úpravu splátkového kalendára, výpis z obchodného registra
žalobkyne, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a Platobný rozkaz, ktorého vydanie sa navrhuje)
pripojil na č.l. 59-68.
Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodoval bez toho, aby zo súdneho manažmentu
vytlačil a v listinnej podobe do spisu založil samotnú žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu).

Podľa zápisnice o pojednávaní z 23.1.2018 na č. l. 32 a 33 spisu sa pojednávania nezúčastnili strany
ani vtedajšia právna zástupkyňa žalobkyne, súd pojednával v ich neprítomnosti, otvoril pojednávanie,
následne sa prečítaním oboznámil so žalobou, s podstatným obsahom spisu ako aj so založenými
písomnými dôkazmi a ostatnými listinnými dokladmi obsiahnutými v spise, na to vyhlásil dokazovanie
uznesením za skončené a následne vyhlásil rozsudok.

Z ostatne uvedeného je zrejmé, že nakoľko samotná žaloba sa v spise nenachádzala, nemohol sa s
touto žalobou oboznámiť, keď neuviedol, že sa s touto žalobou oboznámil z elektronického súdneho
spisu, ale že sa s ňou oboznámil zo spisu.
Ako už bolo uvedené konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich
práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a

tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na
všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v
súlade s platným procesným poriadkom, a aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník
konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

Súd prvej inštancie ostatne uvedeným spôsobom nepostupoval, keďže vôbec neprihliadal na skutkové
tvrdenia žalobkyne v žalobe (v dôsledku nezaloženia žaloby do spisu). Tým znemožnil žalobkyni, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces(súdprvejinštancievovecimeritórnerozhodolspoukazomnapasívnesprávaniežalobkyne,hoci
žalobkyňa poskytla skutkové tvrdenia v žalobe, keď i v prípade, že by sa javili súdu ako nedostatočné

bolo namieste postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP).
Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nebolo účelné nahradiť dokazovanie predsúdom prvej inštancie odvolacím súdom, ktorého podstata činnosti spočíva v prieskume rozhodovacej
činnosti súdu nižšej inštancie, ktorú však nemôže nahrádzať.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tak bude
v ďalšom konaní postupovať pri posudzovaní predmetu sporu a rozhodovaní o uplatňovanom nároku
žalobkyne v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného
útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej

povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť
tvrdenéskutočnosti,pričomzustanovenia§151CSPvyplývaprocesnásankciazanesplnenieprocesnej
povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti
strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením
dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie
následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v

zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom
smere. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti konania, aplikovať i zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Súd prvej inštancie pri
písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a
presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých

prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,

ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné
a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané
(rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)