Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221480
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713221480.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1) Š. N., J.. X.X.XXXX M. X)
S.V.N.,J..X.X.XXXX,Q.G.N.XX,zast.JUDr.MikulášomPavlíkom,advokátom,Advokátskakancelária,
Michalovce, Š. Kukuru 14 proti žalovaným 1) Ľ. I., J.. XX.X.XXXX M. X() M. I., J.. XX.X.XXXX, Q. G. N.
XX, zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Plynárenská

1, o uloženie povinnosti urobiť vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva,
o odvolaní žalobcov proti uzneseniu 19C/268/2013-238 z 11.4.2017 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením žalovaným priznal náhradu trov konania v plnej výške
ako strane úspešnej v konaní, ktoré sú povinní žalovaným nahradiť žalobcovia.

2. Vychádzajúc z § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p., uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom
19C/268/2013 z 15.2.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 9Co/339/2016,
právoplatným 12.12.2016, ktorým žalobu žalobcov zamietol a rozhodol že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im
podľa cit. ust. Civilného sporového poriadku priznal trovy konania v plnej výške.

3. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia.

4. Citujúc znenie § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 2 C.s.p. poukázali na to, že rozhodnutie za daného
stavu je nepreskúmateľné, má inú vadu (§ 365 písm. d) C.s.p.) a vzhľadom na okolnosti tohto konania,
pretože súd mal aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. a mal ich skúmať ex

offo, teda aj bez návrhu strán sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť ohľadom na situáciu, že
od 1.7.2016, súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Vytýkali súdu, že sa pri svojom
rozhodovaní nezaoberal možnosťou rozhodovania v zmysle § 257 C.s.p. a to aj napriek skutočnosti,
že odvolací súd svojim rozsudkom z 28.9.2016 sp.zn. 9Co/339/2016 zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie z 19.5.2016 a priznal im oslobodenie od súdneho poplatku, ktoré úzko súvisí s náhradou trov
konania. Zároveň poukázali na skutočnosť, že u nich oproti rozhodnutiu odvolacieho súdu o priznaní

oslobodenia od súdneho poplatku nedošlo k podstatným zmenám, čo sa týka ich majetkových pomerov
a to vzhľadom na ich jediný zdroj príjmov a to starobných dôchodkov v celkovej sume cca 770,00 eur
mesačne, ako aj ich výdavkov, ktoré predložili v priebehu konania v r. 2016. Navrhli uznesenie zrušiť a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 375 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2C.s.p.auzneseniezrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
c) a § 391 ods. 1 C.s.p.

6. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, lebo opomenul pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikovať aj § 257 C.s.p. a zistiť, či v prejednávanom spore u žalobcov existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania úspešným žalovaným priznať.

7. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

8. Ustanovenie § 257 C.s.p. preberá doterajšiu úpravu v § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom §
257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa.

9. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. Aplikácia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy

v prípadoch, keď síce sú o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, tiež treba prihliadnuť na pomery
nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho
majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by

mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na
náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť
nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust.
dotknutá.

11. Žalobcovia žiadajú prihliadnuť na svoje nepriaznivé sociálne a zárobkové pomery, na ktoré mal
súd prihliadnuť ex offo podľa § 257 C.s.p. a vytýkajú súdu, že sa nezaoberal možnosťou rozhodovať
podľa § 257 C.s.p. a to napriek tomu, že im bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, ktoré úzko
súvisí s náhradou trov konania a že od rozhodnutia súdu, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov u nich nedošlo k podstatným zmenám, čo sa týka ich majetkových pomerov a to vzhľadom
na to, že ich jediným zdroj príjmov je starobný dôchodkov v celkovej sume 770,00 eur mesačne, ako
aj na ich výdavky, ktoré predložili v priebehu konania v r. 2016.

12. Z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezvážil aplikáciu § 257

C.s.p. a rozhodnutie o trovách konania nepodradil pod cit. zák. ust., na základe sociálnych, majetkových,
zárobkových pomerov žalobcov, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako uznesenie zrušiť a v rozsahu
zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto zistiť, či na strane žalobcov existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by im nebola uložená povinnosť celkom alebo sčasti uhradiť úspešným
žalovaným trovy konania z dôvodov, na ktoré žiadajú prihliadnuť, pričom bude potrebné zvážiť aj to, či
by majetková sféra žalovaných pri použití tohto výnimočného ustanovenia nebola dotknutá.14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

15. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).