Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230850
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117230852.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne:
C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Mlynská
28, 040 01 Košice, proti žalovanej: Kooperatíva poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO. 00 585 441, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danuše

Tichá s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o náhradu liečebných
nákladov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. decembra 2018 č. k.
9C/136/2017-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. g/, § 4 ods. 2 písm. a/, § 11 ods.

6 písm. a/ a b/, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 420 ods. 1, § 449 ods. 1, § 799 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobou zo dňa 20. 11. 2017, doručenou na Okresný súd Nitra dňa
24. 11. 2017 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 452,17 eura s príslušenstvom titulom náhrady
liečebných nákladov. Dňa 17. 07. 2008 žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela ťažký úraz. V dôsledku
úrazu utrpela žalobkyňa viaceré poškodenia, preto si uplatnila u žalovanej dňa 17. 03. 2017 nárok na
náhradu nákladov spojených s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka a iné náklady

vo výške 1.016,18 eura. Náklady sa týkali poplatkov za lieky, výživové doplnky, lekárske vyšetrenia a
poštovnénáklady.Vzhľadomnato,žežalovanáplnilažalobkynisumuvovýške564,01eura,neuhradená
pohľadávkažalobkynepredstavujesumu452,17euraspoluspríslušenstvom.Súdprvejinštanciedospel
k záveru, že žalobe žalobkyne voči žalovanej nie je možné vyhovieť, preto ju zamietol. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že dňa 17. 07. 2008 utrpela žalobkyňa v súvislosti s dopravnou nehodou ujmu
na zdraví. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná žalobkyni plnila titulom liečebných nákladov sumu vo

výške 564,01 eura. Žalobkyňa si žalobou uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie uvedenej sumy
titulom náhrady škody na zdraví a to konkrétne náklady spojené s jej liečením. Súd konštatuje, že
žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že jej vznikol nárok na náhradu
nákladov spojených s liečením. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci
dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia;

ktotvrdí,dokazuje.Nároknanáhraduliečebnýchnákladovpovažovalsúdzanepreukázanýzdôvodu,že
okrem pokladničných dokladov a ftk. poštových podacích lístkov žalobkyňa nepredložila a ani nenavrhlažiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenia o tom, že uplatnené náklady na lieky a
výživové doplnky sú účelné a tým pádom je ňou uplatnený nárok opodstatnený. V tomto smere súd
uvádza, že žalobkyňa nepredložila žiadnu lekársku správu, ani odporučenie od ošetrujúcich lekárov, z

ktorej by vyplývala prípadná potreba užívania liekov, ktoré žalovaná odmietla nahradiť. Vzhľadom na
to, že žalovaná podľa súdu účinne poprela tvrdenia žalobkyne, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V
tomto smere súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola v spore pasívna, keď nereagovala na vyjadrenie
žalovanej. Súd žalobkyni umožnil procesne reagovať na všetky relevantné skutkové a právne tvrdenia
žalovanej ako protistrany, aby bol zachovaný a dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, že žalobkyňa

toto procesné oprávnenie nevyužila, bolo vecou jej rozhodnutia a procesnej taktiky. Žalobkyňa mala
vedomosť o termíne pojednávania, ktoré bolo oznámené jej právnemu zástupcovi. Mala teda možnosť
vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré uviedla žalovaná, aj na pojednávaní, ktorého sa ale jej právny
zástupca nezúčastnil. Ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu jeho neprítomnosti na území
SR a súhlasil s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. V ospravedlnení okrem toho uviedol, že
jeho substitút je dočasne pracovne neschopný. Nakoľko zo spisu vôbec nevyplýva, že by sa dal zastúpiť

substitútom, súd na túto skutočnosť neprihliadol. Smerodajné pre súd bolo to, že právny zástupca
žalobkyne súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu vec prejednal
a rozhodol. Na pojednávaní sa nezúčastnila ani žalovaná, právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila
svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila s tým, aby súd vo veci pojednával. Z dôvodu, že na jej
strane došlo k zmene spôsobu vykonávania advokácie, predložila súdu v priebehu konania plnú moc,

v zmysle ktorej je oprávnená žalovanú zastupovať. Ani jedna zo sporových strán vo veci nenavrhla
žiadne iné dôkazy, a preto súd vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané v spore, a vzhľadom na vyššie
uvedené, súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu liečebných nákladov. Žalobkyňa v spore neuniesla
dôkaznébremeno,tj,nepredložilaaaninenavrhlažiadnedôkazynapreukázanieúčelnostivynaložených
nákladov, ktoré žalovaná účinne poprela tým, že pri liekoch, ktoré žalobkyni neuznala, nebola zo strany

žalobkyne predložená žiadna lekárska správa, odporučenie, prípadne odborné vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, prípadne inej osoby, spôsobilej na posúdenie týchto skutočností. O trovách konania rozhodol
súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v spore úspešná, súd jej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, vo výroku o náhrade trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie nedostatočne zvážil

všetky okolnosti prípadu a uplatnenia nárokov žalobkyne v súdnom konaní a neaplikoval na daný
prípad ustanovenie § 257 CSP, ktoré dáva súdu vo výnimočných prípadoch možnosť, aby zvážil všetky
okolnosti danej veci, a pokiaľ v prípade sú dané dôvody, ktoré je možné označiť za hodné osobitného
zreteľa, potom súd neprizná náhradu trov konania strane, ktorej by inak táto náhrada trov konania
patrila. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť už k samotným okolnostiam, ktoré viedli žalobkyňu

k uplatneniu jej nárokov. Žalobkyňa je vážne trvalo zdravotne postihnutou osobou. Škoda na zdraví
jej bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V dôsledku spôsobenej škody
má žalobkyňa trvalo nepriaznivý zdravotný stav, čo spôsobuje, že musí užívať lieky nielen v spojení s
jej jednotlivými zraneniami a následnými trvalými následkami, ale aj v spojení s celkovo nepriaznivým
zdravotným stavom ako takým. Žalobkyňa užívanie liekov a liečiv, ktoré jej boli odporúčané len ústne zo

strany lekárov, nevie preukázať iným spôsobom ako predložením dokladov o ich zakúpení a vlastným
potvrdením o odporúčaní týchto liekov. Okresný súd mal zohľadniť to, že žalobkyňa je ťažko zdravotne
postihnutou osobou s trvalou doživotnou neschopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť, v dôsledku čoho
bola, okrem iného, uznaná za plne invalidnú. Na druhej strane, žalovaná je etablovanou obchodnou
spoločnosťou dlhoročne pôsobiacou na poistnom trhu, pričom prostriedky na vedenie súdnych konaní

pri sporných nárokoch z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
čerpá nie z prostriedkov vlastného imania, ale z prostriedkov zhromaždených z poistného vyberaného
okrem iného aj za účelom krytia týchto nákladov. Žalobkyňu k podaniu žaloby viedli legitímne pohnútky,
vychádzajúce z jej zdravotnej a sociálnej situácie, do ktorej sa dostala nie vlastnou vinou. Zároveň
priznaná náhrada trov konania žalovanej spôsobí u žalobkyne podstatný zásah do jej už i tak ťažkej

sociálnejsituácie.Nadruhejstrane,žalovanémunepriznanienáhradytrovkonanianespôsobívpodstate
žiadne relevantné následky. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol s použitím ustanovenia § 257 CSP tak,
že žalovaná nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že s názorom žalobkyne sa
nestotožňuje a žalobkyňou tvrdené dôvody nemožno ani čo i len teoreticky považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa. Na strane žalobkyne nie sú také okolnosti dané a nebol daný dôvod, pre ktorý by

súd nemal žalovanej ako úspešnej strane sporu priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa z
tej istej dopravnej nehody, resp. v súvislosti s tou istou dopravnou nehodou, vzniesla voči žalovanej
niekoľko nárokov a tieto si uplatňovala každý samostatne, samostatnou žalobou a to aj za situácie,
keď jej žalovaná opätovne nepriznala náhradu liečebných nákladov. Súd prvej inštancie skonštatoval v
odôvodnení rozsudku, že žalobkyňa napriek tomu, že mala možnosť uplatniť prostriedky procesného

útoku, nevyužila ju, čím v konečnom dôsledku súd rozhodol v jej neprospech a žalobu zamietol.
Rozhodnutiesúduprvejinštancieotrováchkonaniapodľa§255ods.1CSPjevecnesprávne.Jezrejmé,
že žalobkyňa je zastúpená advokátom, a preto, ak sa rozhodla každý svoj nárok uplatniť samostatnou
žalobou a tým iniciovala 6 samostatných súdnych konaní, mohla a mala vedieť, že v prípade neúspechu
v tej ktorej žalobe jej môže byť uložená povinnosť na náhradu trov konania voči žalovanej. Bolo teda
slobodnýmrozhodnutímžalobkyneiniciovať6samostatnýchsúdnychkonaní.Záveromuviedol,žepráve

s predmetnou dopravnou nehodou vyplatil žalobkyni doposiaľ sumu cca tristotisíc eur. Navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovanej uviedla, že pokiaľ ide o
uplatnenie nárokov vo viacerých konaniach, uvedené nemá vplyv na posudzovanie dôvodnosti aplikácie

ustanovenia § 257 CSP. Jednotlivé nároky z predmetnej dopravnej nehody vznikali postupne, a preto
boli voči žalovanej uplatňované postupne v rôznych časových obdobiach. Sama žalovaná postupovala
pri plnení jednotlivých nárokov na náhradu liečebných nákladov uplatnených v rôznych obdobiach
nekonzistentneavytváralazmätočnýstav,kedysamažalobkyňačastonevedela,ktorénákladyžalovaná
považuje za dôvodné, ktoré jej plnila a plnenie ktorých odmietla. Opätovne poukázala na to, že

škoda na zdraví jej bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Je ťažko
zdravotne postihnutou osobou s trvalou doživotnou neschopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť.
Táto neschopnosť vlastnou činnosťou dosahovať zárobok znamená u žalobkyne nemožnosť vlastným
konaním zabezpečiť svoje živobytie a odkázanosť na dávky sociálneho systému štátu, ktorých výška je
limitovaná a ledva postačuje na krytie základných životných potrieb.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa do
nepriaznivej životnej situácie nedostala ani vinou žalovanej. Podľa výpisu z obchodného registra je
žalobkyňa stále zapísaná ako konateľka obchodnej spoločnosti M&M KRTKO s. r. o., so sídlom Melek
155, od 08. 12. 2010. Nie je zrejmé, či stále túto funkciu vykonáva a či dostáva ako konateľka za svoju

činnosť odmenu, ale pokiaľ by tomu tak nebolo, bola by už s najväčšou pravdepodobnosťou z funkcie
konateľky odvolaná a vymazaná z obchodného registra. Taktiež z výpisu zo živnostenského registra
je zrejmé, že žalobkyňa má živnostenské oprávnenie. Všetky predmety podnikania si žalobkyňa dala
pozastaviť až dňa 01. 09. 2017. Držiteľom živnostenského oprávnenia na takmer identické predmety
podnikania s identickým sídlom podnikania je aj bývalý manžel žalobkyne, ktorý dopravnú nehodu

zavinil. Pokiaľ sa teda žalobkyňa ocitla v zlej zdravotnej a finančnej situácii, čo je žalovanej ľúto, mal by
liečebné náklady, ktoré nie sú kryté poistením, hradiť priamo škodca.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

rozsahu (výroku o náhrade trov konania) a prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil
poprávnejstránke,pretorozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutomvýrokutýkajúcomsanáhrady
trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou dňa 24. 11. 2017 domáhala voči žalovanej
náhrady liečebných nákladov vo výške 452,17 eura spolu s príslušenstvom, ktoré vynaložila v súvislosti
s liečbou jej nepriaznivého zdravotného stavu, poškodeného v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode dňa
17. 07. 2008. Súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa neuniesla
dôkaznébremenopreukázaniadôvodnostiňouuplatnenéhonároku,keďmalamožnosťuplatniťvkonaní

prostriedkyprocesnéhoútoku,ktorúmožnosťnevyužila,ataksúdrozhodolvjejneprospech.Predmetom
prejednania odvolacieho súdu je výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v
súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd

úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť
trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP. Ide však o ustanovenie, ktoré z
hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych

noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

11. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by

mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v
koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich

náhradu, keď mal v konaní úspech.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v jeho napadnutom rozsahu v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že v prejednávanou

prípade bolo dôvodné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1
CSP, bez toho, že by bolo namieste aplikovať ustanovenie § 257 CSP a úspešnej žalovanej tak nárok
na náhradu trov konania nepriznať.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neprezentovala dôvody hodné osobitného zreteľa, v

zmysle ktorých by bolo dôvodné rozhodnúť v súlade s uvedeným zákonným ustanovením § 257 CSP. Je
nesporné, že životná situácia žalobkyne, v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode, je ťaživá, už len z toho
dôvodu, že došlo k zásadnému a vážnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu. Toto nie je spochybňované
ani súdom a rovnako ani žalovanou. Na druhej strane, z obsahu spisu nevyplýva, a žalobkyňa ani
konkrétne netvrdila to, že jej sociálna situácia je taká, že treba na ňu v tomto ohľade prihliadnuť ako

na zásadnú z hľadiska nemožnosti úhrady trov konania žalovanej. Žalobkyňa len v odvolaní poukázala
na to, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k podstatnému zásahu do jej sociálnej a životnej situácie,
avšak žiadnym spôsobom nekonkretizovala, ktoré presne špecifikované okolnosti by súd mal vziať do
úvahy, aby ustálil záver, že sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné trovy konania
žalovanej priznať. I pri vyhodnocovaní sociálnych aspektov, treba vždy mať na pamäti, že ide o sporové

konanie, kde návrhovú povinnosť, ako aj povinnosť dôkazu majú stránky. Znamená to, že pokiaľ sa
žalobkyňa odvoláva na svoju sociálnu situáciu, bolo jej povinnosťou predložiť spolu s odvolaním dôkazy
o tejto situácii. To však žalobkyňa neurobila.

14. V súvislosti s posudzovaním aplikácie ustanovenia § 257 CSP ako výnimočného ustanovenia

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd poukazuje i na to, že jedným z
aspektov, ktoré sa v kontexte jeho aplikácie zohľadňujú, je i postoj strán sporu v konaní, a v tomto
ohľade je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobkyňa aktívne v konaní nevyužila prostriedky
procesného útoku, v konaní bola pasívnou stranou sporu, čo v konečnom dôsledku malo svoj odrazv neúspechu jej žaloby. Teda aj s ohľadom na tento fakt nie je možné konštatovať, že nastala taká
výnimočnosť situácie, ktorá odôvodňuje postup v zmysle ustanovenia § 257 CSP. Odvolací súd s
ohľadom na vyššie uvedené nemal za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia ustanovenia

§ 257 CSP, keď žiadne také výnimočné a osobitného zreteľa hodné dôvody na jeho uplatnenie
preukázané žalobkyňou neboli. Opakovane odvolací súd pripomína, že v žiadnom prípade nezľahčuje
týmto životnú situáciu žalobkyne, ktorej život sa v dôsledku dopravnej nehody a vážneho poškodenia
zdraviabezpochybyradikálnezmenil,avšakokolnosť,akýmspôsobombyvoväzbenauvedenénáhrada
trov konania žalovanej žalobkyňu zaťažila, a prečo nie je dôvodné žalovanej náhradu trov konania

nepriznať, preukázaná žalobkyňou nebola.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o
náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku

na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).