Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111211896
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111211896.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa B. L. nar.
X.X.XXXX bývajúceho na K. ulici č. X v C. za účasti matky navrhovateľa V. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
na K. ulici č. X v C. proti povinnému B. E. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na A. č. X/XXXX vo Z. nad E.
zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou so sídlom na Rooseveltovej ulici č. 6 v Košiciach v

konaní o zvýšenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 23.1.2018
č.k. 22P 77/2011-276 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 21.8.2000

č.k. Nc 803/00-14 tak, že zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľa z 33,19 Eur mesačne na 50
Eur mesačne od 1.9.20011 do 11.3.2014, spolu dlžné výživné 487,49 Eur, ktorú mu povolil zaplatiť v
troch splátkach, pričom prvá splátka je splatná do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia
do konca nasledujúceho mesiaca. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá
právo na ich náhradu.

2. Proti výroku o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací
súd zrušil rozhodnutie v napadnutom výroku a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v rozhodnom
období uhradil na výživu navrhovateľa preukázateľne o 1.471,50 Eur viac, ako bol povinný aj po
zohľadnení zvýšeného výživného. Konštatoval, že v konaní predložil konajúcemu súdu doklady o
platbách výživného za obdobie od roku 2010 do roku 2017, ktorými preukázal ním tvrdené skutočnosti.
Konštatoval, že z uvedených dôvodov napriek tomu, že súd zvýšil výživné, dlh na výživnom nemá.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

4. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5.Podľa§395CMPak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

11. Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaní napadnutý, preto nebol predmetom
odvolacieho konania.

12. Odvolací súd konštatuje, že odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup

súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu
ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť
súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla
vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých

procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva
proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom
vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci,

ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou
medzivyhlásenýmrozhodnutímajehopísomnýmvyhotovením,aleajrozpornosťoujednotlivýchvýrokov
rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a
preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé

súdne konanie (č.l. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto právnej veci nie sú splnené
podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu rozsudku, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
CSP zrušil a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie anové rozhodnutie. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu
odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne § 195 CSP a § 36
CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výživnom, najmä žiadnym spôsobom

nevykonal dokazovanie, náležite nezistil skutočný stav veci ohľadom rozsahu, v ktorom si povinný otec
plnil svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozhodnom období. Odvolací súd zdôrazňuje, že
napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že povinný za uvedené
obdobie uhradil na výživnom 4.963 Eur a právna zástupkyňa povinného v konaní konštatovala, že
povinný na výživnom zaplatil 5.068 Eur, konajúci súd sa žiadnym spôsobom s týmito rozpornými

tvrdeniami nevysporiadal a nezisťoval skutočný stav veci ohľadom skutočného rozsahu, v akom si
povinný svoju vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období splnil. Za tým účelom riadne neodôvodnil, v
čom spočíval rozpor týchto tvrdení, ktoré predložené platby mali povahu a účel výživného a ktoré pri
rozhodovaní vo veci samej nezohľadnil. Konajúci súd sa obmedzil iba na všeobecné konštatovanie, že
vzhľadomnato,žezvýšilurčenévýživnéz33,19Eurna50Eurmesačne,vzniklopovinnémuotcovidlžné
výživné 487,49 Eur bez toho, aby stručne, jasne a výstižne uviedol, ako túto sumu dlžného výživného

vypočítal, ktoré skutočnosti pri jeho výpočte zohľadnil a ktoré nie, ani akými úvahami sa pri svojom
rozhodovaní riadil, keď rozhodol o výške dlžného výživného, nakoľko žiadnym spôsobom nevyhodnotil,
či pri výpočte dlhu na výživnom do tohto započítal aj výživné, ktoré otec v rozhodnom období zaplatil a ak
áno, v akom rozsahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či a v akom rozsahu mal
konajúci súd za preukázané, že si otec vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozhodnom období plnil

a ani to, či plnenie otca zohľadnil, pretože v ňom absentuje akýkoľvek výpočet konečnej sumy dlžného
výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd sa dôsledne neriadil
§ 220 CSP, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil ani neodkázal na ustálenú súdnu prax a pri odôvodňovaní napadnutého
rozhodnutia nedbal na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Pretože konajúci súd nevykonal
riadne dokazovanie vo veci samej a riadne a zákonne neodôvodnil rozhodnutie o dlžnom výživnom,
odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvejinštancievykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne aj v širšom rozsahu, ak sa to ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie
ohľadom rozsahu plnenia si vyživovacej povinnosti povinného otca voči navrhovateľovi v rozhodnom
období, za tým účelom náležite sa vysporiadať s predloženými listinnými dôkazmi, vyhodnotiť, ktoré

platby konajúci súd posúdil ako plnenie vyživovacej povinnosti a ktoré nie, vyhodnotiť, či si otec v
rozhodnom období splnil svoju vyživovaciu povinnosť nad rámec určeného výživného, ak áno, v akej
výške, opäť vypočítať dlžné výživné a výpočet odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, na základe akých úvah a
skutočností dospel konajúci súd k dlžnému výživnému v ním určenom rozsahu, ktoré plnenia pri výpočte
zohľadnil a ktoré nie. Bude tiež jeho povinnosťou svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP

tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní,
boli preskúmateľné a logicky správne.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).