Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200419
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8518200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Daniely Babinovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO: 47 233
516 proti žalovanej: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie
534,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k.
2Csp/15/2018-58 zo dňa 06.11.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že cit.:

,,I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 319,80 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
19.11.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,65 % s tým, že ich výšku
určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53
ods. 1 až 3, § 544, § 563 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len OZ), § 1 ods. 2 a 8, § 9 ods. 1,2 písm. c), f), g) a k) a 6, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na plnenie t. j. na
zaplatenie istiny 534,48 eura, zmluvnej pokuta a úrokov z omeškania. Mal za nepochybné, že zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX má spotrebiteľský charakter. Žalovaná

v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri
poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Súd prvej
inštancie zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahovénáležitosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje údaj o adrese
predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za splnenie tejto povinnosti
nemožnopovažovaťuvedenieadresysídlažalobcuvzáhlavízmluvyvrámcijehoďalšíchidentifikačných

údajov, (ani označenie viazaného finančného agenta). Rovnako v zmluve chýba údaj o dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len
uvedených počet splátok (42) avšak v zmluve nie je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok ani
termín konečnej splatnosti, resp. doba trvania zmluvy. Dátum prvej a ani poslednej splátky v zmluve
nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva presný termín splatnosti prvej splátky, ako aj nasledujúcich

splátok. Ďalšou chýbajúcou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 písm. k/ ZoSÚ bolo uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo
výšku splátky určiť len jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a poplatkov. V zmluve je uvedený
len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a iných
poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu, úroky a iné
poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s

rôznymi úrokovými sadzbami súdu prvej inštancie predložený nebol. Na základe uvedeného má žalobca
nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy, t. j. 319,80 eura (poskytnutá suma 459 eur mínus
úhrady 139,20 eura). V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu bola žalovanej vyplatená suma 459
eur, z ktorej žalovaná splatila 139,20 eura, táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom spochybnená.
Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k úhrade sumy 319,80 eura a v prevyšujúcej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie sa na záver svojho odôvodnenia venoval zmluvnej pokute
vo výške 0,04 % denne zo sumy 534,48 eura v zmysle čl. 8.1 zmluvy. Predmetná zmluvná pokuta
nebola dojednaná individuálne, uvedené ustanovenie jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku v prípade omeškania a neprimeraná je výška zmluvnej pokuty 14,6 %
ročne za stavu, kedy sadzba zákonného úroku z omeškania sa pohybuje okolo hodnoty 5 % ročne.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Pri žalovanej sume 534,48 eura mal žalobca úspech v sume 319,80
eura čo je 59,83 % úspešnosť, žalovaná v sume 214,68 eura, čo je 40,17 % úspešnosť. Úspech
žalobcu prevyšoval úspech žalovanej o 19,65 % a v takom pomere má žalobca právo na náhradu trov

konania od neúspešnejšej žalovanej. Výšku trov konania určí po právoplatnosti veci samej vyšší súdny
úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust. §
365ods.1písm.d),f)ah)CSP. Napadolzáversúduprvejinštancie žeuzavretázmluvaorevolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nakoľko
je založený na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení. V súvislosti
s uvádzaním konečnej splatnosti úveru považoval za podstatné, že táto náležitosť nemôže a ani
nikdy nemohla dôvodom pre bezúročnosť úveru. Mal za to, že uvedenie jednotlivých náležitostí v
zmluve o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie následku v podobe bezúročnosti je potrebné vykladať

nie iba na základe ZoSÚ, ale aj unijného práva. Postup, kedy sa súd odkloní od takto určeného
postupu, je porušením povinnosti dodržať únijné právo. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo
zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné
zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu
konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v

podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve
ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť
posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na bod 58 rozsudku Súdneho
dvora EÚ sp. zn. C-42/15 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/147/2017. Zmluva obsahuje
určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu splatnosti splátok

v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok resp. spôsobom vyplývajúcim z čl. 4. bod 4.5
zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o
schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. V súvislosti s uvádzaním sumy splátky ako
náležitosti zmluvy odvolateľ uviedol, že tento údaj bol riadne v zmluve uvedený tak, ako vyžaduje zákon
a aký výklad k ustanoveniu § 9 ods. 2 písmeno k) ZoSÚ zaujala aj súdna prax. výklad k ustanoveniu § 9

ods.2písmenok)zákonač.129/2010Z.z.zaujalaajsúdnaprax.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSR
z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V otázke výkladu
smernice 2008/48/ES prijal Súdny dvor EÚ záver, že smernica 2008/48/ES žiadne rozpisovanie splátkynevyžaduje. Rovnako prijal výklad aj o tom, že členský štát nesmie si vytvárať vlastné náležitosti (čo
znamená, že si to nemôže dovoliť žiadny jeho vnútroštátny orgán). Napádaný rozsudok je nesprávnym
rozhodnutím po stránke skutkových zistení a tiež právnej kvalifikácie a preto odvolanie podal z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napádanej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo zmenil a podanej žalobe vyhovel aj v časti, v ktorej
bola zamietnutá a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalovanou ako dlžníkom podpísaná dňa 06.02.2015
a žalobcom ako veriteľom dňa 10.02.2015. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 510
eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 16,04 eura, RPMN za úver bola 25,58

%, ročná úroková sadzba 17,69 %, a poplatok za poskytnutie úveru 51 eur. Súčasťou zmluvy boli aj
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Ďalej
sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX .

9. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.02.2015), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.02.2015), spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo
veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a P. T. odvolací súd poukazuje na priamy účinok smerníc.
Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých

vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý
riešia.

12. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí

zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

13. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom

a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.14. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

15. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej

splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a
tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedený
len počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

17. Uvedenie údaja o termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa

o schválení úveru zo dňa 10.02.2015 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné
považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré
žalovaná písomne neodsúhlasila.

18. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7.1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o

revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r. o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže
byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t. j. aj podpis na
zmluveospotrebiteľskomúvere,tedaajvovzťahukdojednaniam,ktorésúuvedenévOznámeníveriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalovanej tento
dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon.

19. Navyše žalovaná o obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy
(06.02.2015) nemala vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy
najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 06.02.2015). V
opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol

spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku.

20. Žalobca v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere, z ktorého vyplýva, že „Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného

splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z
uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej
splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

21. ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako
náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný
vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve
musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,
neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na

ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam
a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.
Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,

ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správnepovažovalpredmetnýúversodkazomnaust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýa
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej
splatnostiúverudlžníkovineumožňujepoznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy.Idepritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

22. Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v Zmluve absentuje. V danom prípade
Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala len výšku a počet anuitných splátok,
a to v sume 16,04 eura v počte 42 splátok. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez
akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o
výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako veriteľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve

o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná ako spotrebiteľ však túto možnosť nemala,
keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

23. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje na príspevok doc.
D.. D., H..: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci konkrétny spor. Ak
totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere by malo byť v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne

dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na
možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou
právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva Únie má v tomto prípade podobu smernice,
vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy
účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo

znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010, ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa
však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z hraníc povinnosti eurokonformného výkladu
vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contra legem. Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou
metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo by už podľa môjho názoru o výklad práva,

ale o sudcovskú tvorbu práva.“

24. Odvolací súd odkazuje na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „sporné

pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS

SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).
2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony.
3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:
1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,

2. odporoval by princípu právnej istoty,
3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernicataktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm .j/, príloha II., 2.).“

25. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval

právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ Odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá

priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

26. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa

27.03.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

27. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalovanej, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre
záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

28. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu

odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vrátané súvisiaceho výroku
o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu

odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).