Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Buľubaš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5Csp/116/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716206140
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2716206140.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Š. X., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/XX, XXX
XX V., o zaplatenie sumy 1.186,65 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 239,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 239,21 eur od 16.10.2016 do zaplatenia zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica sumu 56,50 eur
titulom súdneho poplatku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 25.11.2016 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.186,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 1.186,65 eur od 16.10.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil
tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „právny
predchodca žalobcu“) uzavrel so žalovaným dňa 14.05.2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. - Bankomatka Quatro (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % a ku dňu vystavenia výpisu
z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 450,- eur a bol povinný žalobcovi
platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 15,- eur. Vzhľadom na porušenie platobných povinností zo
strany žalovaného a nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy, pričom sa nepodarilo obnoviť platobnú
disciplínu žalovaného, vystavil právny predchodca žalobcu ku dňu 08.10.2016 nový výpis z bankovej
knihyskonečnýmstavomkudňu30.09.2016obsahujúcisúhrndebetnýchpoložiekatoistiny,sankčného
úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného s konečným
zostatkom na úhradu vo výške 1.186,65 eur. Žalovaný si teda nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný
záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy t. j. v lehote splatnosti do 15.10.2016.
Žalobcovi tak vznikol aj nárok na náhradu úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
teda od 16.10.2016 do zaplatenia.2. Okresný súd Skalica vydal dňa 28.02.2017 uznesenie č. k. 5Csp/116/2016 - 25, ktorým pripustil, aby
na miesto právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpil žalobca,
nakoľko oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2016 mal súd preukázané, že pôvodný
žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
3. Písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 13.11.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť
a to v časti sumy 239,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 239,21 eur
od 16.10.2016 až do zaplatenia. Žalobca si aj naďalej uplatňoval zaplatenie sumy 947,44 eur spolu s
príslušenstvom.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konanie v časti sumy 239,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 239,21 eur od 16.10.2016 až do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 z. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
5. Žalovaný, žalobca, ani jeho právny zástupca sa na riadne predvolanie na pojednávanie dňa
12.02.2019 nedostavili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o aktiváciu kreditnej karty VÚB, a.s. - Bankomatka Quatro
( č. l. 6 - 7 spisu ), obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných a platobných kariet
( č. l. 8 spisu ), výpisom z účtu kreditnej karty Bankomatka Quatro ( č. l. 9 - 12 spisu ), oznámením o
postúpení pohľadávok ( č. .l. 23 - 24 a 31 ), vyhlásením predčasnej splatnosti a vypovedanie zmluvy ( č. l.
51 - 52 spisu ), cenníkom ( č. l. 53 - 56 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
7. Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155 a žalovaný ako žiadateľ, na základe žiadosti žalovaného uzatvorili dňa 14.05.2012
Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. - Bankomatka Quatro, ktorou sa právny
predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX,
pričom žalovanému bol poskytnutý úver formou povoleného prečerpania na účte. V zmysle vyššie
uvedenej zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 450,- eur s výškou mesačnej
splátky vo výške 15,- eur. Výška úroku nebola v zmluve dohodnutá. Súčasťou zmluvy boli Obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., ktoré neboli
podpísané žalovaným.
8. Podľa výpisu z bankovej knihy žalovaného, ku dňu 08.10.2016 vyplýva, že konečný stav pohľadávky
žalovaného ku dňu 15.10.2016 bol vo výške 1.186,65 eur.
9. Dňa 4.12.2013 pôvodný žalobca zaslal žalovanému oznámenie o vypovedaní zmluvy a vyhlásení
predčasnej splatnosti dlžného zostatku 581,27 eur ( č.l. 51 spisu ).
10. Pôvodný žalobca podaním zo dňa 20.12.2016 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške
1.186,65 eur na žalobcu ku dňu 14.12.2016 ( č.l. 23 spisu ).
11.Vzmysle§497z.č.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvznenído31.01.2007(ďalejlen„Obchodného
zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.
12. Podľa § 272 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu
iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy
prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje
ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť
alebo zrušiť iba písomne.
13. Podľa § 273 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj
odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebok návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných
podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.
14. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
do 31.01.2017 (ďalej len „zákon o bankách“), tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.
15. Podľa § 92 ods. 8 zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení do 31.08.2018 (ďalej len „Občiansky
zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
19. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20.Vzmysle§524ods.1Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. V zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka,, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.23. V zmysle § 525 ods.. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
24. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba
súčasného žalobcu je nedôvodná. Predmetom konania bola po čiastočnom späťvzatí suma 947,44
eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovy konania. V spore nebolo sporné, že pohľadávka
voči žalovanému vznikla na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s. - Bankomatka Quatro, ani to, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, kde na
jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej
právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. V spore bolo sporné, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
25. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého sporového
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových
strán nenamieta. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo205/2009 zo
dňa 29. 06. 2010). Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu)
vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda
dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku
s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje
súhlas dlžníka; postúpenie však nemôže odporovať dohode s dlžníkom. Postúpením pohľadávky sa
dlžníkovo postavenie nemení. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka.
26. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia
a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávaného sporu. Súd vychádzal len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní predložené,
pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov
predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany.
27. Žalobca sa v spore voči žalovanému domáhal splnenia záväzku titulom zmluvy tvrdiac, že sa
stal novým veriteľom žalovaného, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca súdu
nepredložil. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou
zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku
nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe
veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení
pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie
prijať. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka
stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, či postupca - banka - pôvodný veriteľ
Všeobecná úverová banka, a.s. ktorému zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá pred postúpením svojej pohľadávky povinnosť, si túto
svoju povinnosť aj splnil. Zákon v citovaných ustanoveniach uložil postupcovi - banke pred postúpením
pohľadávky vzniknutej z jeho bankovej činnosti povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi
pri jeho omeškaní. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka
na jej splnenie písomne vyzvala a následne by bolo možné postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou. Ak
tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované
ust.§525ods.1Občianskehozákonníka.Súdmánarozporpostúpenias§525Občianskehozákonníka,
ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliadať aj bez námietky z úradnej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené by neobstál ani argument o tom, že žalobcove skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe sú nesporné, pretože neboli protistranou rozporované. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná
(teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a
účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ato nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Rovnaký názor je vyjadrený
aj v rozhodnutí Krajského súdu Trnava č.k. 23Co/110/2016 zo dňa 16.05.2016.
28. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, konkrétne
uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v sporovom konaní, v ktorom takto postúpenú
pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem
iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný
neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas a na jeho strane došlo k omeškaniu
s platením peňažného dlhu. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať
úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi,
za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej
odstúpiť. Žalobca však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pred samotným zosplatnením
dlhu právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na plnenie jeho pohľadávky. Pokiaľ teda banka
postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver, keďže nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a preto banka nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Takéto správanie
banky nespĺňa požiadavku „prístupu s odbornou starostlivosťou“, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek
počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu
zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.
29. V danom spore zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase,
kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému postúpená, boli tieto
podmienky postúpenia splnené. Súd mal v spore listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný veriteľ -
banka si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách
a to písomne vyzvať žalovaného k úhrade dlhu a bez tohto postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere, avšak predmetnú zmluvu o postúpení
pohľadávok žalobca súdu nepredložil. Možno síce považovať za preukázanú požiadavku 90-dňového
omeškania žalovaného, ktorá vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, nebolo však preukázané, že by bol
žalovaný pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa písomne vyzvaný na splnenie
svojhozáväzkuzozmluvyoúvere.Súdmázpodanejžalobypreukázané,žeprávnypredchodcažalobcu
doručil žalovanému iba oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2016 a Vypovedanie zmluvy
č. XXXXXXXX a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku, pričom výzva na plnenie pred
takýmto samotným vypovedaním zmluvy chýba. Súd zároveň uvádza, že žalobca v žalobe neuviedol
a ani nijako nedoložil, že by takáto výzva pred vypovedaním zmluvy existovala, prípadne že takúto
výzvu žalovanému právny predchodca žalobcu doručil. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách a nepreukázal ani to, že postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči
žalovanému uplatňovať pred súdom. Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá sa však v súdnom spise
nenachádza je preto aj v prípade jej existencie pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že
sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu
na jej uplatňovanie.
30. Postupca v spore, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, bol povinný tvrdiť a preukázať
predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda splnenie podmienok platného postúpenia. V danom
spore bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, žalobca mal povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti v
žalobe, a to najmä svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, doložením listinných dôkazov preukazujúcich
tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu si ešte pred samotným postúpením žalovanej pohľadávky
splnil svoju povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z listinných
dôkazovpredloženýchžalobcomniejezrejméatedapreukázané,čiprávnypredchodcaskutočnevyzval
žalovaného na plnenie svojho dlhu pred vypovedaním zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu bolo
zrejmé, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, t.j. že by bol žalobca
oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Keďže žalobca súdu nepredložil
listinné dôkazy preukazujúce platné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu, žalobca neuniesoldôkazné bremeno sporu, čím žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej
pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu
vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému podľa pomeru jeho
úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
34. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákona o súdnych
poplatkoch“), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania
alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí,
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
35. Podľa § 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch , pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie
nezastaví, ak
a) už začal konať vo veci samej,
b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu
v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej,
c) žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,
d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd návrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na
zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.
36. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákona o súdnych
poplatkoch“), ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V
odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na
návrh. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti
sa zodpovedajúca časť poplatku.
37. Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok za žalobu je 6 %, najmenej
16,50 eura, najviac 16 596,50 eura v obchodných veciach najviac 33 193,50 eura z ceny (z úhrady)
predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu.
38. Žalobca resp. právny predchodca žalobcu svojim návrhom pôvodne žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.186,65 eur, pričom do vyhlásenia rozsudku nebol súdny poplatok
za podanú žalobu uhradený. Súd zaviazal žalobcu vo výroku IV. tohto rozsudku na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 56,50,- eur, pričom vychádzal z hodnoty sporu vo výške 947,44 eur, nakoľko žalobca
zobral počas konania návrh v časti 239,21 eur späť. Súd nerozhodoval o vrátení kráteného súdneho
poplatku v zmysle § 7 ods. 7, nakoľko súdny poplatok bol vyrúbený zo sumy 947,44 eur, o ktorej zostalo
rozhodnúť po čiastočnom späťvzatí žaloby.
39. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.
233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.