Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207940
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116207940.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcu 1./: V. S., N..

XX.XX.XXXX, A. XXX XX B. XXX, žalobcu 2./: F. S., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XX/XX, XXX XX Š., právne
zastúpených: JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, proti
žalovanej: Q. R., N.. XX.XX.XXXX, A. F. X/XX, XXX XX W., právne zastúpenej: JUDr. Dášou Taschovou,
advokátkou so sídlom Hodžu 14/11, 971 01 Prievidza, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/4 na nehnuteľnostiach v okrese Hlohovec, obec
Sasinkovo, katastrálne územie Sasinkovo, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, stavba - rodinný

dom, súpisné číslo XXX a parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu, parcela číslo XXX/
X - orná pôda vo výmere 260 m2, parcela číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 198 m2, parcela číslo
XXX/XXX - orná pôda vo výmere 126 m2, parcela číslo XXX - orná pôda vo výmere 86 m2, patria do
dedičstva po nebohom V. S., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, N. A. W. XX/XX, XXX XX Š..

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1./ a 2./ náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 07.04.2017, sa žalobca 1./ domáhal určenia, že spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti 3/4 na nehnuteľnostiach v okrese Hlohovec, obec Sasinkovo, katastrálne územie Sasinkovo,
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX a parcely registra
"E" evidované na mape určeného operátu, parcela číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 260 m2, parcela
číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 198 m2, parcela číslo XXX/XXX - orná pôda vo výmere 126 m2,
parcelačísloXXX-ornápôdavovýmere86m2,patriadodedičstvaponebohom V.S.,N..XX.XX.XXXX,
D.. XX.XX.XXXX, N. A. W. XX/XX, XXX XX Š.J.. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobca 1./ žalobu odôvodnil tým, že jeho otec V. S., N.. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX, N. A. W.
XX/XX XXX XX Š.W. bol spoluvlastníkom v podiele 3 k nehnuteľnostiam špecifikovaným v ods.1,
pričom uzavrel dňa 02.12.2015 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, avšak vklad bol povolený a jeho účinky nastali až dňa 18.12.2015, t.j. po smrti
prevodcu. Žalobca 1./ uviedol, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou patria do dedičstva po
nebohom nehnuteľnosti, ktorý v čase smrti bol ich vlastníkom, pričom má žalobca za to, že je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby, ako aj má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. poukázal

na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 44/2008, sp.zn. 5Cdo 147/2007,
1Cdo 43/2007, 3Cdo 25/2007, ktoré vyslovili prípustnosť určovacieho návrhu, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi, voči inej osobe ako dedičovi. Žalobca 1./ uviedol, že patrí do prvej dedičskej
skupiny a má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti majú byť poňaté dosúpisu dedičstva, pričom určovacia žaloba je jediným prostriedkom ochrany jeho práv a pre poňatie
predmetných nehnuteľností do dedičstva, a teda ich prededenie a dosiahnutie zmeny zápisu práv k
nehnuteľnosti.

3. Žalobca k žalobe pripojil Kúpnu zmluvu č.l. 6-7, úmrtný list č.l. 8, výpis z listu vlastníctva č.l. 9.

4. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním doručeným súdu dňa 09.05.2016, ktorým žiadala, aby súd
žalobu zamietol. Žalovaná uviedla, že je pravdou uzavretie kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom

žalobcuažalovanouknehnuteľnostiamuvedenýmvods.1.Súčasnevyjadrilatenprávnyzáver,žededič
vstupuje smrťou poručiteľa do jeho majetkovo právnych vzťahov v celom rozsahu, t.j. nielen do práv
ale aj povinností. Predmetom zodpovednosti dedičov sú teda aj tie povinnosti poručiteľa, ktoré vznikli
do okamihu jeho smrti. Z uzavretej zmluvy vyplynuli predávajúcemu právo na zaplatenie kúpnej ceny,
ktorá bola žalovanou v celej dohodnutej výške aj uhradená, ako aj povinnosť previesť vlastnícke právo
v súlade so zmluvou. Žalovaná uviedla, že z ustálenej judikatúry na Najvyššieho súdu vyplýva, že z

platne uzavretej zmluvy nastanú vecno právne účinky vkladu a platne uzavretý právny úkon je medzi
stranami záväzný. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, jej trvaniu a jej
zamýšlaným zákonným následkom je záväzný aj pre prípadných dedičov poručiteľa (rozhodnutie sp.zn.
2Cdo/184/2005). Uvedené rozhodnutie prešlo aj testom ústavnosti pri posudzovaní tohto rozhodnutia
Ústavným súdom. V zmysle uvedeného má žalovaná za to, že aj po smrti trvá viazanosť prejavu

vôle, takže právni nástupcovia poručiteľa sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve a tým bolo previesť
vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (v podiele 3) na žalovaná za kúpnu cenu 5000,- eur.
Ďalej poukázala na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/154/2010 uviedol,
že ak súd vyhovie určeniu, že vec patrí do dedičstva, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič
je vlastníkom veci. Podľa žalovanej, na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem, pričom

ak by súd vyhovel uvedenej žalobe, vyvolal by stav, že žalovaná by bola nútená domáhať sa určenia,
že je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, pričom až výsledkom tohto konania, bude rozhodujúci stav,
ktorý vyrieši vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolávajúc sa aj na
dôvody hospodárnosti žiadala žalovaná žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

5. Žalobca podal dňa 03.11.2016 návrh na pristúpenie účastníka na strane žalobcu, a to F. S., N..
XX.XX.XXXX, A. W. XX/XX, XXX XX Š., pričom pripojil aj jeho súhlas s pristúpením do konania. Súd
uznesením č.k. 10C/93/2016-23 zo dňa 09.12.2016 pripustil pristúpenie F. S., N.. XX.XX.XXXX, A. W.
XX/XX, XXX XX Š., do konania ako žalobcu 2./. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2017.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili obe sporové strany, pričom vykonal
dokazovanie, žalobou, kúpnou zmluvou č.l. 6-7, úmrtným listom č.l. 8, výpisom z listu vlastníctva č.l. 9,
písomným vyjadrením žalovanej, ako aj vyjadreniami strán na pojednávaní a výsluchom žalovanej.

8. Žalujúca strana na pojednávaní uviedla, že sa celom rozsahu sa pridržiava podanej žaloby. Žaloba

je podaná dôvodne, a to s poukazom na rozhodnutie NS SR 3 Cdo 29/2010, 3Cdo 196/2005, 6Cdo
188/2010 má za to, že vo veci je daný naliehavý právny záujem. Zároveň v zmysle rozhodovacej
praxe súdu je takáto žaloba prípustná, čo a týka argumentácie žalovanej táto vo svojom vyjadrení za
účelom popretia dôvodnosti žaloby poukázala na rozhodnutie NS SR 2Cdo 184/2005, ku ktorému NS
SR v rozhodnutí 3Cod 29/2010 uviedol, že toto rozhodnutie sa zameralo predovšetkým na otázky

týkajúce sa prevodcu na Katastrálne konanie a v žiadnom prípade sa neprieči záverom rozhodnutia
3Cdo 196/2005. Žalovaná vo svojom vyjadrení zároveň argumentovala rozhodnutím NS SR 3Cod
154/2010 , ktoré však prisvedčuje dôvodnosti žaloby , keďže NS SR týmto rozhodnutím zrušil
pôvodné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
po poručiteľovi zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Záverom poukazujem na skutočnosť, že s pohľadu

žalobcov bol celý prevod, resp. uzavretie spornej kúpnej zmluvy značne pokútnym, keďže došlo
k uzavretiu zmluvy tesne pred smrťou poručiteľa, pričom táto žaloba je jediný pripadajúci spôsob,
ako sa môžu žalobcovia domôcť ochrany svojich práv. Žalobcovia v rámci vyjadrenia na doplnenie
skutkových tvrdení ohľadne naliehavosti právneho záujmu uviedli, že podľa ich názoru rozhodnutím
súdu, ktorým bude vyhovené žalobe následne dôjde k prejednaniu dedičstva ako takého, pričom

vychádzajú z tohto právneho záveru, že následne rozhodnutie o dedičstve bude spôsobilou listinou
na zápis ich vlastníckeho práva do kat. nehnuteľností a teda spôsobilé zmeniť súčasný stav.
Žalujúca strana ďalej uviedla, že poručiteľ nehnuteľnosť predávať nechcel, bol po dvoch mozgových
porážkach a žiadnu skutočnosť o predaji nehnuteľnosti pred smrťou nespomínal. Na základe týchtoskutočností, navrhujeme, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a o trovách rozhodol tak, že
žalobcovia majú nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

9. Žalovaná strana taktiež zotrvala na právnych a skutkových tvrdeniach, ktoré uviedla vo vyjadrení
zo dňa 05.05.2016 a navrhovali, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Žalovaná má za to, že žalobcovia nemajú na určení, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva naliehavý právny záujem. Nakoľko výrok súdu, ktorého sa domáhajú žalobcovia
neodstraňuje neistotu v právnych vzťahov a jeho následkom bude vyvolané ďalšie konanie o

určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko výrok súdu, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva v zmysle judikátu NS SR a následne osvedčenie o dedičstve neurčuje komu svedčí
vlastnícke právo. Vzniká tak ďalší spor o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
Žalobca rozhodnutím súdu v tejto veci nenadobudol vlastnícke právo a nenadobudol ani následným
rozhodnutím o dedičstve. Žalobca síce ako dedič sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, pričom po smrti
poručiteľa, ako predávajúceho, nastali právne skutočnosti, ktoré v tomto konaní súd pravdepodobne

nebude zohľadňovať, a to z dôvodu, že v tomto konaní súd rieši vlastnícke právo ku dňu smrti
poručiteľa a neprihliada ani na skutkové okolnosti, ktoré nastali po jeho smrti. Je teda na mieste
konštatovať, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v
minulosti, keďže takýmto rozhodnutím sa nepredchádza vzniku ďalšieho sporu. V tejto súvislosti
poukazujem na nález NS SR zo dňa 03.05.2017 I. U 151/2016, ktorý konštatoval, že pokiaľ má

mať určovacia žaloba preventívny charakter a predchádzať iným sporom, nemožno vedieť dôvod
na to, aby sa súd už v tomto konaní nezaoberal aj dobrou vierou kupujúcej , čiže žalovanej, ktorá
tiež musí používať ochrane svojho vlastníckeho práva z pozície dobromyseľného nadobúdateľa. Z
hľadiska poskytnutia ústavnej ochrany, treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného
vlastníka, resp. jeho právnych nástupcov a vlastnícke právo nadobúdateľa, ktorý nehnuteľnosť

nadobudol na základe jeho dobrej viery a na základe platnej uzavretej kúpnej zmluvy a z toho
dôvodu poukazujeme na viazanosť prejavom vôle poručiteľa, ktoré dedením prechádzajú na jeho
dedičov tak, ako to konštatuje NS SR vo svojom rozhodnutí 2Cod 184/2005. Súčasne poukázala
žalovaná na § 217 ods. 1 CSP, keď rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva musí deklarovať
existenciu vlastníckeho práva ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a pokiaľ takýto vzťah už neexistuje na

základe iných rozhodnutí nemôže mať takýto návrh, že nehnuteľnosti patria do dedičstva úspech.
Takéto rozhodnutie by sa dalo vnímať ako rozhodnutie do minulosti napriek zneniu § 137 CSP v
zmysle, ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je,
a nie či tu právo bolo alebo bude. Ďalej tiež zdôraznili viazanosť dedičov vôľou poručiteľa, kedy
smrťou poručiteľa dedičia vstupujú tak do jeho práva, ako aj do jeho povinností, pričom splatne

uzavretej zmluvy kúpnej zmluvy medzi poručiteľom a žalovanou vyplynulo poručiteľovi povinnosť
previesť vlastnícke právo na nadobúdateľku čiže žalovanú a táto povinnosť prešla na dedičov, ktorý
sa nemôžu brániť, nakoľko vychádza z platnej uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaná strana vyslovila
názor, že osvedčenie nebude zapísateľné do katastra nehnuteľnosti z čoho vychádzajú jednak v
zmysle poukazovaného rozhodnutia NS SR, ako aj vyjadrenie Úradu geodézie a kartografie. V

zmysle vyššie uvedené navrhli, aby súd žalobu zamietol, nakoľko na uvedenom určení nemajú
žalobcovia naliehavý právny záujem a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Na pojednávaní dňa 07.08.2018 došlo k výsluchu žalovanej na návrh žalovanej strany k otázkam
spôsobu a priebehu uzavretia kúpnej zmluvy. Na otázky odpovedala nasledovne:

Ako došlo k uzavretiu KZ? Iniciatívny bol p. S., ktorý mi zatelefonoval. Oznámil mi, že sa chce
nasťahovať k synovi F., navrhovali mi sumu, za ktorú to chcú predať. Syn V. o tom nevedel, nemal
dobrý vzťah s otcom, nasilu sa mu nasťahoval do dom, vždy sa na neho otec sťažoval. Síce bol
po porážke, bol svojprávny, vždy vedel, overovali sme zmluvu na úrade a tá pani, ktorá overovala
podpis, tá pani videla, že p. S. to nepodpísal pod nátlakom. Poručiteľ nadobudol dom po mojej

tete p. S. (to bola mojej mamy sestra), nenadobudli to spolu a nemal tam ani trvalý pobyt. Dom bol
pôvodne jej výlučným vlastníctvom.
Podľa Vášho názoru bol p. S. plne spôsobilý? Áno bol, rozprával sa aj s pani, ktorá overovala podpis,
nebol vôbec donútený, jeho druhý syn o tom vedel, súhlasil a bol rád , že sa ide k nemu nasťahovať.
V prípade, ak súd vyhovie žalobe budete sa domáhať vlastníckeho práva v konaní? Áno.

Skúste mi opísať formu a spôsob vyplatenia kúpnej ceny? Tú navrhol p. S., škoda, že sa nedá z
pred 2-3 rokov zabezpečiť telefonický záznam, bolo to v telefonickom zázname, povedal mi aj presnú
sumu aj to, že to chce predať. Došlo k vyplateniu v hotovosti.
Kde sa kúpna cena vyplácala? U nehoBol tohto vyplácania niekto prítomný? Bol tam môj manžel.
Viete uviesť odkiaľ ste mali fin. prostriedky? Z banky. Kto má 5.000 eur doma?

11. Žalobcovia navrhli na pojednávaní, pripustiť zmenu žaloby tak, že súd určuje, že žalovaná nie
je vlastníčkou spol. podielu vo veľkosti 3 na nehnuteľnostiach v okrese Hlohovec, obec Sasinkovo,
katastrálne územie Sasinkovo zapísaných na LV č. XXXX, a to stavba rodinný dom súp. číslo XXX
a parc. reg. E evidované na mape určeného operátu parcela číslo XXX/X - orná pôda vo výmere

260 m2, parcela číslo XXX/X - orná pôda vo výmere 198 m2, parcela číslo XXX/XXX - orná pôda vo
výmere 126 m2, parcela číslo XXX - orná pôda vo výmere 86 m2, a tieto patria do dedičstva nebo
V. S., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, N. A. XXX XX Š.. W. XX/XX. Súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 07.08.2018 nepripustil zmenu žaloby, nakoľko má za to, že výsledky doterajšieho
dokazovania na základe návrhov strán by neboli spôsobilým podkladom pre rozhodnutie o zmenenej
žalobe, pričom vyslovenie takéhoto výroku by muselo byť podrobené riadnemu súdnemu prieskumu tak,

ako sa k navrhovanej zmene vyjadrila žalovaná strana, t.j. musela by sa prejudiciálne skúmať platnosť
kúpnej zmluvy, na čo v konaní neboli vytvorené podmienky procesnými stranami. Súd súčasne má za
to, že negatívna žaloba je v zásade vylúčená, aj keď v tomto osobitnom prípade, by prípustnou mohla
byť, avšak za inej procesnej situácie.

12 Súd v vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

13. Podľa . § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

14. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.

15. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi
sebou o dedičstve dohodou.

16. Podľa§132ods.1 Občianskehozákonníka,vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

17. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak

18. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20.Podľa§3ods.2 Občianskehozákonníka,fyzickéaprávnickéosoby,štátneorgányaorgánymiestnej

samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

21. Podľa § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

22. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

23. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky

vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

25. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.

1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

28. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj

práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

29. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.10eb)

30. Podľa § 36a zákona č. 162/1995 Z.z., ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu
tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve

dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti;

31. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu,alebourčeníprávnejskutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

33. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.34. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

35.PodľaČl.20ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

36. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy pred smrťou
poručiteľa, ako ani že bol podaný návrh na vklad, a že zmluva bola zavkladovaná a nadobudla účinky
vkladu, tj. že žalovaná sa stala vlastníčkou podielov na nehnuteľnosti podľa ods. 1 odôvodnenia.
Spornou bola otázka právna, a to či je žaloba dôvodná a či jej možno vyhovieť na základe vykonaného
dokazovania, či je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vzhľadom na uvedené, preto súd
konštatuje, že z obsahu predloženej kúpnej zmluvy mal preukázaný predaj podielov 3 nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. B.. Ďalej mal súd z úmrtného listu č.l.8 preukázané, že
poručiteľ zomrel dňa 11.12.2015, t.j. po podpísaní zmluvy, podaní návrhu na vklad a pred rozhodnutím
katastrálneho odboru Okresného úradu Trnava. V konaní je nespornou skutočnosťou aj to, že žalobcovia
sú dedičmi poručiteľa podľa.

37. Tak ako súd uviedol vyššie spornou otázkou je otázka právna, a to či žalobe má byť vyhovené alebo
nie. Súd konštatuje, že obe strany majú čiastočnú pravdu v právnej argumentácii, ktorú v konaní uviedli.
Prvú žalobcovia v tom, že skutočne súdna prax pripúšťa tento druh žalôb. Žalovaná má zase pravdu v
tom, že zmluva sa dokončí, a žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Súd konštatuje,
že žalobcovia správne argumentovali, že poručiteľ bol v deň smrti vlastníkom nehnuteľnosti, pričom túto

argumentáciu nemožno prelomiť názorom žalovanej, že účinky zmluvy nastali jej podpisom, nakoľko
k prechodu vlastníckeho práva je potrebné právoplatné rozhodnutie katastrálneho odboru okresného
úradu o vklade tak ako stanovujú citované zákonné ustanovenia. Až týmto momentom sa stala žalovaná
vlastníkom. Súčasne je však správnou argumentácia žalovanej, že prejav vôle uvedený v darovacej
zmluve, je záväzný aj pre právnych nástupcov, t.j. dedičov, a že právny úkon dobehne, t.j. žalovaní sa

stanú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Obe strany poukázali na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorými podporovali svoju argumentáciu. Súd konštatuje, že uvedené rozhodnutia
tak ako boli označené 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011, 6Cdo 188/2010 zo dňa 31.01.2012, 3Cdo
29/2010 zo dňa 11.08.2011, a 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010, 5Cdo 153/2009, 1Sžr/15/2002 a
2Sžo/127/2010, sú súdu známe a pri svojom rozhodnutí z nich vychádzal. Súd má za to, že žaloba

tak ako ju podal žalobca je prípustná a možná, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súd
Slovenskej republiky. Súd keď uvádzal právne posúdenie, posudzoval otázku, či táto žaloba môže
mať praktický význam pre žalobcu, alebo nie. Uvedenú otázku súd posudzoval z pohľadu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, keďže od 01.07.2016 (od účinnosti nových procesných
predpisov),súkladenézvýraznenépožiadavkynaurčovaciežalobyaichprípustnosť.Tusasúdsúčasne

zaoberal námietkou žalovanej, že výrok musí spĺňať podmienky podľa § 217 CSP. Súd konštatuje,
že tak ako osvedčenie o dedičstve je deklaratórne rozhodnutie, ktoré spätne osvedčuje okolnosti,
ktoré platili ku dňu smrti poručiteľa, tak ako výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa určuje vlastníctvo
poručiteľa ku dňu smrti poručiteľa, je síce rozhodnutím určujúcim, avšak súčasne deklaratórnym, ktoré
deklaruje praktický stav ku dňu smrti poručiteľa, a skutočnosť že majetok sa prejedná v dedičskom

konaní, pričom však ani toto rozhodnutie, ani osvedčenie o dedičstve nie je spôsobilou záznamovou
listinou, ktorá by mohla byť zapísaná do katastra nehnuteľností. Podľa názoru súdu katastrálny odbor
okresného úradu nebude môcť zapísať, ani jedno rozhodnutie zapísať, nakoľko nebude im svedčiť
stav na liste vlastníctva, keďže medzičasom (od smrti poručiteľa), nadobudol nehnuteľnosti niekto
iný. V zásade podľa názoru súdu, v konaní o novoobjavenom majetku, príde len k deklaratórnemu

potvrdeniu nadobudnutia podielov podľa dedičov, bez reálneho nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré
už v súčasnosti vlastní niekto iný na základe inej právnej skutočnosti (kúpnej zmluvy), ktorá spôsobila,
že majetok sa stal vlastníctvom inej osoby. Všetko uvedené súd vyhodnocoval z pohľadu toho, či
žalobe vyhovieť, alebo nie, a či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení alebo nie.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo

154/2010 zo dňa 16.12.2010, kde bol vyjadrený nasledovný právny záver: „Súdna prax akceptuje
žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní
o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované
určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu maťvplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a
vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o
dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu

vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho
iného(napríkladvydržaním);vkonaní,vktoromsazisťuje,čiurčitávecbolavčasesmrtiporučiteľavjeho
vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné“. Uvedená deklaratórnosť a
povaha takéhoto rozhodnutia, práve spôsobujú prípustnosť takéhoto určovacieho výroku aj do minulosti,
ak je na takejto žalobe naliehavý právny záujem, a preto súdna prax takéto žaloby pripúšťa a podľa

názoru súdu podľa § 137 CSP, je takáto žaloba možná a prípustná. Žalobcovia dôvodia naliehavosť
právneho záujmu prejednaním majetku v dedičskom konaní, čo sa prakticky inak nedá dosiahnuť. Súd
má za to, že toto tvrdenie o naliehavosti právneho záujmu je dostatočné pre jeho osvedčenie, nakoľko
prejednanie tohto majetku a z toho plynúce dôsledky, hoc si ich žalobcovia mylne vysvetľujú tak, že
osvedčenie bude zapísateľné, budú viesť v dôsledku odkazu Okresného úradu k prípadnému sporu o
vlastnícke právo, a to je podstata osvedčenia naliehavosti právneho záujmu, kde sa žalobcovia snažia

domôcť svojho vlastníckeho práva, ktoré však bez tohto rozhodnutia v zásade nie je možné. Tu súd
poukazuje na ods. 34 a 35 odôvodnenia, a to na Ústavnú ochranu vlastníckeho práva, kde požadovaným
určením možno zabezpečiť ústavnoprávnu ochranu základných práv žalobcov. Súčasne súd vychádzal
zo znenia čl. 2 CSP, ktoré žiada od súdu rozhodnúť spravodlivo, v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou, a teda v súčasnosti tak, že súd žalobe vyhovie, lebo do súčasnosti boli takéto žaloby prípustné

a súd vidí možnosť ich ďalšej existencie práve v podobe tohto prípadu, kde sa určenia domáhajú voči
prvotnému nadobúdateľovi, ktorý si musí byť vedomý, že keď uzavrie kúpnu zmluvu s osobou vo veku
76 rokov po vážnych zdravotných problémoch tejto osoby (porážka), ktorá následne bezprostredne
zomrie, tak takáto zmluva môže byť predmetom sporu a vlastnícke právo spochybnené. Súd konštatuje,
že práve pre takéto prípady ako tento sa súdu javí, takýto typ žaloby ako prípustný a dôvodný, aj s

ohľadom na ustanovenie § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom ak by súd takúto
žalobu (za daného stavu) zamietol, mal by za to, že žalobcom z procesných a formálnych dôvodov
(ustanovenia CSP) znemožnil uplatnenie ochrany ich základných práv a rozhodnutie by nebolo voči
žalobcom spravodlivé. Súdu je z obsahu skutkových tvrdení zrejmý naliehavý právny záujem, ktorý
žalobcovia odôvodňujú v dosiahnutí uznania svojho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na

dotknutých nehnuteľnostiach, čo bez tohto súdneho rozhodnutia nie je možné. V zásade ak by súd za
súčasného stavu žalobu zamietol, majetok by sa v dedičskom konaní neprejednal, a žalobcovia by
nemali aktívnu legitimáciu na spor o vlastnícke právo, prípadne inú žalobu. Súd je toho názoru, že v
danej veci v zásade musí prísť k dvom žalobám, prvá o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a
druhej žaloby. Súd k argumentácii žalovanej, že prípadný úspech žalobcov v tomto spore bude viesť k jej

žalobe o určenie vlastníckeho práva, musí konštatovať, že v takomto spore by nevidel naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, nakoľko žalovanej svedčí vlastnícke právo, a teda takáto žaloba by mal
byť možná len zo strany žalobcov, aj keď v tomto prípade § 36a zákona č.162/1995 Z.z. výslovne uvádza
prípustnosť špecifického druhu žaloby po výzve príslušného orgánu. Žalovaná súčasne poukázala na
UznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.I.ÚS151/2016-29zodňa03.mája2017),kdebola

posudzovaná obdobnáotázka,akdeÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvysloviltenprávnyzáver:„Pokiaľ
ide o ústavnoprávne posúdenie sťažnosti sťažovateľov, ústavný súd síce vidí rozdiel medzi konaním
o určenie vlastníctva a konaním o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, v
obidvoch prípadoch však ide o obdobné určovacie žaloby, v ktorých podľa názoru ústavného súdu
musia byť uvedené princípy ochrany dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa chránené rovnakým

spôsobom.Inakpovedané,úvahykrajskéhosúdupodporenéstaršímijudikatórnymizáverminajvyššieho
súdu (sp. zn. 3 Cdo 154/2010, sp. zn. 3 Cdo 29/2010) vo svetle preferovaného princípu ochrany dobrej
viery dobromyseľného nadobúdateľa neobstoja. Ak má totiž mať určovacia žaloba okrem iného aj
preventívny charakter (má predchádzať ďalším sporom), nemožno vidieť rozumný dôvod na
to, aby sa otázka dobrej viery nadobúdateľa, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník,

neskúmala v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a aby všeobecné
súdy v podstate umelo predlžovali stav právnej neistoty a nútili strany do podávania ďalších (zbytočných)
žalôb, v ktorých by sa táto otázka následne riešila. A navyše, aj rozhodnutie o takomto určení musí
deklarovať existenciu právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 (teraz §
217 ods. 1 CSP). Pokiaľ taký právny vzťah už neexistuje, nemôže mať ani návrh na

určenie, že veci patria do dedičstva po zomrelom poručiteľovi, úspech.“ Súdu je uvedené uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky známe a stotožňuje sa s ním, ako aj v ňom vyjadrenými právnymi
závermi, avšak nepovažuje ho za aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko v tomto prípade nedošlo
k osobitným okolnostiam, ktoré boli predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, a to dobrá viera nadobúdateľa po viacnásobných prevodoch nehnuteľnosti, čo nie je tento
prípad, nakoľko v tomto prípade boli žalobcovia bdelí a žalobu podali včas na ochranu svojich práv,
ktorých sa nemôžu domôcť iným spôsobom. Súd k tvrdenej dobrej viere žalovanej uvádza, že jej

dobrú vieru nemožno stotožniť s dobrou vierou nadobúdateľov vo veci posudzovanej Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý posudzoval dobrú vieru viacnásobného nadobúdateľa, ktorým svedčil zápis
v katastri, pričom nešlo o prevodcu, ktorý zomrel tesne po podpise zmluvy. Ak by súd pripustil výklad
pojmudobrávieratak,akohoprezentovalažalovaná(uzavriemzmluvuazaplatímcenu),takbyvzásade
vylúčil preskúmanie akéhokoľvek sporu o vlastnícke právo, neplatnosť zmluvy po takejto námietke zo

strany nadobúdateľa. Dobrá viera musí vyplývať z konania, ktoré prebehlo s náležitou opatrnosťou,
odbornosťou, starostlivosťou, nezneužívajúc situáciu, v ktorej sa niektorá zo strán zmluvného vzťahu
nachádza, pričom uzavretie zmluvy so 76 ročným človekom po porážke bez prítomnosti tretích osôb
(nezávislých od žalovanej), ktoré by mohli poskytnúť predávajúcemu (poručiteľovi) radu pri úkone,
ktorým previedol 3 podiel na nehnuteľnostiach o výmere 670 m2 a rodinnom dome za 5000,- eur, sa
súdu nejaví, ako konanie v dobrej viere zo strany žalovanej, ktoré by bolo spôsobilé vyvodiť zamietnutie

tejto žaloby. Súd súčasne uvádza, že princípom spravodlivej ochrany práv v podobe právnej istoty
je dať v obdobnej veci rovnakú odpoveď na rovnakú otázku, a preto súd posudzujúc prejednávanú
vec v jej skutkovom stave dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť, nakoľko
je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v podobe prejednania v dedičskom konaní
pre účely neskoršieho prípadného súdneho konania, súčasne je žaloba prípustná podľa § 137 CSP,

vzhľadomajnasvojuosobitosť(deklaratórnosťdominulosti),pričomniesúdanéžiadneosobitnédôvody
(viacnásobné prevody a tým dobrá viera nadobúdateľa, vydržanie, konanie žalobcov v rozpore s dobrými
mravmi), ktoré by boli spôsobilé privodiť odklon od doterajšej ustálenej súdnej praxe. Vzhľadom na
uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľavyššieuvedenýchcitovanýchzákonnýchustanovenítak,
že nárok na ich náhradu majú žalobcovia ako účastníci plne úspešní v konaní, a to v rozsahu 100%. Súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcom náhradu trov konania nepriznal,
pričom tieto v konaní neboli ani tvrdené. Súd súčasne uvádza, že žalobca 1. je osobou v materiálnej
núdzi, ktorej priznalo nárok na právnu pomoc aj Centrum právnej pomoci. O výške trov bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).