Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221480
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7713221480.11

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobcov 1. I., 2. S., zastúpených JUDr. Mikulášom Pavlíkom,
advokátom, Š. Kukuru 14, Michalovce proti žalovaným 1. Y., 2. M., zastúpeným JUDr. Slavomírom
Kučmášom, advokátom, Plynárenska 1, Michalovce, o uloženie povinnosti urobiť vhodné a primerané
opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 13. 12. 2013 domáhali proti žalovaným uloženia povinnosti
urobiť vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu číslo súpisné XX postaveného na

parcele číslo 1047/1 vedeného na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia N. pod B1 v podiele
1/1 a podielovými spoluvlastníkmi parciel číslo 1047/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1010
metrov štvorcových, v číslo 1047/2 - Záhrady o výmere 2601 na metra štvorcových, a to žalobca 1/pod
B 1 na v podiele 4/12 a pod B 7 v podiele 2/12 a žalobkyňa 2/pod B 2 v podiele 4/12. Žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností pod B5 v podiele 1/12 a pod B6 v podiele 1/12
a B6 v podiele 1/12. Rodinný dom žalobcov bol postavený asi pred päťdesiatimi rokmi. Pozostáva zo

štyroch izieb, kúpeľne, kuchyne o celkovej výmere asi 15 x 10 m, časť domu je podpivničená. Predmetné
nehnuteľnosti užívali žalobcovia nerušene a bez akéhokoľvek zásahu, a to až do roku 2012, kedy
žalovaní nezačali na svojom pozemku realizovať stavebné úpravy, a to úpravu spevnených plôch bez
toho, aby túto skutočnosť oznámili im ako bezprostredným susedom, ktorých úprava sa vzhľadom na
blízkosť ich rodinného domu k spevňovaným plochám týka. Žalobcovia listom zo dňa 24.7.2012 podali
žiadosť na Obecný úrad N. o preskúmanie zákonnosti realizácie terénnych úprav dvora žalovaných,

a to z dôvodu podozrenia veľkého sklonu spevnenej plochy ku rodinnému domu s upozornením na
nebezpečenstvo poškodenia jeho majetku. Až po tomto oznámení žalovaní ohlásili drobnú stavbu, a to
betónovanie povrchu dvora. Obec ako stavebný úrad oznámila stavebníkovi, že nemá námietky proti
uskutočneniu drobnej stavby s upozornením, že pri jej realizácii je potrebné dodržať platné normy.
Obec na žiadosť žalobcov vykonala ohliadku na mieste stavby a na základe odporúčania projektantov
doporučila žalovaným po celej dĺžke zeleného pásu cca 0,5 m od rodinného domu žalobcu osadiť

betónovú žľabovku a vytvoriť súvislý žľab, ktorým sa voda odvedie do dažďovej kanalizácie na pozemku
stavebníka. Žalobcovia listom zo dňa 22.8.2012 adresovaným obci trval na prijatí takých opatrení,
ktoré by boli dostatočne účinné pred vznikom škody na jeho majetku. Opakovane trval na prijatí
opatrenízostranystavebnéhoúradu,avšakbezúspešne. NazákladežiadostižalobcovF.-autorizovaný
stavebný inžinier - vykonala ohliadku na mieste samom dňa 10.9.2013 a zistila, že realizáciou úprav
dvora žalovaných došlo k navýšeniu upraveného terénu nad upravený terén č.s. XX približne o 500mm,

čím sa vytvoril mierny spád smerom od spevnenej plochy ku riešenej nehnuteľnosti. Žalobcovia preto
vzniesli oprávnenú sťažnosť, nakoľko majú obavy o znehodnotenie a statické narušenie svojho domu.Po vzájomnej dohode strany súhlasili, že riešením bude umiestnenie betónového žľabu pozdĺž jeho
rodinného domu, aby bolo zaručené odvedenie dažďovej vody počas prívalových dažďov. Pán Vaľo
osadil plechový žľab, ktorý nerieši daný problém, nakoľko osadený žľab nie je určený na odvedenie

dažďovej vody, ale odvedenie dažďových vôd zo striech. Jedna sa o polkruhový žľab - klampiarsky
výrobok. Žalobcovia upozorňujú na to, že plechový žľab je poškodený a nie je dostatočne vyspádovaný.
Žľab je zaústený do jímky, ktorá nie je napojená na dažďovú kanalizáciu, nakoľko dažďová kanalizácia
ani so spevnených plôch nie je riešená, čo je v rozpore s ohlásením drobnej stavby. Žalobcovia preto
doporučujú osadiť betónový žľab pozdĺž rodinného domu č. XX a napojiť ho na dažďovú kanalizáciu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že za daného stavu je vážne ohrozený majetok žalobcov, a
to podmokanie rodinného domu, čo je možné v súlade s ustanovením § 417 ods. 2 Obč.zák. domáhať sa
na súde, aby uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, a to povinnosť
žalovaných po celej dĺžke zeleného pásu na parcele č. 1046/1 a časti parcely 1046/2 v kú. N., 50 cm
od rodinného domu žalobcov č.s. XX osadiť betónovú žľabovku a vytvoriť súvislý žľab, ktorým sa voda
odvedie do dažďovej kanalizácie v súlade s právnymi predpismi.

Žalovaní s návrhom nesúhlasili. Podľa ich názoru osadenie betónového žľabu nie je potrebné, nakoľko
medzi spevnenou časťou dvora žalovaných a domu patriacemu žalobcom je dostatočná plocha zelene,
ktorámáschopnosťprebytočnúvoduvsakovať,čonapokondokazujúajvyjadreniaobceakostavebného
úradu. Ten osadenie žľabu iba odporúčal nie preto, že by si to vyžadoval objektívny stav ale len z dôvodu

opatrnosti. Poukázali na závery znaleckého posudku znalca F. ktorý v odpovedi na úlohu č. 2 uviedol,
že spevnená plocha je urobená tak, že z tejto plochy pri normálnej zrážkovej činnosti atmosferická
voda nesteká smerom k susednému rodinnému domu č.s. XX, ale tieto vody odtekajú z plochy južne
nad studňou do prefabrikovaného betónového odvodňovacieho žľabu a z plochy severne pod studňou
do drenážnej plochy. Spevnená plocha podľa znalca bola realizovaná v zmysle Ohlásenia drobnej

stavby - oznámenia vydaného Obcou N. dňa 27.7.2012 pod č.j. 156/2012. Žalovaní preto majú za
to, že žalobcovia nepredložili žiadny relevantný dôkaz o tom, že v dôsledku terénnych úprav došlo k
poškodeniu majetku žalobcov alebo že by k takému poškodeniu v budúcnosti mohlo dôjsť. Ohlásená
stavba bola realizovaná v zmysle ohlásenia, proti ktorému stavebný úrad nemal žiadne námietky, bola
postavená podľa platných noriem a nijako neohrozuje nehnuteľnosť žalobcov.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva XXX a XXX k.ú. N.. Žalovaní
sú vlastníkmi pozemkov susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov. V roku 2012 začali žalovaní realizovať

na svojom pozemku úpravy, a to úpravu spevnených plôch.
Žalobca v 1. rade vypovedal, že terénne úpravy žalovaní vykonali na svojom dvore v máji v roku 2012.
Predtým, ako terénne úpravy vykonali nepozoroval žalobca nejaké zmeny na svojej nehnuteľnosti. Po
ich vykonaní začali sa z vnútra domu objavovať na stenách mokré fľaky. Museli meniť podlahu kvôli
vlhkosti, a to vo všetkých izbách domu. Izoláciu na dome majú urobenú tak, ako sa robila v 60-tych

rokoch. Drenáž na odvodnenie okolo domu vykonanú nemajú. Žalovaní terén dvora upravovali asi trikrát
a v súčasnej dobe oproti pôvodnému stavu môže byť navýšený asi o pol metra. Prvýkrát zmeny vo
vlhkosti domu pozoroval na jeseň roku 2012. Aj predtým už nejaké zmeny pozoroval, ale neriešil ich.
Žalobca ďalej uviedol, že pri podávaní žaloby vychádzali z odporúčaní F. a Obecného úradu. Stanovisko
F. bolo iba ďalšie, resp. tretie v poradí, ktoré odporúčalo riešenie pribudovaním betónového žľabu pozdĺž

rodinného domu, aby bolo zaručené odvodenie dažďovej, resp. prívalovej vody z pozemku.

Žalovaný v 1. rade vypovedal, že prvýkrát terénne úpravy vykonávali asi v roku 1986 alebo 1988 potom,
ako som sa oženil. Na dvor osádzali betónové pásy, pričom išlo o liaty betón a pri týchto úpravách
mohlo dochádzať k miernej úprave terénu, aby sa vyrovnal s pásmi. Druhýkrát vykonávali terénne

úpravy v roku 2012, keď spevňovali celú plochu, a to zámkovou dlažbou. Vyrovnal sa terén pod
zámkovou dlažbou s miernym spádom do záhrady. Potom ako sa dávala zámková dlažba, došlo k
zvýšeniu terénu kvôli tomu, aby bola zámková dlažba vo vodorovnej polohe. Žalovaný tiež uviedol, že
aj pred terénnymi úpravami bolo vidno na nehnuteľnosti žalobcov zamákanie a to na základoch domu.
Na múroch zamákanie nevidel.

Žalobca v 1. rade listom z 24.7.2012 oznámil obci, že žalovaní vykonávajú na svojom pozemku stavebné
úpravy a žiadal o ich prešetrenie, pretože môže dochádzať k poškodeniu jeho nehnuteľností.
Žalovaný v 1. rade ohlásil Obci N. drobnú stavbu, a to v šírke 2,5m po celej dĺžke dvora asi 30m.Obec N., stavebný úrad, oznámil žalovanému, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby pri
zabezpečení odvedenia dažďovej vody a v dostatočnej vzdialenosti od susediaceho rodinného domu.
Zároveň bol upozornený na dodržanie platných noriem, ktorých sa stavba týka.

Na žiadosť žalobcu vykonala Obec N.etrenie na mieste vykonaných terénnych úprav a informovala o
tom žalobcu listom zo dňa 16.8.2012. V liste obec uvádza, že šírka zelenej plochy je dostatočná na
vsakovanie prebytočnej dažďovej vody, avšak z dôvodu obáv žalobcu o nedostatočnom odvedení tejto
vody s ohľadom na jeho stavbu, odporúčajú stavebníkovi po celej dĺžke zeleného pásu asi 0,5m od
rodinného domu osadiť betónovú žľabovku. Obec vychádzala z odporúčania O. a F.Podľa názoru F.

autorizovaného stavebného inžiniera žalobca vzniesol oprávnenú sťažnosť týkajúcu sa terénnych úprav,
nakoľko má obavu o znehodnotenie a statické narušenie svojho domu. V stanovisku konštatovala, že
realizáciou terénnych úprav došlo k navýšeniu upraveného terénu nad terén rodinného domu č. XX
približne o 50 cm, čím sa vytvoril mierny spád smerom od spevnenej plochy ku riešenej nehnuteľnosti.
Odporúčala osadiť betónový žľab, nakoľko odvedenie dažďovej vody zo spevnených plôch nie je
riešené.

Zo znaleckého posudku vypracovaného F., predloženého žalovaným vyplýva, že spevnená plocha na
dvore žalovaných je urobená tak, že z tejto plochy pri normálnej zrážkovej činnosti atmosferická voda
nesteká smerom k susednému rodinnému domu č.s. 89, ale tieto vody odtekajú z plochy južne nad
studňou do prefabrikovaného betónového odvodňovacieho žľabu a z plochy severne pod studňou do
drenážnej plochy. Spevnená plocha bola urobená v súlade s STN 73 6131-1.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby
na zodpovedanie otázok položených žalobami:
1. Či spevnená plocha dvora na parc. CKN č. 1046/1 a 1046/2 pri rodinnom dome č.s. XX v obci N., k.ú.
N., svojim technickým riešením je v súlade s príslušnými ustanoveniami platnými pri takto realizovanej
úprave dvora.

2. Či zrážková voda zo spevnenej plochy postavenej na parc. č. CKN 1046/1 a časti parc. CKN čl. 1046/2
steká k susednému rodinnému domu č.s. XX, postavenému na parc. CKN č. 1047/1.
3. Či takto zrealizovaná úprava dvora nevytvára podmienky možného ohrozenia zamakania základov
rodinného domu žalobcov do budúcna, prípadne či neohrozuje statiku rodinného domu.
4. Či je prípadná súvislosť medzi stekaním vody ( topiaci sa sneh, námraza, ľad, prívalové dažde )

z pozemku žalovaných k rodinnému domu žalobcov so zamakaním resp. vlhnutím základov steny
rodinného domu.
5. Či dom žalobcov je vážne ohrozený daným stavom a či toto ohrozenie je v príčinnej súvislosti s
úpravou spevnenej plochy dvora s možnosťou vzniku škody žalobcom.
6. Aké vhodné primerané opatrenia by bolo potrebné prijať na odvrátenie hroziacej škody do budúcna,

aby nedochádzalo k zatekaniu vody pod základy rodinného domu a vlhnutím stien žalobcov.
7. Uviesť prípadne aj ďalšie skutočnosti, ktoré v priebehu znaleckého dokazovania vyjdú najavo a z
pohľadu znalca majú význam pre posúdenie veci.

Zo znaleckého posudku znalca F. vyplýva, že spevnená plocha pri rodinnom dome žalovaných v Obci

N. svojim technickým riešením je v súlade s príslušnými ustanoveniami platnými pre takto realizovanej
úprave dvora, predovšetkým s normou STN 73 36131-1. Žalovaní osadili popri obvodovej stene
rodinného domu žalobcov odtokový rigol, avšak iba provizórny a nezabezpečuje vodotesnosť a voda
preteká do zeminy na miestach spájania dielov. Časť rigola je osadená vysoko, t.j. okraje sú nad
upraveným terénom, preto povrchová voda nemôže natiecť do rigola. Zrážková voda zo spevnenej

plochy postavenej na dvore žalovaných môže iba vo veľmi obmedzenej miere stekať k rodinnému domu
žalobcov. Najprv cez škáry medzi dlažobnými dielcami postupne vyplní medzery medzi kamenivom
ložnej vrstva a následne aj samotné škáry. Až po ich vyplnení sa môže voda rozlievať rovnakou
mierov na ľavú aj pravú stranu spevnenej plochy. Časť môže stiecť do rigola a ďalšia vsiakne do
zeminy a môže sa dostať až k základom rodinného domu žalobcov. Vyplnenie škár medzi dielcami

dlažby je možné iba pri intenzívnejších a dlhšie trvajúcich dažďoch. Ďalej znalec uviedol, že zamokanie
z pozemku žalovaných nie je hlavnou príčinou vlhnutia stien rodinného domu žalobcov a možné
podmáčanie základov z pozemku žalovaných nemá relevantný vplyv na statiku domu žalobcov. Úprava
dvora žalovaných iba v malej miere zvyšuje možné ohrozenie základov rodinného domu zamokaním.
Zamokanie resp. vlhnutie základov steny rodinného domu žalobcov by sa prejavovalo aj vtedy, ak by sa

úplne vylúčil vyplyv vlhkosti z pozemku žalovaných, môže však zvýšiť mieru zamokania resp. vlhnutia
základovstenyrodinnéhodomu.Rodinnýdomžalobcovniejevážneohrozenýdanýmstavom,ohrozenie
vlhkosťou je v príčinnej súvislosti s úpravou spevnenej plochy dvora žalovanými iba čiastočne. Vhodným
riešením by bola realizácia betónového rigola s dostatočnou prietokovou kapacitou. Systémovýmriešením by bola realizácia novej hydroizolácie obvodovej steny rodinného domu žalobcov zo strany
pozemkužalovaných.Znalecďalejvposudkuuviedol,žedomžalobcovjepribližne51ročný.Poškodenie
vlhkosťou je na murive sokla rodinného domu žalobcov zrejmé aj z obdobia výstavby spevnenej plochy

na dvore žalovaných. Dom bol preto zasiahnutý vlhkosťou stien ešte pred realizáciou stavebných
úprav na dvore žalovaných. Interiér rodinného domu žalobcov v čase ohliadky bol renovovaný, a to
odstránením vlhkosťou poškodených omietok a nahradením novou. Následne miestnosti dostali novú
maľovku. Nábytok bol odsadený od stien tak, aby steny mohli prevetrávať. Renovácia sa však netýkala
iba vonkajších obvodových stien pri pozemku žalovaných, ale aj vnútorných stien a obvodových stien

pri vlastnom dvore. Z toho vyplýva, že rodinný dom žalobcov bol zasiahnutý vlhkosťou stien aj v tých
častiach, kde vlhkosť z pozemku žalovaných nemá dosah. Vlhkosť z pozemku žalovaných nie je hlavnou
príčinou vlhnutia stien rodinného domu žalobcov. Hlavnou príčinou je neúčinnosť, resp. nefunkčnosť
hydroizolácie spôsobená s vysokou pravdepodobnosťou jej postupnou degradáciou za desaťročia od
výstavby rodinného domu. Podľa posudku dom žalobcov má odvedenú dažďovú vodu zo strechy do
odkvapov, a to aj zo strany žalovaných.

Žalobcovia žiadali, aby znalec odstránil podľa ich názoru rozpory v znaleckom posudku. K tomuto
tvrdeniu žalobcov podal znalec písomné vyjadrenie a bol vypočutý aj na pojednávaní. Na otázku
žalobcov, ako sa znalec vyporiadal s rozporuplným konštatovaním, že odtokový rigol si vyžaduje úpravy,
ale na druhej strane zrážková voda môže iba vo veľmi obmedzenej miere stekať k rodinnému domu

žalobcov znalec odpovedal, že rigol si vyžaduje úpravy preto, aby bola zachytená aj tá zrážková voda,
ktorá môže iba vo veľmi obmedzenej miere stekať k rodinnému domu žalobcov. Na otázku žalobcov,
ak by malo byť pravdivé tvrdenia znalca, že dom žalobcov nie je vážne ohrozený, aký má potom
význam jeho tvrdenie, že primeraným riešením by bola realizácia betónového rigola s dostatočnou
prietokovoukapacitou,t.j.skutočnosti,ktorejsadomáhajúžalobcoviasvojimnávrhomznalecodpovedal,

žeprimeranériešenievpodoberealizácierigolamáeliminovaťčiastočnéohrozenievlhkosťouvpríčinnej
súvislosti s úpravou spevnenej plochy dvora žalovanými. Na otázku, či je opodstatená požiadavka
žalobcov na osadenie odtokového rigolu popri obvodovej stene rodinného domu žalobcov tak, aby tento
plnil svoju funkciu aj pri intenzívnom daždi za podmienok ako to konštatuje znalec na strane 5 posudku,
znalec odpovedal, že požiadavka žalobcov je opodstatnená a v odpovedi na 6. otázku na strane 6

posudku je uvedená ako vhodné primerané opatrenia.
Žalobcovia k vyjadreniu k znaleckému posudku pripojili aj stanovisko F., podľa ktorej žalobcovia neboli
účastníkmi stavebného konania, aby sa mohli vyjadriť k úpravám vykonávaným zo strany žalovaných.
V posudku nie je uvedené, do akého recipientu je zvedená zrážková voda. Nesúhlasia so znalcom, že
zrážkové vody môžu vo veľmi obmedzenej miere stekať k rodinnému domu. Je to možné len v prípade

zrealizovania rigola, čim zrážková voda z prívalových dažďov nebude spôsobovať zamokanie stien
rodinného domu žalobcov. Ďalej uviedla, že dlhodobé zamokanie stien rodinného domu môže mať vplyv
na jeho statiku, pokiaľ nebudú zrealizované opatrenia, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na narušenie
statiky domu. Nedá sa úplne vylúčiť, že zamokanie stien nemá vplyv na vlhnutie základov aj napriek
tomu, že vlhnutie stien spôsobuje aj nefunkčnosť hydroizolácie. Dom toho času nie je vážne ohrozený,

ale tento stav minimálne znehodnocuje danú nehnuteľnosť a môže byť ohrozený v budúcnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydanie veci od toho, kto mu ju
neprávom zdražuje.

V prvom rade súd považuje za potrebné objasniť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Žalobcovia
primárne uplatnili právo na uloženie povinnosti urobiť vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie

hroziaceho nebezpečenstva, teda podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V záverečnom prednese
nárok právne odôvodňovali ustanoveniami § 415 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Použitie týchto
právnych noriem pri právnej kvalifikácii nároku sa vzájomne vylučuje.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú uloženia primeraného opatrenia
žalovaným, ktorého cieľom je ochrana ich vlastníckeho práva, konkrétne zamedzenie poškodzovania

ich majetku tvrdeným zatekaním zrážkovej vody z pozemku žalovaných pod rodinný dom žalobcov.
Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytuje súdnu ochranu iba proti hroziacej
škode, a to škode vážnej. Vykonaným dokazovaním takáto vážna hroziaca škoda preukázaná nebola.
Toto ustanovenie zákona má preventívny charakter a má zabrániť hroziacej škode. V prípadoch,ak vlastníkovi veci hrozí iná ujma, teda ujma, ktorú nemožno zahrnúť pod pojem vážne ohrozenie,
je prípustná žaloba podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka aj ako žaloba preventívna.
Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je osobitnou úpravou v pomere k ustanoveniu § 126

Občianskeho zákonníka.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že zo strany žalovaných už došlo ku konaniu, ktoré podľa
názoru žalobcov ohrozuje ich vlastníctvo, a to zamákaním stien rodinného domu. Primárnym dôvodom
tvrdeného poškodzovania majetku sú teda už vykonané terénne úpravy. V takom prípade prichádza do
úvahy iba aplikácia ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka ako osobitný druh preventívnej žaloby

na ochranu vlastníckeho práva. V takom prípade je možné rušiteľovi vlastníckeho práva uložiť povinnosť
vykonať konkrétne opatrenie na ochranu vlastníckeho práva oprávnenej osoby.

Podľa názoru súdu však nejde o prípad žalobcov. Aj keď žalobcovia poukazovali na nezákonné
správanie sa žalovaných aj pri stavebnom konaní, súd v prípade vlastníckych žalôb posudzuje spor v
intenciách možného poskytnutia ochrany vlastníckeho práva podľa občianskeho práva bez ohľadu na

priebeh či výsledky stavebného konania.

Účastníci konania sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Žalovaní vykonali na svojom dvore terénne
úpravy, ktoré podľa žalobcov spôsobujú stekanie zrážkovej vody pod múry ich rodinného domu a
spôsobujú ich vlhnutie a teda ho poškodzujú a tým vážne ohrozujú.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie na zistenie príčin zamákania stien domu žalobcov. Zo znaleckého
posudku znalca F. vyplynulo, že zrážkové vody z dvora žalovaných iba v minimálnej miere stekajú pod
dom žalobcov a nie sú primárnou príčinou vlhnutia stien žalobcov. Zrážková voda najprv cez škáry medzi
dlažobnými dielcami postupne vyplní medzery medzi kamenivom ložnej vrstvy a následne aj samotné

škáry. Až po ich vyplnení sa môže voda rozlievať rovnakou mierou na ľavú aj pravú stranu spevnenej
plochy. Časťmôžestiecťdorigolaaďalšiavsiaknedozeminyamôžesadostaťažkzákladomrodinného
domu žalobcov. Vyplnenie škár medzi dielcami dlažby je možné iba pri intenzívnejších a dlhšie trvajúcich
dažďoch. Z vyjadrenia znalca vyplynulo, že stekanie vody z dvora žalovaných pod dom žalobcov je iba
pri výdatných atmosferických zrážkach po dlhšiu dobu. Ak by išlo o výdatné, prípadne prívalové dažde,

podľa znalca by stekanie k domu žalobcov nevyriešil ani betónový rigol. Nakoniec to konštatuje aZ. vo
svojom stanovisku k posudku, kde uviedla, že zrážkové vody môžu vo veľmi obmedzenej miere stekať k
rodinnému domu len v prípade, keď bude zrealizovaný betónový rigol, čím zrážková voda z prívalových
dažďovnebudespôsobovaťzamokaniestienrodinnéhodomu.Tiežpotvrdila,ževlhnutiestienspôsobuje
aj nefunkčnosť hydroizolácie. Aj stanoviska obce i autorizovaných stavebných inžinierov, ktoré predložili

žalobcovia uvádzajú, že šírka zelenej plochy je dostatočná na vsakovanie prebytočnej dažďovej vody,
avšak z dôvodu obáv suseda odporúčajú osadenie betónovej žľabovky. V posudku F. predloženého
žalovanými sa dokonca uvádza, že spevnená plocha na dvore žalovaných je urobená tak, že z tejto
plochy pri normálnej zrážkovej činnosti atmosferická voda nesteká smerom k susednému rodinnému
domu č.s. XX, ale tieto vody odtekajú z plochy južne nad studňou do prefabrikovaného betónového

odvodňovacieho žľabu a z plochy severne pod studňou do drenážnej plochy. Spevnená plocha bola
urobená v súlade s STN 73 6131-1, čo nakoniec konštatoval aj znalec ustanovený súdom.
Podľavýpovedesamotnéhožalobcualeajžalovaného,zamákaniestiennadomežalobcovboloviditeľné
aj pred vykonaním terénnych úprav. Žalobca sa vyjadril, že napriek tomu, že zmeny na nehnuteľnosti
pozoroval aj pred úpravami dvora žalobcov, neriešil ich. Znalec v posudku tiež uviedol, že vlhnutie stien

domu žalobcov je zrejmé aj na stenách žalobcov vo vlastnom dvore, teda nie len zo strany žalovaných.

Osadenie betónového rigola bolo iba odporúčaním pre žalovaných, a je iba na ich zvážení, či k takému
kroku pristúpia. Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva
a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Súd preto musel objektívne posúdiť právne

postavenie oboch vlastníkov a či je zákonný dôvod na obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných tak,
ako to požadovali žalobcovia. Súd žiadne takéto zákonne dôvody nenašiel. Aj keď nie je pri výdatnejších
zrážkach vylúčené čiastočné stekanie vody z dvora žalovaných, primárnym dôvodom vlhnutia stien
domužalobcovjenedostatočná,resp.užnefunkčnáhydroizoláciadomužalobcov. Súdpretoprihliadnuc
na právo oboch vlastníkov dospel k záveru, že nie je možné požadovať po žalovaných vykonanie

opatrení na zamedzenie vlhnutia stien domu žalobcov, ak samotní žalobcovia na zamedzenie vlhnutia
nevykonali žiadne opatrenia. Výmenu zavlhnutej omietky za novú a jej následné vymaľovanie, či
odkvapové rúry na streche žalobcov nie je možné považovať za systémové riešenie problému žalobcov,
pretože podľa znalca je takýmto riešením kvalitná hydroizolácia. Ak by sa aj po riadne vykonanejhydroizolácii objavovalo zo strany žalovaných vlhnutie obvodových múrov či základov domu, a bolo
by preukázateľne v príčinnej súvislosti s terénnymi úpravami žalovaných, bolo by možné obmedziť
vlastnícke právo žalovaných príkazom na vykonanie účinných opatrení.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej (§151 ods. 3 o.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také

dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené

- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov).