Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114233112
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114233112.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom
Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: Mgr. Miroslavom Vilím,
advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. W.
XX,XXXXXD.,ozaplatenie121Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného

súdu Prešov č.k. 28C/131/2015-69 zo dňa 30.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok vo výroku III. a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
,,I. konanie v časti istiny z a s t a v u j e ,

II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z istiny od 22.03.2013 do 12.12.2016 vo výške 24,81
Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.“

1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo
investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v pravidelných

mesačných poistných obdobiach sumu 33 Eur.
1.1.1. Žalovaný si svoju povinnosť platiť od 01.12.2012 neplnil, preto mu ku dňu 21.03.2013 poistenie
zaniklo, pričom poisťovni vznikol v zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie
dlžného poistného až do jeho zániku, celkovo v sume 121 Eur.
1.1.2. Nakoľko žalovaný celú istinu uhradil dňa 12.12.2016 žalobcovi (po podaní žaloby), vzal žalobca
v časti istiny návrh späť. S uvedeným späťvzatím žalovaný nesúhlas nevyjadril.

1.1.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti istiny uviedol, že nesúhlasí
so zaplatením príslušenstva prevyšujúceho istinu, avšak v závere vyjadrenia uviedol, že súdny poplatok
16,50 Eur aj úroky 24,80 Eur uhradí. Na pojednávaní dňa 30.10.2017 žalobca uviedol, že žalovaný úroky
z omeškania ani súdny poplatok neuhradil.
1.1.4. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splatením dlžného poistného dňom nasledujúcim
po zániku poistenia, t.j. 22.03.2013, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania od tohto času až

do zaplatenia, t.j. 12.12.2016, spolu vo výške 24,81 Eur, pričom žalobcom žiadaná výška úrokov z
omeškania bola v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
1.1.5. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie konanie v časti istiny zastavil a žalovaného zaviazal na
zaplatenie dlžných úrokov z istiny po dobu jeho omeškania.
1.1.6. Pri rozhodovaní o náhrade trov tohto konania vychádzal súd prvej inštancie z toho, že žaloba bola
podaná dôvodne a žalovaný zaplatením istiny po podaní žaloby zavinil zastavenie konania v časti istiny,

preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov tohto konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že nesúhlasí
s úhradou trov konania, čo v danom prípade presahuje istinu. Poukázal na dobré mravy a spochybnil
nárok právneho zástupcu žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že súd si vyložil

dohodu návrhu o tom, že uhradí trovy konania a súdny poplatok nesprávne. Mal za to, že súd prvej
inštancie nešetril jeho súčasné pomery. Platí mesačné výživné vo výške 100 Eur a inkaso za bývanie
cca 50 Eur mesačne.
2.1. Navrhol zrušiť rozsudok z dôvodu uhradenia dlžného poistného a zaviazať ho k zaplateniu len úroku
v hodnote 24,81 Eur a trov konania v hodnote 16, 50 Eur.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a
zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu okrem iného uviedol, že žiada nariadiť pojednávanie.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že celý nárok žalobcu je dôvodný a žiada odvolací súd, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie odôvodnil priznanie náhrady trov konania žalobcovi len uvedením § 256 ods. 1
CSP a konštatovaním, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný zaplatením istiny po podaní žaloby

zavinil zastavenie konania v časti istiny, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov konania.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, trovy konania znáša strana, ktorá
nemala v konaní úspech.
9.1. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú
neprimerané voči pohľadávke.

10. Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane takmer rovnako formulované
návrhy v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach (túto skutočnosť nie je potrebné
osobitne dokazovať, pretože vyplýva priamo z vlastnej činnosti žalobcu), v ktorých v podstate úkon
prevzatia a prípravy zastúpenia, ako aj ďalšie opakované úkony, vo viacerých takto hromadne podaných

veciach splývajú do jedného.

11. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb a iných úkonov spočíva v prepísaní niekoľkých
údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška
žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania a pod.) a je spravidla zabezpečené

automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce.

12. Odvolací súd má za to, že nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná
výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. za každý úkon právnej služby samostatne.

13. Nariadenie ES č. 861/2007 využíva opatrenia, ktoré sa uplatňujú vo viacerých členských štátoch
Európskej únie, možno preto k nemu pristupovať nielen ako k prameňu komunitárneho práva
upravujúcemu cezhraničné konanie v drobných sporoch, ale tiež ako k materiálu, ktorý ponúka viacero
nástrojov k rýchlemu, efektívnemu a jednoduchému konaniu s primeranými nákladmi, ktorých uplatnenie
možno zvážiť aj v čisto vnútroštátnych konaniach.

14. Nepomer nároku na náhradu trov právneho zastúpenia je pritom najvýznamnejší práve v drobných
sporoch a osobitne významný je najmä v prípadoch opakovaného uplatnenia skutkovo a právne
totožných nárokov nenáročných na odbornú úroveň práce advokáta, a preto charakteristickýchpoužívaním formulárových žalôb a iných podaní, čomu spravidla zodpovedá aj použitie generálneho
splnomocnenia žalobcu udeleného jeho advokátovi bez špecifikácie konkrétnej veci.

15. Právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia nie je odlišné od iných
druhov trov konania z hľadiska posudzovania ich účelnosti alebo primeranosti. Paušálne priznávanie
náhrady nákladov právneho zastúpenia bez skúmania ich primeranosti nie je správne

16. Náhrada trov konania nemá smerovať k potrestaniu neúspešného účastníka, ale k tomu, aby

úspešnej strane boli kompenzované náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012).

17. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa zásady úspechu alebo zavinenia na zastavení konania, je
preto potrebné vziať do úvahy okrem zásady účelnosti aj zásadu primeranosti vzniknutých trov konania
vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky.

18. Aj v prípade, ak zastúpenie žalobcu advokátom nemožno hodnotiť ako neúčelné, neznamená to
automatický nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v základe a vo výške určenej matematicky
presne podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

19. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť,
či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie
náhrady účelne vynaložených nákladov.

20. Takýmito okolnosťami môžu byť aj: konania vo veciach drobných sporov, v ktorých sú uplatňované

pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých je spotrebiteľ vylúčený z možnosti dohodnúť zmluvu
s iným obsahom (zmluvy o preprave, dodávke energií, spotrebiteľské úvery, zmluvy o bežnom účte,
služby elektronickej komunikácie, poistné zmluvy, poplatky z verejného poistenia a pod.), uplatňované
formulárovými žalobami majúcimi podobu rôznych žalobcami zavedených vzorových podaní len
minimálne odlišných osobou účastníka a predmetom konania, v ktorých všetky ostatné údaje a tvrdenia

možno považovať za všeobecne uplatniteľné vo všetkých podobných sporoch, často pochádzajúce z
činnosti jedného žalobcu alebo jeho právneho predchodcu (postupníka) zastúpeného (spravidla, nie
vždy však nevyhnutne) tým istým advokátom.

21. Náklady konania by mali byť primerané hodnote predmetu sporu a nemali by presiahnuť výšku istiny

vymáhanej pohľadávky (nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012 a sp. zn.
I. ÚS 3698/10 zo dňa 14.09.2011).

22. V prípadoch niektorých špecifických typov pohľadávok potom žalobcovia vzhľadom na tieto
okolnosti nemusia mať vôbec žiadny nárok na náhradu nákladov právneho zastúpenia (napr. uznesenie

Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2777/11 zo dňa 27.12.2011 alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012 vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok mestských dopravných podnikov
z nezaplateného cestovného alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3344/12 zo dňa 24.07.2013
vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávok z nezaplatených televíznych poplatkov).

23. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i
(ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.

24. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal
s uvedenými skutočnosťami ako s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust.

§ 257 CSP.

25. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

26. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahupostupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

27. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že
posúdi, či vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie svoje
závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie
bolo presvedčivé.

28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).