Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/449/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208668
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2313208668.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano
Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v
mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej S. Q.,
bývajúcej v V., o zaplatenie 942,13 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod

sp.zn. 6C 262/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 8. júla 2014
sp.zn. 5Co 88/2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 8. júla 2014 sp.zn. 5Co 88/2014 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala dňa 28. marca 2013 na okresnom súde žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáha

zaplatenia 942,13 € s príslušenstvom zo zmenky zabezpečujúcej nárok z úverovej zmluvy.

Okresný súd Michalovce uznesením zo 4. decembra 2013 č.k. 6C 262/2013-43 prerušil konanie do
vydania rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove
vedenej pod sp.zn. 6Co 156/2013. Rozhodol tak v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v
konaní pred Krajským súdom v Prešove pod sp.zn. 6Co 156/2013 sa rieši otázka výkladu komunitárneho

práva majúca podstatný vplyv na konanie a rozhodnutie súdu aj v prejednávanej veci.

Uvedené uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 6Co 156/2013 nie je právoplatné a vyriešenie prejudiciálnej otázky v tomto konaní nie
je pre prejednávanú vec významné.

Krajský súd v Košiciach odvolanie žalobkyne uznesením z 8. júla 2014 sp.zn. 5Co 88/2014 odmietol
v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané. Uviedol, že napadnuté uznesenie
okresného súdu bolo žalobkyni doručené dňa 2. januára 2014, žalobkyňa podala odvolanie osobne na
okresnom súde dňa 20. januára 2014, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň 17. január
2013 (pzn. dovolacieho súdu - správne má znieť 2014), žalobkyňa teda podala odvolanie po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu,
že odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané na prvostupňovom súde osobne do podateľne
ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd, ale žalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu

doručovateľskejspoločnostiReMaxCourierService,spol.s.r.o.,IČO:35825456,sosídlomvBratislave,
Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako Slovenskejpošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 17. januára 2014, teda v čase, keď ešte márne
neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská spoločnosť mala
povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto bola lehota na podanie odvolania zachovaná. K dovolaniu

pripojila doklady o odovzdaní zásielky na prepravu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala
včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním žalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení
uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania
žalobkyne z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie)
neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobkyne
smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené

v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto
prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či
postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm.

f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho
konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú
zachovanéajvprípadoch,keďsaprocesnýúkonvrámcilehotynedostanedodispozičnejsféryadresáta,ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa
2. januára 2014. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň 17. januára 2014
(piatok), tak ako aj vo svojom rozhodnutí konštatoval odvolací súd a táto skutočnosť ani nebola sporná.

Z podacej pečiatky Okresného súdu Michalovce (č.l. 48 spisu) je zjavné, že odvolanie proti uzneseniu

bolo podané na tomto súde osobne dňa 20. januára 2014. Z tejto skutočnosti vychádzal aj odvolací súd
pri svojom závere o oneskorenom podaní odvolania. Zo žalobkyňou predloženého dokladu (č.l. 64 a
nasl. spisu) o aktuálnom stave zásielky č. 15020873 a sprievodných dokumentov, o ktorom odvolací
súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (žalobkyňa ho pripojila až k dovolaniu) súčasne
vyplýva, že žalobkyňa odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania vo veci vedenej pod sp.zn. 6C
262/2013 odovzdala na jeho doručenie Okresnému súdu Michalovce tejto spoločnosti dňa 17. januára

2014, t.j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty.

Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.
však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie odovzdané žalobkyňou
na doručenie, možno považovať za ,,orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“.

Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je v zmysle zákonom
stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.),
správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno-výchovného
ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov

Slovenskej republiky (pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004).

Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových služieb (§ 1 ods. 1 písm.
a/), definovaných ako služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a

to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových služieb poštovým
podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno len za podmienok
stanovených zákonom, a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa
§ 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa

§ 44).

Konanie o registrácii, t.j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové služby do registra poštových
podnikov, upravuje zákon v § 19 až § 22.

Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú
zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom sídle (§ 23). Podľa aktuálneho
registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto rozhodnutia v ňom evidovaných 24 poštových
podnikov s uvedením ich obchodného mena, dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových
zásielokadruhu(nimiposkytovaných)poštovýchslužieb,vrátaneSlovenskejpošty,a.s.(podporadovým

číslom 18) a spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o. s dátumom jej registrácie 30. apríla 2012
(pod poradovým číslom 3), ktorej žalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem iných
zásielok) na jeho doručenie Okresnému súdu Michalovce dňa 17. januára 2014, pred uplynutím
zákonnej lehoty na podanie odvolania.

Vzhľadom na to, že spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s.r.o. je Poštovým regulačným úradom
registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby (označené ako OS - ostatné poštové
služby) v zmysle zákona, treba ju považovať za orgán, ktorému je možné odovzdať podanie a ktorý má
povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p.

Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne namietala, že rozhodnutím
odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, jej odňal možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.