Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Drahomír Mrva
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/496/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209915
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:4315209915.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v spore žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., ,
IČO: 36 049 581, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát,
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Q. P., K.. XX.XX.XXXX, Q. Ž., o zaplatenie
503,49 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 30.10.2015 sa žalobca domáhal vydania
súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 503,49 Eur s
príslušenstvom a povinnosť nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a do dnešného dňa
neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.
z. v príslušnom znení (ďalej len „ZoZP“). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžného
poistného na zdravotné poistenie, v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 ZoZP je zároveň povinný zaplatiť
poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania.
Rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania jednoznačne preukazuje existenciu poistného
vzťahu, výšku poistného a tiež obdobia, za ktoré poistné nebolo uhradené. Žalobca ako postupník
uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ
ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31629962 (ďalej len „poisťovňa“) ako postupcom Zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči
žalovanému, ktorá je predmetom žaloby, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.
Oznámením o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému zo strany
poisťovne (ako postupcu). V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 z 11.06.2003,
je vyššie uvedeným spôsobom preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. V danej súvislosti poukázal tiež na ustanovenie § 526 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení. V zmysle rozhodovacej činnosti krajských súdov (napríklad uznesenie Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 5 Co 180/2011 z 29.07.2011) a najmä s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SRsp. zn. 5 Cdo 102/01 je daná právomoc okresných súdov na rozhodovanie o žalobcom uplatňovanom
nároku. Žalobca totiž nie je oprávnený podať návrh na začatie konania podľa správnych predpisov, t.j.
žalobcovi je potrebné poskytnúť ochranu jeho legitímne nadobudnutých práv súdom, aby nedošlo k
odňatiu spravodlivosti a porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V zmysle vyššie uvedeného všeobecné
súdy poskytli v konaniach s obdobným predmetom konania ochranu legitímne nadobudnutým právam
žalobcu a priznali mu uplatňovaný nárok (napríklad právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
12C/119/2011, ktorý bol vyjadrením pre Okresný súd Nitra právne záväzného názoru Krajského súdu
v Nitre).
3. K žalobe pripojil list - oznámenie postupcu - veriteľa o postúpení pohľadávok, vyhotovený správcom
konkurznejpodstatyúpadcuPERSPEKTÍVADRUŽSTEVNÁZDRAVOTNÁPOISŤOVŇAvkonkurzedňa
15.10.2005 a adresovaný žalovanému, podľa ktorého všetky pohľadávky, ktoré voči nemu registrujú ako
dlžníkovi na neuhradenom poistnom v sume 15.168,- Sk a poplatku z omeškania vo výške 41.101,-
Sk, spolu vo výške 56.269,- Sk boli postúpené na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
07.07.2005, ktorú taktiež pripojil k žalobe. Podľa čl. II uvedenej zmluvy vymedzujúceho jeho predmet,
jednotliví dlžníci, výška dlžnej istiny, jej vyčíslené príslušenstvo a aktuálny stav vymáhania dlžnej čiastky
sú presne špecifikovaní v prílohe zmluvy, ktorá má 1888 strán formátu A4 a ide o prílohu znaleckého
posudku. Poukázal aj na piaty odsek čl. II danej zmluvy, podľa ktorého s postúpenými pohľadávkami
prešlo na postupníka všetko príslušenstvo a práva s pohľadávkami spojenými. K žalobe tiež pripojil
rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania z 11.11.1999 vo forme výstupu z počítačového
programu,kdejeuvedenýakoplatiteľžalovaný,atozaobdobieod04/96do06/99.Zuvedenéhovýtlačku
vyplýva, že výška poistného v mesiacoch 04/96 až 12/97 bola v každom z nich v sume 370,- Sk a v
mesiacoch 01/98 až 06/99 za každý z nich v sume 411,- Sk. Ako nezaplatené je evidované celé poistné
za mesiace 04/96 až 12/97 v sume 370,- Sk mesačne. Ako nezaplatené je evidované celé poistné za
mesiace01/98až06/99vsume411,-Skmesačne.Sumaevidovanéhodlžnéhopoistnéhojetakuvedená
vo výške 15.168,- Sk, požadované poplatky 0,- Sk, dlžná suma poplatkov 0,- Sk a celková dlžná suma
15.168,- Sk (čo v prepočte na euro predstavuje 503,49 eura).
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril v konaní zostal nečinný.
5. Súd nariadil na prejednanie predmetného sporu pojednávanie na 06.03.2019. Súd pojednával
v neprítomnosti strán sporu. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil.
Právny zástupcu žalobcu svoju a žalobcovu neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil
elektronickým podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 04.03.2019. Žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil.
6.Nazákladevykonanéhodokazovaniapozostávajúcehozoboznámeniapodstatnéhoobsahulistinných
dokladov tvoriacich obsah spisu predložených žalobcom, dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie poistného vzťahu medzi žalovaným a poisťovňou
Perspektíva, ako aj ohľadne existencie žalovaného dlhu.
7. Podľa § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len ,,ZoZP“), rezortná poisťovňa sa zrušuje
rozhodnutím o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne.
8. Podľa § 18 ods. 8 ZoZP, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3)
platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.
9. Podľa § 23 ods. 2 ZoZP, ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi
poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň,
prípadneododňapôvodnejsplatnostipoistnéhozapríslušnýkalendárnymesiacaleboododňaskrátenia
tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet
príslušnej poisťovne.
10. Podľa § 34 ods. 3 ZoZP, rozhodnutie podľa odseku 2 musí obsahovať spôsob prevodu poistencov
do všeobecnej poisťovne alebo do inej poisťovne. Ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné
uspokojiť záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, prechádzajú tieto záväzky na všeobecnúpoisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých
poistencov. Pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky
z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov,
a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Záväzky a pohľadávky zrušenej poisťovne sa vedú
na osobitnom účte. Vydanie rozhodnutia o zrušení rezortnej poisťovne podľa odsekov 1 a 2 oznámi
ministerstvo zdravotníctva ministerstvu financií do 15 dní od vydania takého rozhodnutia.
11. Jediné, čím žalobca preukazoval existenciu poistného vzťahu a žalovaného dlhu bol rozpis dlžných
súm poistného a poplatku z omeškania, ktorý je výstupom z počítačového programu, resp. niečím
čo ho pripomína a podľa názoru súdu sám o sebe nepreukazuje ako existenciu poistného vzťahu
tak ani existenciu dlhu. Nie je zrejmé, kto uvedený rozpis dlžných súm vystavil, kto zodpovedá za
správnosť údajov, keďže je zo dňa 11.11.1999, pričom súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že dňa 17.07.1999 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie zdravotnej
poisťovne Perspektíva. Týmto dňom došlo k zrušeniu uvedenej poisťovne s poukazom na § 34 ods. 1
písm. c) ZoZP. Konkurz na majetok poisťovne Perspektíva bol vyhlásený dňa 20.04.2001(rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave z 20.04.2001 č. k. 7 K 70/2001-30). Uvedený rozpis bol teda vyhotovený po
zrušení uvedenej poisťovne a pred vyhlásením konkurzu na jej majetok. Vykonané dokazovanie teda
nepreukázaloanito,žebyvôbecexistovalažalovanápohľadávkapostupcu,keďnedoplatoknapoistnom
ani nebol predpísaný platobným výmerom. Žalovaný nárok (jeho základ a o to viac ani jeho výšku) teda
nie je spôsobilý preukázať predložený rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania. ZoZP
predpokladá predpísanie dlžného poistného platobným výmerom. Rovnako aj pokiaľ ide o žalovaný
poplatokzomeškaniavovýške0,2%dennezdlžnejsumypoistného,uvedenýzákonv§23ods.2hovorí
o tom, že ho poisťovňa predpíše. Preto už len z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu žalovanej
pohľadávky, je žaloba nedôvodná.
12. Žalobou uplatnený nárok je však nedôvodný v celom rozsahu aj z nasledovného dôvodu. Žalobca
nadobudol žalovanú pohľadávku od správcu konkurznej podstaty poisťovne Perspektíva na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v skutočnosti k postúpeniu pohľadávky a jej nadobudnutiu
žalobcom dôjsť nemohlo, pretože takýto druh pohľadávky sa nemohol stať súčasťou konkurznej
podstaty, nakoľko pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania
v zmysle § 34 ods. 3 ZoZP prešli na všeobecnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu,
ktorá prevzala poistencov, keďže podľa tretej vety uvedeného ustanovenia pohľadávky poisťovne
voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa
počtu prevzatých poistencov. Tento fakt konštatuje i Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 5 Cdo
109/2010 zo dňa 13.09.2010. Ak sa teda takýto druh pohľadávok nestal (ani nemohol stať s ohľadom
na existujúcu právnu úpravu) súčasťou konkurznej podstaty, zo strany správcu tejto podstaty nemohlo
dôjsť k platnému a účinnému postúpeniu takýchto pohľadávok, čiže žalobca ich ani nemohol spôsobom
ním uvádzaným nadobudnúť. Nie je teda ohľadne žalobou v tomto konaní uplatnenej pohľadávky a jej
príslušenstva aktívne vecne legitimovaný.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody (nepreukázanie existencie poistného vzťahu medzi žalovaným
a poisťovňou Perspektíva, nepreukázanie existencie dlhu a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu), z
ktorých každý samostatne vedie k nedôvodnosti žaloby v celom jej rozsahu, preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol pre jej nedôvodnosť.
14. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto by mal voči
žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100 %. Nakoľko
však žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.