Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200382
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3718200382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., N.
XXX, o zaplatenie 1 318,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica č.k. 5Csp/10/2018-79 zo dňa 26. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 318,10

eur s úrokom z omeškania 0,60 eur, úrokom 24,- eur a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1
318,10 eur od 15.12.2017 do zaplatenia a zo sumy 24,- eur od 15.12.2017 do zaplatenia, do 15 dní.
Žalobu v časti o zaplatenie úroku 6,9 % ročne z nezaplatenej istiny 1 318,10 eur od 15.12.2017 do
zaplatenia, zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 22.09.2016 požiadal žalovaný žalobcu o
poskytnutie spotrebného úveru - pôžičky vo výške 1 500,- eur s dobou splácania 4 roky. Dňa 22.09.2016

uzatvorili strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 343357 - Pôžičku (ďalej len „zmluva“), na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver za účelom refinancovania iných úverov vo výške
1 700,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s 6,90 % ročným úrokom v pravidelných 48-ich
mesačných splátkach po 40,72 eur so splatnosťou splátky v 10. deň kalendárneho mesiaca a termínom
splatnosti úveru 4 roky od splatnosti prvej anuitnej splátky, najneskôr 12.10.2020. Výška RPMN bola
7,23 %, priemerná RPMN 16,57% a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola v sume 1 954,56
eur. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. (ďalej len

„VOP“) a Obchodné podmienky pre úvery občanom Prima banky, a.s. (ďalej len „OP“). Podľa čl. 2 bodu
2.5.1 OP, klient musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s
podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity). Podľa čl. 2 bodu 2.8 písm. a) OP, ak klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku
dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti, ide o skutočnosť, ktorá zakladá
zmenu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere na strane klienta. Podľa čl. 2 bodu
2.9.1 OP, ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie

úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy v
úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej
klientovi. Podľa čl. 2 bodu 2.10.1 OP, klient je v omeškaní, ak nesplatí istinu úveru, nezaplatí úroky alebo
nesplní iný peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, v dohodnutý deň ich splatnostialebo v deň, ktorý vyplýva z výzvy na predčasnú splatnosť. Prvým dňom omeškania je teda deň, ktorý
nasleduje po dni splatnosti príslušného záväzku. Podľa čl. 2 bodu 2.10.2 veta prvá OP, klient v omeškaní
musí platiť banke popri riadnych úrokov tiež úrok z omeškania z dlžnej čiastky. Z prehľadu splácania,

stavu omeškaných splátok, prepočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania bolo zistené, že ku dňu
zosplatnenia úveru žalovaný uhradil na istinu sumu 381,90 eur, čím zostatok istiny predstavuje 1 318,10
eur. Na úrok uhradil sumu 102,96 eur, čím zostatok úroku predstavuje 24,- eur a úrok z omeškania
predstavujesumu0,60eurako5%ročnezosumyjednotlivýchsplátokzapríslušnýpočetdníomeškania.
Tiež bolo zistené, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný neuhradil žiadnu splátku.

Opakovaným upozornením zo dňa 11.10.2017 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných
splátok najneskôr do 16.10.2017, pričom ho zároveň upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy
si uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a požiada žalovaného o zaplatenie
celej svojej pohľadávky. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 14.12.2017 žalobca oznámil
žalovanému, že v dôsledku neplnenia si povinností, ani po opakovaných upozorneniach, vyplývajúcich
z Úverovej zmluvy č. 343357 uzatvorenej dňa 22.09.2016, žalobca (veriteľ) vyhlásil predčasnú splatnosť

celého úveru a požiadal žalovaného uhradiť dlh vo výške 1 402,43 eur s príslušenstvom najneskôr do
24.12.2017.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1,5,9, § 54 ods. 1, § 488, § 517 ods. 1, 2, §565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1

písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a uviedol, že v predmetnej právnej veci dňa 22.09.2016 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník zmluvu, ktorou vznikol medzi stranami sporu právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvou sa žalobca

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe -
nepodnikateľovi peňažné prostriedky a žalovaný sa tieto zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach. V prejednávanej veci ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať
i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný úver riadne čerpal, avšak porušil svoju
povinnosť splátky úveru riadne a včas uhrádzať, a preto žalobca využil svoje zákonné oprávnenie a

po predchádzajúcich upozorneniach vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.12.2017. Na základe
uvedených skutočností potom žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy zvyšku dlžnej úverovej istiny
vo výške 1 318,10 eur, úroku vo výške 24,- eur, úroku z omeškania v sume 0,60 eur, pričom všetky
tieto sumy boli vypočítané ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 14.12.2017 a výšku
ktorých priznaných plnení mal súd preukázanú z predložených listinných dôkazov. Žalovaný tým, že

nezaplatil úver riadne a včas, čím nedodržal platobnú disciplínu, dostal sa do omeškania a žalobcovi
vznikol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny a zo sumy nezaplatených
úrokov odo dňa 15.12.2017, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, až do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku 6,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1 318,10
eur od 15.12.2017 do zaplatenia zamietol, nakoľko nárok na zmluvný úrok v čase po zosplatnení úveru
nepovažoval za dôvodný. Riadny úrok bol v zmluve dohodnutý medzi stranami sporu do konečnej
splatnosti úveru. V danom prípade došlo k splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu 14.12.2017. Pokiaľ
žalovaný neuhradil dlžnú sumu tak ako sa zmluvne zaviazal, vzniká žalobcovi po splatnosti úveru voči

nemu už iba nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo
značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 476/2012-14, uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98). Súd má za to, že keďže došlo k zmene

záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo
strany veriteľa, pôvodný stav netrvá (stav trvania záväzku pred zosplatnením úveru), pričom zmena
záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva
podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo
konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý

umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na
strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca,za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by patrili za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia

povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Jednorazovýmzosplatnenímvznikáspotrebiteľovipovinnosťjednorazovovrátiťsumupožičanéhoúveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa
ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek
tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace
len v právne súladnom stave, je táto právne úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od

zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Dohoda o uplatnení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto
úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo

predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto
dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2015, č.k. 6Co/587/15).

5. Hoci žalobca mal neúspech v nepatrnej časti, nepriznanie zmluvného úroku z istiny po zosplatnení,

súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe

vyhovie v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/12/2017 zo
dňa 31.01.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Co/23/2017 zo dňa 29.11.2017, sp.zn.
43Co/28/2017 zo dňa 27.02.2018 a sp.zn. 43Co/7/2018 zo dňa 31.05.2018, rozsudok Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 8Co/193/2017 zo dňa 07.12.2017, uznesenie sp.zn. 7Co/366/2017 zo dňa 30.11.2017,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/297/2017 zo dňa 13.02.2018, sp.zn. 5Co/311/2017

zo dňa 15.02.2018, sp.zn. 5Co/250/2017 zo dňa 13.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 8Co/138/2017-83 zo dňa 27.03.2018 a ďalšie, podľa ktorých na zaplatenie úrokov z úveru
dohodnutých podľa § 502 Obchodného zákonníka má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne
zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol, a to až do
splatnosti úveru. V zmysle § 506 a § 351 Obchodného zákonníka je potrebné priznať žalobcovi nárok

na zaplatenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny úveru až do úplného zaplatenia úveru, čomu
zodpovedá aj právna úprava obsiahnutá v § 6 a § 13 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Úroky dohodnuté pri poskytnutí pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej
istiny. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy,
predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do

okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z
omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať
i keď neboli dojednané. Pritom platí, že môžu existovať popri sebe. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014 Zmluvné úroky predstavujú odmenu zapožičané
peniaze, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti, teda za nezaplatenie

dlhu riadne a včas. Pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nemožno obe sadzby
úrokov sčítať; zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany
dojednali. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo/143/1998, z ktorého vychádzal súd prvej
inštancie, sa týkalo prioritne otázky nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania s platením
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na úroky z omeškania v prípade omeškania

s platením úrokov z omeškania. Netýkalo sa samotného uplatňovania nároku na dohodnutý úrok z
poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení nároku. Čo sa týka uznesenia Ústavného súdu
SR sp.zn. IV. ÚS 476/2012, ústavný súd za nevyjadroval k meritu veci, teda k nároku na úroky po
zosplatnení úveru, zaoberal sa sťažnosťou na porušenie základného práva, najmä práva na súdnuochranu a konštatoval, že v konaniach predchádzajúcich ústavnej sťažnosti všeobecné súdy neporušili
základné právo sťažovateľky. Poukázal i na dôvodovú správu k návrhu znenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov majú patriť dodávateľovi len do

uplatnenia práva podľa § 565. Táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a žiadna právna
úprava neobsahuje takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po
zosplatnení dlhu.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

9. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať

pojednávanie.

10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia , v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd identifikuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvádza odvolací
súd nasledovné skutočnosti.

20. Žalobca v odvolaní namieta právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého právo na riadny úrok
z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na

úrok z omeškania

21. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Vychádza pritom
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/1998, publikovaného pod č R 59/98, podľaktorého dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka). Aj
keď sa jedná o staršie uznesenie Najvyššieho súdu SR, jeho závery sú stále aktuálne a potvrdzuje

ich ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, keď napr. Ústavný súd SR v uznesení č.k.
IV. ÚS 476/2012-14, zo dňa 18.09.2012 takýto výklad považoval za ústavne akceptovateľný a v tomto
smere je odvolacia námietka žalobcu nedôvodná. Záver, že zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) je logický, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako

aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu.

22. Pokiaľ odvolateľ argumentuje odchylnými rozhodnutiami iných odvolacích súdov, odvolací súd
uvádza, že Civilný sporový poriadok vychádza z princípu právnej istoty (čl. 2 ods. 1 CSP). Podľa čl. 2
ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej

praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ako najvyššej súdnej autority v rámci sústavy súdov
SR je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako
judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu
možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho

súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do tohto
pojmu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne
Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 129/2017 zo dňa 31.

10. 2017). Vzhľadom na uvedené, za právne nevýznamné považoval odvolací súd poukazy žalobcu
v odvolaní na rozhodnutia iných odvolacích súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne
obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci odvolací senát
rozhodujúci v súdenej veci viazaný nie je.

23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu

žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).