Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218947
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2112218947.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: E. A., nar. XX. B. XXXX, E.
XX, E., proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s r.o., Kubániho 16, Bratislava, o
určenieneplatnostivýškyodplatyzaspotrebiteľskýúver,oodvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresného
súdu Trnava zo 6. júna 2017 č. k. 8C/103/2012-184, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % účelne vynaložených trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že zmluvná pokuta dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere uzatvorená dňa 19.11.2009 medzi
žalobkyňou a žalovanou je neplatná v časti, v ktorej bola dohodnutá odplata za poskytnutý úver
prevyšujúca sumu 100 eur.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový a právny stav:

3. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100025888 z 25. novembra 2009 vyplýva, že žalobkyňa so
žalovanou uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100025888 dňa 25. novembra 2009, na základe
ktorej žalovaná poskytla žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 995,82 eur (30.000 Sk) s mesačnými
splátkami vo výške 60,84 eur (1.855 Sk), ktorých malo byť 30 a splatné mali byť vždy 15-teho v
tom ktorom mesiaci. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že zmluvná odmena, ktorá predstavuje celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom bola dohodnutá vo výške 829,52 eur (24.990 Sk), spolu

tak mala žalobkyňa splatiť 1.825,20 eur (54.985,97 Sk), t. j. takmer dvojnásobok poskytnutej sumy
úveru. RPMN za úver bola stanovená na 64,22 % a ročná úroková sadzba úveru 68,79 %. Priemerná
RPMN za úver bola 48,96 %, poskytnutá čiastka revolvingu 492,83 eur (14.877 Sk), zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu 602,37 eur (18.177 Sk), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
55,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,52 %. Zmluva neobsahuje splátkový kalendár, rozpis
jednotlivých splátok, resp. koľko sa zarátava na istinu, úroky, či poplatky pri jednotlivej mesačnej splátke,
neobsahuje ani rozpis poplatkov odporkyne za poskytnutie úveru. Zmluva o úvere, ktorá je predmetom

konania je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (Obch.z.). Táto zmluva
patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. z. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je
daná pôsobnosť Obch.z. bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalobkyňa uzavrela predmetnú
zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (O.z.) o spotrebiteľských zmluvách.
Jedná sa o spotrebiteľský vzťah, ktorý bol uzavretý medzi dodávateľom (žalobcom), ktorý ako je
všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci predmetu svojej činnosti

a žalovaným ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak preukázaný nebol. S
účinnosťou od 25.11.2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa do jeho úpravy ustanovenie §
23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa Obch.z., ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (Matematická) nesprávnosť v jednotlivých ustanoveniach

Zmluvy spôsobuje jej zmätočnosť, zmätočnosť jej základných údajov. Jedná sa o časť zmluvy, ktorú
vypisuje žalovaná, resp. jeho zamestnanec, žalobkyňa tak v tomto prípade nemohla žiadnym spôsobom
ovplyvniť hodnoty vpisovaných údajov. Potom sú niektoré údaje zo Zmluvy vyplnené nesprávne, resp.
nekorešpondujú s inými položkami zo Zmluvy, nie je možné takéto ustanovenia považovať za správne
a platné a zaväzujúce navrhovateľku na plnenie. Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje
všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť

podľa ust § 2 ods. 2 písm. i) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov,prípadneporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje
rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu,
úrok a iné poplatky. Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku mesačnej splátky. Zmluva taktiež

neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť
to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako
dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej splátky, počte
splátok. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť

obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v súlade s ustanovením §
2 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 64,22 %
platnú ku dňu podpisu zmluvy. Podľa prílohy 2. ZoSÚ (2001) súd vyrátal RPMN daného revolvingového
úveru vo výške 68,79 %. RPMN, ktorú uvádza odporkyňa v Zmluve 64,22 % tak nie je správnou (v časti

6. Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere). Vzhľadom na uvedené súd posúdil predmetnú
zmluvu a považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a
bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že aj v prípade bezúročnosti a úveru bez poplatkov by sa žalovaná
nemohla domáhať zaplatenia sumy žiadnej dlžnej sumy od žalobkyne, nakoľko z karty klienta vyplýva,
že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 896,14 eur, hoci podľa zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý

úver vo výške 995,82 eur a žalobkyňa zaplatila sumu 1.825,20 eur, t. j. vyššiu sumu aká jej bola zo
strany žalovaného skutočne poskytnutá. Súčasťou sumy 995,82 eur bola suma 99,58 eur poskytnutá
podľa čl. 8 bod 8.1 zmluvy. Podľa uvedeného článku zmluvy (nie samostatného návrhu na uzavretie
zmluvy podľa bodu 5 a 6) mala byť predmetom dohoda o poskytnutí služieb spočívajúca v záväzku
veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu

v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a z toho vyplývajúci
záväzokdlžníkazaplatiťveriteľoviodplatuzaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplátok
úveru vo výške 99,58 eur za poskytnutie služby za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splátok revolvingu vo výške 54,37 eur. Uvedené zmluvné dojednanie, na základe ktorého dlžníčka
požiadala o možnosť odkladu splátok v súhrnnej výške splátok 153,95 eur, vo vzťahu ku ktorej zaplatila

odplatu 99,58 eur, považuje za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 v spojení s § 39 O.z.
Keďže fakticky bola žalobkyni poskytnutá suma 896,14 eur, sadzba RPMN bola určená v neprospech
dlžníka aj z toho dôvodu ako už bolo vyššie uvedené, považoval súd prvej inštancie poskytnutý úver
za bezodplatný a bez poplatkov.

4. Z takto zisteného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie predovšetkým uzavrel, že
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že zmluvná pokuta dojednaná v zmluve o
revolvingovom úvere uzatvorená dňa 19. novembra 2009 medzi žalobkyňou a žalovanou je neplatná
v časti, v ktorej bola dohodnutá odplata za poskytnutý úver prevyšujúca sumu 100 eur. Konštatoval,
že právna skutočnosť sa od 1. júla 2016 určuje len v prípadoch stanovených zákonom, čo nie je tento

prípad, ale ide napr. o žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, čo stanovuje § 711 O.z., atď. Od
účinnosti nových procesných predpisov sa zvýraznila, avšak aj v minulosti platná zásada (vyjadrená
v § 80 zákona č. 99/1963 Zb.), že určovacia žaloba pri určení práva musí mať naliehavý právny
záujem, inak sa žaloba zamietne. Pričom žaloba o určenie právnej skutočnosti už nie je vôbec pouvedenom termíne možná s výnimkou zákonom určených možností, tak ako súd uviedol vyššie. Súd
konštatuje, že tak ako je formulovaný tento žalobný petit, ide o určenie právnej skutočnosti. Súd však
vychádza zo znenia prechodných ustanovení uvedených v ods. 45, a preto skúmal naliehavý právny

záujem aj pri požadovanom určení, keďže žaloba bola podaná pred účinnosťou uvedených predpisov,
a preto skúmal naliehavosť právneho záujmu aj pri žalobným návrhom požadovanom určení právnej
skutočnosti. Súd má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to z
viacerých dôvodov. Prvým je ten, že žaloba musí slúžiť potrebám praktického života a výsledkom žaloby
nemá byť prípadné ďalšie súdne konanie o zaplatenie pohľadávky, prípadne žaloba o určenie výšky dlhu

žalobkyni voči žalovanému, ale určovacia žaloba musí odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi a
zabezpečiť konečné vyriešenie vzájomného sporu. Žaloba tak ako bola podaná žalobkyňou neodstráni
právnu neistotu a ani nezabráni ďalším súdnym sporom, t.j. neslúži praktickému životu, ale bola by
len právnym výrokom, ktorý nemá bez ďalšieho, právny význam v reálnom živote, nakoľko platnosť/
neplatnosť právneho úkonu sa takmer vždy skúma len ako predbežná právna otázka, ktorej posúdenie
má význam v reálnom konaní s hmatateľným právnym výsledkom, napr. v žalobe o zaplatenie sumy.

Otázku riešenú v tomto konaní možno posúdiť ako predbežnú otázku v iných súdnych konaniach. Len
výnimočne má určovací výrok možnosť prejsť testom naliehavosti právneho záujmu, napr. v žalobe o
určenie vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti, alebo v konaní o určenie, že dlh je v určitej
výške, kde vyslovený určovací výrok odstráni právnu neistotu. Súd konštatuje, že napr. v žalobe o
neplatnosť kúpnej zmluvy taktiež absentuje naliehavý právny záujem, lebo po takomto výroku nie je

vyriešený základný vzťah a problém účastníkov, na to je potrebný práve určovací výrok, že niekto
je vlastníkom niečoho. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že nie je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje
na rozsiahlu judikatúru v oblasti naliehavosti právneho záujmu, pričom spomenie aspoň rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 460/2013, z ktorého súd cituje: „Ak právna otázka má

povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý
právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky“. Zákonodarca nastavil tieto podmienky tak,
pričom rozhodovacia prax sa s nimi stotožnila v záujme predchádzaniu určovania žalôb bez praktického
významu, ktoré by neúmerne zaťažovali súdy a nemali by praktický význam, pričom by nič neriešili, ale
viedli k ďalším sporom (ak by uvedené žaloby boli možné - prípustné, súdny systém by bol preťažený

žalobami bez významu, ako je pri takto formulovanom petite táto žaloba. Pre predstavu, súd uvedie
napr. absurdnú žalobu „že dňa toho a toho v Trnave pršalo“ skutočnosť je to síce pravdivá, ale nemá
žiadny právny význam, a preto súd o takýchto žalobách nerozhoduje a tieto zamieta, resp. v rámci novej
právnej úpravy vyzýva na ich späťvzatie a až keď nie sú vzaté späť, tak ich zamietne.

5. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáhala zmeny tohto rozsudku a to vyhovením jej žalobe a
určením, že zmluvná pokuta dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere uzatvorená dňa 19. novembra
2009 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná v časti, v ktorej bola dohodnutá odplata za poskytnutý
úverprevyšujúcasumu100eur.Zároveňvodvolaníuviedla,žesadomáhauloženiapovinnostižalovanej
zaplatiť jej sumu 729,52 eur (pozn.: v základnom konaní žalobkyňa neurobila predmetom jej žalobného

nároku aj uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť jej 729,52 eur a príslušenstvo titulom bezdôvodného
obohatenia) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a uloženia povinnosti žalovanej nahradiť jej trovy
konania. Uviedla, že na svojej žalobe naďalej trvá, sám súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška
odplaty za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi a keďže už úver zaplatila v celkovej výške
1.825 eur, nie je ochotná platiť žalovanej trovy konania. Poukázala na to, aby súd prihliadol na body 42,

43 a 44 rozsudku súdu prvej inštancie zo 6. júna 2017.

6. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu prostredníctvom splnomocnenkyne v tom smere, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, preto žiada aby ho odvolací súd potvrdil a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť jej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C.s.p.), ako aj predchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti

(§ 380 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. záväzný skutkový stav
zistený súdom prvej inštancie, ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazovhodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C.s.p. a je v podstate len reprodukciou listín,
medzi ktorými neboli rozpory a ktorých pravosť a pravdivosť v konaní nebola spochybnená.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvná
pokuta dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere uzatvorená dňa 19. novembra 2009 medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná v časti, v ktorej bola dohodnutá odplata za poskytnutý úver
prevyšujúca sumu 100 eur.

10. Súd prvej inštancie mal v súlade s názorom krajského súdu predovšetkým posúdiť, či žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to bez ohľadu na závery ku ktorým dospel a ktoré
sú uvedené v bodoch 42 až 46 rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko len ak je daný naliehavý právny
záujem má zmysel v konaní skúmať ďalšie skutočnosti.

11. Právna skutočnosť sa od 1. júla 2016 určuje len v prípadoch stanovených zákonom, čo nie je tento
prípad, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie, s ktorým treba súhlasiť aj v tom, že od účinnosti
nového procesného predpisu t. j. C.s.p. sa zvýraznila aj v minulosti platná zásada (vyjadrená v § 80
zákona č. 99/1963 Zb.), že na určovacej žalobe pri určení práva musí byť naliehavý právny záujem,
inak sa žaloba zamietne. Žaloba o určenie právnej skutočnosti už nie je vôbec po uvedenom termíne

možnásvýnimkouzákonomurčenýchmožností.Podľa§137písm.c)C.s.p.sažaloboumožnodomáhať
určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne podľa § 137 písm. d) C.s.p. sa možno domáhať aj určenia
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Napriek tomu, že dôvodová správa k C.s.p.
naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle

§ 137 písm. d) C.s.p., treba s týmto názorom nesúhlasiť. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa v
doterajšej doktríne (porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel.
Bratislava : Osveta 1959, s. 607) i judikatúre (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 187/2016) vždy
považovali za žaloby o určenie, že tu ,,nie je právny vzťah“ založený takýmto úkonom. Napokon platnosť,
resp. neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale právnym hodnotením (následkov)

určitej skutočnosti. Preto odvolací súd považuje žalobu o určenie, že zmluvná pokuta dojednaná v
zmluve o revolvingovom úvere uzatvorená dňa 19.11.2009 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná v
časti, v ktorej bola dohodnutá odplata za poskytnutý úver prevyšujúca sumu 100 eur, za žalobu o určenie
čiastočnej neplatnosti tejto zmluvy, teda o určenie, že tu (čiastočne) nie je právo založené takýmto
právnym úkonom. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. sa však určenia, že tu právny vzťah je alebo nie je, možno

domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa v čase podania žaloby netvrdila,
že by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu a že by ho nebola povinná preukazovať
(§ 137 písm. c/ C.s.p., časť za bodkočiarkou).

12. Z už citovaného § 137 písm. c) C.s.p. vyplýva, že naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak

vyplýva z osobitného právneho predpisu. Podľa odvolacieho súdu však citované ustanovenie nemožno
vykladať tak, že tento naliehavý právny záujem je tu daný vždy, ak určitý právny predpis len spomína
možnosť podať určovaciu žalobu. Vyplýva to predovšetkým z rozdielnej formulácie § 137 písm. c) a d)
C.s.p. - kým žaloba o určenie právnej skutočnosti je prípustná všade tam, kde to právo pripúšťa (bez
potreby dokazovať ďalšie podmienky), pri žalobe o určenie, že tu právo je alebo nie je, vyžaduje zákon

výslovne to, aby z osobitného predpisu vyplýval „naliehavý právny záujem“. Z osobitného predpisu teda
musí vyplývať taká úprava použitia určovacej žaloby, že práve prostredníctvom určenia určitého práva
sa vyrieši sporná situácia predpokladaná v danom právnom predpise. Inak povedané, určitý právny
predpis musí vyslovene predvídať, že na riešenie určitej situácie je nevyhnutné podať určovaciu žalobu a
výsledok konania o nej bude mať priamy vplyv na vyriešenie danej situácie. Typickým takýmto prípadom

je napr. žaloba o určenie dedičského práva podľa § 194 C.m.p. (pretože jej predmetom je - napriek
zvláštne formulovanému § 194 ods. 1 C.s.p. - otázka, komu patrí dedičské právo po poručiteľovi). Z §
194 C.m.p. je totiž zrejmé, že táto žaloba je zákonom predpokladaným prostriedkom k vyriešeniu sporu
o dedičské právo v konaní o dedičstve a na jej vyriešení závisí ďalší postup konania o dedičstve (§ 194
ods. 2 C.m.p.). Ďalším takýmto prípadom sú napr. žaloby o určenie pohľadávky podľa § 32 zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, kde z § 32 ods. 9 a 18 cit. zák. zreteľne vyplýva, že práve
takáto určovacia žaloba je zákonom predpokladaným prostriedkom riešenia sporu medzi veriteľom a
správcom o to, či prihlásená pohľadávka bude uspokojovaná z výťažku konkurzu alebo nie a jej výsledok
jepreriešenietohtosporukľúčové.Vtýchtoprípadochzpríslušnéhoprávnehopredpisuvždyvyplýva,žeurčovacia žaloba tu rieši na riešenie konkrétneho sporu vzniknutého v určitej situácii a na jeho vyriešenie
je vhodným a účinným prostriedkom, pretože iná žaloba by prichádzala do úvahy len ťažko. Z § 3 ods. 11
zákona č. 258/2001 Z. z. však žiaden takýto následok nevyplýva. Nemožno z neho vyvodiť, že by žaloba

o určenie, že ak odplata za poskytnutie úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády, mala slúžiť
na riešenie určitého konkrétneho sporu predpokladaného v tomto zákone a že od jeho riešenia by podľa
tohto zákona mal priamo závisieť postup iného orgánu alebo strán. Ako už bolo uvedené, citované
ustanovenie len všeobecne zmieňuje možnosť spotrebiteľa takúto žalobu podať. Podľa odvolacieho
súdu je však vo všeobecnosti ťažko predstaviteľné, že by zákonodarca takýmto spôsobom vystavil

všetkým spotrebiteľom „bianco šek“ na to, aby sa mohli domáhať žalobou takéhoto určenia, a to bez
ohľadu na to, či by takéto určenie bolo účelné alebo nie, či by mohlo mať pre spotrebiteľa alebo pre
jeho právny vzťah k veriteľovi akýkoľvek iný význam presahujúci samotnú deklaráciu toho, že odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády. Takýto výklad by
totiž súdom uložil povinnosť rozhodovať v čisto akademických sporoch, ktoré majú len minimálny alebo
dokonca žiaden význam pre skutočný právny život.

13. Vychádzajúc z uvedeného tak treba uzavrieť, že ustanovenie § 3 ods. 11 zákona č. 258/2001
Z.z. nezakladá bez ďalšieho naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v rozsahu, v ktorom odplata presahuje výšku ustanovenú nariadením vlády
vydaným podľa § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. Na základe § 137 písm. c) časti pred bodkočiarkou

C.s.p. tak žalobkyňa bola povinná tvrdiť a dokázať naliehavý právny záujem na takomto určení.
Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný

v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porov. R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou
predídežalobenaplnenie(porov.R24/1995).Trebasúhlasiťsosúdomprvejinštancie,žezanedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah

účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie
NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená
vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je
(nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp.

zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011 ).

14. V tu prerokúvanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že maximálna výška odplaty bola v
rozpore s § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. čo by za predpokladu naliehavého právneho záujmu
odôvodňovalo určenie, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú

nariadením vlády, preto je v rozsahu prevyšujúcom výšku ustanovenú nariadením vlády neplatná.
Žalobkyni nebránilo nič, aby podala žalobu na plnenie, kde by sa domáhala zaplatenia sumy, ktorá
prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády, ktorú zaplatila žalovanej a to titulom bezdôvodného
obohatenia. Pretože sa žalobkyňa v základnom konaní domáhala určenia neplatnosti časti revolvingovej
zmluvy, nemohol odvolací súd v zmysle jej odvolacieho návrhu ,,uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť jej

729,52 eur“, tzn. rozhodovať o prisúdení niečoho iného než čo žiadala v základnom konaní (§ 216
ods. 1 C.s.p.) a čo v základnom konaní neurobila predmetom jej žalobného nároku, t.j. aj uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 729,52 eur a príslušenstvo titulom bezdôvodného obohatenia.
Keďže naliehavý právny záujem ako bolo vyššie konštatované nebol daný, odvolací súd sa vecnou
stránkou podaného určovacieho návrhu ďalej nezaoberal (II. ÚS 137/2008).

15. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a to vrátane závislého výroku o trovách konania.

16. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods.

1 C.s.p. jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná má preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.