Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218205099
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218205099.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobcu: L. J., nar. X. I. XXXX,
trvalo bytom R. XXXXX/XX, T.-H. T., proti žalovanej: A. S., nar. XX. F. XXXX, trvalo bytom W. XXX,
zastúpenej advokátkou: JUDr. Dagmar Danóciová, Hodálova 2, 949 01 Nitra, IČO: 42046262, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská

Streda z 18. decembra 2018 č. k. 20C/61/2018-14, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh (žalobcu) smerujúci voči E. D., nar. X. I. XXXX,

bytom M. č. XXX, na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať s bytom č.
X na X. poschodí bytového domu súp. č. XX, zapísanom na LV č. XXXX Okresného úradu Dunajská
Streda pre k. ú. R., obec R., okres Dunajská Streda, a podielom 3684/100000 na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu, zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Vecne dôvodil, že návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2018 sa žalobca domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd až do skončenia konania o veci samej (ktorú nešpecifikoval)
zakázal „novému vlastníkovi“ akýmkoľvek spôsobom nakladať s vyššie uvedenou nehnuteľnosťou (ďalej
aj „byt“). Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná (sestra žalobcu) na základe generálneho
plnomocenstva zo 7.9.2018 prostredníctvom realitnej kancelárie nezákonne predala byt vo vlastníctve
ichmatkykupujúcemuE.D.,nar.X.X.XXXX(tretiaosoba).Návrhnavkladvlastníckehoprávadokatastra

nehnuteľností bol podaný 14.11.2018 pod č. V 8727/18. Žalovaná predaj uskutočnila napriek tomu, že si
bola vedomá nepriaznivého zdravotného stavu matky, trpiacej organickou poruchou s bludmi, poruchami
vnímania a súdnosti, ťažšou výbavnosťou pamäti a zmenami CNS. Dňa 3.12.2018 žalobca doručil súdu
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, ktorou sa domáha určenia neplatnosti „GP zo dňa 7.9.2018 ...,
na základe ktorého vznikli ďalšie právne kroky a zmluvné vzťahy, ktoré boli následne zapísané na
Katastrálnom úrade v Dunajskej Strede na LV č. XXXX ...“; konanie sa vedie pod sp. zn. 20C/63/2018.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podala osoba, ktorej toto oprávnenie nevyplýva z hmotného práva. Žalobca nie je účastníkom žiadneho
z právnych vzťahov, ktoré by mali byť navrhovaným neodkladným opatrením dotknuté; najmä nie je
tvrdeným vlastníkom nehnuteľnosti, ani stranou kúpnej zmluvy. Nie je teda aktívne legitimovaný na
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie poznamenal, že ku dňu
jeho rozhodovania bola v katastri nehnuteľností ako vlastník stále zapísaná pôvodná vlastníčka (matka

žalobcu a žalovanej); ak by aj boli dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, toto by bolonevykonateľné až do momentu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, ak
k nemu dôjde.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca, so zjavným návrhom
na jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca má za to, že
odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie nie je presné, nakoľko žalobca sa účastníkom konania cíti
byť, a to z dôvodu, že je synom predávajúcej, ktorej byt bol predaný, podľa jeho zistení protizákonne.
Konanie žalovanej bolo nečestné, ich matka nie je v stave aby bola schopná o veciach sama rozhodovať

a práve ona sa žalobcovi na tento pofidérny predaj posťažovala. K predaju bytu bola zneužitá a donútená
konaním žalovanej, dôkazy o tom žalobca použije pri pojednávaní v tejto veci.

3. Žalovaná navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdiť. V danom prípade ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, pretože žalobca nie je aktívne
legitimovaný, nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ani stranou kúpnej zmluvy. Žalovaná poprela

tvrdeniažalobcu,žezneužilazdravotnýstavmatkyažejudonútilakuzavretiukúpnejzmluvy.Matkabýva
s ňou v spoločnej domácnosti, žalovaná sa o ňu riadne stará, zabezpečuje všetky jej potreby, platí všetky
poplatky spojené s bytom, ktorého je matka vlastníčkou. Matka kúpnu zmluvu podpísala dobrovoľne a
podpis na kúpnej zmluve úradne osvedčila pri plnom duševnom zdraví. Žalobu vo veci samej (o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy) vzal žalobca späť v celom rozsahu. Poukázala aj na formálne nedostatky

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, petit návrhu je nesprávny a nevykonateľný, v návrhu ani
petitenieješpecifikovanéoakérozhodnutievovecisamejide,ktobybolistranysporuapredmetkonania
vo veci samej, pričom poukázala na to, že žalobca vzal žalobu v konaní sp. zn. 20C/63/2018 ako žalobca
v celom rozsahu späť. Žalobca skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasne upraviť pomery
medzi stranami neosvedčil, v návrhu neuviedol skutočnosti, ktoré by aspoň odôvodňovali potrebu

neodkladnej úpravy pomerov. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že odvolanie podal z dôvodu nezákonného predaja bytu t.
č. už zosnulej matky, ktorého sa dopustila žalovaná. Je pravdou, že v tomto spore už nemal úmysel
pokračovať, no žiaľ situácia sa od 28.1.2019 do 17.3.2019 tak výrazne a dramaticky zmenila, že aj

napriek jeho vážnym zdravotným problémom (kvôli ktorým je plným invalidným dôchodcom, čaká na
operáciu mozgu) sa žalobca rozhodol dotiahnuť túto záležitosť súdnou cestou do úspešného konca.
Nakoľko žalovaná neustále zavádza, klame, je žalobca nútený reagovať vyjadrením, že na odvolaní trvá.
Na Okresný súd Dunajská Streda doručí budúci týždeň novú žalobu, v tom istom spore, ktorú rozšíri o
niekoľko skutočností, ktorých sa žalovaná dopustila do doby späťvzatia jeho prvej žaloby, a to do doby

úmrtia ich milovanej matky. Nakoľko nepochybuje o úspešnosti novej žaloby, tak pokiaľ by odvolací súd
rozhodol o jeho odvolaní v jeho prospech, tak žiada aby bol predmetný byt zahrnutý do dedičského
konania po zosnulej matke (po právoplatnom rozhodnutí vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy).
Nemá vedomosť o tom, že by ho matka vydedila, zistil čo všetko žalovaná stihla napáchať za necelé dva
roky čo nebol v kontakte s matkou, ale aj to len kvôli jej správaniu a konaniam, ktoré neustále podnikala,

tak sa rozhodol vo veci opätovne konať.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po

skonštatovaní,žeodvolanieobsahujezákonomstanovenénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale neboli v konaní zistené (§ 380 ods. 2
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci

žalobcom navrhované neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť

pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo
bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo
iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava

sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím
konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.
V predmetnej veci súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti zákazu nakladať s
nehnuteľnosťou tretej osobe.
Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby

využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž
obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu
k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 1106 s.).
Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda

nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
Je zrejmé, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti tretej osobe (zákazu nehnuteľnosť predať,
darovať, zapožičať, prenajať, zaťažiť ju záložným právom) s odôvodením, že došlo k nezákonnému
predaju bytu matky strán (žalobcu a žalovanej). Nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe

nemožno vylúčiť ani podľa platnej právnej úpravy CSP, tak ako to pôvodne predpokladalo ustanovenie
§ 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Trnave z 26.4.2017 sp. zn. 10Co/101/2017).
Takýmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu
k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Ako vyplýva z § 123 O.z.

(Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), právo nakladať s predmetom
vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom
je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, či už dvojstranných (kúpna
zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena,
atď.), alebo jednostranných (napr. závet). Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje

základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Nariadením
neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do
základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy
SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 ÚstavySR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z
daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom
proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na

dosiahnutie sledovaného účelu.
Žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Možno teda konštatovať, že k hodnovernému
osvedčeniu nároku žalobcu vo veci samej, ktorému by sa mala poskytnúť procesná ochrana, nedošlo.
Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie

a pre dôvodnosť a trvanie chráneného nároku postačí, ak je osvedčený, nie preukázaný. Žalobca však
neosvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku.
Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcu je povinnosť označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej
povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.
Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním. Bez

hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a
naliehavá, nemôže obstáť.
Je potrebné uviesť, že CSP ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné
pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie. Osobitný význam má § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej

správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj
pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že
nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však to, aby svoje
rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliada (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1119
s.).
V danej veci je nepochybné, že kupujúci (ako tretia osoba) v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti (viď LV č. XXXX
pre k. ú. R.). Kupujúci v tom čase nemal oprávnenie disponovať s nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie

preto správne poukázal na túto skutočnosť. Aj z uvedeného dôvodu nebolo možné návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Tejto skutočnosti si bol vedomý samotný žalobca, ktorý
vo svojom návrhu žiadal uložiť zákaz nakladať s nehnuteľnosťou kupujúcemu, ak už bude zapísaný v
katastri nehnuteľností ako nový vlastník predmetného bytu.

8. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením
správne návrh žalobcu zamietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)