Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. november 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712206084
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712206084.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcov: 1/ I. G.,

S.. E., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, 2/ D. G., F.. XX.XX.XXXX, T. P.
Č.. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, obaja zastúpení: Mgr. Juraj Berčo, advokát, Zimná 59, 052 01
Spišská Nová Ves proti žalovanej: I. E., S.. E., F.. XX.XX.XXXX, T. A.. J. XXXX/XX, XXX XX H., štátny
občan SR, zastúpenej: JUDr. Oľga Lišková, advokátka, Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2012 domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. P. a to
pozemku parcela č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2, pozemku parcela
C-KN XXXX/XX- orná pôda o výmere 96 m2 a pozemku parcela C-KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere
269 m2 v celosti. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalovaná je toho času vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k.
ú. P. a to pozemkom parcela č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2,
parcela C-KN XXXX/XX- orná pôda o výmere 96 m2 a parcela C-KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere
269 m2. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudla darovacou zmluvou vedenou Správou
katastra H. pod č. R. XXXX/XXXX, ktorej účinky nastali dňa 28.04.2009, od svojej mamy I. E., S.. K.,
F.. XX.XX.XXXX, ktorá je zároveň mamou žalobkyne 1. I. E., mama žalobkyne 1 a žalovanej vlastnícke

právo k týmto pozemkom nadobudla titulom vydržania, o čom vyhotovila notárka Mgr. Oľga Piskoríková
notársku zápisnicu. I. E. pri spísaní Osvedčenia o vydržaní opomenula niekoľko podstatných právnych
skutočností, ktoré podľa názoru žalobcov robia osvedčenie o vydržaní absolútne neplatným právnym
úkonom.
Ako je uvedené v samotnom osvedčení, tieto pozemky sú tzv. domovými parcelami, teda buď na nich
je priamo postavená stavba, rodinný dom súp. č. XXX na parcele C-KN č. XXXX/XX alebo sú priľahlými
pozemkami k tejto parcele a užívajú sa ako dvor k rodinnému domu súp. č. XXX. Vlastníkmi rodinného

domu súp. č. XXX boli najneskôr od roku 1999 zapísaní aj na liste vlastníctva č. XXX žalobcovia, pričom
toto vlastníctvo nadobudli na základe potvrdenia o pridelení súpisného čísla po tom, čo im bol darovaný
práve I. E. a jej dnes už nebohým manželom D. E.. Práve žalobcovia minimálne od roku 1999 užívali
rodinný dom súp. č. XXX spolu s priľahlými pozemkami ako svoj vlastný a teda práve oni vydržanímnadobudli vlastnícke právo k týmto pozemkom. Na základe listiny o pridelení súpisného čísla zo dňa
22.01.1999 bol podaný na Správu katastra v H. návrh na záznam, ktorým boli žalobcovia zapísaní ako
vlastníci rodinného domu súp. č. XXX.

Žalovaná podľa názoru žalobcov zneužila vek I. E., presvedčila ju o potrebe spísania notárskej zápisnice
o vydržaní, aby následne I. E. obratom darovala tieto nehnuteľnosti žalovanej. Pritom práve žalobcovia
venovali svoje celoživotné úspory a námahu do rodinného domu súp. č. XXX s priľahlými pozemkami,
pretože sa ešte za života otca D. E. dohodli s rodičmi žalobkyne 1, že dom aj pozemky budú patriť
výlučne im. Žalovaná sa o dom ani o pozemky nijak nestarala, nejavila o nich žiadny záujem. Jej jediným

záujmom podľa žalobcov je tieto nehnuteľnosti speňažiť a mať z nich majetkový prospech. Potvrdením
tohto je aj skutočnosť, že v dedičskom konaní po neb. D. E., otcovi žalobkyne 1 a žalovanej, ktorého
účastníkom okrem nich bola aj I. E., vdova po nebohom D. E., žiaden z účastníkov nepožadoval poňať
do dedičstva jednak rodinný dom súp. č. XXX a jednak domové parcely. Všetky strany akceptovali, že
tieto nehnuteľnosti v danom čase vlastnia žalobcovia. Žalobcovia platili až do roku 2009 daň z domovej
parcely, ktorá v tom čase bola známa o výmere 499 m2. Žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemali

žiadny záujem o úhradu dane z nehnuteľnosti z týchto parciel. Preto nemôže byť pravdivé prehlásenie
pani I. E. o tom, že po smrti manžela sama užívala tieto pozemky a nikto sa nedomáhal ich vlastníctva
alebo vydania. Ako doklad pripojili žalobcovia platobný výmer Obce P. za rok 2009. Zároveň k žalobe
pripojili aj geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenia práv k nehnuteľnostiam, ktorý vyhotovila
dňa 15.12.1998 O.. L. J.. Geometrický plán a vlastnícke práva z neho vyplývajúce však neboli v danom

čase zapísané do katastra nehnuteľnosti. Až v roku 2009 právna predchodkyňa žalovanej použila základ
práve z tohto geometrického plánu, kde však už ako vlastník figuruje ona. Ďalej žalobcovia predložili
ako dôkaz Zmluvu o dielo č. XX/XX, kde objednávateľom zhotovenia plynovej prípojky je žalobca 2.
Plynová prípojka prechádza cez pozemok - parcelu C-KN č. XXXX/XX. Cenu za dielo hradili žalobcovia.
Stavebníkmi plynovej prípojky cez parcelu C-KN č. XXXX/XX boli práve žalobcovia. Z uvedeného je

zrejmé,žeI.E.zamlčalapodstatnéskutočnostioužívanídanýchpozemkovaobišlatakprávožalobcovk
týmto pozemkom. Vyhlásenie o vydržaní vo forme notárskej zápisnice tak nemôže byť platným právnym
úkonom, keďže obchádza zákon v tom zmysle že vlastníkmi týchto parciel mali byť žalobcovia. Ďalším
samostatným dôvodom, pre ktorý musí byť vyhlásenie o vydržaní vykonané právnou predchodkyňou
žalovanej neplatné je skutočnosť, že absolútne opomína práva dedičov po neb. D. E., medzi ktorých

patrí aj žalobkyňa 1. Naliehavý právny záujem vidia v tom, že opísaným konaním jednak žalovanej a jej
právnej predchodkyne nastal skutkový stav, kedy žalobcovia prišli o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré predtým nadobudli vydržaním.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní a žalovaná nie je

pasívnelegitimovaná,nakoľkovdobrejvierenadobudlanehnuteľnostidaromodsvojejmatky.Poukázala
na konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/158/2008 a 21C/70/2010. Tvrdenia žalobcov
nie sú pravdivé, zamlčujú dôležité právne skutočnosti, nakoľko v súdnom spore vedenom pod sp. zn.
13C/158/2008boloprávoplatnerozhodnuté,žeI.T.E.,darkyňapozemkov,jespoluvlastníčkourodinného
domu súp. č. XXX v obci P. a to v jednej polovici k celku a o druhú polovicu rodinného domu je vedený

na tomto súde spor pod sp. zn. 21C/70/2010. V právoplatne skončenom spore bolo preukázané, že
žalobcovia si svojvoľne dali zapísať predmetný rodinný dom do svojho bezpodielového spoluvlastníctva,
ako aj sami uvádzajú, na základe listiny o pridelení súpisného čísla. Z uvedeného súdneho spisu tiež
vyplýva, že žalobcovia neboli v ničom dobromyseľní, nekalým spôsobom pripravili rodičov žalobkyne 1
o rodinný dom, ktorý rodičia svojpomocne postavili ešte v roku 1962 samozrejme bez účasti žalobcov.

Rovnako nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov, že až do roku 2009 oni platili dane z pozemkov, o čom
prikladajú platobný výmer obce P. č. XXX/XXXX. I. E. platila dane z pozemkov až do roku 2008, v roku
2009 bol platobný výmer vystavený na meno žalobcov, nakoľko boli v KN zapísaní ako vlastníci stavby
súp. č. XXX, ktorá je na pozemkoch postavená. Od roku 2010 platí dane žalovaná, nakoľko ona je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Poukázala na notársku zápisnicu notárky Mgr. Oľgy Piskoríkovej,

ku ktorej bol predložený geometrický plán č. XX/XXXX, listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX I. XXX,
vedené pre k. ú. P., vyjadrenie obce P., prehlásenie dotknutých spoluvlastníkov a právnych nástupcov.
Žalobcovia si ani v doterajších súdnych sporoch nikdy neuplatňovali vlastníctvo aj k pozemkom, na
ktorých je rodinný dom postavený. Vo vzťahu k žalobcom nie je splnená ani jedna zákonná podmienka
vydržania. V žalobe úmyselne neuvádzajú, kedy boli ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu

súp. č. XXX v obci P. zapísaní do KN, uvádzajú iba rok 1999. Návrh na zápis bol podaný dňa 15.01.1999
a listina o určení súpisného čísla bola vydaná až dňa 22.01.1999. Pritom už dňa 23.07.2008 podala I.
E. na súd určovaciu žalobu o určenie vlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX v obci P.. Poukázala
na čestné prehlásenie I. E. zo dňa 12.06.2008. Čestné prehlásenie bolo napísané po márnej žiadosti I.E. voči žalobcom o zrušenie neoprávneného zápisu vlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX v obci
P.. Žalobcovia neboli v žiadnom prípade dobromyseľní, ak až do roku 2007 zamlčovali I. E., že už v roku
1999 si bez jej vedomia a vedomia jej manžela dali zapísať vlastníctvo rodinného domu, pričom dokonca

obecnému úradu žalobca 2 uviedol, že vlastníkom rodinného domu je žalobca 2 a manželka žalobkyňa
1 a že dom bol postavený v roku 1969, pričom rodinný dom bol postavený už v roku 1962.

4. Uznesením 21C/63/2012 - 45 zo dňa 20.09.2012 súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/70/2010. Krajský

súd v Prešove uznesením 18Co/120/2012 - 52 zo dňa 29.11.2012 predmetné uznesenie potvrdil.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovanej, prednesom právnych zástupcov sporových
strán, výsluchom ďalej uvedených svedkov a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Žalobkyňa 1 na pojednávaniach uviedla, že s manželom sa vzali v roku 1969. Dom ešte nebol

dokončený, taktiež aj pozemky boli provizórne urobené. Od roku 1969 keď tam bývali až po 70. roky
pracovali s manželom a jeho bratom na tých pozemkoch. Na pozemku postavili hospodárske budovy,
kde použili aj materiál, ktorý si plánovali na novostavbu. Vtedy im rodičia povedali, aby nevymýšľali, že
im pomáhajú, takže neboli proti hospodárskym budovám. Keď sa v roku 1998 začala v P. plynofikácia,
tak im rodičia povedali, nech zavolajú p. J.Ú., aby im vymerala pozemky, bolo to s ich súhlasom, ešte

aj otec ju tam usmerňoval ako má zamerať pozemky. Postupne žalobcovia pozemok zveľaďovali, robili
ploty, urobili sa chodníky od domu až k hospodárskej budove. Potom tam vysadili ovocné stromy a kríky.
Cezcelýpozemoksavykopalkanálnavedenieelektriny,keďževhospodárskejbudovenebola.Vrokoch
cca 1976 - 1977 postavili garáž na pozemku. Potom manžel postavil veľkú železnú bránu, postavil tam
udiareň, na prášenie kobercov rebrinu a taktiež stĺpy na vešanie prádla. Bola vykopaná šachta a kopal

sa kanál na prívod z WC do šachty, čo robili tiež oni. Na pozemku vpredu urobil bráničku, aj záhradku
okolo domu.
V odpovedia na otázky žalobkyňa 1 uviedla, že si myslia, že sú vlastníkmi pozemkov na základe toho,
že si dali vytvoriť geometrický plán s ich súhlasom v roku 1998 a rodičia nemali námietky, že stavali a
že robili na týchto pozemkoch. Pestovali tam ešte aj zeleninu a zemiaky. Pri sadení zemiakov im mama

zo zdravotných dôvodov nepomáhala, mala problémy s nohami. Väčšinou pomáhali synovia. Od roku
1998 vznikli ohľadom užívania pozemkov nezhody a to na základe toho, že manžel dostal peniaze a
odvtedy to matku zmenilo, nastal zlom a začali hádky. Manžel dostal asi v roku 2007 peniaze a hneď si
kúpili auto. Sestra im bola na šesťdesiatke a vznikol spor medzi nimi a sestrou, že ju nevyplatili a že
si kúpili auto. Až od tohto roku začalo naliehanie matky aby žalobcovia sestru vyplatili. Do roku 2007

nemal nikto žiadnu pripomienku, že užívajú nehnuteľnosti. Pracovali okolo rodinného domu stále. Na
majetku rodičov hospodárili od roku 1969, nie výlučne, ale ťažké práce robil manžel, pretože otec určite
nemohol vykonávať tieto práce. Mali aj brata D., ktorý v roku 2008 zomrel, niekedy ho zavolali, ale veľmi
málo. Rodičia nevládali pracovať, manžel chodil za mamu na družstvo pracovať. Bola vtedy v pracovnom
pomere v Š. vo R., E. I. R. H.. Bývali v P., v H.. Je jedno, kde mali trvalý pobyt.

Na ďalšom pojednávaní dodala, že pri tej plynofikácii to bolo skutočne tak, že keď ich zavolali rodičia,
otec vtedy ešte žil, že im ten dom dajú a že aby aj celú plynofikáciu hradili finančne. Nakoľko dovtedy
nebol dom zapísaný, aby starosta dal to na nich a že všetko budú oni hradiť. Keď sa žalobkyňa 1
starostu opýtala, čo k tomu treba, povedal, že netreba nič, lebo dom nebol napísaný na nikoho, nebolo to
vysporiadané. Tak to nechali tak. Celú plynofikáciu platili už oni a žili v tom, že je to ich až do dnešného

dňa. A starajú sa o všetko okolo hospodárskych budov aj pozemku. Predtým na pozemku sadili zeleninu
a zemiaky, ale teraz tam manžel kosí trávu pre zajace a hydinu. Takže starajú sa o pozemky aj naďalej,
akurát tam nepestujú zeleninu, ktorá sa dnes už dá kúpiť v obchode.

7. Žalobca 2 na pojednávaniach uviedol, že sa cítil ako vlastník už keď sa so žalobkyňou 1 zobrali v roku

1969, pretože od toho roku rodičia sľubovali, že im to nechajú a že to bude ich. Dom nebol dokončený,
pozemky neobrobené a všetky budovy na pozemkoch postavili oni a to v presvedčení, že tieto pozemky
budú ich. Na základe toho aj do toho investovali. V J. T. si mali postaviť dom, ale nebohý svokor aj
s manželkou mu povedali, že nech nestavia, že to bude ich. Materiál použil do domu. Nikdy neboli
problémy s tým, že tam stavali. Bolo im povedané, že ako si to urobia také to budú mať. Potom sa urobila

plynofikácia, osobne boli za nimi rodičia, či sú to ochotní zaplatiť, že to je aj tak ich. Zavolali starostu
lebo bol potrebný list vlastníctva, dom teda urobili na nich.
Na položené otázky žalobca 2 odpovedal, že pozemky na nich nenapísali preto, lebo neboli
vysporiadané. Boli aj za p. J., pretože obaja rodičia im hovorili, že si ich majú vysporiadať. Táto imvymerala pozemky, manželkini rodičia to nenamietali. Mama bola spracovaná p. E., teda ju presvedčila,
aby dala pozemky žalovanej, lebo jej tvrdila, že ju nevyplatili. Žalovaná od nich nikdy nepýtala peniaze
na vyplatenie.

Na ďalšom pojednávaní dodal, že od roku 1969 tam pracovali. Až v roku 1998 si ich rodičia zavolali, aj
neb.D.E.ajI.E.,abyurobiliplyn,žeimdávajúdomapozemky.Tietopozemkyeštenebolivysporiadané,
ani list vlastníctva nebol urobený. Dali to na žalobcov, zavolali si tam starostu, bol tam aj syn, obidvaja
rodičia. Povedali im, že keď urobia ten plyn, už dávno im to sľubovali, od roku 1969, ako sa s manželkou
zobrali. Porobili tam stavby, opravili dom, brány, bráničky, záhrady, odpady porobili, garáže postavili,

udiareň, septik, prívod vody, odpady na trikrát sa robili, chodníky sa vybetónovali spolu s nebohým
bratom. Ešte aj nebohému bratovi vraveli, že to bude patriť žalobcom. Kopali 30 m kanál na elektrické
vedenie do hospodárskej budovy a celkove na dome sa izby porobili, kúpeľne, stará kúpeľňa, nová,
komíny sa porobili, kuchyňa sa komplet urobila od podlahy, šachty robil žalobca 2 s bratom. Všetko sa
zmenilo v roku 2008.

8. Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že v roku 1969 bývala v rodinnom dome v P.. Rodinný dom bol
v tom čase urobený a obytný. Bývala tam do roku 1971, kým sa nevydala. Pozemky v tom čase užívali
aj jej nebohý brat aj s otcom, v tom čase bol brat mladý, otec robil na družstve a taktiež mama bola v
dobrom zdravotnom stave. Nemôže poprieť, žeby žalobcovia nepomáhali. Pozemok užívali mama, otec
a jej brat. Mama stále buď ráno alebo večer plela, pred prácou a po práci, keď robila na družstve.

Vodpovediachnaotázkyžalovanáuviedla,žeodroku1969bolarečodome,aležepozemkyokolodomu
patria žalobcom, o tom reč nebola, lebo neboli vybavené. Rodičia sa nevyjadrovali, že by pozemky patrili
žalobcom. Má vedomosť o tom, že bol vypracovaný geometrický plán p. J.. Dane za pozemky platila
mama. Myslí si, že je to správne, že len matka sa stala vlastníčkou. Plynofikáciu postavili žalobcovia,
ale financovala to matka, sestra vybrala peniaze.

Na ďalšom pojednávaní dodala, že žalobcovia sa zobrali v roku 1969, bývali u nich v P. v rodinnom dome.
Dom bol postavený, aj kúpeľňa bola urobená, len sa potom začalo robiť hore poschodie. Tu rozprávajú,
že robili, ale nepovedali, že kto platil stravu. Pretože mama, otec robili tiež, brat robil a žalobcovia chodili
len v sobotu. V sobotu prišli, kúsok popleli, pokosili trávu, trochu porobili. Aj ona chodila do P. pomáhať
cez víkendy, je pravda, že žalobcovia robili viac, lebo oni chodievali pravidelnejšie. To čo hovorí žalobca

2, to robili, ale treba povedať, že peniaze dávala mama a tiež tam robili aj mama, aj otec, aj brat. Aj teraz,
keď je mama pri sestre, tak napríklad jej tiež platí, aj žalovanej platila, myslí tým napr. aj veci súvisiace
so súdnymi spormi a podobne. Všetko si poplatila mama sama, teda dala peniaze jej a ona to poplatila.
Mama celý čas platila inkaso v P.. Bývali tam len 8 rokov a už sa začali súdiť, teda žalobkyňa 1 sa začala
súdiť, lebo oni dovtedy bývali v H.. Žalobkyňa 1/ jej povedala, keď sa rozprávali v P., že ešte 2 roky a

vydržali by to. To isté povedala aj mame. V roku 2015 prišla žalobkyňa 1 k mame a chcela od nej jeden z
týchto pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby, ale mama jej odmietla ten pozemok dať. Žalobcovia prišli
bývať do P. v roku 2001 po smrti otca. Žalobkyňa 1 bola opatrovateľka mamy, lebo mama má choré nohy,
takže je na vozíku. Brala za ňu aj opatrovateľské. Pozemky sú už niekoľko rokov žalovanej, pretože jej
ich dala mama, ale nemohli a nemôžu na tie pozemky vstúpiť, lebo ich tam nepustia. Takže napr. aj

prádlo museli ísť zavesiť k susedom na dvor.
Na záver žalovaná uviedla, že každý tu o niečom rozpráva a nepozerá na mamu. Mama má 92 rokov a
nemá kde bývať. Rodičia by ich v živote nevydedili tak, aby jeden dostal všetko a ostatní nič.

9. Svedok D. G. pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa 1 je jeho mama, žalobca 2 otec a žalovaná je mamina

sestra. Na sporných parcelách bývali jeho starí rodičia a oni pravidelne chodili do P.. Niekedy v P. bývali,
potom sa rodičia odsťahovali do H. a po rokoch sa vrátili naspäť do P.. Práce okolo domov a na týchto
parcelách, keď sa jednalo o nejaké ťažšie roboty, tie vykonávali oni. Netvrdí, že všetko, pretože tam
starí rodičia bývali, to je jasné. Ale keď im to zdravotný stav nedovoľoval, ťažšie práce sa naplánovali na
sobotu, keď to mohli robiť oni. Samozrejme, tie ľahšie práce si aj v priebehu týždňa vedeli urobiť starí

rodičia sami. Aj keď bývali ešte v H., tak napríklad vozili krmivo pre zvieratá aj v týždni. Potom už keď
bývali v P., tak sa už vykonávalo priamo. Keď sa robila plynofikácia v P., starý otec ešte žil, bolo to v roku
1998. Oni tam už bývali a prišiel starosta, ktorý chcel poriešiť, keď sa robí plyn, aby boli listy vlastníctva v
poriadku. Pýtal sa rodičov, čo s tým domom a všetkým, čo s tým súvisí, bude. Starí rodičia jednoznačne
povedali, že dom bude jeho rodičov, nech si to oni poriešia ako chcú. Podpísali sa nejaké listiny, začali

sa robiť prípojky, nejaké výmery, všetko na náklady jeho rodičov. Odvtedy tam boli a priebežne sa všetko
robilo. Aj čo sa týka hospodárstva, tam sa potom stromy, kríky menili, sadili. Pokiaľ ide o odchod rodičov
z P. C. H., to bol svedok ešte malý chlapec, takže presný rok uviesť nevie a vtedy rodičia sa odsťahovali
z P. C. H., ale definitívne po tom, keď sa robila tá prípojka, sa situácia obrátila a už ostali natrvalo v P..Po smrti starého otca v roku 2000 sa rodičia definitívne rozhodli, že sa vrátia z H. C. P.. Už si všetky
záležitosti ďalej zariaďovali rodičia, starí rodičia do toho už nezasahovali.
Na otázku, za akým účelom išli v roku 2001 bývať rodičia do P. svedok uviedol, že nie v roku 2001, išli

tam skôr, mama určite, lebo stará mama mala zlý zdravotný stav, tak už tam chodili. Svedok podnikal v
doprave, takže on tam bol definitívne ešte skôr ako rodičia, lebo tam parkoval aj s autami na dvore. Tak
sa to proste bralo, že hospodária. Lebo sa gazdovalo a len jeho rodičia pomáhali, keď sa gazdovalo,
aj čo sa týka prípravy dreva, krmiva, lebo to sa na ich autách vozilo. V hospodárskej budove sú stále
hospodárske zvieratá, hospodári tam jeho otec. Hospodárilo sa stále, aj v tom roku 2000, keď zomrel

starý otec. Nebol tam prihlásený na trvalý ani prechodný pobyt, ale fakticky tam býval.

10. Svedok Ľ. G. pri výsluchu uviedol, že žalobcovia sú jeho rodičia a žalovaná je sestra jeho mamy.
Starí rodičia celý život vraveli, že všetko bude patriť jeho rodičom. Chodili tam každý víkend, dvakrát
do týždňa, takže vedia najlepšie posúdiť, ako to tam fungovalo. Všetko čo bolo potrebné robiť, robili oni
traja, nikto iný tam nechodil. Ani jedna sestra, ani druhá sestra. Oni chodili len keď bolo treba gratulovať

alebo bola zabíjačka. Či išlo o odpady, plynofikáciu, všetko okolo domu robili oni. Čo si pamätá, tak od
mala tam chodili cez víkendy robiť.
V odpovediach na položené otázky svedok uviedol, že čo sa týka vlastníctva k pozemku okolo domu,
kde bývajú rodičia, pokiaľ vie, starí rodičia vždy vraveli, že toto bude patriť T. I. D., nech robia na tom ako
na svojom. Rodičia mali stavať dom a nestavali ho len preto, že starí rodičia povedali, že aby nestavali,

že toto bude ich dom. A všetok materiál čo bol pripravený na stavbu nového domu, sa použil do tohto
domu na prerábky. Okrem jeho mamy a dvoch dcér mali starí rodičia ešte syna. Starý otec tiež pomáhal,
robili spoločne. Na otázku, či syn D. nepomáhal pri dome, svedok uviedol, že boli rodina, robili všetci
spoločne. Ale čo sa týka jednej sestry, druhej sestry, nechodili pomáhať ich synovia. Vždy sa išlo niečo
robiť, keď prišli oni. Keď neprišli, nerobilo sa nič.

11. Svedok J. G. pri výsluchu uviedol, že žalobcovia sú jeho rodičia a žalovaná je jeho teta, mamina
sestra. Čo sa týka samotných parciel, záhrad, pozemkov k domu, čo si pamätá, pravidelne chodili do P.,
obhospodarovali pozemky, pomáhali pri budovaní chodníkov, robili sa šachty, kopal sa kanál na kábel
do stodoly, robili sa šachty v prednej časti pri dome, odpadová šachta, ploty. Taktiež sa podieľali na

orbe pozemkov, obrábaní tých pôd, sadení stromov, kríkov, chovali sa hospodárske zvieratá, budovala
sa hospodárska budova. Taký podiel na tom mal jeho otec, keďže bol zručný, fyzicky schopný a
samozrejme sa roky plánovalo, že sa bude stavať nový dom. Otec si zadovážil materiál. Neskôr starí
rodičia prehovárali jeho rodičov, aby nestavali nový dom, aby sa zveľaďoval radšej rodičovský dom v
P.. Samozrejme, postupom času otec investoval aj tam prostriedky, pomáhal mu jeho brat - murár, t. č.

nebohý. Oni ako deti postupne ako rástli, pomáhali rodičom aj starým rodičom. Choval sa hospodársky
dobytok, chodili pravidelne kosiť seno, zvážať seno. Mali autá, na ktorých zvážali seno, príp. drevo,
keďže sa kúri drevom v dome. Potom rezali, káľali to drevo a ukladali drevo pri dome v stodole. Tieto
činnosti vykonávali pravidelne, každú sobotu, podieľali sa v prípade potreby aj v týždni. Menšie práce si
urobiliajstarírodičia,keďžebolidoma,myslítýmľahšiepráce,lebonatieťažšieprácebolipripraveníoni.

Braliakofakt,žetamidú.Čižetamtrávilipiatok,sobotu,nedeľu,tedakaždývíkend,ešteajcezprázdniny.
Otec vozil krmivo z pivovaru, svedok chodil často šrotať. Maľovali, čistili ploty pravidelne. Hospodárska
budova sa obíjala doskami, zatepľovalo sa to, postupne sa to stále opravovalo, zveľaďovali, stavali sa
kurníky, otec zrekonštruoval maštaľ, keďže sa choval hovädzí dobytok, ošípané. Neskôr mali aj kone.
A dodnes sa ešte chová a pestuje.

Na položené otázky svedok uviedol, že pozemky v tom čase nepatrili nikomu, nebolo to prepísané,
ošetrené. Ale starí rodičia chceli a priali si, aby dom a pozemky patrili jeho rodičom a potom samozrejme
im, keďže sa o to starali. Na otázku, či starí rodičia urobili aj nejaký úkon, aby to rodičom patrilo a či by
vedelčasovozaradiťtenúkon,svedokuviedol,žebolotoobdobienakonciroku1998,kedysazavádzala
plynofikácia v dome a potrebovali sa určiť vlastníci, aby to sedelo po právnej stránke, lebo musí tam byť

uvedený vlastník. A tak starí rodičia trvali na tom a chceli, aby to bolo napísané na jeho rodičov.

12. Svedkyňa Q. H., S.. E. pri výsluchu uviedla, že i keď sú menovci, nie je v príbuzenskom vzťahu ani
so žalobcami ani so žalovanou. Bývali spolu v jednom dvore s rodičmi žalobcov, s E.. Svedkyňa mala
10 rokov, keď sa suseda vydala do ich dvora. Potom sa rozhodli, že postavia nový dom. Susedia ich

predbehli, trošku skôr postavili. Nikdy nemali žiadne spory. Vie tie vzťahy, ako stavali, čo stavali, ako sa
robilo. Oni išli asi rok skôr bývať a svedkyňa potom. Keď sa T. vydala, tak už dom bol postavený, ale
záhradka ešte nebola, nestačili to spraviť. Spoločne pán E., mladý E., G. D., ktorý bol od fachu, porobili
záhradky, nejaký čas tam aj bývali a potom odišli bývať do H.. Suseda bola veľmi pracovitá, robila nadružstve a oni z toho H. chodili každý piatok, veľmi dobre vychádzali, porobili záhradky, chlapci tam rástli,
radi tam chodili. Svedkyňa tam chodila, dobre vychádzali do určitého času. Suseda bola pracovitá, ale
nakoľko potom ochorela, boleli ju nohy, tak nemohla tak robiť v záhradke a chcela, aby T. to robila. Ona

nemala k tomu vzťah. A tam došlo ku konfliktom. Už aj menej tam chodila, lebo bolo zle. Pán E. potom
zomrel, mladý D. zomrel, teda brat, takže oni potom prišli bývať z H., teda bývali tam, už keď D. zomrel.
Nakoľko už zle vychádzali, tak suseda odišla k dcére U. do H.. A to bolo zle, lebo D. mal voľnosť, rád
si vypil a keď slávil päťdesiatku, tak zomrel. Potom chcela pani E., že by vyplatila T. U. nejaké peniaze,
nemohli sa dohodnúť, ona ich nechcela vyplatiť. Nevie o tom nič bližšie, len vie, že vyplatiť ich nechcela.

Suseda sa jej sťažovala, že ani o záhradku nemá záujem a ani peniaze nechce U. vyplatiť, pritom je to
vdova s tromi deťmi. U. málo chodila, lebo mala sa čo obracať, ale prišla, keď bola väčšia robota. U. je
pracovitá. E. robiť nechodila, lebo ona je v J. R.. Suseda bola veľmi pracovitá, obdivovala ju, lebo robila
aj na družstve a do záhrady chodila už o 4.00 hod. ráno. Keby bola T. U. vyplatila, nemuseli tu dnes
byť, lebo E. pôvodne nechcela. Ale potom teta urobila nejaké papiere na bývalom mestskom národnom
výbore, bývalý starosta dal, tak prišla raz, aby svedkyňa išla preňho. Tak ho bola volať, aby prišiel o ten

papier a už bolo. E. bolo smutno, že ju ani nepýtali, že či chce či nechce. Nevie, o čo sa tam jednalo.
Žalobcovia už majú dom prepísaný bez toho, aby suseda a sused vedeli, to nevie ako sa mohlo stať.
Lebo vie, že suseda o tom nevedela.
Na položené otázky svedkyňa uviedla, že nevie, či si mohli žalobcovia myslieť od kedy sa zobrali, že ten
dom a pozemky patria im, len vie, že suseda chcela, aby pomohli U., aby ju vyplatili. Na pozemkoch, na

dvore, v záhrade a okolo zvierat môže povedať, že E. robili, D. robil, G.I. D. robil, chlapci boli malí a ako
dorastali, možno aj oni robili. Rozumeli si veľmi so starým otcom tí chlapci, T. nerobila.

13.SvedkyňaE.U.privýsluchuuviedla,žežalovanáajžalobkyňa1súsesternicejejnebohéhomanžela.
Ona je suseda žalobcov. Vídala I. E., že ráno keď sa rozvidnievalo, už kopali a pleli. A keď bolo 6.30

hod., už mali chlieb v ruke, to boli raňajky a šli na družstvo. Z družstva rovno do záhradky, bez obeda,
lebo jej ostalo ešte od rána doplieť. To bola ich práca, od apríla do októbra, kým sa všetko nepovyberalo,
nespratalo. Keď neplela ona, tak kázala svojmu manželovi alebo synovi. Manžel aj syn sú už po smrti.
Ako susedia mali veľmi dobré vzťahy, kým neprišiel problém, aký prišiel. Potom, keď susedu začali
kolená bolieť, tak už stále menej a menej z tej pôdy nechávali, lebo už nevládali robiť a plieť. Ale niekedy

ešte išla, lebo ju to zaujímalo a mala radosť z toho, keď videla, že je to opleté a očistené. Ešte mali aj
vpredu záhradku, tú kopali už aj o jednej nohe a o palici. Teraz je to všetko nechané tak. Z jednej záhrady
lúka, z druhej tiež lúka. Sem-tam v sobotu bolo počuť žalobkyňu 1 aj chlapcov, ale či kopali či nekopali,
to nevie. A jej muž povedal, že „pozri, cetka už kopú“. Lebo pani E. nečakala na sobotu alebo nejakú
príležitosť, ale robila stále, lebo to je robota na každý deň. Svedkyňa tam prišla bývať v roku 1965 a pani

E. s manželom prišli asi rok - dva za nimi, asi v roku 1967. Presne roky si až tak nepamätá. To boli nové
domy postavené. Zo začiatku, keď tam prišli bývať, boli tam len lúky, stavebný materiál. Takže oni aj E.
si to obrobili. Pani E. mala deti - I.Ž., E., I. a syna D.. Nenavštevovali sa, porozprávali sa z dvora na dvor,
ale veľa času nebolo. Svedkyňa mala malé deti, mala čo robiť. Žalobkyňa 1 odišla bývať do Popradu,
ostala tam ešte E. P.Á., to je dcéra pani E. a syn D.. Dcéra E. sa odsťahovala do J. R., syn D. zomrel a

toto je ďalšia dcéra, teda myslí tým tu prítomnú I. E., ktorá býva tiež v H.. Kedy prišla pani G. bývať do
P., nevie, len vie, že mala dve deti a vtedy, keď mala tie dve deti, odišli bývať do H.. Kedy sa vrátili, to
presne uviesť nevie. Ako pani E. ochorela na nohy, prišli už tam bývať. Ale aký to bol rok, uviesť nevie.
Predtým tam sem - tam chodili a teraz tam už bývajú.
Na položené otázky svedkyňa uviedla, že nevie, či si G. mohli myslieť, že tie pozemky patria im. Nevie,

z akého ohľadu by im mali patriť. Zabezpečili ich oni, pani E. s mužom, prečo by žalobcom mali patriť,
to nevie.

14. Právny zástupca žalobcov v závere uviedol, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva žalobcov k
pozemkom špecifikovaným v žalobe z dôvodu, že podľa ich názoru toto vlastníctvo nadobudli vydržaním

vzmysle§134OZ.Najneskôrkoncomroka1998svojeprávoktýmtopozemkombolonanichneformálne
prevedené I. E. a D. E. a to z dôvodu, že bola nutná značná investícia do plynofikácie rodinného domu
stojaceho na pozemkoch, ktorú si pôvodní vlastníci sami nemohli dovoliť. Na základe toho D.F. E. I.
I. E. teda neformálne previedli vlastnícke právo k pozemkom na žalobcov. Neformálne preto, lebo v
danom čase ani oni sami nemali toto vlastnícke právo vysporiadané. Neformálne bol prevedený aj dom

na týchto pozemkoch, o čom svedčí skutočnosť, že od začiatku roka 1999 boli žalobcovia evidovaní
ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto rodinného domu v katastri nehnuteľnosti. Po smrti D. E. v roku
2000 sa nikto z dotknutých strán, teda ani žalovaná, ani I. E., ani E. P. nedomáhali toho, aby dom a
najmä predmetné pozemky boli predmetom dedičského konania po neb. D. E.. Teda žalobcovia boli vtom, že pozemky boli na nich neformálne prevedené koncom roka 1998. Nikto ich v užívaní žiadnym
spôsobom nerušil. Od roku 2001 sa aj na požiadanie I. E. žalobcovia nasťahovali do predmetného domu,
kde bývajú dodnes. Tieto pozemky užívajú ako svoje vlastné. I. E. bola ako vlastníčka predmetných

nehnuteľností zapísaná do katastra nehnuteľností na základe notárskej zápisnice o vydržaní z roku
2009, pričom toto vydržanie žalobcovia považujú za nekorektné v tom, že opomína akékoľvek práva
žalobcov a opomína akékoľvek práva, ktoré k predmetným pozemkom počas svojho života mal D.
E. st.. Z toho dôvodu aj namietajú dobromyseľnosť nadobudnutia predmetných pozemkov žalovanou
darovacou zmluvou prakticky obratom po ich vydržaní I. E.. Poukázal ešte na to, že I. E. naozaj bola v

tom, že v predmetnom rodinnom dome po roku 1998 má mať iba právo bývania a teda nie vlastnícke
právo, čo aj sama potvrdila vo svojej výpovedi dňa 1.10.2008 v konaní 13C/158/2008.
Výpovedi I.Ž. E. ako svedkyni vzhľadom na jej vek neprikladajú relevantnú váhu.

15.Právnazástupkyňažalovanejvzávereuviedla,že žalobužiadajúzamietnuťakonedôvodnú,nakoľko
jednak žalobcovia nie sú vlastníkmi týchto pozemkov, čo už sa preukázalo pri vlastníctve k rodinnému

domu a jednak im ho nikto nedal. Na vydržanie sa vyžaduje, aby držiteľ s vecou nakladal ako s vlastnou
a musí byť dobromyseľný, že mu vec patrí. Žalobcovia už zasadili začiatok vydržacej lehoty do roku
1998, kedy sa v dome robila plynofikácia, ale oni tam nebývali ani nemali dôvod sa domnievať, že
je dom alebo pozemky ich. Do domu sa nasťahovali v roku 2001, keď žalobkyňa 1 bola poverená
opatrovaním I. E., ktorá mala problémy s nohami. Čiže prišli tam ako opatrovatelia, resp. žalobkyňa 1

ako opatrovateľka so svojím manželom a nie ako vlastníci tohto rodinného domu, aj keď už v roku 1999
si nekalým spôsobom dali zapísať tento dom ako svoj, čo sa preukázalo, že zapísali si ho neoprávnene.
Žalobcovia sa odvolávajú na to, že im rodičia sľúbili, že dom bude ich. Prekrúcajú prehlásenie I. E. z
roku 2010, v ktorom ona prehlásila, že hovorilo sa v roku 1999, že im dom prepíše, ak ich so synom
dochovajú a jej dve dcéry vyplatia z domu. To sa ale nestalo. Čiže darovanie alebo akýkoľvek iný spôsob

nadobudnutia vlastníctva žalobcami či už k domu alebo k pozemkom malo podmienku, že I. E. a jej syn
D. budú mať tam doživotné právo bývania. A keďže sa toto nestalo, tak nemohlo prejsť vlastníctvo, ani
žiadnym iným spôsobom nemohli byť tieto nehnuteľnosti vlastníctvom žalobcov. Teda ak vychádza z
toho, že v roku 1998 im niekto dal tieto pozemky, nie je tu objektívna dobromyseľnosť. Teda až od roku
2001vdomebývali,pričomtamprišlibývať niepreto,žeimhorodičiadali,leboimhožiadnymzákonným

spôsobom nedávali, ale preto, že žalobkyňa 1 sa stala opatrovateľkou I. E.. Teda ani jedna z podmienok,
ktoré zákon vyžaduje pre vydržanie, nebola splnená, ani nakladanie s vecou ako s vlastnou, čo teraz
robia, lebo vyhodili p. E. z domu a užívajú ho sami. A po druhé ani vydržacia lehota ani dobromyseľnosť
tu v žiadnom prípade nie je. Zaujímavé, že žiadajú priznať aj pozemok pod domom, keď v dvoch súdnych
rozhodnutiach je už určené, že spoluvlastníčkou domu je I.T. E. a v druhej polovici je dom v dedičskom

konaní po neb. D. E. st. Ak majú takú domnienku, že je to ich, je to len subjektívna domnienka, ktorá sa
neopiera o žiadny právny titul. Ako bolo povedané aj svedkyňou, na pozemkoch nikdy nepracovali, kde
bola záhrada, tam pracovala výlučne len I. E.. Žalobcovia v záhrade nikdy nepracovali, keď v roku 2007
odišla I. E. ku dcére do H., odvtedy je záhrada neobrábaná. To že ju kosia, nie je dôvodom na vydržanie.

16. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

17. K námietkam žalovanej ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie (písomné vyjadrenie k žalobe) súd
uvádza, že aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva je ten, kto tvrdí, že je
vlastníkom danej veci a až v konaní tento svoj nárok preukazuje. Pasívna legitimácia pri žalobe o určení

vlastníckeho práva je daná tým, že žalovaná je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v príslušnom katastri
nehnuteľností. Podmienka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie preto v tomto konaní splnená bola.

18. K výpovedi svedkyne I. E. (čl. 127) súd vzhľadom na jej zdravotný (psychický) stav neprihliadol,
nakoľko pre jej zjavnú dezorientáciu v časových a vecných súvislostiach spôsobenej pokročilým vekom

nemala táto pre účely dokazovania žiadnu výpovednú hodnotu.

19.Nehnuteľnosti,ktorésúpredmetomtohtokonania(parcelač.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 692 m2, parcela č. XXXX/XX- orná pôda o výmere 96 m2 a parcela č. XXXX/XXX - orná pôda
o výmere 269 m2) sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX obec P., k. ú. P., kde ako vlastník v celosti

je zapísaná žalovaná, titul nadobudnutia - darovacia zmluva R.-XXXX/XXXX. Právny vzťah k stavbe
evidovanej na pozemku XXXX/XX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX.
Na liste vlastníctva č. XXX obec P., k. ú. P. je zapísaná nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné číslo XXX
postavený na parcele XXXX/XX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX, je evidovaný naliste vlastníctva číslo XXX. Ako vlastníci sú zapísaní: 1. G. D. S.. G. a I.Ž. G. S.. E., P. XXX v 1 , titul
nadobudnutia- Potvrdenie o sč. Z XXX/XX, poznámka - nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. D.
E., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX v podiele 1 k celku podľa rozsudku

Okresného súdu Poprad č. k. 21C 70/2010, Z XXXX/XX, titul nadobudnutia - rozsudok Okresného súdu
Poprad o určenie, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí do dedičstva s príslušenstvom č. k.
21C/70/2010 právoplatný dňa 01.08.2013, Z XXXX/XX; 2. E. I. S.. K., P. XXX v 1, titul nadobudnutia -
rozsudok Okresného súdu Poprad o určenie vlastníckeho práva č. k. 13C/158/2008-68 právoplatný dňa
25.06.2009, Z XXXX/XX.

20. Notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, NCRls XXXX/XXXX napísanou dňa
17.02.2009 v kancelárii notárky Mgr. Oľgy Piskoríkovej so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63 bolo
osvedčené vyhlásenie o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
podľa ktorej v bode I bolo osvedčené, že I. E., S.. K. vyhlásila, že užíva nerušene, dobromyseľne a v
dobrej viere ako vlastné viac ako desať rokov pozemky v katastrálnom území P. zamerané geometrickým

plánom č. XX/XXXX overeným Správou katastra H. dňa 05.02.2009 pod č. G1-82/09 a to parc. č. XXXX/
XX - orná pôda o výmere 96 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 269 m2 a parc. č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2 v celosti. Účastníčka vyhlásila, že tieto nehnuteľnosti
si v roku 1960 spolu so svojím nebohým manželom D.Á. E. (ktorý zomrel v roku 2000) vysporiadala
s pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi neformálnymi kúpnymi zmluvami s tým, že následne

nebol vykonaný príslušný zápis zmeny vlastníctva v pozemnoknižných zápisniciach v k. ú. P.. Tieto
pozemky si majetkoprávne vysporiadali takouto formou so svojím nebohým manželom D. E. za účelom
výstavby rodinného domu, ktorého výstavbu realizovali spoločne v roku 1962 a zároveň prehlásila, že za
celúdobuužívaniasaniktonedomáhalvlastníctvaktýmtonehnuteľnostiam,aniichvydania.Vzhľadomk
tomu, že sa jedná o užívanie trvajúce viac ako desať rokov, jeho nerušenosť a dobromyseľnosť, domáha

sa vydania osvedčenia Vyhlásenia o vydržaní vlastníctva podľa § 134 Obč. zák..
Ako je uvedené v bode II notárskej zápisnice, účastníčka k svojmu prehláseniu predložila geometrický
plán č. XX/XXXX, listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX k. ú. P., vyjadrenie obce P. v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zo dňa 13.02.2009,
prehlásenie dotknutých spoluvlastníkov a právnych nástupcov v zmysle § 63 ods. 1 Zákona č. 323/1992

Zb. v znení neskorších predpisov.

21. Darovacou zmluvou uzavretou podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 26.03.2009 (vklad
do katastra nehnuteľnosti povolený dňa 27.04.2009) darovala I. E., S.. K., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. Č..
XXX žalovanej parcely KN-C č. XXXX/XX - kultúra - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 692

m2, č. XXXX/XX - kultúra - orná pôda o celkovej výmere 96 m2 a č. XXXX/XXX - kultúra - orná pôda o
celkovej výmere 269 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec P., k. ú. P. do jej výlučného vlastníctva. Ako je
uvedené v bode III darovacej zmluvy, darkyňa a obdarovaná sú uzrozumené s tým, že na KN - C parcele
č. XXXX/XX je postavená stavba (dom), ktorý ale nie je predmetom darovacej zmluvy.

22. Obecný úrad P. vydal dňa 22.01.1999 listinu č. XX/XX o určení súpisného čísla XXX pre stavbu
postavenú v obci P., čís. kód XXXXXX, na parcele č. KN XXXX/XX o výmere 719 m2, parc. č. KN XXXX/
XXX o výmere 262 m2. V listine je uvedené, že vlastníkom rodinného domu je žalobca 1 a žalobkyňa
2 a že rodinný dom bol postavený v roku 1969.
Žalobca 1 písomným podaním zo dňa 21.01.1999 adresovaným Okresnému úradu, odbor katastrálny

Poprad žiadal o prevedenie zápisu do LV - zapísanie rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. P., ktorý je
postavený na parcele č. KN XXXX/XX.

23. Podľa osvedčenia o dedičstve 1D/1134/2000 (Dnot 215/2000) v dedičskej veci po neb. D. E., F..
XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX dedičia zo zákona v prvej skupine (manželka poručiteľa I. E. a deti

poručiteľa I. G., E. P., I. E. I. D. E.) uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dedičstvo
po poručiteľovi prebral v celosti syn poručiteľa D. E. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičkám I. G.,
E. P. I. I. E. z titulu náhrady za ich dedičské podiely každej 1-inu z výnosu resp. z akejkoľvek inej finančnej
náhrady, ktorú v budúcnosti obdrží za predmetné nehnuteľnosti a to ihneď po poskytnutí náhrady.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom tohto konania ( ani rodinný dom súp. č. XXX) neboli prejednané v

uvedenom dedičskom konaní (neb. D. E. nebol ich vlastníkom).

24. Podľa platobného výmeru č. XXX/XXXX zo dňa 27.05.2009 vystavenom na žalobkyňu 2 bola určená
daň z nehnuteľnosti na rok 2009 a to daň z pozemkov za zastavané plochy a nádvoria vo výmere 499m2 v sume 4,11 eur, ďalej daň zo stavieb za stavby na bývanie 130 m2, stavby na pôdohospodársku
produkciu 78 m2, ostatné stavby 29 m2, spolu v sume 19,43 eur, teda daň celkom v sume 23,54
eur. Žalobcovia ďalej predložili príjmový doklad č. H. zo dňa 04.11.2009 vystavený na žalobkyňu 2

preukazujúci úhradu čiastky 8,49 eur za komunálny odpad.

25. V súvislosti s plynofikáciou rodinného domu č. XXX žalobcovia predložili rozhodnutie Okresného
úradu v Poprade, odbor životného prostredia zo dňa 03.08.1999 o vydaní povolenia stavebníkovi D.
G. a manželke I., S.. E. na realizáciu stavby „Plynofikácia rodinného domu súp. č. XXX a STL plynová

prípojka“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. P.. Ďalej predložil zmluvu o dielo č. XX/XX zo dňa
10.06.1998 a na jej základe vystavenú faktúru č. 39-06-98 za vypracovanie projektovej dokumentácie
plynofikácie rodinného domu na žalobcu 1 zo dňa 08.07.1998.

26. I. E., S.. K., F.. XX.XX.XXXX v čestnom prehlásení zo dňa 12. júna 2008 uviedla, že rodinný dom číslo
XXX v obci P. začala stavať spolu so svojím manželom D. E., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX (zjavne

sa jedná o pisársku chybu, nakoľko jej manžel menovaný D. E., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX,
ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve), a to na základe rozhodnutia o povolení stavby, vydaného
odborom výstavby a vodného hospodárstva, rady ONV v Poprade pod číslom výst. XXXX/XXXX zo
dňa 01.11.1961. Výstavbu predmetného rodinného domu s manželom dokončili na prelome rokov
1965/1966, kedy sa do rodinného domu aj presťahovali a to spolu s deťmi. Od uvedeného roku spolu s

manželom predmetný dom riadne užívala ako aj udržiavala, zveľaďovala, pričom do predmetného domu
okrem iných stavebných úprav spolu s manželom zaviedli aj ústredné kúrenie a to v roku 1977 a to na
základe povolenia na montáž ústredného kúrenia pod číslom výst. XXX/XX vydaného odborom výstavby
a územného plánovania ONV v Poprade. Prehlásila taktiež, že nakoľko je matkou štyroch detí, nikdy by
nepovolila a ani by nikdy nesúhlasila, aby predmetný dom bol zapísaný ako vlastníctvo iba jedného z jej

detí,mánamyslidcéruI.G.ajejmanželaD.G..Môžesurčitosťouprehlásiť,žetakneučinilanijejnebohý
manžel. Hovorilo sa v roku 1999, že im dom prepíše, ak ich so synom dochovajú a svoje dve sestry
vyplatia z domu, to sa ale nestalo. Zapísanie domu v roku 1999 na dcéru a jej manžela sa ale uskutočnilo
mimo nich a bez ich súhlasu. Ďalej uviedla, že jej najstaršia dcéra I. sa spolu so svojím manželom
nasťahovali do ich rodinného domu po svadbe a to v roku 1969, pričom tam obaja ostali bývať do roku

1973 až 1974. Neskôr sa presťahovali do H., konkrétne do bytovky „F.“ na T. ulici XXXX/X, nakoľko
dcéra I. sa zamestnala na Z. Š., Z. R. H.. Dcéra I. s manželom sa opätovne vrátili bývať do predmetného
rodinného domu 06.01.2001 a to na základe jej predchádzajúceho súhlasu. Výslovne ďalej uviedla, že
z jej prehlásenia je zrejmé, že k zapísaniu vlastníctva tohto rodinného domu na dcéru I. a jej manžela
nikdy nedala súhlas a to ani formou ústnou ani písomnou a vzniknutú situáciu kategoricky odmieta. Jej

čestné prehlásenie je prejavom jej slobodnej a vážnej vôle, bolo napísané vážne, zrozumiteľne, určite,
nenapísala ho v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Vlastnoručne ho podpísala v mieste
a v deň overenia jej podpisu.

27. Podľa potvrdenia obce P. zo dňa 15.02.2010 (čl. 120) na daň z nehnuteľnosti za rok 2005, 2006,

2007 bol vystavovaný výmer na pani E. I.. Podľa potvrdenia obce P. zo dňa 11.08.2017 (čl. 125) daň
z nehnuteľnosti za rodinný dom a zastavané plochy a nádvoria bola podľa ich evidencie uhradená za
všetky roky. V programe Urbis je evidencia daní a poplatkov od roku 2004. Od roku 2005 bola daň
z nehnuteľnosti až do roku 2017 uhradená v predpísanej výške. Rok 2005, 2006 a 2007 výmer bol
vystavený na pani E. I., ktorá uhradila podľa daňového priznania za rodinný dom, hospodársku budovu

a sypaň, rok 2008, 2009 bolo podané daňové priznanie pani G. I., na ktorú bol vystavený výmer, ktorá
uhradila podľa daňového priznania za rodinný dom, hospodársku budovu a sypaň. Rok 2010 až 2017
pani G. I. platila za jednu polovicu rodinného domu a to 65 m2. Rok 2010 až 2017 pani E. I. platila za
jednu polovicu rodinného domu. Rok 2010 až 2017 pani E. I. platila za zastavané plochy a nádvoria
692 m2.

28. Rozsudkom tunajšieho súdu 13C/158/2008 - 68 zo dňa 22.04.2009 (žaloba bola podaná 23.07.2008)
vovecižalobkyneI.E.,F..XX.XX.XXXXprotižalovaným:1/I.G.a2/D.G.Z.ourčenievlastníckehopráva
k nehnuteľnosti bolo určené, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to rodinného domu súp.
č. XXX postaveného na pozemku parcela č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie

P. v jednej polovici. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a to v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
určenia, že D. E., W.. XX.XX.XXXX je vlastníkom rodinného domu v jednej polovici. V tejto časti súd
považoval žalobu za nedôvodnú z hľadiska nepreukázania naliehavého právneho záujmu, keďže D. E.
zomrel, nemá teda spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, nemôže sana základe rozhodnutia súdu stať vlastníkom nehnuteľnosti, rozsudok v tejto časti by bol nevykonateľný
a teda právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo.
Predmetný rozsudok bol potvrdený v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu v

prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Co/205/2009 zo dňa 25.02.2010.
Ako je v predmetnom rozsudku Krajského súdu v Prešove konštatované, stavebníkom rodinného domu
bol nebohý D. E., manžel I. E. a s výstavbou sa začalo v roku 1961. Rodinný dom sa začal užívať
v rokoch 1965 - 66. V rozhodnutí bývalého MNV v Poprade zo dňa 21.01.1997 o povolení zriadiť

teplovodné kúrenie vystupuje ako vlastník D. E.. Žalovaní tvrdili, že v roku 1999 im nehnuteľnosť
bola darovaná (listina o určení súpisného čísla a stavebné povolenie na plynofikáciu z roku 1999).
V rozsudku je konštatovaný nedostatok písomnej formy darovacej zmluvy, nepreukázanie uzavretia
darovacej zmluvy „neformálnym spôsobom“. Pri vydržaní neboli splnené podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva týmto spôsobom, pretože žalovaní predovšetkým nepreukázali existenciu právneho
titulu držby, ktorým by mala byť neformálna darovacia zmluva a tiež nebola splnená podmienka

nepretržitej dobromyseľnej držby po dobu desať rokov. Žalovaní v konaní nepreukázali, že by vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam nadobudli zákonným spôsobom (v súlade s právnymi predpismi). Vlastnícke
právo nemohli nadobudnúť na základe potvrdenia o súpisnom čísle ani tvrdenou darovacou zmluvou,
kde absentuje písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností. Absentuje teda relevantný právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva.

29. Rozsudkom tunajšieho súdu 21C/70/2010 - 91 zo dňa 06.09.2012 vo veci žalobkýň 1/ I. E., 2/ E. P.,
3/ I. E. proti žalovaným 1/ I. G., 2/ D. G. o určenie rozsahu dedičstva s príslušenstvom bolo určené, že
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX k. ú. P., rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX patrí do
dedičstva po neb. D. E., zomr. XX.XX.XXXX v podiele jednej polovice k celku. Predmetný rozsudok bol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/140/2012-117 zo dňa 26.06.2013. Krajský súd v
Prešove v citovanom rozsudku uviedol, že k vydržaniu žalovaní nepreukázali existenciu právneho titulu
držby, ktorým by mala byť podľa nich darovacia zmluva a tiež nebola splnená podmienka nepretržitej
dobromyseľnej držby desať rokov. Aj keby bola založená ich dobromyseľnosť v roku 1999 (január)
vydaním listiny o určení súpisného čísla a následným zapísaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

vydržacia doba desať rokov nebola naplnená do roku 2009 (prvé hádky o vlastníctvo boli v roku 2007,
23.07.2008 bola podaná prvá žaloba vo veci 13C/158/2008). Žalovaní sa nasťahovali po období roku
1999 (čl. 119 predmetného spisu).

30. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR ,
sp.zn. 4 Cdo 49/20).
Podľa citovaného zákonného ustanovenia a judikatúry je naliehavý právny záujem žalobcov v tomto
konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia by bolo ich postavenie naďalej neistým.

32. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

33. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

35. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými
predpokladmi, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená
držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmet držby, spôsobilý subjekt a dobrá
viera (dobromyseľnosť) vydržateľa. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnenévšetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti
tzv. obyčajového práva na Slovensku a to do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol
vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosti po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastníctvo nemohol

vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 01.01.1951 do
31.03.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene
a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú
držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba,

ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb.
skončila najneskôr uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula už skôr.

36. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu
stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k
veci alebo k právam do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982

Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie
započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že
tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu.
Ako vyplýva z ustanovenia §507a) ods. 3 tejto novely, do vydržacej doby uvedenej v § 135 ods. 1 OZ
bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za zákonných podmienok

mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe.

37. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992
podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a
nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

38. Ako bolo v tomto konaní ako aj v konaniach 13C/158/2008 a 21C/70/2010 preukázané, žalobcovia
sa nasťahovali po období roku 1999, pričom prvé spory ohľadne rodinného domu súp. č. XXX sa začali
v roku 2007, 23.07.2008 bola podaná prvá žaloba vo veci 13C/158/2008. Neboli preto u nich splnené
podmienky vydržania v zmysle dobromyseľnej držby (samotnej dobromyseľnosti) po dobu 10 rokov.

Vykonaným dokazovaním súd nezistil dôvody, pre ktoré by parcely pod rodinným domom a okolo neho
(zastavané plochy a nádvoria, orná pôda - ktorá bola v podstate užívaná ako záhrada resp. priľahlé
pozemky všetkými členmi rodiny, ktorí v danom čase v dome bývali a sa o tieto parcely starali) sa
mali spravovať iným právnym režimom ako rodinný dom, ohľadne ktorého boli právoplatne skončené
dve súdne konania. V podstate boli produkované rovnaké dôkazy ako v týchto konaniach, výpovede

sporových strán korešpondovali ich procesnému postaveniu a záujmu v tomto konaní, svedecké
výpovede boli poznačené subjektívnym vnímaním žalobcov a žalovanej determinovaným predovšetkým
rodinnými, príbuzenskými vzťahmi ako aj osobnými sympatiami. Z výpovedí je však zrejmé, že v období
keď v rodinnom dome žili pani I. E. a jej neb. manžel D. E. sa o všetky nehnuteľnosti starali spoločne.

39. Súd ďalej nezistil dôvody, ktoré by spôsobili neplatnosť vydržania parciel pani I. E. (právnou
predchodkyňou žalovanej) podľa citovaného Osvedčenia o vydržaní spísaného formou notárskej
zápisnice, kde bolo preukázané, že predmetné parcely užívala najneskôr od roku 1961, vydržacia doba
v zmysle citovanej právnej úpravy (novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb.) uplynula najneskôr
01.04.1984 a následne ich darovala dcére - žalovanej.

40. Pokiaľ ide o námietku neplatnosti vyhlásenia o vydržaní z dôvodu, že opomína práva dedičov po
neb. D. E. (manželovi pani I. E.), k ich opomenutiu ani nemohlo dôjsť, keďže do svojej smrti žiadnym
spôsobom vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol.

41. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal
úspešnej žalovanej voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.