Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. december 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116011281
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116011281.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanému L.

W., pre prečin ohováranie podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, s
poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 122
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný,
L. W. T. V. M. S. V., narodený XX.XX.XXXX v Košiciach,
trvale bytom K. Č.. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

po tom, ako poškodený V.. I. F., B.. dňa 07.09.2015 uverejnil na internetových portáloch www.azet.sk
a www.zlatestranky.sk a k profilu spoločnosti Group

Electric s.r.o. kritickú recenziu ohľadne spôsobu vybavenia jeho zákazky uvedenou spoločnosťou,
obvinený ako jediný konateľ a spoločník uvedenej spoločnosti z pomsty za uvedenú kritiku uverejnil
pod menom Rasto s používateľskou e-mailovou adresou L..W..H. z presne nezisteného miesta dňa
07.09.2015 na internetovom portáli www.azet.sk/katalog k firme V.. I. F.,
B.., advokát a v bližšie nestotožnený deň po dni 07.09.2015 na internetovom portáli www.zlatestranky.sk
, k záznamu v online katalógu D..E..M.+I.+V..+B../. k profilu poškodeného
ako advokáta nepravdivé tvrdenia o poškodenom, hoci mu predtým neboli poskytnuté žiadne právne
služby advokátskou kanceláriou poškodeného, a to v znení : „Totálne nevďačný, nespokojnosť, zapísať

na black list, ruky preč od tohto pána“, ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného
V.. I. F., B.., u spoluobčanov a poškodiť ho v podnikaní,

t e d a :

o inom oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov
a poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní a taký čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty a verejne
- použitím počítačovej siete,

t ý m s p á c h a l :prečinohováraniepodľa§373odsek1,odsek2písmenob),písmenoc) Trestnéhozákona,spoukazom
na ustanovenie § 140 písmeno b) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 122 odsek 2
písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 373 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, na peňažný trest
v sume 400,- (štyristo) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť

úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému: V.. I. F., B.., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Nitra, Š. XXX/X, titulom náhrady škody sumu 4.000,- (štyritisíc) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Nitra, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal Okresnému súdu Nitra (ďalej v
texte len so znením „súd“) dňa 04.10.2013 na L. W. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“) obžalobu

sp. zn. 4Pv 597/15/4403 (ďalej v texte len so znením „obžaloba“) pre prečin ohováranie podľa § 373
odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 140
písmeno b) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 122 odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona.

Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby, výsluchom
obžalovaného L. W., svedka poškodeného V.. I. F. B.. a prečítaním listinných dôkazov z vyšetrovacieho
a súdneho spisu.

Obžalovaný L. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyjadril svoj názor na portáli azet.sk k menu „.“ na

čo mal právo. Navigačné zariadenie sa im nepodarilo opraviť, o čom poškodeného informovali. Dohodli
sa, že zariadenie vrátia v pôvodnom stave, vrátia peniaze za opravu a nechajú si poplatok za diagnostiku
a dopravné náklady s čím súhlasil. Potom sa v recenzii dočítal, že sú klamári a z toho dôvodu napísal
svoj vlastný osobný názor na pána I. a nie na jeho advokátsku kanceláriu, pričom nemal informácie, či
je aktívnym právnikom. Ak by mu chcel poškodiť jeho meno tak by nepísal e-mail z vlastnej adresy a

nepriznal by sa. Obžalovaný ďalej uviedol, že s poškodeným komunikoval telefonicky a e-mailom. Snažili
sa mu vyhovieť a aj tak bol na adresu ich firmy kritický. Pred dátumom 07.09.2015 mu poškodený
neposkytoval žiadne právne služby. Klientov neskúmajú, nerobia medzi nimi rozdiely. Pri zákazke pre
poškodeného prekročil čas jej vybavenia z dôvodu, že ho o to poškodený žiadal, že mu na tom záleží,
že v zariadení má dôležité mapy.

S vrátením zariadenia meškali z dôvodu pracovnej vyťaženosti a z dôvodu, že museli vybrať nové
súčiastky a vrátiť pôvodné. Na V.. I. F. sa nesťažovali na Slovenskej advokátskej komore, a ani o tom
nerozmýšľal. Obžalovaný si nespomínal, že by písal recenziu aj na iný portál. O tom, že poškodený
je advokát sa dozvedel až po tom ako urobil objednávku. Svoju nespokojnosť vyjadril preto, lebo keď

napísal to hodnotenie, že poškodený je nevďačný, nevyjadroval sa, že nebol spokojný s poškodeným
ako advokátom, ale ako s človekom a preto napísal „tento pán“. Pri prvotnom otvorení stránky I. sa
kontaktné údaje neukázali, bolo potrebné stránku rozkliknúť. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodený
si úmyselne na stránke uvádzal „I.“, že to bol jeho zámer, aby mohol žiadať odškodné.Svedok V.. I. F. B.., poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase pôsobil ako advokát so
sídlom v Nitre pričom prevažnou časťou výkonu jeho povolania advokáta bola agenda trestného práva.
Keďže sa mu pokazilo navigačné zariadenie cez internet vyhľadal firmu Group Electric s.r.o., so sídlom

v Košiciach, ktorej ho poslal na opravu. Zariadenie malo byť opravené v máji 2015 do 7 až 10 dní a
keďže sa tak nestalo, zhruba po mesiaci začal so spoločnosťou komunikovať prostredníctvom e-mailu
ako aj cez písomný komunikačný kanál zriadený v rámci webového sídla spoločnosti a oznámili mu,
že zariadenie sa nedalo opraviť, čo trvalo do septembra 2015, kedy mu zariadenie neopravené vrátili
po tom ako im pohrozil, že ich mal udať na štátnych orgánoch. Ako nespokojný spotrebiteľ následne

využil možnosť napísať recenzie vo vzťahu k uvedenej spoločnosti Group Electric s.r.o., a to na portáloch
azet.sk, a zlaté stránky.sk. , že klamali a zavádzali spotrebiteľa.

Oniekoľkodníneskôrzistil,žeosobapodoznačením„.uverejnilanastránkachazet.skazlatéstránky.sk.
difamujúce, klamlivé tvrdenia v znení - „nespokojnosť, nevďačnosť, ruky preč od tohto pána“. Zistil, že
osobapodmenom„.“jekonateľspoločnostiGroupElectrics.r.o.atakpodaltrestnéoznámeniezdôvodu,

že difamačné a ohováračske výroky k jeho advokátskemu profilu na stránkach azet.sk a zlaté stránky.sk
boli bez pochybnosti spôsobilé privodiť mu negatívne následky vo sfére jeho podnikania ako advokáta.
Svedok ďalej uviedol, že právne služby poškodenému neposkytoval a tým, že vyjadril na jeho profile ako
podnikateľa nespokojnosť, teda klamlivé tvrdenie tak vážne zasiahli do jeho osobnostného práva ako aj
do práva na česť. Ďalej poukázal na to, že advokátske služby sa snažil vždy robiť seriózne, dosiahol titul

PhD., vyučoval na právnickej fakulte, čo u študentov, ktorí sú už v súčasnosti sudcovia, vyšetrovatelia,
prokurátori ako si prečítali predmetnú klamlivú

inzerciu bezpochyby vyvolalo to v nich otázniky, tiež u klientov, ktorí ho navštívili, tak oslovil niekoľko
bývalých klientov, aby pridali na tieto stránky pravdivé recenzie. Svedok ďalej uviedol, že aj keby chcel,

nevedel by objektívne zistiť, či mu v dôsledku klamlivej recenzie klesli alebo stúpli tržby. Poukázal
však na to, že človek, ktorý má právny problém a vidí negatívnu recenziu, tak takémuto obhajcovi, s
ktorým sú klienti nespokojní, právny problém nezveria. Svedok ďalej uviedol, že v čase spáchania
skutku poskytoval služby pod menom V.U.. I. F. B.. advokát. Ako advokát pôsobí od roku 2010 a v
obdobíspáchaniaskutkusanevenovalinejzárobkovejčinnosti.Svedokuviedol,žejeužívateľomstránky

I..F..H. a že ju používa aj na svoju činnosť advokáta. Myslel si, že obžalovaný sa na neho sťažoval
ako na advokáta preto, lebo na webových stránkach azet.sk a zlaté stránky.sk nebolo nič, čo by mohlo
spochybniť, že to písal na advokátsku prax, keďže tam bolo výslovne uvedené, že V.. I. F. je advokát.

Súd pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania (§ 2 ods. 10 Tr. por.)

tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.

Súd vykonaným dokazovaním zistil okolnosti spáchania skutku, zistil, že skutok sa stal tak ako je
popísaný v obžalobe a že skutok spáchal obžalovaný L. W.. Súd zároveň zistil okolnosti spáchania
skutku a jeho následok.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku. Na svoju obranu uviedol, že jeho úmyslom nebolo poškodiť meno
poškodeného, že keď písal recenziu vyjadril len svoj osobný názor, nie na poškodeného ako advokáta,
ale na osobu s menom „I., na jeho stránke, na ktorej bolo potrebné pre kontaktné údaje, teda meno
poškodeného predmetnú stránku rozkliknúť.

Súd z listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu, ktoré prečítal zistil, že poškodený si u obžalovaného
ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti Group Elektric s.r.o. objednal dňa 24.06.2015 opravu
(výmenu batérie) GPS navigácie - Navigon 70, ktorú ale obžalovaný nevedel opraviť a po opakovanom
naliehaní poškodeného mu dobropisoval uhradenú sumu za opravu 53,80 Eur dňa 07.09.2015 a

navigáciu mu vrátil.

Súd zo stránky obžalovaného pod názvom „Group electric s.r.o.“ na webe - azet.sk. na č.l. (20
vyšetrovacieho spisu, ďalej v texte len so znením „VS“) v časti - hodnotenia Group Electric s.r.o. ako aj
z výpovedí obžalovaného a poškodeného zistil, že poškodený dňa 07.09.2015, teda

v deň kedy mu boli vrátené a na jeho účet pripísané finančné prostriedky uviedol pod menom „I.“
hodnotenie s textom: „Maximálna nespokojnosť, nespoľahlivosť, neserióznosť. Klamú až sa práši, mám
osobnú skúsenosť, nedržia slovo, proste nikdy viac.“Súd zo stránky poškodeného pod názvom „V.. I. F. B.., advokát“ na webe - azet.sk. na č.l. (20 VS) v časti
- hodnotenia V.. I. F. B.., advokát ako aj z výpovedí obžalovaného a poškodeného zistil, že obžalovaný
dňa 07.09.2015, teda v deň, keď na jeho stránku pridal hodnotenie poškodený pod menom „L.“ uviedol

hodnotenie s textom : „Totálne nevďačný, nespokojnosť, zapísať na black list, ruky preč od tohto pána.“

Súd zo stránky obžalovaného pod názvom „Group electric s.r.o.“ na webe - zlaté stránky na č.l. (29
VS) v časti - hodnotenia Group Electric s.r.o. ako aj z výpovedí obžalovaného a poškodeného zistil,
že poškodený v dobe od 07.09.2015 do 7.10.2015 uviedol pod menom „I.“ hodnotenie s textom :

„ Maximálna nespokojnosť, nespoľahlivosť, neserióznosť. Klamú až sa práši, mám osobnú skúsenosť,
nedržia slovo, proste nikdy viac.“

Súd zo stránky poškodeného pod názvom „V.. I. F. B.., advokát“ na webe - zlaté stránky sk. na č.l. (30
VS) v časti - hodnotenia V.. I. F. B.., advokát ako aj z výpovedí obžalovaného a poškodeného zistil, že
obžalovaný v dobe od 07.09.2015 do 7.10.2015 uviedol hodnotenie pod menom „. hodnotenie s textom :

„ Totálne nevďačný, nespokojnosť, zapísať na black list, ruky preč od tohto pána.“

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne, v súlade so zásadou trestného
konania (§ 2 odsek 12 Trestného poriadku).

Súd sa zaoberal hodnotením vykonaných dôkazov k okolnostiam spáchania skutku, motívom
jeho spáchania, následkom konania obžalovaného, dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v súhrne na
základe logických súvislosti. Súd vykonaným dokazovaním predovšetkým z výpovedí obžalovaného a
poškodeného ako aj z listinných dôkazov webových stránok „azet.sk“ a „zlaté stránky.sk“ zistil, že osoba
podpísaná pod recenzie s menom „L. je obžalovaný, ktorý túto okolnosť potvrdil.

Súd zistil, že obžalovaný v čase, keď na webové stránky pridal recenzie - hodnotenia vedel o tom, že
poškodený je advokát, pričom sám túto okolnosť vo svojej výpovedi priznal, keď uviedol, že sa o tom
dozvedel až po obdržaní objednávky, čo bolo pred spáchaním trestného činu, pričom v čase notorickej
internetovej gramotnosti je táto skutočnosť zjavná.

Z výpovede poškodeného vyplynulo, že obžalovaný si nikdy žiadne právne služby u neho neobjednal,
teda obžalovaný nemohol uvedenou recenziou hodnotiť poskytovanie právnych služieb poškodeného.

Je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným v čase spáchania skutku existoval právny
vzťah, v rámci ktorého poškodený vyjadril na webových stránkach obžalovaného „azet.sk“ a „zlaté

stránky.sk“ nespokojnosť s poskytnutou službou - opravy navigačného zariadenia, čo podľa názoru
súdu motivovalo obžalovaného k pomste, teda obžalovaný konal z osobitného motívu a o poškodenom
oznámil nepravdivý údaj v prostredí internetu, médiu verejne dostupnému.

Súd tak mal preukázaný motív protiprávneho konania obžalovaného voči poškodenému.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky,okolnostizaktorýchbolčinspáchaný,mieruzavineniaapohnútkupáchateľajejehozávažnosť
nepatrná.

Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým s poukazom na výpoveď poškodeného a
listinných dôkazov, vyhodnotil závažnosť skutku vyššiu ako nepatrnú.

Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Obžalovaný bol vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený

zo spáchania skutku, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke. Obžalovaný naplnil zákonné
znaky prečinu ohováranie podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona,
s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b) Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie §
122 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keď konal z osobitného motívu a verejne, teda jednak poformálnej ako aj materiálnej stránke, pretože trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené
v trestnom zákone (§ 8 Trestného zákona)

Trestný čin - prečin ohováranie podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona, je v základnej ako aj v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 10 písmeno b) Trestného
zákona prečinom, keďže sa jedná o úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti

ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 373 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, kto o inom oznámi nepravdivý
údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní,
v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody
na jeden rok až päť rokov ak spácha trestný čin z osobitného motívu a verejne.

Podľa § 140 písmeno b) Trestného zákona, sa osobitným motívom rozumie spáchanie trestného činu
z pomsty.

Podľa § 122 odsek 2, písmeno a) Trestného zákona, je trestný čin spáchaný verejne ak je spáchaný

obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete,
alebo iným obdobne účinným spôsobom.

Protiprávnosť činu je v danom prípade určená najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom
obžalovaného dotknutý spôsobom jeho vykonania, keď obžalovaný o poškodenom oznámil nepravdivý

údaj a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný, keď konal verejne a z pomsty, použitím počítačovej
siete, jeho následkami, keďže údaj ktorý oznámil je jednoznačne spôsobilý značnou mierou ohroziť
vážnosť poškodeného u spoluobčanov a poškodiť ho vo výkone advokátskej praxe. Súd nemal žiadne
pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jednoznačne protiprávnym a úmyselným
konaním obžalovaného a chráneným záujmom poškodeného, výkonu jeho povolania, ktoré je výlučne

jeho živobytím.

Súd mal zavinenie obžalovaného vykonaným dokazovaním preukázané, keď zistil, že obžalovaný chcel
spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, bol
motivovaný po tom ako nezvládal okolnosti obchodného vzťahu s poškodením pred spáchaním činu.

Súdmalvykonanýmdokazovanímpreukázanézavinenieobžalovaného,ktorýpoprel spáchanieskutku,
ktorý mu obžaloba kladie za vinu, uviedol, že recenzie - hodnotenia pridal na stránky poškodeného ako
na osobu nie advokáta.

Súd vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy v ich logickej súvislosti a dospel k záveru dôveryhodnosti

výpovede poškodeného a listinných dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Je nepochybné, že
obžalovaný značnou mierou ohrozil vážnosť poškodeného u spoluobčanov a poškodil ho vo výkone
advokátskej praxe, keď nepravdivý údaj oznámil na dnes jednoznačne najsilnejšom médiu a to použitím
počítačovej siete, ktorá je verejne dostupná každému.

Trestný čin ohováranie je z hľadiska znakov skutková podstata zložená, alternatívna, to znamená, že na
jej naplnenie stačí aby okrem iných stránok skutkovej podstaty trestného činu (čo je objekt, objektívna
stránka, subjekt a subjektívna stránka), aby bolo naplnené aspoň jedno z uvedených konaní, v danom
prípade preukázaný nepravdivý údaj značnou mierou ohrozil vážnosť poškodeného u spoluobčanov
a poškodil ho v zamestnaní. Trestný čin ohováranie je tzv. „ohrozovací“ trestný čin, čo znamená, že

k samotnému ohrozeniu vážnosti poškodeného u spoluobčanov a k poškodeniu v zamestnaní dôjsť
nemusí. Trestný čin ohovárania je dokonaný už samotným oznámením nepravdivého údaju, ktorý v
danom prípade je spôsobilý značnou mierou ohroziť uvedené následky.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne dokázané,

výpoveďami obžalovaného, poškodeného a listinnými dôkazmi, že poškodený tak v čase spáchania činu
ako i pred jeho spáchaním obžalovanému nikdy neposkytoval žiadne právne služby, teda vedel, že údaj
o poškodenom, ktorý na stránkach poškodeného uviedol je nepravdivý a konal v priamom úmysle.Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázaný obligatórny znak skutkovej podstaty
trestného činu ohováranie, teda otázku, či uvedený nepravdivý údaj značnou mierou ohrozil vážnosť
poškodeného u spoluobčanov a poškodil ho v zamestnaní. Vyhodnotil ju z hľadiska okolností prípadu,

pri tom prihliadol na listinnými dôkazmi preukázané spoločenské postavenie poškodeného, z ktorých
vyplýva, že poškodený získal titul PhD., vyučoval na vysokej škole, vykonáva advokátsku prax,
publikuje odborné články s právnou problematikou, ako súd zistil z výpovede poškodeného difamujúce a
ohováračské výroky advokátskemu profilu na stránkach azet.sk a zlaté stránky.sk boli bez pochybnosti
spôsobilé privodiť mu negatívne následky vo sfére jeho podnikania ako advokáta a vážne zasiahli do

jeho osobnostného práva ako aj do práva na česť.

Skutkovú podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného
činu. Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin

namierený. Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, úmyselného protiprávneho konania
obžalovaného spočíva v tom, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, o čom súd z vykonaného dokazovania nemal žiadne
pochybnosti. Trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej
súčasti subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu.

Zavinenie je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria
ho dve zložky, vedomostná a vôľová, teda pohnútka a motivácia obžalovaného, ktoré ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania boli jednoznačne preukázané. Možno tak bez akýchkoľvek pochybností
konštatovať, že subjektívna stránka danej skutkovej podstaty bola úmyselným zavinením obžalovaného

jednoznačne preukázaná.
Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie
znedbanlivosti.Podľa§15písmenoa)Trestnéhozákona,trestnýčinjespáchanýúmyselne,akpáchateľ
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.

zák., prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné
zavinenie, pohnútku a osobu páchateľa.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Súd zistil, že obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkovna(č.l.117-118VS)azvyššiepopísanýchrozhodnutíopriestupochsúdzistil,žeobžalovaný
sa dopustil štyroch priestupkov za porušenie pravidiel cestnej premávky, za čo mu boli uložené blokové

pokuty. Súd z odpisu registra trestov na (č.l. 119 VS) zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného prihliadal na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolností,pričomzistilpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36 písmeno

j) Trestného zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu riadny život a nezistil žiadnu
priťažujú okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a keďže prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností, trest ukladal v trestnej sadzbe tak, že znížil hornú hranicu ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému, s poukazom na kvalifikáciu skutku, okolnosti
spáchania činu a predovšetkým s poukazom na osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu
podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie
bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného dosiahnuť peňažným

trestom.

Súd uložil obžalovanému L. W. povinnosť nahradiť poškodenému V.. I.Í. F. B.. škodu ako nemajetkovú
ujmu (podľa § 124 odsek 1 Trestného poriadku), ktorá je v príčinnej súvislosti so spáchaním trestnéhočinu, keďže poškodený si nárok na náhradu škody v konaní riadne a včas uplatnil. Súd považoval nárok
poškodeného na úhradu škody za primeraný k závažnosti spáchaného trestného činu, teda k následku
protiprávneho konania obžalovaného.

Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovaného rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.

Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.