Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200288
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200288.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu M. R., bytom M.

XX, XXX XX A., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska
66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63
Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo
dňa 23.03.2018 č. XXX XXX XXXX X spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 08.01.2018 č. XXX
XXX XXXX 0, v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo
dňa 23.03.2018 spojené s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8.

januára 2018 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 15. decembra 2017, požiadal o

zvýšenie starobného dôchodku, z dôvodu, že mu je vyplácaný starobný dôchodok v nižšej sume, ako
mu patri.

2. Z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
11. septembra 2015 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov mu bol
priznaný starobný dôchodok od 22. júla 2015 v sume 167,70 EUR mesačne.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 8. januára 2018, ktorým žalobcovi podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 a § 114 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
uvádza,ženesúhlasísnapadnutýmrozhodnutím,považujehozanezákonnéadiskriminačnéaskutkový
stav za nedostatočne zistený. Pre nárok na starobný dôchodok žiada započítať celú dobu poistenia,

aj dobu služby colníka, pričom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, ako aj na ďalšie rozsudky súdov Slovenskej republiky, vydaných
v obdobných veciach.II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX 0 zo dňa 8. januára 2018 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom
rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. januára 2018 je potrebné potvrdiť.

6. Rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23.03.2018 odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie
námietky žalobcu, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom
1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 218 ods. 1,2, § 65 ods. 1,2, § 60 ods. 2, § 255 ods.5, § 274 ods.
1 , § 196 ods.7 zákona číslo 461/2003 Z. z., čl. 33 Dohovoru č. 128 ods. 1.

7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62
rokov veku, teda dňom 22. júla 2015. K 22. júlu 2015 získal žalobca 6 465 dni obdobia dôchodkového
poistenia, čo je 17 rokov a 260 dni obdobia dôchodkového poistenia, čím žalobca splnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a
preto bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok.

8. Žalovaná argumentovala, že suma starobného dôchodku bola určená v súlade s § 66 ods. 1 zákonom
č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Z
obsahuspisovéhomateriáluúčastníkakonania,anajmäzpotvrdeniaFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskej

republiky č. 1043434/2015 zo dňa 26. júna 2015 vyplýva, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. júla 2004. Na nárok na výsluhový
dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu služobného pomeru v colnej správe (finančnej
správe) od 1. marca 1979 do 30. júna 2004, t. j. 25 rokov a 122 dní a doba výkonu základnej vojenskej

služby alebo náhradnej služby od apríla 1974 do 31. marca 1976, t. j. 2 roky a 0 dní. Celková započítaná
doba služby je v rozsahu 27 rokov a 122 dni. Zamestnanie v služobnom pomere nebolo zaradené do
I. alebo II. kategórie funkcií.

9. Žalovaná uviedla, že podľa evidenčného materiálu žalobcu, nachádzajúceho sa v informačnom

systéme Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola doba služby colníka zaradená do I. ani do II. kategórie
funkcií, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Účastník konania teda nevykonával zamestnanie
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcii.

10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie
funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného
dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali
dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli
zhodnotené.

11. Žalovaná argumentovala, že keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu,vsúlades§60ods.2a§255ods.5zákonač.461/2003
Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. sa doba služobného pomeru colníka od 1. marca 1979 do 30.
júna 2004 a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby od 1. apríla 1974 do 31.

marca 1976 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný
dôchodok zhodnotená. Na nárok na starobný dôchodok bola účastníkovi konania započítaná len doba
poistenia, získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Zamestnanie žalobcu v služobnom
pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať
§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. Na nárok na dôchodok boli

započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v
rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodku, priložených dokladov
a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.12. Žalovaná ďalej konštatovala, že ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. má právny význam pre
posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím
na ustálenú judikatúru. Vzhľadom na uvedené námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia

služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú, nakoľko
účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon
zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení
doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté

počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na
nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

13. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na čl. 33 Dohovoru č. 128 ods. 1 ak má alebo ak
by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky,
môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu

aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. Podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 ods. 2 ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

14. Žalovaná uviedla, že právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
10So/59/2014 z 15. apríla 2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu
prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú
dobu.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 23.03.2018, spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08.01.2018
a vrátenia veci Sociálnej poisťovni- ústredie na nové konanie z dôvodu, že rozhodnutím žalovaného
a prvostupňového orgánu, ako aj ich postupom, bolo porušené jeho práva na priznanie s starobného
dôchodku v správnej výške. Pri určovaní výšky starobného dôchodku prvostupňový orgán porušili jeho

právo tým, že nebral do úvahy celu dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená
pripriznanívýsluhovéhodôchodku.Odvolaniežalovanýzamietolstým,ženadobuktorábolahodnotená
pri priznaní výsluhového dôchodku sa neprihliada preto, že činnosť colníka nebola zaradená do I ani
II. kategórie.

16. Žalobca namietal, že žalovaná, konala v rozpore s § 218 ods. 2,3 zák. č. 461/2003 Z. z.,
keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal
s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovanej aj prvostupňového orgánu je založená
na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Pre obidve tieto

rozhodnutia je spoločné to, že ani jeden z týchto orgánov neprihliada pri posudzovaní nároku na
starobný dôchodok na dobu ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, inými slovami,
pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a pri určovaní jeho výšky nevychádzajú z celkovej doby
poistenia, v dôsledku čoho bol v rozpore s právnymi predpismi na ktoré bude poukázané určený starobný
dôchodok v nižšej sume ako patrí a to odo dňa priznania starobného dôchodku rozhodnutím č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 11.09. 2015. Svoje závery žalovaná odôvodňuje tým, že terajšia judikatúra je na tento
prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaná právnu
argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmieta v podstate s tým, že vo vzťahu k
uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav.

17. Žalobca namietal, že žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s s čl. 33 Dohovoru 128, ako
aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo
aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi prisvojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je
možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.

18. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov,
pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, odlišne. Odlišne posudzovanie celkovej doby poistenia
spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení
do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená
pri priznaní výsluhových dôchodkov ( tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov).

U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to
tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia
odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu,
je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z
hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné
odôvodniťtentopostuppoukazomnaustanovenie§274zák.č.461/2003Z.z.,zktoréhodikcienesporne

vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú doba poistenia.

19. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s §
60, § 61, § 62 a § 63 citovaného zákona, nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré
sú založené v dávkovom spise a z ktorého pri rozhodovaní žalovaný aj prvostupňový orgán vychádzal.

V dôsledku nesprávneho postupu poisťovne je nesprávne určený aj osobný mzdový bod navrhovateľa
a aj priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva,
že vymeriavací základ žalovaný určil v rozpore s citovaným ustanovením. Je preukázateľne nesprávny a
zákonu odporujúci záver poisťovne o získanej celkovej dobe poistenia. Z listinných dôkazov založených
v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný

dôchodok podľa § 65 od 1,2 citovaného zákona a jeho celková doba poistenia nebola hodnotená
správne, pri určovaní výšky starobného dôchodku. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa
22.07.2015 a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 45 rokov a 17dní
(17 rokov a 260 dní +27 rokov a 122 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako
uvádza poisťovňa 17 rokov a 260 dní, z ktorej vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku. V

dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú všetky závery poisťovne
uvedené v odôvodnení nesprávne.

20. Žalobca dosiahol vyššiu celkovú dobu dôchodkového poistenia ako uvádza žalovaný, ktorý pri
posudzovaní nároku neberie do úvahy celkovú dobu poistenia v oboch systémoch ale výlučne vychádza

len z doby poistenia, ktorú určuje ako rozdiel medzi celkovou dobou poistenia a dobou poistenia,
ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku (príspevku). Rovnako nemôže byť sporné
to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s
poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje
len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. V tejto súvislosti

je nevyhnuté poukázať na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok
(splnenie podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na
dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona.

21. Žalobca okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodol žalovaný aj prvostupňový orgán,

vychádza aj z rozhodovacej praxe NS SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné
odvodiť závery na ktorých žalovaný a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. / rozsudok sp. zn.
7So/138/2011 , rozsudok 10So/59/2014/ Tieto rozsudky ( ale aj ďalšie) vyvracajú závery žalovaného, že
judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné
zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne

predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky.

22. Žalobcovi bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní.
Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní,
ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62

rokov. Žalovaný jeho žiadosť zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových
dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s
prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.23. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ďalšie rozsudky, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného,
že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú

rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, a preto v súvislosti
s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v
uznesení IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011.

24. Žalobca v žalobe dáva do pozornosti rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a

právnych veci, ako je prejednávaná vec ( výsluhový dôchodcovia zaradení do III kategórie) , rozsudky
Krajských súdov SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci a ktoré rovnako ako NS SR
vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, ktoré boli žalovanému ako účastníkovi súdnych konaní
doručované.

25. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či

žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný
posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou
NS SR, ktorý rozsudkom 10 So/59/2014 z 15.4.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním
tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre
súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. Dôsledkom takéhoto postupu žalovaného došlo k určeniu

nižšej sumy starobného dôchodku, akú podľa platných právnych predpisov by mal žalobca poberať.

26. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie,
pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré
odporkyňa opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom

nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden
relevantnýdôvod,nazákladektoréhoodmietastabilizovanúvýkladovúprax.Vprávnomštátesanemôže
pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym
záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

27. Žalovaný cituje tiež ustanovenie § 60 ods. 2 a 255 ods. 5, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje
svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenie, ale len jeho časť
aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré
musia byť splnené. Žalovaný neberie vôbec do úvahy tú časť ustanovenia, ktorá je za spojkou: „ a nebol
mu priznaný, invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok...“.

28. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný a prvostupňový orgán odvodzujú
záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle
citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok
ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného nie je správny, čo potvrdzuje aj vyššie uvedený rozsudok,

ktorý potvrdzuje názor žalobcu, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch.
Ako bolo už uvedené, nie je v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi stav, ak u jednej
skupiny výsluhových dôchodcov, žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo
všeobecnom systéme ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej
skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní

výsluhového dôchodku.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k žalobe

29. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa

04.07.2018, v ktorom navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky
žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym
orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

30. Žalovaná konštatovala, že vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto ho pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiťnemožno.Dobuvýkonuslužobnéhopomeruvcolnejspráveavymeriavaciezáklady,dosiahnutépočas tejto doby, nie je teda možné podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení hodnotiť na
nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Na nárok na starobný dôchodok bola žalobcovi
započítaná len doba poistenia, získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Podľa § 274

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa evidenčného materiálu žalobcu,
nachádzajúceho sa v informačnom systéme žalovanej, bola doba služobného pomeru v colnej správe
zaradená do III. pracovnej kategórie. Nakoľko žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej I.
alebo II. kategórii funkcií, nie je preto možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ani čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

31. Poukazovanie žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky taktiež nie je dôvodné,
nakoľko právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch doteraz nebol zovšeobecnený, a preto nejde o
prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach,
ktorá by sa ustálila po určitú dobu.

32. Vzhľadom na to, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, pridržiava dôvodov,
uvedených v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2018 a trvá na správnosti napadnutého
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. marca 2018, ktoré je s ním vecne totožné.

33. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody, žalovaná uplatnený nárok neuznáva a žiada,
aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

34. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27. júla 2018 uvádza, že žalovaná odmieta rozhodovaciu prax krajských
súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorá nesporne
potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového
poistenia, ktorú žalovaná posudzuje u colníkov inak. Ďalej uvádza, že ustanovenie § 274 zákona č.

461/2003 Z. z., o ktoré žalovaná opiera svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa
posudzuje celková doba dôchodkového poistenia. Žalobca taktiež uvádza, že by bolo vhodné bližšie
vysvetliť v čom je skutkovo odlišná prejednávaná vec od veci, kde bolo rozhodnuté rozsudkom č.
7So/138/2011.Žalobcajepresvedčený,žerozhodovaciačinnosťvšeobecnýchsúdovjevúplnomsúlade
s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyslovenom v uznesení IV. ÚS 481/2011-19

zo dňa 10. novembra 2011. Vo vyjadrení na strane č. 2 a 3 ďalej poukazuje na ďalšie rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa názoru žalobcu, žalovaná preukázateľne rozhoduje v
rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len
„Dohovor č. 128“), čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej v duplike

35. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa
10.09.2018. Žalovaný má za to, že v prípade žalobcu nemožno postupovať podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby

služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať
na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď
títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v
sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

36. Taktiež poukazovanie žalobcu na ďalšie rozsudky krajských súdov a rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré žalobca uvádza na strane č. 2 a 3 vyjadrenia nie sú dôvodné, pretože právny
názor uvedený v rozsudkoch dosiaľ nebol zovšeobecnený, a nejde preto o prezentovanú rozhodovaciu
prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú
dobu.

37. Žalovaná v súvislosti s aplikáciou rozsudkov je povinná zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky uvedený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011.38. Pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky žalovaná postupovala podľa účinnej právnej úpravy. Žalovaná trvá na tom, že v prípade
žalobcu nerozhodla inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

39. Žalovaná sa naďalej pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovanej,
ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 8. januára 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. marca 2018, ktoré je s ním vecne
totožné.

40. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a naďalej žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

41. Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z. z. v § 2 ods. 1, 2 upravuje, že v správnom súdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej

osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

42. Podľa § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - konanie pred správnym súdom sa okrem princípov,
na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú
primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. Podľa § 5 ods. 2 - konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených

záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní
správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - správny
súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich
právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

43. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

44. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

45. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

46. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

47. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

48. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

49. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší

napadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,aka)bolovydané
na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúcena riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

50.Podľa§202ods.2vetyprvejSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

51. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

52. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti. Je nepochybné , že vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy
povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným

spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal
na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom
správneho konania.

53. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu
orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), pričom dospel k záveru, že žaloba bola
podaná dôvodne, nakoľko napadnuté i prvostupňové rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože pre nárok a určenie výšky sumy starobného dôchodku (aj jeho zvýšenie) je u

žalobcu potrebné podľa ZSP vylúčiť z celkovej doby dôchodkového poistenia dobu výkonu jej služby
colníka, keďže nebol zaradený ani v I. a ani v II. kategórii funkcií. Správny súd preto obe uvedené
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/, f/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie.

54. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn.2Sžo/32/2014).

55. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov
veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení,
obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak
toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký

výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa
osobitného predpisu.

56. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

57. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia
orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc rozsahom a dôvodmižaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP pojednávanie.

58. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých záverov ktoré uviedol
v správnej žalobe, pričom považuje obe rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. Poukázal, že
v žalobe uviedli viaceré rozsudky NS SR, v ktorých je prijatý jednoznačný záver, že celková doba
dôchodkového poistenia musí byť posudzovaná zo všetkých systémov, teda aj zo všeobecného ako aj
z osobitného.

59. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých
písomných vyjadrení, ktoré zaslali súdu a žiadal žalobu zamietnuť.

60. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o
zvýšenie starobného dôchodku, pričom žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku.

61. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov veku (dňa 22.07.2015). Žalovaná nesprávne
založila svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže žalobca nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v
rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo
všeobecnom systéme.

62. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

63. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú

len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských

výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z
pôsobnostizákonač.461/2003Z.z.lenvrozsahuzodpovedajúcomdobepoisteniavosobitnomsystéme
(s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na

starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

64. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im
niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo

odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

65. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom

aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia
zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.

66. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe.

67.Primeranýmjetakéhmotnézabezpečenie,ktorézodpovedácelejdĺžkepoisteniabezohľadunato,či
poisteniebolozískanévosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia(ktorýsavyčlenilzovšeobecného
systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.68. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011
zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013)

priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkovéhopoisteniapodľazákonač.461/2003Z.z.,ktoréjevýznamnéprezistenievýškydôchodku.

69. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník.

70. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v
rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení
výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné
do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového
dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku

možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,
najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj
pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o
sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.

71. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s
Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový
dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky
v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že

napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku
na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil
osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako
pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov
výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj

na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou
v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe.

72. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali

zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového
veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok
zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128
aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

73. V konaní bolo preukázané, že so zásadnými námietkami žalobcu, ktorými napáda zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa spočívajúce v jeho tvrdení, že po
zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal
zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov, sa
nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako aj nedali na ňu náležitú odpoveď. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, je odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia
žalovanej v danej veci podľa názoru správneho súdu formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a
tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

74. Súd konštatuje, že z prvostupňového správneho rozhodnutia nevyplýva jasným, určitým a

zrozumiteľnýmspôsobompostupsprávnehoorgánuprvéhostupňaprirozhodovaníožiadostiozvýšenie
sumy starobného dôchodku. Rovnako absentuje správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal
svoj záver o zamietnutí žiadosti žalobcu.

75. Tento nedostatok neodstránila ani žalovaná, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmala napadnuté rozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánuapostupmupredchádzajúciikeďuvádza,ženapadnutérozhodnutie
preskúmal v celom rozsahu, keďže v odôvodnení rozhodnutia vo veci samotného prieskumu len cituje
právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazom na skutkové zistenia, len konštatuje, žeodvolanie účastníka konania nie je dôvodné. Vzhľadom k uvedenému správny súd prijal záver, že
žalovaný správny orgán náležíte nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy, a ani v intenciách ustálenej
judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodnení rozhodnutia náležíte neuviedol svoju správnu úvahu,

vychádzajúc zo skutkových zistení a relevantnej právnej úpravy, na základe ktorej ustálil svoj právny
záver.

76. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej
správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov

postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa
vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne
a presvedčivo odôvodniť . Správne orgány sú povinné opätovne posúdiť nárok žalobcu na priznanie
starobného dôchodku na základe jeho žiadosti o jeho zvýšenie.

77. V danom prípade je súd toho názoru, že žalovaná je jednoznačne bez pochyby povinná postupovať

v súlade s obsahom článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 zbierky.

78.Správnysúdkonštatuje,ževrámcirozhodovacejčinnostisprávnychsúdovjenevyhnutnézabezpečiť
právnu istotu v podobe predvídateľnosti rozhodovania v skutkovo obdobných prípadoch tak, ako to

priamo vyplýva z čl. 2 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, ktorý sa cez § 5 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku nepochybne vzťahuje aj na správne súdne konanie. Článok 2 ods. 3 CSP prirodzene
umožňuje iné rozhodnutie súdu, avšak za podmienky presvedčivého odôvodnenia tohto odklonu.

79. Správny súd v danom prípade nenašiel dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s touto sa v plnom rozsahu stotožňuje. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 9So/136/2014 z 30. novembra 2016 v
skutkovo obdobnej situácii skonštatoval nasledovné: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia
zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom
systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie

s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u
ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom
krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku
po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí
dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava

poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí
získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl.
39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či

poisteniebolozískanévosobitnomsystémesociálnehozabezpečenia(ktorýsavyčlenilzovšeobecného
systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Podľa čl.
33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v
tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených

podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

80. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na

účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.

81. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v
potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nie je správny a nevyplýva
ani z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu.82. Správny súd s odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva
názor, že správna žaloba je dôvodná. Žalovaná zamietnutím žiadosti o priznanie starobného dôchodku

nerešpektovala čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá skutočnosť
má za následok, že vec nesprávne právne posúdila.

83. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§
175 ods. 2 SSP).