Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010527
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010527.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému F. A., nar. XX.XX.XXXX v O., W., trvale
bytom V., U. XXX, okres K., t. č. vo výkone väzby v ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. mája 2019 pod sp. zn. 1T/101/2018, na J.verejnom zasadnutí

konanom v Trenčíne dňa 16. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného F. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. mája 2019 pod sp. zn. 1T/101/2018 bol obžalovaný
F. A. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2
písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

v období od 14.05.2018 do 04.06.2018 opakovane, niekoľkokrát denne z presne nezisteného miesta,
pravdepodobne v okrese K., prostredníctvom mobilného operátora a prostredníctvom služby T. z
telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX a raz osobne kontaktoval J.
A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je jeho dcérou a dcérou poškodenej S. A. a jeho bývalej manželky, pričom
opakovane žiadal J. A., aby odkázala svojej matke - poškodenej S. A., že ak nezruší pozastavenie

vkladu do katastra alebo ak nedá zapísať ich dom na katastri nehnuteľností na jeho osobu, tak ju zabije,
zničí, ruky, nohy jej poláme, keď ju chytí a že ak sa nebojí o život a nedá všetko do poriadku, tak bude
postihnutá, bude invalidom alebo skončí na cintoríne, pričom na poškodenú aj vulgárne nadával.

Za to bol obžalovaný F. A. odsúdený podľa § 189 odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48

odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním
obžalovaný F. A. do výrokov o vine aj treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom
obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu považuje za nesprávny a nezákonný. Súd
prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci. Poškodenú nevydieral, všetko je vymyslené a

preukazuje to tá skutočnosť, že nemal žiadnu vedomosť o prerušení katastrálneho konania. O prerušení
katastrálneho konania sa dozvedel až od koncipientky advokátky poškodenej Z.. S.. Nikdy mu nebolo
doručené žiadne takéto rozhodnutie z katastrálneho úradu. Vydieranie si vymyslela na neho poškodená
a ich dcéra, ktorá viac inklinuje k nej ako k nemu v úmysle pripraviť ho o sumu 8.000,- Eur, ktorú
vyplatil ako kúpnu cenu za prevod nehnuteľností, čo potvrdila poškodená svojim podpisom. V období
od 14.05.2018 až do 25.05.2018 nemohol mať vedomosť o prerušení katastrálneho konania, pretože

rozhodnutieojehoprerušeníbolovyhotovenéavydanéaždňa25.05.2018.Vkonaníklamepoškodenáa
nie on. Poškodená je podvodníčka a potvrdil to aj jej bývalý priateľ K. H.. Čo sa týka dôkazu - písomnéhoprehlásenia advokáta JUDr. S. I., bol u neho v kancelárii konkrétne dňa 06. júna 2018 a nie skôr ako tvrdil
menovaný vo svojom písomnom prehlásení. Je možné, že si to Z.. I. pomýlil. Má za to, že prvostupňový
súd nemal prihliadať na toto prehlásenie advokáta, ktorého on nezbavil podľa zákona mlčanlivosti a ide

o nezákonný dôkaz. Ďalej uviedol, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2019 vypovedala
jeho dcéra J. A., ktorá uviedla, že svoju výpoveď, ktorou ho predtým usvedčovala si vymyslela a potvrdila
tak, že on poškodenú nijako nevydieral. Vysvetlila, že toto chcela uviesť už na hlavnom pojednávaní dňa
26. septembra 2018, no nebolo jej to umožnené. S poukazom na zásadu bezprostrednosti a ústnosti má
súd pri rozhodovaní o vine túto výpoveď zohľadniť. Podľa jeho názoru mu nebola preukázaná vina a ani

motív konania, t. j. dôvod vydierať poškodenú. Prvostupňový súd nepostupoval pri hodnotení dôkazov
v zmysle § 2 odsek 10, odsek 12 Tr. poriadku, a to aj so zreteľom na zásadu „in dubio pro reo“, t. j.
„v pochybnostiach v prospech“ obžalovaného a dospel tak k nesprávnym skutkovým záverom o jeho
vine a nebolo tak ani preukázané to, že by sa dopustil predmetného žalovaného zločinu. Preto navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. a) až d) Tr. poriadku napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu zrušil v celom rozsahu a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol

o jeho oslobodení spod obžaloby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu
uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný a navrhla, aby
odvolací krajský súd rozhodol podľa § 319 Tr. poriadku tak, že odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

zamietne.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na písomné dôvody odvolania, s ktorými sa i naďalej stotožňuje a preto navrhol, aby odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené v písomných dôvodoch odvolania a aby po zrušení napadnutého

rozsudku bol obžalovaný spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.

Obžalovaný právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že je nevinný.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
odsek 3 Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa
11.06.2019, vykonal dňa 16.07.2019 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 odsek 1
Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o vine a treste,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku
a uvedeným postupom zistil, že hoci odvolanie obžalovaného F. A. bolo podané oprávnenou osobou a
včas, nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému

rozsudku bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku a súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v takom rozsahu ako mal a mohol a vykonané
dokazovanie v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočné pre rozhodnutie vo veci, keď prvostupňový súd, viazaný uznesením odvolacieho Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 05. marca 2019 pod sp. zn. 2To/17/2019 doplnil dokazovanie v rozsahu,

v akom ho pokladal odvolací súd za potrebné vykonať a súd prvého stupňa súčasne tiež relevantne
odôvodnil, ktoré dôkazy vykonať nemohol. Súd prvého stupňa procesne správne vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tietosprávnevyhodnotiljednotlivoivovzájomnejsúvislostitak,akomuukladajúustanovenia §2
odseku 10 a 12 Tr. poriadku, bez opomenutia všetkých platných zásad trestného konania (vrátane

zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia
správne oprel, aj napriek tomu, že obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný
a zároveň ku skutku uvádzal skutočnosti, ktoré mali potvrdzovať to, že sa žalovaný skutok nestal, o
svedeckú výpoveď jeho maloletej dcéry J. A., podporne o svedeckú výpoveď poškodenej S. A. ako

aj o výpovede svedkov Z.. F. S. - Z., E., relevantné listinné dôkazy (z nich aj vyjadrenie
advokáta Z.. S. I.), o vierohodnosti ktorých dôkazov nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom
spôsobe ich zabezpečenia a vykonania. Pokiaľ išlo výpoveď maloletej svedkyne J. A., je pravdou,
že táto svoju pôvodnú výpoveď, ktorou bez akýchkoľvek pochybností usvedčovala obžalovaného zospáchania žalovaného skutku, zásadne zmenila (v prospech obžalovaného), čo deklarovala predtým
písomne čestným vyhlásením, prvostupňový súd však správne a logicky v odôvodnení napadnutého
rozsudku vysvetlil, prečo neuveril jej zásadne zmenenej výpovedi, ktorú potom pokladal za účelovú, v

snahe pomôcť svojmu obžalovanému otcovi, s čím sa i odvolací súd plne stotožnil a odvolacie námietky
obžalovaného v tomto smere preto nebolo možné akceptovať. Skutočne je neprijateľným záver o tom, že
by si svedkyňa J. A. vymyslela v podrobnostiach všetky skutkové okolnosti, o ktorých spontánne a bez
ovplyvňovania inou osobou predtým vypovedala, a ktorými usvedčovala svojho otca - obžalovaného, s
ktorým mala dobrý vzťah podľa vlastných tvrdení a súčasne je potom neprijateľným i záver o pravdivosti

jej tvrdení v tom, že klamala vo svojej predchádzajúcej výpovedi, pričom ani sama nevedela vysvetliť
zmenu vo svojej výpovedi. Prvostupňový súd správne poukázal aj na skutočnosť, logicky súvisiacu so
zásadnou zmenou v jej výpovedi a ktorá bezprostredne predchádzala tejto zásadnej
zmene, ktorou bola jej osobná návšteva obžalovaného vo väzbe. Odvolací súd navyše k tomu uvádza,
že ak maloletá svedkyňa chcela svoju pôvodnú výpoveď zmeniť už na hlavnom pojednávaní dňa 26.
septembra 2018 tak, ako poukazoval obžalovaný vo svojich odvolacích námietkach a nebolo jej to

umožnené, nič jej nebránilo v tom, aby urobila písomné čestné vyhlásenie ešte pred prvým meritórnym
rozhodnutím prvostupňového súdu tak, ako to urobila až neskôr dňa 22. februára 2019. Pre úplnosť
ešte odvolací súd uvádza, že vzhľadom na presvedčivé a usvedčujúce dôkazy ani písomné prehlásenie
advokáta JUDr. I. nie je nevyhnutným dôkazom pre záver o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného
skutku. O prerušení predmetného katastrálneho konania sa totiž obžalovaný mohol dozvedieť aj z iného

zdroja, resp. iným spôsobom. Svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa dostatočne podrobne, vecne
správneapresvedčivoodôvodnilvnapadnutomrozsudkuanaichpodkladesprávnezistil,žeobžalovaný
F. A. spáchal skutok spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené dôvody dospel k záveru, že súd prvého stupňa

preto dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, keďže boli jednoznačne vyvrátené
vyššie uvedenými a usvedčujúcimi dôkazmi, ktoré dôkazy na seba logický nadväzujú, vzájomne sa
podporujúavytvárajútakucelenúreťazdôkazov,ktoránepochybnepreukazujeto,žesažalovanýskutok
stal tak, ako je popísaný v napadnutom rozsudku a že jeho páchateľom je obžalovaný F. A.. Odvolacie
námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku

skutkovým zisteniam a odvolací súd ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného Igora A. zhodne s obžalobným návrhom ako trestný čin zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona, pričom svoje závery aj v tomto smere

v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd
dospel teda nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd
prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku.
Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním
jeho obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa tento dostatočne

a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu
vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného súdom prvého
stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom
len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa

odvolací súd stotožnil.

Pochybenie zo strany súdu prvého stupňa nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o uloženom
treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému, bez
zisteniaakýchkoľvekpoľahčujúcicha priťažujúciokolností,ktorýchprítomnosťprvostupňovýsúdskúmal

so zreteľom i na ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona, vo výmere 4 (štyri) roky, t. j. na samej dolnej
hranici zákonnej trestnej sadzby (4 roky až 10 rokov) a so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2
písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je trestom primeraným
a zákonným. Zodpovedá totiž všetkým hľadiskám upraveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3
a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného

trestného činu, zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd
dodáva, že boli splnené zákonné podmienky pre zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestuodňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ
vo výkone trestu odňatia slobody nebol pred spáchaním žalovaného skutku, pričom iné, prísnejšie
zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona ani odvolací súd nepokladal za nevyhnutné.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v
prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania ani vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného takisto neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
Igora A. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.